Ϸվ

Zoznam
ʰ峦áú
ú
Úplné znenie
Postup :
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0372/2018

Predkladané texty :

A8-0372/2018

Rozpravy :

PV10/12/2018-18
CRE10/12/2018-18

Hlasovanie :

PV11/12/2018-5.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0498

Prijaté texty
PDF154kWORD56k
Utorok, 11. decembra 2018-Štrasburg
Vojenská mobilita
P8_TA(2018)0498A8-0372/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite ()

Európsky parlament,

–so zreteľom na Zmluvu oEurópskej únii (ďalej len „Zmluva oEÚ“) aZmluvu ofungovaní Európskej únie,

–so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa–Globálna stratégia pre zahraničnú abezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28.júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie prezahraničné veci abezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–so zreteľom na závery Európskej rady z20.decembra 2013, 26.júna 2015, 15.decembra 2016, 9.marca 2017, 22.júna 2017, 20.novembra 2017, 14.decembra 2017 a28.júna 2018,

–so zreteľom na závery Rady z13.novembra 2017 a25.júna 2018 obezpečnosti aobrane vrámci globálnej stratégie EÚ,

–so zreteľom na oznámenie Komisie zo7.júna 2017 snázvom Diskusný dokument obudúcnosti európskej obrany (),

–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie aPK/VP z10.novembra 2017 ozlepšovaní vojenskej mobility vEurópskej únii (JOIN(2017)0041),

–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie aPK/VP z28.marca 2018 oakčnom pláne vojenskej mobility (JOIN(2018)0005),

–so zreteľom narozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z11.decembra 2017 onadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) astanovení zoznamu zúčastnených členských štátov(1),

–so zreteľom na odporúčanie Rady zo 6.marca 2018 opláne vykonávania PESCO(2),

–so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/340 zo 6.marca 2018, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať vrámci PESCO(3),

–so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady aEurópskej komisie agenerálneho tajomníka NATO z8.júla 2016 a10.júla 2018 týkajúce sa spoločných súborov návrhov ovykonávaní spoločných vyhlásení schválených Radou EÚ aSeveroatlantickou radou 6.decembra 2016 a5.decembra 2017 aso zreteľom nasprávy opokroku zo 14.júna a5.decembra 2017 a6.júna 2018 týkajúce sa ich vykonávania vrátane príslušných záverov Rady,

–so zreteľom na závery Rady z5.decembra 2017 a25.júna 2018 ovykonávaní spoločných vyhlásení,

–so zreteľom na bruselskú deklaráciu otransatlantickej bezpečnosti asolidarite ana vyhlásenie NATO zo samitu v Bruseli 11.júla 2018,

–so zreteľom na svoje uznesenie z22.novembra 2016 oEurópskej obrannej únii(4) az13.júna 2018 ovzťahoch medzi EÚ aNATO(5),

–so zreteľom na svoje uznesenie z13.decembra 2017 ovykonávaní spoločnej bezpečnostnej aobrannej politiky (ďalej len „SBOP“)(6),

–so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0372/2018),

A.keďže základné hodnoty, na ktorých je EÚ založená – demokracia, rešpektovanie ľudských práv aprávny štát –, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách aeurópska jednota sú vobdobí geopolitických otrasov azhoršovania strategického prostredia stále častejšie spochybňované;

B.keďže spoľahlivé odstrašovanie, ako aj plánovanie reakcií na krízy aobranu kontinentálnej Európy závisia od schopnosti rýchlo aefektívne nasadiť sily vrátane posíl vonkajších spojencov;

C.keďže tzv. mierová dividenda po roku1989 viedla k postupnému oslabovaniu obranných potrieb voblasti infraštruktúry amobility ozbrojených síl vEurópe;

D.keďže cieľom EÚ je vširokej spolupráci sNATO poskytovať v globálnom rozsahu bezpečnosť, prispievať k mieru a stabilite z vnútorného, ako aj vonkajšieho hľadiska a garantovať bezpečnosť svojich občanov a svojho územia využívaním jedinečného aširokého súboru politík, nástrojov aprostriedkov, ktoré má v tejto súvislosti k dispozícii;

E.keďže vsúlade scieľmi globálnej stratégie prijíma EÚ väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť aobranu a posilňuje svoju úlohu partnera pri garantovaní medzinárodného mieru abezpečnosti, najmä vo svojom susedstve, ale aj mimo neho, ako aj strategickú autonómiu, ktorá vyplýva z vykonávania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

F.keďže EÚ musí účinnou zahraničnou abezpečnostnou politikou rozvíjať vlastnú strategickú autonómiu scieľom udržiavať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť azároveň zaručiť bezpečnosť vlastných občanov aosôb zapojených do misií SBOP, a tak chrániť svoje záujmy abrániť základné hodnoty azároveň prispievať kúčinnému multilateralizmu;

G.keďže EÚ musí byť schopná rozhodovať akonať nezávisle od kapacít tretích strán, ak si má vybudovať odolnosť akonsolidovať svoju strategickú autonómiu voblasti obrany, boja proti terorizmu akybernetickej bezpečnosti;

H.keďže normalizácia ainteroperabilita na úrovni infraštruktúry aobstarávania sú kľúčovými predpokladmi dosiahnutia strategickej autonómie, obrannej únie aúčinnej vojenskej mobility;

I.keďže účinnú vojenskú mobilitu možno dosiahnuť jedine plným zapojením aangažovanosťou všetkých členských štátov v účinnej spolupráci s NATO a s prihliadnutím na dostupné zdroje, potreby a regionálne špecifiká jednotlivých členských štátov v súlade spríslušnými iniciatívami na úrovni EÚ zameranými na vybudovanie účinnej európskej bezpečnostnej infraštruktúry prostredníctvom ucelených a vzájomne sa doplňujúcich projektov;

J.keďže vojenská mobilita je strategickým aoperačným nástrojom podpory vojenskej činnosti, ktorý posilňuje strategickú autonómiu Únie apomáha pri nasadzovaní, premiestňovaní apodpore ozbrojených síl členských štátov, aby boli splnené vojenské ambície EÚ;

K.keďže EÚ čelí hybridným výzvam, ktoré prichádzajú z viacerých smerov, predovšetkým zďalekého severu, východu, Balkánu ajuhu / Stredozemia; keďže rýchlejšie aplynulejšie nasadzovanie prostriedkov atovaru na týchto osiach (sever – juh, západ – východ) by mohlo mať kľúčový význam pre zabezpečenie dôveryhodnej reakcie;

L.keďže vedúci predstavitelia spojeneckých štátov súhlasili vroku 2016 na samite NATO vo Varšave sposilnením stratégie Aliancie naodstrašenie a obranu, zvýšili pripravenosť reakčných síl av záujme splnenia týchto cieľov začali akcie „posilnená predsunutá vojenská prítomnosť“ a„prispôsobená predsunutá vojenská prítomnosť“;

M.keďže vojenská mobilita je konkrétnym krokom na splnenie špecifických bezpečnostných aobranných potrieb EÚ a je súčasťou SBOP; keďže kolektívna bezpečnosť aobrana členských štátov aich schopnosť zasiahnuť vkrízových situáciách vzahraničí záleží vpodstate na schopnosti voľne arýchlo presúvať vojenské jednotky, personál civilného krízového riadenia, materiál a vybavenie na území amimo územia EÚ; keďže 22 členských štátov sú tiež spojenci v rámci NATO amajú záväzok voči kolektívnej bezpečnosti, pričom disponujú len jednou zložkou ozbrojených síl ajednou dopravnou infraštruktúrou; keďže plánované investície do dopravnej infraštruktúry musia byť lepšie zosúladené spotrebami bezpečnosti aobrany;

N.keďže veľký počet fyzických, právnych aregulačných prekážok tieto presuny sťažuje, takže dochádza k výrazným oneskoreniam, a najmävkrízových situáciách hrozí, že nebudú plniť svoj účel; keďže európske vojenské cvičenia, ktoré sa vposledných rokoch uskutočnili vrámci NATO, preukázali, že pre úspech vojenských cieľov má obrovský význam vhodná dopravná infraštruktúra;

O.keďže EÚ má kdispozícii účinné politiky aprostriedky, aby členským štátom pomohla splniť potreby vojenskej mobility amedzinárodné záväzky;

P.keďže Komisia aPK/VP zverejnili 28.marca 2018 akčný plán vojenskej mobility, ktorý poskytuje EÚ a jej členským štátom harmonogram krokov, ktoré majú podniknúť; keďže jeho vykonávanie sa začalo identifikáciou spoločných vojenských požiadaviek vojenskej mobility vrámci EÚ amimo nej aprednesením návrhu na financovanie vojenskej mobility z Nástroja na prepájanie Európy (NEP) vďalšom viacročnom finančnom rámci, čo umožní financovať projekty týkajúce sa dvojakého (civilného ivojenského) použitia dopravnej infraštruktúry;

Q.keďže v záveroch Rady z25.júna 2018 sa členské štáty vyzývajú, aby vsúlade so svojimivnútroštátnymi právnymi predpismi čo najskôra najneskôr do roku 2024 prijali na vnútroštátnej úrovni opatrenia na zvýšenie účinnosti vojenskej mobility a zjednodušili príslušné pravidlá apostupy vsúlade sakčným plánom avojenskými požiadavkami pre vojenskú mobilitu vÚnii;

R.keďže v rámci PESCO sa začal projekt vojenskej mobility s cieľom doplniť činnosti Komisie aPK/VP; keďže toto úsilie by mal doplniť ďalší projekt PESCO týkajúci sa siete logistických centier vEurópe apodpory operácií; keďže cieľ umožniť dvojaké použitie infraštruktúry je pre tieto logistické potreby mimoriadne dôležitý; keďže členské štáty okrem toho prijali ďalšie záväzky v oblastivojenskej mobility, ktoré sú súčasťou záväznejších prísľubov požadovaných protokolom PESCO; keďže projekty PESCO by sa mali vykonávať vkoordinácii sNATO; keďže treba vypracovať projekt PESCO pre mobilitu, pokiaľ ide o vojenské úlohy stanovené v článku43 ods.1 ZEÚ, najmä letecké a námorné prepravné operácie;

S.keďže Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len“NPE“) je spoločný, ústredne riadený program financovania, ktorý má podporovať rozvoj výkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (ďalej len „TEN“) v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb, zameriava sa na uľahčenie cezhraničných prepojení a odstraňovanie úzkych miest a prináša jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, pretože uľahčuje nadnárodnú spoluprácu a koordináciu; keďže návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 v rozpočtovom riadku NPE pre sektor dopravy zahŕňa nové finančné krytie na potreby vojenskej mobility; keďže je mimoriadne žiaduce udržať a ďalej zvyšovať efektívnosť NPE;

T.keďže Európska obranná agentúra vedie niekoľko projektov voblasti vojenskej mobility, diplomatických povolení auzlov multimodálnej dopravy EÚ, ako aj nedávno vytvorené programy ad hoc prepostupy povoľovania cezhraničného pohybu aharmonizáciu vojenských požiadaviek v súvislosti s clami; keďže činnosť Európskej obrannej agentúry a Komisie sa musí jasne akomplexne koordinovať, aby sa členským štátom pomohlo dokončiť niektoré aspekty akčného plánu; keďže počas konzultácií treba vziať do úvahy potreby, priority avojenské požiadavky členských štátov;

U.keďže vojenská mobilita bola nedávno označená za prioritnú oblasť spoluprácu medzi EÚ aNATO vrámci spoločného súboru návrhov pre vykonávanie spoločného vyhlásenia avnovom spoločnom vyhlásení abruselskej deklarácii otransatlantickej bezpečnosti asolidarite bola znovu potvrdená ako priorita; keďže NATO postúpilo EÚ svoje normy v oblasti vojenskej mobility vrátane všeobecných parametrov NATO pre dopravnú infraštruktúru;

V.keďže NATO sa zameriava aj na zlepšovanie vlastných logistických kapacít podľa podporného plánu pre oblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR), predovšetkým upravovaním predpisov apostupov, rozširovaním velenia ariadenia, zvyšovaním dopravných schopností amodernizáciou infraštruktúry; berie vtejto súvislosti na vedomie vytvorenie dvoch nových veliteľstiev: veliteľstva spojených síl vNorfolku aspoločného veliteľstva pre podporu a rýchle presuny vUlme;

W.keďže od roku 2019 tri zo štyroch rámcových krajín, ktoré nasadili sily vrámci „posilnenej predsunutej vojenskej prítomnosti“ NATO na východnej hranici, nebudú členskými štátmi; keďže pre bezpečnosť Európy je rozhodujúca trvalá prítomnosť síl zUSA, Kanady aSpojeného kráľovstva, ako aj presun posíl z týchto krajín;

X.keďže určité tlaky na mobilitu sa zmiernia väčším využívaním možnosti rozmiestňovať vojenské logistické zásoby vrátane munície apohonných hmôt v predstihu;

Y.keďže napriek všetkým týmto inštitucionálnym opatreniam sú to členské štáty, ktoré budú musieť vyvinúť hlavné úsilie o zlepšenie vojenskej mobility a upraviť svoju infraštruktúru aregulačné prostredie; keďže bude treba vyriešiť širokú škálu problémov, čo si vyžiada zapojenie mnohých vládnych rezortov; keďže toto spoločné úsilie sa bude vykonávať pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych procesov rozhodovania aústavných požiadaviek jednotlivých členských štátov a pri plnom dodržiavaní požiadaviek vojenskej mobility stanovených v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO;

Z.keďže z akčného plánu vojenskej mobility apilotnej analýzy iniciovanej estónskym predsedníctvom vroku 2017 preštáty koridoru transeurópskej dopravnej siete Severné more–Pobaltie vyplynulo, že maximálna svetlá výška prejazdu anosnosť mnohých cestných mostov nepostačujú pre vojenské vozidlá a vzhľadom na nedostatočnú nosnosť nie je možné presúvať nadrozmerné vojenské vybavenie železničnou dopravou;

1.zdôrazňuje, že vojenská mobilita je kľúčovým strategickým nástrojom, ktorý EÚ umožňuje účinne hájiť svoje bezpečnostné a obranné záujmy v súčinnosti s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je napr. NATO, a ktorý by sa nemal obmedzovať len na odstraňovanie fyzických a právnych prekážok a nedostatkov v infraštruktúre; zdôrazňuje potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu v súvislosti s rýchlym prísunom posíl NATO, čím by sa posilnila naša kolektívna bezpečnosť a prípadne zvýšil prínos EÚ k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite; víta to, že vojenskej mobilite venujú všetky významné zainteresované strany v poslednom čase výraznú pozornosť; konštatuje, že to posilňuje pripravenosť a obranu Európy voči potenciálnym nepriateľom akrízovým situáciám a pomáha EÚ plniť ciele vobrannej abezpečnostnej politike vrátane politickej, operačnej apriemyselnej strategickej autonómie;

2.zdôrazňuje, že zavedenie akčného plánu vojenskej mobility vÚnii je súčasťou hlavného cieľa zlepšiť mobilitu EÚ azároveň reagovať na výzvy voblasti logistiky amobility stanovené vSBOP; preto je nevyhnutné harmonizovať cezhraničné normy acolné predpisy, ako aj administratívne alegislatívne postupy. zdôrazňuje, že spoločné podniky EÚ majú rozhodujúcu úlohu pri harmonizácii administratívnych alegislatívnych postupov, a to v súvislosti s NPE, ako aj akčným plánom vojenskej mobility; vyjadruje nádej, že dvojaká mobilita bude mať pozitívny vplyv na vývoj NPE a pomôže pri rozpočtových otázkach apri reagovaní na nové abudúce potreby;

3.zdôrazňuje, že prehlbovanie európskej obrannej únie arozširovanie strategickej autonómie asebestačnosti by nemalo viesť kzvyšovaniu napätia vo vzťahoch EÚ so strategicky významnými regionálnymi aktérmi;

4.zdôrazňuje, že dosiahnutie vojenskej mobility v Európe je cieľom, ktorý vyplýva v prvom rade zjednoznačného záväzku a politickej vôle členských štátov, zatiaľ čo EÚ by mala prispieť tým, že bude tento proces riadiť stanovením rámca požiadaviek, poskytovaním finančných prostriedkov, navrhovaním protokolov na uľahčenie pohybu technického vybavenia aľudských zdrojov, podporou spolupráce aposkytovaním priestoru na výmenu najlepších postupov, informácií askúseností s účasťou civilných avojenských orgánov; zdôrazňuje, že fungujúca vojenská mobilita bude prospešná pre všetky členské štáty tým, že zlepší ich prepojenie vovojenskej, ako aj civilnej oblasti; zdôrazňuje, že vnútroštátne postupy rozhodovania aústavné pravidlá každého členského štátu sa musia rešpektovať;

5.zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať medzisektorovú spoluprácu (synergický účinok) medzi členskými štátmi s cieľomrozvíjať účinnú, bezpečnú, multimodálnu, inteligentnú audržateľnú dvojakú mobilitu, ktorá umožňuje spoluprácu a spĺňa nové požiadavky digitalizácie dopravy (automatizácia aprepojiteľnosť), ako aj požiadavku zodpovedne plniť záväzky a úlohy EÚ voblasti dvojakej logistiky (civilnej aobrannej) vyplývajúce z jej úlohy globálneho aktéra;

6.dôrazne podporuje žiadosť Rady, aby členské štáty do konca roka 2019 vytvorili národné plány vojenskej mobility aprioritne sa zamerali na ich vykonanie; víta aj ďalšie opatrenia dohodnuté vzáveroch Rady vsúvislosti s globálnou stratégiou EÚ z25.júna 2018 analiehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali stanovené lehoty; zdôrazňuje, že úspešné úsilie vynakladané na podporu vojenskej mobility by členským štátom umožňovalo účinne plánovať vnútroštátnu aj kolektívnu európsku obranu aúčinne sa zapájať do spoločných cvičení, tréningu, misií SBOP aoperácií;

7.zdôrazňuje význam mobility vprípade reakcií nakrízové situácie, t. j. potrebu rýchleho aúčinného nasadzovania prostriedkov na misie aoperácie, aby si EÚ zachovala povesť spoľahlivého globálneho poskytovateľa bezpečnosti amierotvorcu a dokázala účinne reagovať na prírodné katastrofy, humanitárne krízy a vojenské úlohy podľa článku 43 ods. 1 ZEÚ, ako to vyplýva z ilustračných scenárov, a vykonávania doložiek o vzájomnej pomoci a solidarite;

8.verí, že účinná politika vojenskej mobility posilní misie SBOP EÚ so zreteľom na ich medzinárodný rozmer acieľ udržiavať mier, a to posilnením synergického účinku medzi potrebami v oblasti obrany, a zvýši kapacitu EÚ odpovedať na núdzové situácie, a vyjadruje presvedčenie, že zvýšená vojenská mobilita by mala byť prínosná aj pre humanitárne misie a reakcie na prírodné katastrofy v EÚ; konštatuje, že najväčší úžitok zo zvýšenej vojenskej mobility vEÚ amimo nej by mali misie voblasti kolektívnej obrany, ako aj vnútroštátne a európske misie a operácie v oblasti krízového riadenia; vtejto súvislosti zdôrazňuje, žepokrok vtejto oblasti pomôže členským štátom, ktoré sú aj členmi NATO, splniť si záväzky podľa článku5; podčiarkuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú neutrálne členské štáty; uznáva však, že podľa článku42 ods.7 ZEÚ majú členské štáty jednoznačnú povinnosť poskytnúť pomoc apodporu všetkými dostupnými prostriedkami, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, vsúlade so záväzkami NATO;

9.uznáva, že treba vykonať dôkladnú analýzu toho, ktoré časti EÚ alebo členských štátov potrebujú viac investícií do vojenskej mobility asú viac vystavené vonkajším bezpečnostným hrozbám;

10.uznáva, že ide o zložitú úlohu, ktorá okrem iného zahŕňa otázky týkajúce sa výstavby infraštruktúry, spoločných noriem, dopravných predpisov, colných adaňových povolení apovolení pohybu, ako aj všetkých úrovní vlády od miestnych samospráv až po medzinárodné organizácie; žiada vtejto súvislosti prijať rámce na prepojenie vojenských aj civilných aktérov na všetkých úrovniach vrátane NATO apartnerov NATO, aby mohli diskutovať o dôležitých otázkach, čím by sa zaručila pridaná hodnota a účinná koordinácia a vykonávanie, aupozorňuje na to, že optimálny výsledok sa členským štátom podarí dosiahnuť len vtedy, ak budú investovať do spoločnej odbornej prípravy administratívnych a inštitucionálnych zamestnancov; víta to, že Komisia sa do konca roka 2018 zaviazala preskúmať možnosti zjednotenia azjednodušenia colných postupov; zdôrazňuje, že pre harmonizáciu právnych predpisov vEÚ má kľúčový význam inštitucionálna spolupráca medzi zúčastnenými členskými štátmi, organizáciami a agentúrami; zdôrazňuje, že v prípade dvojakého použitia infraštruktúry na nebezpečný tovar treba zabezpečiť špeciálnu koordináciu a výmenu skúseností s cieľom predchádzať nehodám a zároveň optimalizovať bezpečnosť v rámci celej siete;

11.berie na vedomie výrazné zníženie množstva dostupných železničných koľajových vozidiel, najmä plošinových vozňov, na rýchlu prepravu ťažkých zariadení avozidiel;

12.uznáva, že fungovanie v takomto zložitom prostredí prináša množstvo ťažkostí so zdvojovaním a koordináciou činností, ako aj ťažkosti týkajúce sa výdavkov, ktoré by mohli zásadne ohroziť celý projekt, ak by neboli primerane zvládnuté; uznáva že EÚ už má vodvetví dopravy sdvojakou spoluprácou skúsenosti, napríklad v prípade iniciatívy jednotné nebo; vyzýva členské štáty aKomisiu, aby zabezpečili účinnejší rámec spolupráce; zdôrazňuje, že projekty vojenskej mobility si vyžadujú väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a bude potrebné podporovať spoluprácu medzi civilnou a vojenskou sférou; zdôrazňuje potrebu koordinácie sprojektmi vojenskej mobility pripravovanými vrámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ako aj sprojektmi vrámci Európskeho obranného fondu;

13.zdôrazňuje preto, že nevyhnutnou podmienkou úspechu je porozumenie spoločnému strategickému cieľu, vypracovanie spoločného plánu aspolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že účinnú strategickú autonómiu možno dosiahnuť jedine premysleným vojenským plánovaním na základe normalizácie a interoperability vybavenia avýzbroje, ako aj strategickou doktrínou a procesmi velenia ariadenia; vtejto súvislosti víta akčný plán vojenskej mobility, vktorom sa popisujú konkrétne kroky pre rôznych inštitucionálnych aktérov ačlenské štáty a ktorý uznáva strategickú úlohu transeurópskej dopravnej siete; víta záväzky, ktoré prijali členské štáty;

14.vyjadruje poľutovanie nad tým, že vakčnom pláne je uvedený predovšetkým prístup zdola nahor aobsahuje len veľmi limitovanú strategickú víziu konkrétnych cieľov obrany, ktoré chce EÚ dosiahnuť rôznymi činnosťami, ktoré sú v ňom stanovené; vyjadruje vtejto súvislosti poľutovanie nad tým, že ešte stále neexistuje biela kniha EÚ oobrane, ktorá by mohla poskytnúť takúto spoločnú víziu; napriek tomu sa domnieva, že súčasný prístup je veľkým prínosom abude slúžiť záujmom všetkých členských štátov, rovnako neutrálnych, ako aj členských štátov, vich úlohe spojencov NATO;

15.zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty by mali ambiciózny harmonogram akčného plánu dodržať, aby sa súčasné nedostatky voblasti mobility odstránili ihneď, ako to bude možné, adosiahli sa ciele stanovené vobrannej abezpečnostnej politike; víta výzvy akčného plánu na zlepšenie vojenskej mobility s ohľadom na hybridné hrozby, najmä pre dopravu akritickú infraštruktúru, ana zvýšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry voči hybridným hrozbám;

16.berie na vedomie pokrok vo vývoji vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu vEÚ amimo nej, najmä pokiaľ ide infraštruktúru s dvojakým použitím, avíta intenzívne zapojenie členských štátov dovšetkých fáz procesu, vedúce postavenie Holandska vsúvislosti s projektom PESCO, ako aj zapojenie NATO;

17.víta návrh Komisie týkajúci savyužívania NPE aznačných finančných prostriedkov určených na projekty vojenskej mobility s dvojakým použitím scieľom zabezpečiť prispôsobenie infraštruktúry možnostiam dvojakého použitia; domnieva sa, že dvojaké použitie infraštruktúry je zásadnou podmienkou toho, aby mohla civilná dopravná sieť využívať prínosy akčného plánu a čerpať prostriedky na vojenskú mobilitu; vníma vykonávanie akčného plánu ako príležitosť, vďaka ktorej sa civilnej dopravnej sieti umožní využívať výhody zvýšenej kapacity siete a posilnia sa multimodálne prepojenia; víta výzvy na posúdenie a prispôsobenie transeurópskej dopravnej siete, aby zahŕňala stanovené vojenské požiadavky, ktoré sa budú uplatňovať aj na nové projekty civilnej dopravy, najmä letiská, prístavy, diaľnice a železnice ako intermodálne uzly v kľúčových koridoroch; poukazuje preto na potrebu vytvoriť vspolupráci sčlenskými štátmi zoznam vnútroštátnych infraštruktúr akoridorov sohľadom na vojenské špecifiká členských štátov; konštatuje, že projekty dvojakého použitia by sa mali vykonávať udržateľne a v súlade s environmentálnymi normami;

18.zastáva názor, že v záujme optimalizácie využívania prostriedkov EÚ by mali byť pri všetkých dopravných projektoch spoločného záujmu financovaných z NPE v prípade potreby už vo fáze návrhu zohľadnené požiadavky vojenskej mobility, aby nebolo v neskoršej fáze treba zbytočne vylepšovať infraštruktúru, a teda nehospodárne využívať finančné prostriedky; domnieva sa, že pri vynakladaní akýchkoľvek prostriedkov z NPE na vojenskú mobilitu by sa mali v prípade možnosti uprednostňovať multimodálne projekty, keďže prinášajú najviac príležitostí pre dvojaké použitie, ako aj cezhraničné projekty, keďže prispievajú k riešeniu problému chýbajúcich prepojení a úzkych miest, ktoré sú v súčasnosti hlavnými fyzickými prekážkami rýchlej a súvislej mobility pre civilné osoby a presun vojenských jednotiek a ťažkej vojenskej techniky; zdôrazňuje, že pri identifikácii úsekov siete TEN-T, ktoré sú vhodné na vojenskú prepravu, treba bezpodmienečne čo najviac využívať synergický účinok v civilnej i vojenskej oblasti a dodržiavať zásadu dvojakého použitia; domnieva sa, že ďalšie investície v rámci siete by mohli byť pre vojenskú mobilitu veľmi prínosné a mohli by zároveň prispieť k dokončeniu základnej transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“) do roku 2030 a komplexnej siete do roku 2050; zdôrazňuje, že finančné prostriedky z balíka pre vojenskú mobilitu by sa mali dať použiť aj na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry v rámci základnej aj komplexnej siete TEN-T;

19.podporuje rozhodnutie vyčleniť prostriedky na vojenskú mobilitu v rámci centralizovaného hospodárenia programu NPE, a to striktne na mobilitu s dvojakým použitím; berie na vedomie predbežné opatrenia stanovené v akčnom pláne; vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2019 prijala delegované akty s cieľom bližšie upresniť vojenské požiadavky, uviesť zoznam úsekov TEN-T vhodných na vojenskú prepravu, ako aj prioritných projektov v oblasti infraštruktúry s dvojakým použitím a stanoviť postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti opatrení spojených s vojenskou mobilitou a kritérií na vyhodnotenie ponúk;

20.pripomína, že viaceré technológie používané vo vojenskom sektore boli úspešne prenesené do civilnej oblasti; zdôrazňuje, že medzi najnáročnejšie úlohy, pred ktorými stojí sektor civilnej dopravy, patrí zavedenie inteligentných dopravných systémov, napr. Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), a uvedenie do prevádzky technológií súvisiacich s programami Galileo/EGNOS/GOVSATCOM; domnieva sa preto, že vrámci budúcich revízií akčného plánu treba v konečnom dôsledku preskúmať, ako by sa v civilnej doprave dali využiť vojenské riešenia týchto výziev, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnej komunikácie; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na posilnenie spolupráce adôvery medzi aktérmi voblasti kybernetickej bezpečnosti aobrany ana posilnenie spolupráce v rámci PESCO; zdôrazňuje potrebu pokračovať vovývoji spoločnej siete na boj proti hybridným hrozbám s cieľom zabezpečiť odolnosť tých infraštruktúr, ktoré majú vzhľadom na úsilie zvýšiť vojenskú mobilitu vEÚ strategický význam; zdôrazňuje význam pretrvávajúceho úsilia inštitúcií EÚ o aktualizáciu nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

21.uznáva význam prípadných návrhov týkajúcich sa regulácie prepravy nebezpečného tovaru navojenské použitie, aktualizácie Colného kódexu Únie aúpravy pravidiel pre DPH;

22.víta vtejto súvislosti výmenu informácií anajlepších postupov medzi vojenskými acivilnými aktérmi azdôrazňuje potrebu spolupracovať na vytvorení spoločného základu pre reguláciu prepravy nebezpečného tovaru na vojenské použitie;

23.konštatuje, že vakčnom pláne je stanovených množstvo úloh, ktoré sa musia vykonať naúrovni členských štátov, pričom Európska obranná agentúra aKomisia majú poskytovať podporu ausmernenie, aby mohli byť rýchle aefektívne vykonané; pripomína že treba prijať colný a daňový regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o DPH; zdôrazňuje najmä, že je dôležité prijať harmonizované pravidlá pre povolenia cezhraničného pohybu, ktoré sú veľkou prekážkou rýchlych presunov; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zvyšovať efektívnosť cezhraničnej cestnej dopravy dvojakého použitia a znižovať administratívne náklady; podporuje vtejto súvislosti ambíciu skrátiť do roku 2019 čas potrebný na prekročenie hraníc,vydávať s týmto zámerom diplomatické povolenia na pozemný, námorný aletecký pohyb do piatich dní a skrátiť túto lehotu ešte viac v prípade jednotiek rýchlej reakcie;

24.podporuje rozhodnutie členských štátov, ktoré sú zapojené do PESCO, začleniť vojenskú mobilitu do počiatočného zoznamu sedemnástich prioritných projektov, ktoré sa majú vypracovať vrámci PESCO; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že projekt PESCO týkajúci sa vojenskej mobility by mohol byť užitočným nástrojom koordinácie úsilia členských štátov, ktoré predpokladá akčný plán, ako aj ďalších činností presahujúcich priame právomoci EÚ; verí, žerozdelenie práce a jej náležitá koordinácia sú nevyhnutné na to, aby projekt PESCO poskytol pridanú hodnotu; víta tiež prísnejšie záväzky týkajúce sa zjednodušenia cezhraničnej vojenskej dopravy uvedené voznámení o PESCO; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do projektu vojenskej mobility PESCO;

25.podčiarkuje význam správneho informovania azapojenia miestnych spoločenstiev v súvislosti s plánovaním a dosahom veľkej infraštruktúry vojenskej mobility;

26.zdôrazňuje, že EÚ môže v konečnom dôsledku len dopĺňať úsilie členských štátov; zdôrazňuje, žeúspech závisí najmä od toho, či členské štáty akceptujú a uplatnia medzirezortný prístup k riešeniu príslušných problémov; podčiarkuje význam politického záväzku členských štátov dosiahnuť zavedenie účinnej vojenskej mobility vEÚ imimo nej; zdôrazňuje, že ak má byť vojenská mobilita úspešná, bude potrebná spolupráca akoordinácia so všetkými spojencami NATO;

27.víta nové spoločné vyhlásenie ospolupráci EÚ aNATO a bruselskú deklaráciu otransatlantickej bezpečnosti asolidarite, ako aj dôraz, ktorý sa vnich kladie na oblasť vojenskej mobility; víta tiež nové iniciatívy NATO, predovšetkým podporný plán preoblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR); víta činnosť NATO v oblasti zabezpečovania vojenskej mobility v tomto smere analieha na EÚ i NATO, aby sa vyhli zbytočnému zdvojovaniu úsilia; zdôrazňuje význam prístavov ako bodov, ktoré prepájajú EÚ s jej spojencami v NATO a v rámci Európy zabezpečujú námorné dopravné spojenia na krátku vzdialenosť; zdôrazňuje význam transparentnosti akomunikácie oiniciatívach EÚ voblasti obrany vrátane iniciatívy PESCO so Spojenými štátmi aďalšími spojencami NATO, aby sa predišlo akýmkoľvek mylným predstavám, avíta iniciatívy EÚ voblasti obrany s cieľom posilniť európsky pilier vrámci aliancie NATO;

28.naliehavo preto vyzýva EÚ a NATO, aby v záujme synergického účinku zintenzívnili spoluprácu akoordináciu, a to aj využívaním finančných prostriedkov na spoločné projekty, zvýšením politickej flexibility, formalizáciou vzťahov medzi EÚ aNATO, rozširovaním oblastí spolupráce aširšou výmenou informácií, ak je to v záujme bezpečnosti EÚ; vyjadruje nádej, že sa čo najskôr odstránia prekážky brániacevýmene tajných informácií medzi týmito subjektmi, aby bolo možné nadviazať takúto užšiu spoluprácu;

29.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku, agentúram EÚ voblasti obrany, generálnemu tajomníkovi NATO avládam aparlamentom členských štátov EÚ aj NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017, s. 57.
(2) Ú.v. EÚ C88, 8.3.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2018, s. 24.
(4) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0257.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia