Ϸվ

Návrh uznesenia - B10-0216/2024Návrh uznesenia
B10-0216/2024

NÁVRH ROZHODNUTIAo zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období európskeho štítu na obranu demokracie

13.12.2024-()

predložený v súlade s článkom 213 rokovacieho poriadku

Konferencia predsedov


ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
B10-0216/2024
Predkladané texty :
B10-0216/2024
Rozpravy :
Prijaté texty :

10‑0216/2024

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období európskeho štítu na obranu demokracie

()

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

so zreteľom na oznámenie Komisie oakčnom pláne pre európsku demokraciu (),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ)2022/2065 z19.októbra 2022 ojednotnom trhu sdigitálnymi službami aozmene smernice2000/31/ES (akt odigitálnych službách)[1] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt odigitálnych trhoch)[2],

so zreteľom na svoje uznesenie z20.októbra2021 oeurópskych médiách vdigitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie[3],

so zreteľom na Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2019/1937 z23.októbra 2019 oochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[4],

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo14.decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES[5],

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2024/1083 z11.apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií)[6]

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“)[7],

so zreteľom na súbor nástrojov EÚ sopatreniami na zmiernenie rizika voblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G z marca 2021,

so zreteľom na oznámenie Komisie o obrane demokracie (),

so zreteľom na návrh Komisie z 12. decembra 2023 na smernicu, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín (),

so zreteľom na odporúčania Komisie týkajúce sa inkluzívnych a odolných volebných procesov v Únii a posilnenia európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu (C(2023)8626) a podpory angažovanosti a účinnej účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na procesoch tvorby verejných politík (C(2023)8627),

so zreteľom na svoje uznesenie z9.marca 2022 ozahraničnom zasahovaní dovšetkých demokratických procesov vEurópskej únii vrátane dezinformácií[8] (INGE 1),

so zreteľom na svoje uznesenie z1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií[9] (INGE2),

so zreteľom na svojeodporúčanie Rade aKomisii z15. júna 2023 vnadväznosti na vyšetrovanie údajného porušenia práva Únie anesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní vsúvislosti spoužívaním softvéru Pegasus arovnocenného špionážneho softvéru[10],

so zreteľom na správu z 30. októbra 2024 s názvom Safer Together – Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne vo väčšom bezpečí – posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti), ktorú vypracoval osobitný poradca predsedníčky Európskej komisie Sauli Niinistö, bývalý prezident Fínskej republiky,

so zreteľom na článok 213 rokovacieho poriadku,

A.keďže zahraničné zasahovanie predstavuje závažné porušenie všeobecných hodnôt azásad, na ktorých je založená Únia, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, úcta kľudským právam azákladným slobodám, demokracia aprávny štát; keďže zdôkazov vyplýva, že zlomyseľné a autoritárske zahraničné štátne subjekty aj neštátne subjekty používajú manipuláciu s informáciami a iné taktiky na zasahovanie do demokratických procesov v Únii; keďže takéto útoky zavádzajú a klamú občanov aovplyvňujú ich volebné správanie, posilňujú rozvracačské diskusie, rozdeľujú, polarizujú a využívajú zraniteľné stránky spoločností, podporujú nenávistné prejavy, zhoršujú situáciu zraniteľných skupín, ktoré sa častejšie stávajú obeťami dezinformácií, narúšajú integritu demokratických volieb a referend, budia podozrenie voči národným vládam, verejným orgánom, demokratickému poriadku a právnemu štátu a majú za cieľ destabilizovať európsku demokraciu; keďže tento problém sa stal otázkou vnútornej bezpečnosti a bezpečnosti celej spoločnosti Únie;

B.keďže Rusko už dlhé roky nepretržite vedie dezinformačnú kampaň nevídanej zlovôle arozsahu, ktorej účelom je klamať občanov doma aj medzinárodné spoločenstvo štátov ako celok a ktorej mimoriadna intenzita sa od začiatku jeho útočnej vojny proti Ukrajine 24. februára 2022 aj počas nej ešte vystupňovala; keďže v tejto súvislosti je potrebné nepretržite podporovať Ukrajinu a Moldavsko, ale aj proeurópske jednotky v Gruzínsku a krajinách západného Balkánu, ktoré sú vystavené silnému zasahovaniu Ruska do ich procesu zbližovania sa s Úniou, a úzko s nimi všetkými spolupracovať a čo najviac pritom využívať možnosti vzájomnej výmeny informácií a najlepších postupov;

C.keďže pokusy štátnych subjektov z tretích krajín a zlomyseľných neštátnych subjektov zasahovať do fungovania demokracie v Únii a jej členských štátoch a vyvíjať tlak na hodnoty zakotvené v článku2 Zmluvy oEurópskej únii prostredníctvom škodlivého zasahovania sú súčasťou širšieho deštruktívneho trendu, ktorý zažívajú demokracie na celom svete;

D.keďže zlomyseľné subjekty sa naďalej snažia zasahovať do volebných procesov azneužívať otvorenosť a pluralitu našich spoločností a útočiť na demokratické procesy a odolnosť Únie a jej členských štátov;

E.keďže škodlivé autokratické subjekty vedú v čoraz väčšej miere dezinformačné kampane proti práci delegácií Únie; keďže ide o jasnú snahu sťažovať strategickú komunikáciu Únie v zahraničí;

F.keďže EÚ ani jej členské štáty nemali do 8. októbra 2024 osobitný režim sankcií týkajúci sa zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní vedených zlomyseľnými štátnymi subjektmi z tretích krajín, čo znamená, že takéto subjekty mohli bez obáv vychádzať z toho, že za svoje destabilizačné kampane proti Únii nebudú musieť niesť žiadne následky;

G.keďže chýba spoločné vymedzenie a chápanie tohto javu a vsúčasných právnych predpisoch a politikách na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktorých cieľom je odhaľovať zahraničné zasahovanie, predchádzať mu a bojovať proti nemu, pretrvávajú mnohé medzery a nedostatky;

H.keďže sa očakáva, že zahraničné zasahovanie, dezinformácie a množstvo útokov a hrozieb namierených proti demokracii budú podľa všetkého pokračovať, a to v oveľa väčšej miere a sofistikovanejším spôsobom;

I.keďže predchádzajúce odporúčania Parlamentu týkajúce sa boja proti škodlivému zahraničnému zasahovaniu do demokratických procesov Únie prispeli k celkovému porozumeniu zo strany Únie a k väčšej informovanosti otejto problematike;

J.keďže vypočutia a práca osobitných výborov INGE1 a INGE2 prispeli kverejnému uznaniu akontextualizácii týchto otázok a vytvorili rámec diskusie na úrovni Únie ozahraničnom zasahovaní do demokratických procesov ao dezinformáciách;

K.keďže je potrebná globálna, mnohostranná spolupráca a podpora medzi rovnako zmýšľajúcimi partnermi vrátane spolupráce medzi poslancami pri riešení škodlivého zahraničného zasahovania adezinformácií; keďže demokracie vyvinuli pokročilé zručnosti a protistratégie, ako postupovať v prípade týchto hrozieb a útokov;

L.keďže riešenie zahraničného zasahovania, dezinformácií a hrozieb namierených proti demokracii si vyžaduje mnohostranný prístup s cieľom posilniť kritické myslenie amediálnu a informačnú gramotnosť a podporiť občiansku angažovanosť a výchovu kdemokracii;

M.keďže hybridné hrozby a útoky môžu viesť k rozsiahlym krízam vo viacerých sektoroch a mať negatívny vplyv na bezpečnosť, dobré životné podmienky občanov a fungovanie spoločnosti a ekonomiky ako celku, takže predstavujú zásadnú výzvu pre vnútorné veci Únie; keďže táto nová realita si vyžaduje dôkladnejší prístup ku krízovému riadeniu Únie a k jej civilnej a obrannej pripravenosti, budovaniu strategického výhľadu a predvídania a posilňovaniu kapacít v oblasti včasného varovania, odhaľovania, analýz aoperačnej koordinácie;

1.rozhodol zriadiť osobitný výbor s názvom Osobitný výbor pre európsky štít na obranu demokracie, ktorý bude v spolupráci a po porade s príslušnými stálymi výbormi, pokiaľ sa to týka ich právomocí a zodpovednosti podľa prílohy VI k rokovaciemu poriadku, vykonávať tieto úlohy:

a)posudzovať príslušné existujúce a plánované právne predpisy a politiky s cieľom odhaliť v nich prípadné medzery, nedostatky a duplicitu, ktoré by mohli byť využité na škodlivé zasahovanie do demokratických procesov, a to aj pokiaľ ide o tieto záležitosti:

(i)politiky, legislatívne návrhy a štruktúry, ktoré sa majú vytvoriť v rámci európskeho štítu na obranu demokracie a ktoré už vznikli v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu, ako aj relevantné nástroje v rámci Strategického kompasu, ako je súbor hybridných nástrojov EÚ;

(ii)príležitosti na spoluprácu medzi agentúrami Únie a vnútroštátnymi orgánmi v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, a to aj na účely spoločného využívania informácií, spravodajských informácií a vyspelých mechanizmov odhaľovania;

(iii)politiky a odporúčania uvedené v správe z 30. októbra 2024 s názvom Safer Together – Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne vo väčšom bezpečí – posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti);

(iv)politiky, ktoré prispievajú k demokratickým procesom Únie, k odolnosti demokracie vďaka prehľadu o situácii, mediálnej a informačnej gramotnosti, pluralite médií a nezávislej žurnalistike, podpore angažovanosti občanov, vzdelávaniu, kritickému mysleniu a informovanosti a participácii občanov;

(v)odolnosť demokracie voči domácim hybridným hrozbám a útokom a nepriateľskému zasahovaniu;

(vi)zasahovanie pomocou online platforiem, najmä prostredníctvom hĺbkového hodnotenia zodpovednosti a vplyvov, ktoré majú veľmi veľké online platformy na demokraciu a demokratické procesy vÚnii;

(vii)dosah zasahovania na kritickú infraštruktúru a strategické odvetvia vrátane zahraničných investícií a vlastníctva majetku na území Únie;

(viii)hybridné hrozby a útoky zahŕňajúce okrem iného: kybernetické útoky, a to aj na vojenské a nevojenské ciele, textový a audiovizuálny obsah vyrobený človekom, ako aj obsah vyrobený umelou inteligenciou a deepfake používané na zahraničné zasahovanie a dezinformácie v politických inštitúciách, ekonomický vplyv či nátlak, zasahovanie prostredníctvom globálnych aktérov získavaním elít, národných diaspór, univerzít a kultúrnych podujatí, tajné financovanie politických aktivít zo strany nepriateľských zahraničných subjektov a darcov, činnosti v rámci zahraničnej manipulácie s informáciami a zasahovania namierené proti činnostiam Únie v zahraničí a využívanie umelo vytvorených migračných tokov prostredníctvom posilnenej úlohy štátnych subjektov;

(ix)politiky zabezpečujúce vysokú všeobecnú mieru kybernetickej bezpečnosti v celej Únii a odolnosti voči kybernetickým útokom, pokiaľ sa týkajú demokratických procesov;

(x)úlohu zlomyseľných štátnych a neštátnych subjektov, ich modus operandi a financovanie, ako aj fyzickú sabotáž, ktorej sa dopúšťajú;

(xi)vplyv zasahovania na práva menšín a iných diskriminovaných skupín;

(xii)odrádzanie, pripisovanie zodpovednosti akolektívne protiopatrenia vrátane sankcií;

(xiii)susedskú a globálnu spoluprácu a multilateralizmus;

(xiv)zasahovanie subjektov, ktoré majú sídlo v Únii, v Únii aj v tretích krajinách;

(xv)politiky a opatrenia na ochranu spravodlivosti a integrity volieb a na posilnenie demokratického systému bŕzd a protiváh;

(b)v úzkej spolupráci s príslušnými stálymi výbormi vypracúvať odporúčania a návrhy, ako uvedené medzery odstraňovať, aby sa podporila odolnosť Únie voči hybridným hrozbám a útokom vrátane zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, a ako zlepšiť právny a inštitucionálny rámec Únie;

c)posudzovať činnosti Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a hybridné hrozby a útoky;

d)bojovať proti informačným kampaniam a strategickej komunikácii nepriateľských tretích krajín, a to aj v prípadoch, keď sú vedené prostredníctvom domácich aktérov a organizácií v Únii, pokiaľ poškodzujú ciele Únie a boli vytvorené s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku v Únii;

e)nadväzovať v náležitých prípadoch na vykonávanie správ osobitných výborov INGE1 a INGE2;

f)prispievať k celkovej inštitucionálnej odolnosti voči zahraničnému zasahovaniu, hybridným hrozbám, útokom a dezinformáciám;

g)udržiavať vzťahy s inými inštitúciami a orgánmi Únie, orgánmi členských štátov, inými medzinárodnými organizáciami a medziparlamentnými zhromaždeniami, občianskou spoločnosťou, ako aj štátnymi a neštátnymi partnermi v príslušných tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti spadajúce do jeho pôsobnosti, a to s cieľom posilniť činnosť Únie zameranú proti hybridným hrozbám a útokom a vnútornej a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; komunikovať a spolupracovať najmä so štátnymi a s neštátnymi partnermi na Ukrajine a v Moldavsku a s proeurópskymi partnermi v Gruzínsku, ako aj s krajinami západného Balkánu; bojovať proti zmanipulovaným naratívom prichádzajúcim z Ruska vzhľadom na kritickú a trvalú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko pre stabilitu a bezpečnosť v celej Únii;

2.rozhodol, že vždy, keď práca osobitného výboru zahŕňa vypočutie dôkazov dôvernej povahy, svedectiev zahŕňajúcich osobné údaje alebo výmenu názorov či vypočutie orgánov a subjektov odôverných informáciách vrátane vedeckých štúdií alebo ich častí, ktorým bol udelený štatút dôvernosti podľa článku63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1107/2009[11], sa schôdze budú konať za tzv.zatvorenými dverami; ďalej rozhodol, že svedkovia a znalci majú právo vypovedať alebo svedčiť zazatvorenými dverami;

3.rozhodol, že zoznam osôb pozvaných na verejné schôdze, zoznam osôb, ktoré sa na nich zúčastňujú, a zápisnice ztýchto schôdzí sa zverejňujú;

4.rozhodol, že dôverné dokumenty doručené osobitnému výboru sa posudzujú v súlade spostupom stanoveným v článku 227 rokovacieho poriadku; ďalej rozhodol, že takéto informácie sa použijú výhradne na vypracovanie záverečnej správy osobitného výboru;

5.rozhodol, že osobitný výbor bude mať33 členov;

6.rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru je 12 mesiacov a že toto funkčné obdobie začne plynúť odo dňa jeho ustanovujúcej schôdze;

7.rozhodol, že osobitný výbor môže Parlamentu predložiť správu v polovici obdobia; ďalej rozhodol, že osobitný výbor predloží Parlamentu najneskôr na poslednej plenárnej schôdzi v januári 2026 záverečnú správu, ktorá bude zameraná na záležitosti uvedené v odseku 1 a bude obsahovať vecné zistenia a odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú prijať, bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci stálych výborov vsúlade s prílohou VI k rokovaciemu poriadku; zdôrazňuje, že príslušné stále výbory pri svojej práci zohľadnia odporúčania osobitného výboru.

Posledná úprava: 17. decembra 2024
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia