SPRÁVAs návrhom nelegislatívneho uznesenia o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane
23.11.2018-(08462/2018 – C8-0417/2018 – 2018/0122M(NLE))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Alojz Peterle
NÁVRH NELEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane
(08462/2018 – C8-0417/2018 – )
Európsky parlament,
–so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08462/2018),
–so zreteľom na návrh Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane[1] (08463/2018),
–so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy oEurópskej únii ačlánkom 212 ods.1, článkom218 ods.6 druhým pododsekom písm.a) a článkom218 ods.8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0417/2018),
–so zreteľom na dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,
–so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,
–so zreteľom na 25. bilaterálny samit, ktorý sa konal 17. júla 2018 v Tokiu, a na spoločné vyhlásenie z tohto samitu,
–so zreteľom na prvý bilaterálny samit, ktorý sa konal vroku 1991 vHaagu, aprijatie spoločného vyhlásenia ovzťahoch medzi ES aJaponskom,
–so zreteľom na 20. samit EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutočnil v roku 2010,
–so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ,
–so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú PK/VP zverejnila v júni 2016,
–so zreteľom na usmernenia kzahraničnej abezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii, ktoré Rada schválila 15.júna 2012,
–so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Japonskom o vedeckej a technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2009[2],
–so zreteľom na akčný plán EÚ – Japonsko z roku 2001,
–so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Výboru pre zahraničné veci vTokiu, Japonsko a v Južnej Kórey, ktorá sa uskutočnila 3. – 6. apríla 2018,
–so zreteľom na 38. medziparlamentnú schôdzu EÚ – Japonsko, ktorá sa konala 9. – 10. mája 2018 v Tokiu,
–so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Podvýboru pre bezpečnosť a obranu vTokiu 22. – 25. mája 2017,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom[3],
–so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z ... o návrhu rozhodnutia[4],
–so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0385/2018),
A.keďže EÚ a Japonsko sú strategickými partnermi od roku 2003 a naďalej úzko spolupracujú na mnohých mnohostranných fórach;
B.keďže EÚ aJaponsko ako podobne zmýšľajúci globálni partneri spoločne nesú osobitnú zodpovednosť za posilňovanie mieru, stability, multilateralizmu, dodržiavania ľudských práv, prosperity a za hájenie poriadku založeného na pravidlách vrýchlo sa meniacom svete;
C.keďže dohoda o strategickom partnerstve a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom budú upravovať približne jednu tretinu svetovej hospodárskej produkcie;
D.keďže japonská vláda začala reformy bezpečnostnej politiky, ktoré zahŕňajú posilnenie obranných spôsobilostí, zlepšenie spojenectva USA a spoluprácu s inými demokraciami v regióne a mimo neho;
E.keďže príspevok Japonska k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite sa zvýšil; keďže v japonskej stratégii národnej bezpečnosti z roku 2013 sa odkazuje na politiku „proaktívneho príspevku k mieru“, ktorá je založená na zásade medzinárodnej spolupráce;
F.keďže Japonsko je najstarším partnerom NATO a podpísalo dohody o spolupráci v oblasti utajovaných skutočností, kybernetickej bezpečnosti, boja proti pirátstvu, pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof a humanitárnej pomoci;
G.keďže Japonsko si za posledné desaťročia vyslúžilo medzinárodné uznanie za svoju politiku vojenského obmedzenia, ktorá ale nijako nestála v ceste jeho vzostupu a transformácie na jedného z najvýznamnejších ekonomických a politických hráčov vo svete;
H.keďže Japonsko stálo na čele úsilia o revíziu Transpacifického partnerstva (TPP) po odstúpení Spojených štátov a v júli 2018 ratifikovalo revidovanú dohodu, komplexnú a progresívnu dohodu o Transpacifickom partnerstve (CPTPP alebo TPP-11); keďže Japonsko prejavilo záujem aj o Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), ktoré zahŕňa aj Čínu;
I.keďže Japonsko je aktívnym členom Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Africkej rozvojovej banky (AFDB), Medziamerickej rozvojovej banky (IADB), Hospodárskej asociálnej komisie pre Áziu aTichomorie (UNESCAP) ainých špecializovaných agentúr OSN, ako aj stretnutia Ázia – Európa (ASEM) adialógu oázijskej spolupráci (ACD); keďže Japonsko je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu arozvoj (OECD), Európskej banky pre obnovu arozvoj (EBOR), Medzinárodnej banky pre obnovu arozvoj (IBRD), Medzinárodného menového fondu (MMF), skupiny G7 askupiny G20;
J.keďže japonská vláda vo februári 2015 schválila novú chartu o rozvojovej spolupráci;
Dohoda a vzťahy medzi EÚ a Japonskom
1.víta dosiahnutie návrhu dohody o strategickom partnerstve (DSP), ktorá poskytuje právne záväzný rámec, posilňuje dvojstranné vzťahy medzi EÚ a Japonskom a zintenzívňuje spoluprácu vo viac ako 40 oblastiach, ako sú zahraničná politika a otázky bezpečnosti, kde patrí podpora mieru a stability, operácie núdzovej pomoci, globálny rozvoj a humanitárna pomoc, hospodárske otázky, výskum, inovácie, vzdelávanie, bezpečnosť potravín, poľnohospodárska politika, politika v oblasti IKT, vesmírne technológie, kultúra a šport, ako aj v rámci globálnych výziev, ktoré si vyžadujú koordináciu na globálnej úrovni, ako sú zmena klímy, migrácia, kybernetické hrozby, verejné zdravie, cezhraničná trestná činnosť, operácie na budovanie mieru, krízové riadenie a zvládanie katastrof a boj proti terorizmu;
2.zdôrazňuje väzby medzi dohodou o strategickom partnerstve (DSP) a dohodou o hospodárskom partnerstve (DHP), najväčšou bilaterálnou dohodou o voľnom obchode na svete; považuje uzatvorenie týchto dvoch dohôd za prehĺbenie partnerstva s cieľom poskytnúť občanom EÚ a Japonska konkrétne prínosy a podporuje ďalšiu spoluprácu v multilaterálnych fórach; víta vzájomnú úctu a dôveru, ktoré boli počas procesu rokovaní posilnené;
3.víta odkaz v článku 1 ods. 3 DSP na parlamentný rozmer zameraný na posilnenie partnerstva vďaka dialógu a spolupráci v oblastiach politických otázok, zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inej odvetvovej spolupráce; v tejto súvislosti navrhuje, aby japonský parlament a Európsky parlament naďalej rozvíjali parlamentný dohľad a dialóg s cieľom zabezpečiť, aby sa vykonávala zmluvne dohodnutá spolupráca; žiada Európsky parlament, aby dohliadal na schôdze Spoločného výboru a jeho dokumentáciu; naliehavo žiada o užšie zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania DSP a podporu jej zodpovednosti v tejto veci; opakuje svoje presvedčenie, že konkrétna forma všeobecnej a odvetvovej spolupráce by mala byť v zásade založená na cieľoch udržateľnosti a cieľoch, ktoré sa majú splniť do roku 2030 a ktoré spoločne prijali členské štáty OSN a schválili zmluvné strany;
4.zdôrazňuje potrebu spolupráce na viacstrannej úrovni v záujme podpory pristúpenia k Zmluve o obchodovaní so zbraňami a vykonávania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, predchádzania šíreniu zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu a zakročenia proti beztrestnosti pri najzávažnejších trestných činoch proti medzinárodnému právu a porušovaní ľudských práv;
5. pripomína, že v rozvíjajúcom sa svete, v ktorom idú ruka v ruke bezpečnosť a rozvoj, je potrebný komplexný a súdržný diplomatický, ekonomický, kultúrny a bezpečnostný prístup, čo je spoločná vízia EÚ a Japonska;
Ľudské práva azákladné slobody
6.opätovne potvrdzuje spoločný záväzok voblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie, základných slobôd, dobrej správy verejných vecí a právneho štátu a spoločných hodnôt zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v oblastispolupráce v záujme globálnej podpory aochrany týchto hodnôt a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;
7.poznamenáva, že Japonsko neratifikovalo dva základné dohovory MOP (o diskriminácii a zrušení nútenej práce), a víta rozhodnutie Japonska vytvoriť medzirezortný rámec na riešenie plnenia záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci DHP vrátane ratifikácie týchto dohovorov;
8.zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce v oblasti práv žien s cieľom zabezpečiť, aby dosiahnutie rodovej rovnosti bolo jedným z hlavných cieľov partnerstva; nabáda japonský parlament, aby pokračoval v práci na legislatíve na riešenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;
9.podporuje úsilie OSN o postupné zrušenie trestu smrti; vyzýva EÚ, aby začala s japonskou vládou dialóg o moratóriu na trest smrti s cieľom definitívne ho zrušiť;
Regionálne a medzinárodné vzťahy
10.pripomína, že v globálnej stratégii EÚ z roku 2016 sa stanovilo priame prepojenie medzi európskou prosperitou a ázijskou bezpečnosťou a vyzýva EÚ, aby viac prakticky prispievala a spolupracovala s partnermi ako Japonsko s cieľom podporiť mier na Kórejskom polostrove a veľmi dôležité mierové riešenie námorných a územných sporov vo Východočínskom a Juhočínskom mori na základe medzinárodného práva a dohovorov; zdôrazňuje význam budovania dôvery apreventívnej diplomacie; zdôrazňuje, že sa musí rešpektovať sloboda medzinárodnej plavby; víta schôdzu premiéra Abeho a prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu 26. októbra 2018 a vyhlásenie záväzku začať v rámci vzťahu novú kapitolu, čo je krokom k zlepšeniu bilaterálnych väzieb a zníženiu regionálneho napätia;
11.uznáva, že čínsky a ruský vplyv v ázijsko-tichomorskom regióne je pre Japonsko, ako aj pre záujmy Európskej únie veľkou bezpečnostnou výzvou, a preto víta záväzky dohody o strategickom partnerstve prehĺbiť bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom ako ochranu pred takýmito hrozbami;
12.víta zriadenie misie Japonska pri NATO od 1. júla 2018;
13.víta novú stratégiu EÚ na zlepšenie prepojenia s Áziou podporou dialógu, stability, regionálnej a medzinárodnej spolupráce, interoperabilnej dopravy, energetiky a digitálnych sietí a kontaktov medzi ľuďmi; poukazuje na možnosti, ktoré prináša konektivita, v podobe intenzívnejšej výmeny v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a kultúry;
14.vyzýva na rozšírenie dvojstrannej spolupráce EÚ – Japonsko a viacstrannej spolupráce s Južnou Kóreou, KĽDR, Spojenými štátmi a Čínou s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie mieru a udržanie stability v regióne, zaistiť mierové spolužitie na Kórejskom polostrove a úplnú, nezmeniteľnú a overiteľnú denuklearizáciu KĽDR; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce a dobrých susedských vzťahov medzi Japonskom a Južnou Kóreou, ktoré by mohli prispieť k regionálnej stabilite a riešiť bezpečnostné riziká, ako je KĽDR; zaväzuje sa podporovať pokračujúci medzinárodný tlak na KĽDR s cieľom zabezpečiť, aby sa uskutočnili konkrétne kroky zamerané na denuklearizáciu; podporuje medzinárodnú spoluprácu s cieľom vyriešiť problém nezvestných japonských občanov, ktorých uniesol severokórejský režim; zdôrazňuje, že stabilita v severovýchodnej Ázii má kľúčový význam pre Európu;
15.navrhuje, aby EÚ a Japonsko spolupracovali na zvýšení spôsobilostí združenia ASEAN v súvislosti s programom regionálnej integrácie a spolupráce a schopnosťou vyriešiť konflikty v regióne spoločne a posilniť súčasné ústredné postavenie združenia ASEAN v multilaterálnom usporiadaní v juhovýchodnej Ázii; podporuje rozhodnutie prijaté na 33. fóre združenia ASEAN – Japonsko v Tokiu ďalej posilniť väzby a riešiť regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu a spolupracovať v záujme podpory mieru a stability; domnieva sa, že podpora a ochrana ľudských práv efektívne prispieva k týmto dvom cieľom; vyzýva na dosiahnutie synergie medzi stratégiou Japonska pre slobodný a otvorený tichomorský región a iniciatívami EÚ vrátane investičného plánu EÚ a rozšírených transeurópskych dopravných sietí EÚ s cieľom podporiť globálnu spoluprácu v oblasti prepojenia;
16.berie na vedomie ambíciu Japonska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na roky 2023 – 2024 a víta jeho prínos pre OSN v oblastiach, ako je odzbrojovanie a nešírenie zbraní, udržiavanie a budovanie mieru a bezpečnosť;
Odvetvová spolupráca
17.zdôrazňuje príležitosti a dynamiku, ktorú prináša dohoda o strategickom partnerstve pre rozvoj vzťahov v oblasti kultúry a spoluprácu v oblasti mládeže, vzdelávania a športu; berie na vedomie súčasnú nízku úroveň medziľudských kontaktov a jazykovú bariéru; navrhuje ďalšie investície v záujme posilnenia interakcie medzi občanmi, dialógu v oblasti vzdelávania a kultúry, programov akademickej mobility v rámci programu Erasmus+ a verejnej diplomacie na podporu vzájomného porozumenia a kultúrnej rozmanitosti;
18.upozorňuje na skutočnosť, že dohoda o strategickom partnerstve je hybnou silou rozvoja odvetvovej spolupráce, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a výmeny v oblasti regulačných systémov a systémov dohľadu pre finančný sektor;
19.domnieva sa, že EÚ a Japonsko ako hlavní darcovia s dlhou históriou oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) pre menej rozvinuté krajiny vo východnej Ázii a v poslednom čase v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike, sú prirodzenými partnermi pri koordinovaní pomoci a zabezpečovaní súdržnosti, spolu s vládami prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že hlavným účelom rozvojovej pomoci je zníženie chudoby plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a teší sa na vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť tieto ciele;
20.víta skutočnosť, že Japonsko v roku 2016 ratifikovalo Parížsku dohodu a naliehavo žiada o jej účinné vykonávanie s tým, že Japonsko by sa malo ujať vedúcej úlohy v proaktívnom boji proti zmene klímy a zvýšiť svoje úsilie o zmierňovanie jej vplyvov; žiada EÚ a Japonsko, aby intenzívnejšie spolupracovali v oblasti udržateľnej energetiky, napríklad prostredníctvom rozvoja nízkoemisných druhov dopravy; zdôrazňuje, že poradný výbor ministra zahraničných vecí pre zmenu klímy vydal vo februári 2018 správu, v ktorej bola potreba prechodu na obnoviteľné zdroje energie ústrednou témou stratégie japonskej diplomacie v oblasti energetiky;
21.víta začlenenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do dohody a teší sa na ďalšiu výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa nezákonnej ťažby dreva, pričom treba nadviazať na skúsenosti s nariadením EÚ o dreve, a to s cieľom zaviesť povinnú náležitú starostlivosť v japonských právnych predpisoch;
22.vyjadruje poľutovanie nad pokusom Japonska dosiahnuť ukončenie moratória na komerčný lov veľrýb na zasadnutiach Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) v septembri 2018 a vyzýva na pozastavenie lovu veľrýb na vedecké účely;
23.zdôrazňuje, že Japonsko je druhým najväčším trhom s kozmetickými výrobkami na svete; pripomína, že testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách a predaj dovezených kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách v EÚ sú zakázané; v tejto súvislosti vyzýva zmluvné strany, aby si vymieňali informácie a spolupracovali s cieľom ukončiť testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách v Japonsku;
24.zdôrazňuje dôležitosť zachovania biologickej diverzity a nabáda Japonsko, aby zrušilo svoje výhrady k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);
25.vyzýva parlamenty členských štátov EÚ na urýchlenú ratifikáciu a dôsledné vykonávanie predbežnej dohody vo všetkých sektoroch;
26.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku, vládam aparlamentom členských štátov avláde a národnému zhromaždeniu Japonska.
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
áDZ |
Dohoda o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na strane druhej |
||||
Referenčné čísla |
|||||
Dátum konzultácie / žiadosť o súhlas |
8.11.2018 |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
AFET 15.11.2018 |
||||
Spravodajcovia dátum menovania |
Alojz Peterle 9.10.2018 |
||||
Dátum prijatia |
21.11.2018 |
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
43 2 9 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Arne Lietz, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Doru-Claudian Frunzulică, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, David Martin, Gilles Pargneaux, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Eleni Theocharous, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko |
||||
Dátum predloženia |
23.11.2018 |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
43 |
+ |
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Javier Nart, Marietje Schaake, Mirja Vehkaperä |
|
ECR |
Bas Belder, Marek Jurek, Eleni Theocharous |
|
PPE |
Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Anders Sellström, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Željana Zovko |
|
S&D |
Nikos Androulakis, Victor Boştinaru, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David Martin, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Gilles Pargneaux, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri |
|
VERTS/ALE |
Michel Reimon, Alyn Smith |
|
2 |
- |
|
ENF |
Jean-Luc Schaffhauser |
|
NI |
Georgios Epitideios |
|
9 |
0 |
|
GUE/NGL |
Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Helmut Scholz, Miguel Urbán Crespo |
|
NI |
James Carver, Dobromir Sośnierz |
|
VERTS/ALE |
Klaus Buchner, Jordi Solé |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+:za
-:proti
0:zdržali sa hlasovania