Ϸվ

Návrh uznesenia - B10-0183/2024Návrh uznesenia
B10-0183/2024

NÁVRH UZNESENIAo zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode

22.11.2024-()

predložený na základe vyhlásenia Komisie
vsúlade sčlánkom136 ods.2 rokovacieho poriadku

Yannis Maniatis, Nacho Sánchez Amor, Sven Mikser, Tobias Cremer
vmene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uzneseniaRC-B10-0179/2024

ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
B10-0183/2024
Predkladané texty :
B10-0183/2024
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

10‑0183/2024

Uznesenie Európskeho parlamentu o zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode

()

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku, najmä na to z 9. októbra 2024 o úpadku demokracie a ohrození politického pluralizmu v Gruzínsku[1],

so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie pod vedením Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE-ODIHR) o parlamentných voľbách, ktoré sa konali 26. októbra 2024 v Gruzínsku, a na vyhlásenie vedúceho volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2024,

so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella z 29. októbra 2024 o najnovšom vývoji po parlamentných voľbách v Gruzínsku a na spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa a Komisie z 27. októbra 2024 o parlamentných voľbách v Gruzínsku,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Francúzskej republiky Emmanuela Macrona, kancelára Spolkovej republiky Nemecko Olafa Scholza a predsedu vlády Poľskej republiky Donalda Tuska zo 7. novembra 2024 o situácii v Gruzínsku,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Výboru pre zahraničné veci, predsedu ٱá pre vzťahy s južným Kaukazom a predsedu ٱá pri Parlamentnom zhromaždení Euronest z 28. októbra 2024 o parlamentných voľbách v Gruzínsku,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov štátov EÚ z 28. októbra 2024 o voľbách v Gruzínsku,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie skupiny Priatelia Gruzínska, ktorá zastupuje parlamenty v Európe, zo 6. novembra 2024 s názvom O medzinárodnej vyšetrovacej komisii na vyšetrovanie nezrovnalostí v súvislosti s voľbami v Gruzínsku,

so zreteľom na štatút Gruzínska ako kandidátskej krajiny EÚ, ktorý mu udelila Európska rada na svojom samite 14. a 15. decembra 2023,

so zreteľom na oznámenie Komisie z30. októbra 2024 snázvom Oznámenie opolitike rozširovania EÚ za rok 2024 [], ktoré zahŕňa prvú správu o pokroku Gruzínska,

so zreteľom na článok136 ods.2 rokovacieho poriadku,

A.keďže vGruzínsku sa 26. októbra 2024 konali pravidelné parlamentné voľby; keďže z viacerých presvedčivých správ volebných pozorovateľov o porušeniach vyplývajú pochybnosti o výsledkoch volieb v Gruzínsku a mnohých v krajine aj mimo nej vedú k tomu, aby spochybňovali legitimitu týchto volieb a odmietali ich uznať;

B.keďže podľa vyhlásenia o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie sa parlamentné voľby v Gruzínsku, hoci ponúkli široký výber kandidátnych listín a kandidáti mohli vo všeobecnosti viesť svoju kampaň slobodne, uskutočnili v prostredí poznačenom zakorenenou polarizáciou a veľmi rozdeľujúcou rétorikou kampane a tlakom na voličov, ako aj obavami z nedávno prijatých právnych predpisov a ich vplyvu na základné slobody a občiansku spoločnosť;

C.keďže medzinárodná volebná pozorovateľská misia konštatovala zväčšovanie politických rozdielov a značnú nerovnováhu v prideľovaní finančných zdrojov, ako aj mnohé výhody pre vládnucu stranu, čo nerovnaké podmienky ešte zhoršilo; keďže účinnosť finančného dohľadu nad kampaňou bola obmedzená slabým presadzovaním a pochybnosťami, pokiaľ ide o nestrannosť a politickú inštrumentalizáciu orgánu dohľadu;

D.keďže medzinárodná volebná pozorovateľská misia zaznamenala aj to, že počas celej kampane sa často objavovali správy o tlaku na voličov, najmä na zamestnancov verejného sektora, a že to spolu s rozsiahlym sledovaním voličov v deň volieb vyvolalo obavy, či niektorí voliči dokázali hlasovať bez strachu z odplaty;

E.keďže pred voľbami mnohé organizácie občianskej spoločnosti informovali o stigmatizujúcom vplyve tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý spolu s útokmi, zastrašovaním a hrozbami možných sankcií za nedodržiavanie tohto zákona ovplyvnil ich schopnosť vykonávať prácu bez neprimeraného nátlaku;

F.keďže medzinárodní a miestni pozorovatelia zdokumentovali systematické, organizované porušenia zákona počas volieb vrátane násilia, nezrovnalostí v počte hlasujúcich osôb a vhodených lístkov, kupovania hlasov, viacnásobného hlasovania, rozsiahleho porušovania volebného tajomstva, donucovania voličov, neprimeraného nátlaku a zastrašovania voličov, najmä medzi zamestnancami verejného sektora a v iných zraniteľných skupinách, podvodov pri hlasovaní – vrátane konfiškácie preukazov totožnosti štátnych pracovníkov, ktoré boli následne odovzdané lojálnym aktivistom, aby ich použili na hlasovanie – nenávistných prejavov, systematických obštrukcií voči pozorovateľom, organizovanej prepravy voličov a nepravdepodobných odchýlok vo volebnej účasti žien a mužov vo vidieckych oblastiach;

G.keďže gruzínske parlamentné voľby 26. októbra 2024 boli prvými voľbami v krajine, ktoré sa v plnej miere uskutočnili tzv. pomerným systémom, pričom na identifikáciu voličov a sčítanie hlasov sa použili elektronické zariadenia; keďže používanie týchto technológií vyvolalo obavy v súvislosti s transparentnosťou, tajnosťou hlasovania a absenciou nezávislého overovania;

H.keďže prezidentka Gruzínska Salome Zurabišvili odmietla uznať platnosť výsledkov volieb, pričom poukázala na závažné nezrovnalosti a porušenia, ktoré oslabili dôveryhodnosť volebného procesu a ohrozili základné právo občanov na slobodné a spravodlivé voľby, a vyzvala na nové voľby;

I.keďže gruzínski domáci volební pozorovatelia tvrdili, že došlo k rozsiahlemu porušovaniu volebného tajomstva, a vyzvali na zrušenie výsledkov vo všetkých okrskoch, v ktorých sa uskutočnilo elektronické hlasovanie; keďže gruzínske organizácie občianskej spoločnosti podali sťažnosti na súd a vyzvali na prešetrenie volebných podvodov, hoci v mnohých prípadoch vyšetrovacie orgány vyšetrovanie nezačali a súdy porušenia riadne nepreskúmali; keďže gruzínska ústredná volebná komisia doteraz odmietla zverejniť objednaný audit elektronického hlasovacieho systému a výsledky volieb bez ohľadu na uvedené nezrovnalosti potvrdila;

J.keďže po sťažnostiach, ktoré podali gruzínske organizácie občianskej spoločnosti, nasledovali represívne opatrenia orgánov voči zástupcom týchto organizácií vrátane neoprávnených predvolaní na výsluch a vysokých pokút za vystupovanie proti volebným podvodom;

K.keďže napriek početným sťažnostiam nezávislých volebných pozorovateľov a ich výzvam na zrušenie výsledkov volieb gruzínska ústredná volebná komisia 16. novembra 2024 oznámila konečný súhrnný protokol k parlamentným voľbám z 26. októbra 2024, v ktorom priznala víťazstvo vládnucej strane Gruzínsky sen s 54% hlasov;

L.keďže štyri opozičné koalície, ktoré prekročili volebný prah, neprijali výsledky volieb a odmietli legitimizovať výsledný parlament; keďže všetky opozičné bloky sa odmietli zúčastniť na 11. ustanovujúcej schôdzi gruzínskeho parlamentu s argumentom, že parlamentné voľby, ktoré sa konali 26. októbra 2024, boli nelegitímne;

M.keďže systematické a organizované porušovanie volieb vyvolalo rozsiahle a nekončiace protesty vo viacerých gruzínskych mestách; keďže bolo zatknutých viacero demonštrantov;

N.keďže maďarský premiér Viktor Orbán ako jediný líder EÚ a bez predchádzajúcej konzultácie s ostatnými vedúcimi predstaviteľmi Únie vycestoval do Tbilisi, aby Gruzínskemu snu ešte pred zverejnením konečných výsledkov volieb zablahoželal;

O.keďže nezávislí pozorovatelia zdokumentovali a nahlásili viaceré prípady šírenia volebných dezinformácií a manipulácie s informáciami Ruskom počas volebnej kampane, napríklad verejných vyhlásení ruskej zahraničnej spravodajskej služby;

P.keďže Gruzínsko by ako kandidátska krajina EÚ malo v plnej miere dodržiavať dohodu o pridružení a vykonať deväť krokov stanovených v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; keďže štvrtý krok je zabezpečenie slobodného, spravodlivého a konkurencieschopného volebného procesu a splnenie všetkých odporúčaní OBSE-ODIHR;

Q.keďže EÚ očakáva, že Gruzínsko bude v plnej miere dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré prijalo, a najmä, že splní odporúčania stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023, na základe ktorého sa Európska rada rozhodla udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny;

R.keďže Európska rada vo svojich záveroch z 27. júna 2024 vyzvala gruzínske orgány, aby „dali svoje zámery jasne najavo tým, že zvrátia aktuálny kurz, ktorý ohrozuje smerovanie Gruzínska do EÚ a fakticky vedie k zastaveniu prístupového procesu“;

S.keďže 15. novembra 2024 vtrhli občania do vládnych budov v regióne Abcházsko na protest proti dohode, ktorou sa tento región stane ešte väčšou súčasťou hospodárskych záujmov Ruska;

1.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Gruzínsko, kandidátska krajina na pristúpenie k EÚ, zorganizovalo 26. októbra 2024 parlamentné voľby, ktoré neboli v plnej miere v súlade s medzinárodnými normami pre demokratické voľby a ani so záväzkami Gruzínska ako členského štátu v OBSE zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby, a to vzhľadom na vážne zastrašovanie a tlak na voličov, nedostatočné vyšetrenie závažných procesných nezrovnalostí a značnú nerovnováhu vo finančných zdrojoch v prospech úradujúcej administratívy; domnieva sa, že nemožno vyhlásiť, že tieto voľby sa konali v súlade s medzinárodnými normami;

2.vyzýva gruzínske orgány, aby urýchlene a v plnej miere prešetrili všetky sťažnosti predložené nezávislými pozorovateľskými organizáciami, a požaduje dôkladné a nezávislé medzinárodné vyšetrenie všetkých nahlásených nezrovnalostí, porušení a obvinení z podvodov a manipulácie v súvislosti s voľbami;

3.vyzýva gruzínske politické sily a občiansku spoločnosť, aby sa zapojili do inkluzívneho dialógu s cieľom prekonať súčasnú politickú krízu; podporuje urýchlené vyslanie adhoc vyšetrovacej misie do Gruzínska za účasti Európskeho parlamentu; podporuje včasnú organizáciu nových volieb v lepšom volebnom prostredí, ktorého súčasťou bude nestranná volebná správa a štátne inštitúcie, a to dovtedy, kým nebudú k dispozícii výsledky vyšetrovacej misie a nezrovnalosti nebudú nevyhnutne vyjasnené;

4.vyjadruje znepokojenie nad atmosférou zastrašovania a polarizácie, ktorú podnecujú vyhlásenia zástupcov gruzínskej vlády a politických lídrov, ako aj útoky proti politickému pluralizmu vrátane hrozieb zákazu opozičných strán a zatknutia vedúcich predstaviteľov a dokonca aj podporovateľov strany Gacharia za Gruzínsko;

5.vyzýva gruzínske orgány, aby preukázali svoj záväzok voči európskym hodnotám a zásadám, počnúc plnou transparentnosťou volebného procesu; zdôrazňuje, že porušovanie integrity volieb je nezlučiteľné s normami, ktoré sa očakávajú od kandidátskej krajiny EÚ, a najmä s krokmi, ktoré Komisia vytýčila 8. novembra 2023; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prokuratúra zabavila zariadenia na overovanie voličov a volebnú dokumentáciu; zdôrazňuje, že je dôležité chrániť všetky údaje týkajúce sa volieb a sprístupniť ich príslušným zainteresovaným stranám, keďže by mohli obsahovať kľúčové dôkazy o prípadných nezrovnalostiach;

6.vyjadruje hlboké znepokojenie nad výrazným poklesom politického zastúpenia žien v Gruzínsku, ktoré ešte zhoršilo zrušenie rodových kvót, a požaduje legislatívne zmeny na podporu rodovej rovnosti v politike;

7.dôrazne odsudzuje systematické zasahovanie Ruska do demokratických procesov v Gruzínsku, a to aj zastrašovaním voličov, kupovaním hlasov a dezinformáciami; vyzýva gruzínske orgány, aby zaručili, že informácie a komunikácia budú založené na faktoch, zdržali sa propagandy proti EÚ, ktorá je v rozpore s deklarovaným cieľom pristúpenia k EÚ, a posilnili odolnosť gruzínskej spoločnosti voči ruským dezinformáciám a propagande;

8.odsudzuje osamotenú a spornú návštevu maďarského premiéra Orbána v Gruzínsku a považuje ju za porušenie pozície EÚ a ďalší pokus oslabiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ; zdôrazňuje, že premiér Orbán opäť nevystupoval v mene EÚ;

9.opätovne dôrazne odsudzuje zavedenie legislatívy v oblasti tzv. transparentnosti zahraničného vplyvu a rodinných hodnôt a ochrany maloletých napriek masovým protestom gruzínskych občanov a opakovaným výzvam európskych partnerov Gruzínska, aby stiahli návrh právneho predpisu, ktorý je svojim duchom a obsahom nezlučiteľný s normami a hodnotami EÚ; opätovne vyzýva gruzínsky parlament, aby tieto zákony zrušil a aby sa zdržal predkladania akýchkoľvek ďalších legislatívnych návrhov, ktoré nie sú v súlade so zásadami demokracie a právneho štátu, ľudskými právami a základnými slobodami, a preto priamo podkopávajú cestu k členstvu v EÚ, ktoré si želajú občania Gruzínska;

10.pripomína, že Európska rada na svojom samite 14. a 15. decembra 2023 udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podniknú príslušné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; zdôrazňuje, že tieto odporúčania zahŕňali výzvy, aby Gruzínsko zabezpečilo slobodné fungovanie občianskej spoločnosti a bojovalo proti dezinformáciám namiereným proti EÚ a jej hodnotám;

11.naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby splnila svoje záväzky voči obyvateľom Gruzínska, ktorými je posilňovanie a podpora demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, a skutočne a v plnej miere začala vykonávať kroky potrebné na splnenie podmienok na udelenie štatútu kandidátskej krajiny a členstva v EÚ v súlade s kodanskými kritériami a v duchu angažovanosti a spolupráce s občianskou spoločnosťou a politickou opozíciou Gruzínska;

12.vyjadruje solidaritu s odvážnymi obyvateľmi Gruzínska, ktorí bojujú za svoje demokratické práva a za európsku budúcnosť svojej krajiny; opätovne vyjadruje neochvejnú podporu legitímnym európskym ambíciám gruzínskeho ľudu a jeho želaniu, aby sa krajina pripojila k európskej rodine; pripomína, že EÚ je zväzkom postaveným na hodnotách a že európsky projekt je založený na dobrovoľnom záväzku na rozdiel od autokracií, akou je napríklad Rusko;

13.podporuje obyvateľov regiónu Abcházska v ich proteste proti dohode o ďalšom včlenení tohto regiónu do hospodárskych záujmov Ruska;

14.pripomína, že v dôsledku všeobecného úpadku demokracie vrátane prijatia nových protidemokratických právnych predpisov, ako je zákon o tzv. transparentnosti zahraničného vplyvu, bol integračný proces Gruzínska v skutočnosti zastavený a finančná pomoc EÚ Gruzínsku bola do veľkej miery pozastavená; vyzýva Komisiu, aby zachovala podporu EÚ gruzínskej občianskej spoločnosti a nezávislým médiám;

15.naliehavo preto vyzýva gruzínsku vládu, aby zmenila svoj súčasný politický kurz a začala opäť plniť vôľu gruzínskeho ľudu pokračovať v demokratických reformách, ktoré sú predpokladom budúceho členstva v EÚ;

16.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentke, vláde a parlamentu Gruzínska.

Posledná úprava: 26. novembra 2024
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia