Ϸվ

Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0177/2019Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0177/2019

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIAo európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv

13.3.2019-()

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B8-0177/2019 (Verts/ALE)
B8-0178/2019 (PPE)
B8-0179/2019 (ECR)
B8-0180/2019 (ALDE)
B8-0181/2019 (S&D)

Laima Liucija Andrikienė, Sandra Kalniete, Esther de Lange, Cristian Dan Preda, David McAllister, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Dubravka Šuica, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Gunnar Hökmark, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Jaromír Štětina, Fernando Ruasv mene skupiny PPE
Elena Valenciano, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Soraya Post, Pier Antonio Panzeri, Ana Gomesv mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ryszard Czarnecki, Anna Elżbieta Fotygav mene skupiny ECR
Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Matthijs van Miltenburg, Hilde Vautmansv mene skupiny ALDE
Barbara Lochbihler, Heidi Hautala, Judith Sargentini, Margrete Auken, Bodil Valerov mene skupiny Verts/ALE


ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
RC-B8-0177/2019
Predkladané texty :
RC-B8-0177/2019
Rozpravy :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv

()

Európsky parlament,

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých vyzýva na zavedenie celoeurópskeho mechanizmu na ukladanie cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na závažnom porušovaní ľudských práv, vrátane uznesenia zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1] a uznesenia z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete[2],

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia podľa článku 135, v ktorých vyzýva na uloženie cielených sankcií proti osobám zapojeným do vážneho porušovania ľudských práv vrátane uznesenia z 19. januára 2017 o situácii v Burundi[3], uznesenia z 5. júla 2018 o Burundi[4], uznesenia z 18. mája 2017 o Južnom Sudáne[5], uznesenia zo 14. júna 2017 o situácii v Konžskej demokratickej republike[6], uznesenia z 18. januára 2018 o Konžskej demokratickej republike[7], uznesenia zo 14. septembra 2017 o Gabone: potláčanie opozície[8], uznesenia z 5. októbra 2017 o situácii na Maldivách[9], uznesenia z 5. októbra 2017 o prípadoch vodcov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu[10], uznesení z 30. novembra 2017[11] a zo 4. októbra 2018[12] o situácii v Jemene, uznesenia zo 14. decembra 2014 o Kambodži, a najmä o rozpustení strany CNRP[13], uznesenia zo 14. decembra 2017 o situácii Rohingov[14], uznesenia z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii[15], uznesenia z 25. októbra 2018 o situácii vo Venezuele[16], uznesenia z 13. septembra 2018 o Mjanmarsku, najmä o prípade novinárov Wa Lone a Kyaw Soe Oo[17], uznesenia z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori[18], uznesenia z 25. októbra 2018 o vražde novinára Džamála Chášúkdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule[19] a uznesenia zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva[20],

–so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z2.apríla2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení preruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského[21],

–so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2017 a o politike Európskej únie v tejto oblasti[22],

–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách[23],

–so zreteľom na svoje uznesenie z12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom[24],

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš[25],

–so zreteľom na hlavu V kapitolu 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) týkajúcu sa prijímania sankcií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP),

–so zreteľom na článok 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o prijatí sankcií voči tretím krajinám, ako aj voči jednotlivcom, skupinám a neštátnym subjektom,

–so zreteľom na vyhlásenie č. 25 Lisabonskej zmluvy o potrebe zabezpečiť riadne procesné práva osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ alebo opatrenia EÚ v rámci boja proti terorizmu,

–so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–so zreteľom na vyhlásenie predsedu Jeana-Clauda Junckera v súvislosti so správou o stave Únie z 12. septembra 2018, v ktorom sa navrhuje, aby členské štáty využívali existujúce pravidlá EÚ na prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach SZBP EÚ, ako je napríklad kolektívne riešenie porušovania ľudských práv a uplatňovanie účinných sankcií,

–so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku (PK/VP) z 10. decembra 2018 v nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci z decembra 2018,

–so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 22. januára 2019 s názvom Sergej Magnitský a iní – boj proti beztrestnosti prostredníctvom cielených sankcií,

–so zreteľom na svoju štúdiu z apríla 2018 s názvom Cielené sankcie voči jednotlivcom z dôvodu vážneho porušovania ľudských práv – vplyv, trendy a vyhliadky na úrovni EÚ,

–so zreteľom na návrh zo 14. novembra 2018 na zriadenie európskej komisie pre zákaz vstupu v súvislosti s ľudskými právami,

–so zreteľom na stretnutie v Holandsku, ktoré sa konalo 20. novembra 2018 v súvislosti s globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv,

–so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže v článku 21 ZEÚ sa ustanovuje, že činnosť Únie sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných hodnôt, zachovávaním ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, oktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, asúčasne ukladá autonómne sankcie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN vprípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať z dôvodu chýbajúcej dohody medzi svojimi členmi;

C.keďže sankcie EÚ (známe aj ako reštriktívne opatrenia) sa za posledné dve desaťročia stali neoddeliteľnou súčasťou súboru nástrojov EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, pričom v súčasnosti sa uplatňuje 40 rôznych reštriktívnych opatrení voči 34 krajinám; keďže približne dve tretiny sankcií EÚ voči jednotlivým krajinám boli uložené na podporu cieľov v oblasti ľudských práv a demokracie;

D.keďže osobne cielené sankcie sú navrhnuté tak, aby minimalizovali nepriaznivé dôsledky pre tých, ktorí nie sú zodpovední za politiky či opatrenia, ktoré viedli k ich prijatiu, najmä pokiaľ ide o miestne civilné obyvateľstvo a legitímne činnosti v príslušnej krajine alebo v spolupráci s ňou; keďže priamo ovplyvňujú osoby zodpovedné za porušovanie práv a majú odradzujúci účinok;

E.keďže všetky sankcie, ktoré EÚ prijala, sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd; keďže sankcie by sa mali pravidelne prehodnocovať, aby sa zabezpečilo, že prispievajú k dosahovaniu stanovených cieľov;

F.keďže EÚ okrem sankcií voči jednotlivým krajinám, ktorých cieľom je dosiahnuť zmeny v správaní štátov, nedávno zaviedla reštriktívne opatrenia proti šíreniu a používaniu chemických zbraní a kybernetických útokov, ako aj osobitné opatrenia na boj proti terorizmu;

G.keďže existujúce sankcie EÚ sa zameriavajú na štátne aj neštátne subjekty, ako sú teroristi a teroristické skupiny;

H.keďže za posledných pár mesiacov došlo k mnohým prípadom, keď európske spoločnosti alebo dokonca členské štáty EÚ porušili sankcie EÚ; keďže tieto príklady ilustrujú potrebu ďalšieho objasnenia rozsahu a dosahu v súčasnosti platných sankcií, ako aj objasnenia miery, do akej krajiny a spoločnosti nesú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa na konečné použitie alebo miesto určenia ich tovaru a služieb nevzťahovali sankcie;

I.keďže za presadzovanie sankcií sú zodpovedné príslušné orgány členských štátov EÚ, zatiaľ čo o takýchto opatreniach sa rozhoduje na európskej úrovni;

J.keďže kongres USA v roku 2016 schválil globálny Magnitského zákon v nadväznosti na zákon o právnej zodpovednosti Sergeja Magnitského z roku 2012, ktorého cieľom bolo uplatňovať sankcie na jednotlivcov zodpovedných za smrť Sergeja Magnitského počas vyšetrovacej väzby v ruskom väzení v dôsledku pretrvávajúcich neľudských podmienok, úmyselného zanedbávania a mučenia;

K.keďže Estónsko, Lotyšsko, Litva, Spojené kráľovstvo, Kanada a Spojené štáty americké prijali zákony týkajúce sa sankčných režimov v oblasti ľudských práv podobné Magnitskému zákonu; keďže Parlament opakovane vyzýval na vytvorenie podobného globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý by zabezpečil konzistentnosť a účinnosť zmrazenia majetku, zákazu vydávania víz a iných sankcií uložených jednotlivcom a subjektom členskými štátmi a na úrovni EÚ;

L.keďže holandská vláda začala v novembri 2018 diskusiu medzi členskými štátmi EÚ o politickej príležitosti zaviesť na úrovni EÚ cielený sankčný režim v oblasti ľudských práv; keďže predbežné diskusie pokračujú na úrovni pracovnej skupiny Rady;

1.dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv na celom svete; vyzýva Radu, aby urýchlene vytvorila samostatný, flexibilný a reaktívny sankčný systém pre celú EÚ, ktorý by umožnil zamerať sa na jednotlivcov, štátne a neštátne subjekty a ďalšie subjekty, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv alebo sa na ňom podieľajú;

2.zdôrazňuje, že sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv by mal ďalej vychádzať z návrhov predchádzajúcich uznesení, ktoré žiadali o vytvorenie mechanizmu EÚ na uvalenie cielených sankcií; zastáva názor, že sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských práv zameraný proti jednotlivcom, ktorí sa podieľali na porušovaní ľudských práv kdekoľvek na svete, by mal byť výslovne a symbolicky pomenovaný po Sergejovi Magnitskom; víta skutočnosť, že vo viacerých krajinách boli prijaté podobné právne predpisy zamerané proti osobám porušujúcim ľudské práva kdekoľvek na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby transatlantická spolupráca brala porušovateľov ľudských práv na zodpovednosť; nabáda ostatné krajiny k tomu, aby vytvárali podobné nástroje;

3.je pevne presvedčený, že takýto režim tvorí základný prvok existujúceho súboru nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky, ktorý by posilnil úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv, najmä v boji proti beztrestnosti a v podpore obetí zneužívania a obhajcov ľudských práv na celom svete;

4.zdôrazňuje, že tento režim by mal umožniť ukladanie reštriktívnych opatrení, najmä zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ, voči každému jednotlivcovi alebo subjektu, ktorý je zodpovedný za vážne porušenie ľudských práv, zneužívanie a systémovú korupciu spojenú s vážnym porušovaním ľudských práv alebo ktorý sa takéhoto konania zúčastnil, napomáhal mu, financoval ho alebo prispieval k jeho plánovaniu, usmerňovaniu alebo páchaniu; zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť rozsah porušovania, ako aj vytvoriť vhodné právne nástroje, prostredníctvom ktorých by bolo možné spochybniť zaradenie na zoznam;

5.je presvedčený o tom, že tento nový režim bude mať pozitívny vplyv na správanie dotknutých osôb a subjektov a bude mať odrádzajúci účinok; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dôsledného a jednotného výkladu, vysvetľovania a presadzovania sankcií všetkými členskými štátmi EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, abyzintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií a aby vytvorili európsky mechanizmus dohľadu a presadzovania;

6.víta návrh predsedu Komisie ísť nad rámec jednomyseľnosti pri rozhodovaní Rady v oblastiach SZBP a naliehavo žiada Radu, aby prijala tento nový sankčný nástroj tak, aby sa uloženie sankcií za porušovanie ľudských práv mohlo v Rade prijať kvalifikovanou väčšinou;

7.podporuje predbežné diskusie na úrovni Rady o vytvorení takéhoto sankčného nástroja; naliehavo vyzýva PK/VP a jej útvary, aby zaujali konštruktívny a proaktívny prístup v záujme úspešného ukončenia týchto diskusií pred koncom tohto volebného obdobia a očakáva, že Parlamentu podá správu; vyzdvihuje dôležitosť úlohy Parlamentu pri kontrole tohto budúceho režimu, najmä pokiaľ ide o rozsah a vymedzenie kritérií na zaradenie do zoznamu, ako aj o súdny prostriedok nápravy;

8.vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby ich orgány, spoločnosti a ďalšie subjekty registrované na ich územiach plne dodržiavali rozhodnutia Rady o reštriktívnych opatreniach voči jednotlivcom a subjektom, najmä čo sa týka zmrazenia aktív osôb zaradených do zoznamu a obmedzenia vstupu na ich územia v dôsledku porušovania ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami o porušovaní týchto rozhodnutí a pripomína členským štátom ich povinnosť podľa medzinárodného práva zaručiť zatknutie a stíhanie osôb prítomných na ich území, ktoré sú podozrivé zo spáchania zločinov spojených s krutým zaobchádzaním;

9.zdôrazňuje, že posilnená spolupráca a výmena informácií medzi týmito orgánmi, ako aj európsky mechanizmus presadzovania práva sú nevyhnutné na zabezpečenie jednotného presadzovania a výkladu platných reštriktívnych opatrení EÚ a na to, aby európske spoločnosti mohli fungovať za rovnakých podmienok;

10.trvá na tom, že je dôležité, aby budúci sankčný režim EÚ v prípade porušovania ľudských právbol v súlade s existujúcimi politikami EÚ a existujúcimi reštriktívnymi opatreniami pre jednotlivé krajiny a horizontálnymi reštriktívnymi opatreniami a aby ich dopĺňal; v tejto súvislosti trvá na tom, že nový režim by nemal nahrádzať rozsah pôsobnosti súčasných opatrení pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv; okrem toho sa domnieva, že akýkoľvek budúci režim musí v plnej miere dopĺňať existujúci medzinárodný rámec sankcií a musí s ním byť v plnom súlade, a to najmä v súvislosti s Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov;

11.zdôrazňuje, že podmienkou dôveryhodnosti a legitímnosti tohto režimu je jeho plný súlad s čo najprísnejšími normami, pokiaľ ide o ochranu a dodržiavanie riadnych procesných práv dotknutých osôb alebo subjektov; v tejto súvislosti trvá na tom, že rozhodnutia o zaradení jednotlivcov alebo subjektov do zoznamu a ich vyňatí zo zoznamu by mali byť založené na jasných, transparentných a jednoznačných kritériách a mali by priamo súvisieť so spáchaným trestným činnom, aby bolo zaručené právo na dôkladné súdne preskúmanie a nápravu; žiada o systematické začleňovanie jasných a konkrétnych kritérií a metód na zrušenie sankcií a vyradenie zo zoznamu;

12.zdôrazňuje, že trestné stíhanie páchateľov závažných porušení ľudských práv a masových zverstiev prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných jurisdikcií by malo zostať hlavným cieľom všetkých snáh o boj proti beztrestnosti zo strany EÚ a jej členských štátov; v tejto súvislosti pripomína zásadu univerzálnej jurisdikcie; vyzýva Radu, aby cezhraničné porušovanie zahrnula do rozsahu pôsobnosti tohto režimu; zdôrazňuje potrebu koordinovanej mnohostrannej spolupráce s cieľom predchádzať obchádzaniu sankcií;

13.vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané zdroje a odborné znalosti na presadzovanie a monitorovanie tohto režimu po jeho zavedení a aby venovala osobitnú pozornosť informovaniu verejnosti o zoznamoch, a to tak v EÚ, ako aj v príslušných krajinách;

14.vyjadruje uznanie za neúnavné úsilie aktivistov občianskej spoločnosti o podporu takéhoto režimu; podporuje vytvorenie poradného výboru na úrovni EÚ;

15.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Posledná úprava: 13. marca 2019
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia