Latinsk谩 Amerika a听Karibsk谩 oblas钮
Vz钮ahy Eur贸pskej 煤nie s听Latinskou Amerikou a听Karibskou oblas钮ou s煤 mnohostrann茅 a听uskuto膷艌uj煤 sa na听r么znych 煤rovniach. Na z谩klade Nov茅ho programu vz钮ahov medzi E脷 a听krajinami Latinskej Ameriky a听Karibiku sa E脷 sna啪铆 posilni钮 a听modernizova钮 strategick茅 partnerstvo medzi t媒mito dvoma regi贸nmi. E脷 spolupracuje s听cel媒m regi贸nom prostredn铆ctvom samitov hl谩v 拧t谩tov a听predsedov vl谩d a听parlamentnej diplomacie, pri膷om Karibsk煤 oblas钮, Stredn煤 Ameriku, Andsk茅 spolo膷enstvo, Mercosur a听jednotliv茅 krajiny sp谩jaj煤 s听E脷 dohody a听politick媒 dial贸g.
Pr谩vny z谩klad
- Hlava听V (vonkaj拧ia 膷innos钮 E脷) Zmluvy o听Eur贸pskej 煤nii.
- Hlavy I听鈥� III a听V (spolo膷n谩 obchodn谩 politika; rozvojov谩 spolupr谩ca a听humanit谩rna pomoc; medzin谩rodn茅 dohody) Zmluvy o听fungovan铆 Eur贸pskej 煤nie.
Vz钮ahy medzi regi贸nmi
E脷, Latinsk谩 Amerika a听Karibik (LAK) s煤 prirodzen铆 partneri prepojen铆 hlbok媒mi politick媒mi, hospod谩rskymi a听kult煤rnymi v盲zbami. E脷 m谩 rozsiahlu sie钮 doh么d s听27 z听33听kraj铆n v听regi贸ne. Sp谩jaj煤 ich aj siln茅 hospod谩rske v盲zby: E脷 je najv盲膷拧铆 investor v听regi贸ne, jeho tret铆 najv盲膷拧铆 obchodn媒 partner a听ved煤ci prispievate木 k听rozvojovej spolupr谩ci. Krajiny E脷 a听LAC spolu tvoria viac ako tretinu 膷lenov v听Organiz谩cii Spojen媒ch n谩rodov a听s煤 z谩kladom siln茅ho multilater谩lneho syst茅mu zalo啪en茅ho na pravidl谩ch.
Vysok媒 predstavite木 脷nie pre zahrani膷n茅 veci a听bezpe膷nostn煤 politiku a听Komisia prijali 7.听j煤na听2023 s听cie木om posilni钮 vz钮ahy a听obnovi钮 partnerstvo medzi E脷 a听LAK. Zameriava sa na 拧es钮 k木煤膷ov媒ch oblast铆:
- obnoven茅 politick茅 partnerstvo,
- posilnenie spolo膷n茅ho obchodn茅ho programu,
- investi膷n谩 strat茅gia Global Gateway na ur媒chlenie spravodlivej, zelenej a听digit谩lnej transform谩cie a听rie拧enie nerovnost铆,
- sp谩janie s铆l v听z谩ujme spravodlivosti, bezpe膷nosti ob膷anov a听boja proti cezhrani膷n茅mu organizovan茅mu zlo膷inu,
- spolupr谩ca na podporu mieru a听bezpe膷nosti, demokracie, pr谩vneho 拧t谩tu, 木udsk媒ch pr谩v a听humanit谩rnej pomoci,
- budovanie dynamick茅ho medzi木udsk茅ho partnerstva.
V ozn谩men铆 sa uzn谩va parlamentn谩 diplomacia ako k木煤膷ov媒 prvok vz钮ahov medzi oboma regi贸nmi a听poukazuje sa najm盲 na 煤lohu Euro-latinskoamerick茅ho parlamentn茅ho zhroma啪denia (EuroLat).
A. Samity
Prv媒 samit medzi E脷 a听LAK sa konal v听j煤ni听1999 v听Riu de Janeiro a听ustanovil tzv. strategick茅 partnerstvo t媒chto dvoch regi贸nov. 艩iesty a听posledn媒 samit E脷 鈥� LAK sa konal v听Madride v听roku听2010, na ktorom bola zalo啪en谩 nad谩cia E脷 鈥� LAK s听poslan铆m posilni钮 a听podpori钮 strategick茅 partnerstvo medzi t媒mito dvoma regi贸nmi.
Spolo膷enstvo 拧t谩tov Latinskej Ameriky a听Karibiku (CELAC), ktor茅 vzniklo v听roku听2010, je region谩lnym blokom 33听kraj铆n Latinskej Ameriky a听Karibiku. Hlavn媒m f贸rom pre dial贸g a听spolupr谩cu pri spolo膷nom rie拧en铆 glob谩lnych v媒ziev s煤 teraz region谩lne samity medzi E脷 a听CELAC. Tret铆 samit hl谩v 拧t谩tov alebo predsedov vl谩d E脷 鈥� CELAC sa konal 17. a听18.听j煤la听2023 v听Bruseli, osem rokov po poslednom samite. Ved煤ci predstavitelia E脷 a听CELAC sa zaviazali obnovi钮 a听in拧titucionalizova钮 svoje dlhodob茅 partnerstvo. T茅ma samitu bola Obnova partnerstva medzi dvoma regi贸nmi s听cie木om posilni钮 mier a听udr啪ate木n媒 rozvoj. Diskutovalo sa o听r么znych ot谩zkach vr谩tane posilnenej spolupr谩ce na multilater谩lnych f贸rach, celosvetov茅ho mieru a听bezpe膷nosti, obchodu a听invest铆ci铆, boja proti zmene kl铆my, spravodlivosti a听bezpe膷nosti. Na samite sa z煤膷astnila predsedn铆膷ka Eur贸pskeho parlamentu Roberta Metsola. Jej prejav sa s煤stredil na d么le啪itos钮 dosiahnutia pokroku v听pripravovan媒ch obchodn媒ch dohod谩ch a听dohod谩ch o听pridru啪en铆. Na konci samitu bolo prijat茅 , ktor茅 okrem jednej schv谩lili v拧etky krajiny E脷 a听CELAC. Na samite bol uverejnen媒 aj a听ved煤ci predstavitelia sa dohodli, 啪e samity bud煤 usporad煤va钮 ka啪d茅 dva roky, pri膷om 膹al拧铆 by sa mal kona钮 v听Kolumbii v听roku听2025.
B. Parlamentn媒 rozmer
Parlamentn谩 diplomacia je pre E脷 a听LAK k木煤膷ov媒m priestorom pre dial贸g, v媒menu my拧lienok a听najlep拧铆ch postupov. Pravideln茅 kontakty medzi poslancami Eur贸pskeho parlamentu a听poslancami kraj铆n Latinskej Ameriky sa za膷ali v听roku听1974 prvou zo 17听medziparlamentn媒ch konferenci铆, ktor茅 sa odvtedy konaj煤 ka啪d茅 dva roky.
V听roku听2006 vzniklo Euro-latinskoamerick茅 parlamentn茅 zhroma啪denie (EuroLat), ktor茅 je parlamentnou in拧tit煤ciou strategick茅ho partnerstva medzi t媒mito dvoma regi贸nmi. Sl煤啪i ako f贸rum na prediskutovanie, monitorovanie a听vyhodnocovanie v拧etk媒ch ot谩zok s煤visiacich s听partnerstvom.
EuroLat m谩 150听膷lenov: 75听poslancov Eur贸pskeho parlamentu a听75听poslancov zo subregion谩lnych parlamentov Latinskej Ameriky, medzi ktor茅 patria Latinskoamerick媒 parlament, Andsk媒 parlament, Stredoamerick媒 parlament a听parlament Mercosuru, a听z听kongresov 膶颈濒别 a听Mexika.
EuroLat diskutovalo okrem in茅ho o听digitaliz谩cii a听digit谩lnom hospod谩rstve, kybernetickej bezpe膷nosti a听umelej inteligencii, boji proti organizovanej trestnej 膷innosti, o听potravinovej bezpe膷nosti a听zmene kl铆my a听od roku听2006 zvolalo celkovo 15听plen谩rnych zasadnut铆. Posledn茅 plen谩rne zasadnutie EuroLat sa konalo v听j煤li听2023 v听Madride v听艩panielsku.
V spolo膷nom vyhl谩sen铆 tretieho samitu E脷听鈥撎鼵ELAC sa parlamentn谩 diplomacia uznala za d么le啪it媒 rozmer vz钮ahov medzi oboma regi贸nmi a听ocenila sa kon拧trukt铆vna 煤loha, ktor煤 v听tejto s煤vislosti zohr谩va EuroLat. Okrem toho spolupredsedovia EuroLat vyst煤pili na samite s听vyhl谩sen铆m zameran媒m na v媒znam uzavretia pripravovan媒ch dvojstrann媒ch obchodn媒ch doh么d a听doh么d o听pridru啪en铆 v听oblasti zmeny kl铆my a听na o啪ivenie multilateralizmu.
Parlamentn茅 vz钮ahy E脷 s听karibsk媒mi krajinami patria do p么sobnosti Spolo膷n茅ho parlamentn茅ho zhroma啪denia OAKT艩[1]听鈥撎鼸脷. Samojsk谩 dohoda sa uplat艌uje od roku听2024 a听upriamuje pozornos钮 na osobitn茅 potreby regi贸nov; to viedlo k听vytvoreniu Parlamentn茅ho zhroma啪denia Karibik听鈥撎鼸脷. Ustanovuj煤ca sch么dza tohto nov茅ho org谩nu, ktor媒 tvor铆 15听poslancov EP a听jeden poslanec parlamentu ka啪dej karibskej krajiny, sa konala vo febru谩ri听2024 v听Angole. Zhroma啪denie na svojom prvom zasadnut铆 prijalo svoj rokovac铆 poriadok, v听ktorom sa stanovuje konanie v媒ro膷n茅ho zhroma啪denia, a听to striedavo v听karibskej oblasti a听v听Eur贸pskej 煤nii. 膸al拧ie zhroma啪denie sa uskuto膷n铆 v听roku听2025 v听Karibiku.
Vz钮ahy so subregi贸nmi
A. Andsk茅 spolo膷enstvo (Bol铆via, Kolumbia, Ekv谩dor a听Peru)
V听decembri 2003 uzavrela E脷 a听andsk媒 regi贸n dohodu o听politickom dial贸gu a听spolupr谩ci, ktorou sa 膹alej roz拧铆ril rozsah ich spolupr谩ce, dohoda v拧ak zatia木 nenadobudla platnos钮. Rokovania o听dohode o听pridru啪en铆 za膷ali v听j煤ni听2007 a听nakoniec viedli k听 v听marci听2010. Dohoda podp铆san谩 v听j煤ni听2012 a听ratifikovan谩 Eur贸pskym parlamentom v听decembri听2012 nadobudla platnos钮 1.听marca听2013, pokia木 ide o听Peru, a听1.听augusta听2013, pokia木 ide o s听Kolumbiu. Dohodou sa ustanovuje 煤pln谩 liberaliz谩cia obchodu s听priemyseln媒mi v媒robkami a听produktmi ryb谩rstva v听priebehu 10听rokov (pri膷om v盲膷拧ina ciel sa ru拧铆 nadobudnut铆m platnosti) a听zlep拧uje sa pr铆stup na trh pre po木nohospod谩rske v媒robky. Dohoda sa t媒ka verejn茅ho obstar谩vania, invest铆ci铆, 木udsk媒ch pr谩v a听pracovn媒ch a听ekologick媒ch noriem. Ekv谩dor k听obchodnej dohode prist煤pil 1.听janu谩ra听2017. Bol铆via sa tie啪 m么啪e usilova钮 o听prist煤penie, ale zatia木 sa tak nestalo. 脷pln茅 vykon谩vanie dohody v听s煤膷asnosti z谩vis铆 od ratifik谩cie posledn媒m 膷lensk媒m 拧t谩tom: Belgickom.
B. Karibsk谩 oblas钮
Vz钮ahy medzi E脷 a听Karibskou oblas钮ou sa formuj煤 r么znymi prekr媒vaj煤cimi sa in拧titucion谩lnymi r谩mcami vr谩tane Samojskej dohody a听jej Karibsk茅ho protokolu, ktor媒 zah艜艌a 15听karibsk媒ch 拧t谩tov[2].
poskytuje 拧trukt煤rovan媒 r谩mec pre 拧ir拧铆 a听hlb拧铆 dial贸g a听spolupr谩cu. E脷 je najv盲膷拧铆 obchodn媒 partner Karibskej oblasti. Karibsk茅 f贸rum (Cariforum) je k木煤膷ov媒 region谩lny partner pre hospod谩rsky dial贸g s听E脷. Zah艜艌a 膷lenov z听Karibsk茅ho spolo膷enstva a听Dominik谩nskej republiky. V听roku听2008 podp铆sali , komplexn煤 dohodu o听vo木nom obchode a听hospod谩rsku dohodu.
Rokovania o听uzavret铆 dohody o听politickom dial贸gu a听spolupr谩ci s听Kubou sa za膷ali v听apr铆li听2014 a听boli 煤spe拧ne ukon膷en茅 v听marci听2016. Dohoda sa predbe啪ne vykon谩va od 1.听novembra 2017. Dohoda m么啪e plne vst煤pi钮 do platnosti, ke膹 ju ratifikuj煤 v拧etky 膷lensk茅 拧t谩ty E脷. Dohoda o听politickom dial贸gu a听spolupr谩ci obsahuje tri hlavn茅 kapitoly o听politickom dial贸gu, spolupr谩ci a听dial贸gu o听odvetvov媒ch politik谩ch a听obchode.
C. Stredn谩 Amerika (Kostarika, Salv谩dor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a听Panama)
Dohoda o听pridru啪en铆 so Strednou Amerikou, ktor谩 bola prvou dohodou E脷 tohto typu medzi regi贸nmi, bola podp铆san谩 v听j煤ni听2012 a听Eur贸psky parlament ju ratifikoval v听decembri听2012. Pozost谩va z听troch pilierov 鈥� politick茅ho dial贸gu, spolupr谩ce a听obchodu 鈥� a听stanovuje cie木 rozv铆ja钮 privilegovan茅 politick茅 partnerstvo zalo啪en茅 na hodnot谩ch, z谩sad谩ch a听spolo膷n媒ch cie木och. Zameriava sa tie啪 na zlep拧enie 木udsk媒ch pr谩v, zn铆啪enie chudoby, boj proti nerovnosti, predch谩dzanie konfliktom a听podporu dobrej spr谩vy vec铆 verejn媒ch, bezpe膷nosti, region谩lnej integr谩cie a听udr啪ate木n茅ho rozvoja. Dohodou o听pridru啪en铆 sa tie啪 liberalizuje obchod s听priemyseln媒mi v媒robkami a听rybolov a听ru拧铆 sa v盲膷拧ina ciel pri obchode s听po木nohospod谩rskymi v媒robkami. Od roku听2013 sa predbe啪ne vykon谩va len kapitola t媒kaj煤ca sa obchodu. Dohodu ratifikovali v拧etky 膷lensk茅 拧t谩ty E脷 a听o膷ak谩va sa, 啪e dohoda nadobudne platnos钮 v听roku听2024. Vykon谩vanie dohody bude monitorova钮 Asocia膷n媒 parlamentn媒 v媒bor, pri膷om roz拧铆ri mo啪nosti 膷innosti na parlamentnej 煤rovni.
D. Mercosur (Argent铆na, 叠谤补锄铆濒颈补, Paraguaj a听Uruguaj)
Rokovania s听Mercosurom o听dohode o听pridru啪en铆 zah艜艌aj煤cej politick媒 dial贸g, spolupr谩cu a听vo木n媒 obchod sa za膷ali v听roku听1999. Politick谩 dohoda sa dosiahla v听roku听2019; ratifik谩cia dohody o听pridru啪en铆 v拧ak bola pozastaven谩 z听d么vodu ob谩v t媒kaj煤cich sa environment谩lnych noriem a听noriem v听oblasti 木udsk媒ch pr谩v v听Braz铆lii pod veden铆m vl谩dy prezidenta Bolsonara. Rokovania sa obnovili zvolen铆m prezidenta Lulu da Silvu v听roku听2022, ale v听s煤膷asnosti je v听procese prij铆mania patov谩 situ谩cia. Ak dohoda nadobudne platnos钮, na v媒voz E脷 do kraj铆n Mercosuru sa bude vz钮ahova钮 odstr谩nenie ciel na 91听% tovaru, ako aj zn铆啪enie ciel na ur膷it茅 v媒robky. E脷 by zru拧ila cl谩 na 92听% tovaru dov谩啪an茅ho z听Mercosuru, ale zachovala by coln茅 kv贸ty na citliv茅 po木nohospod谩rske v媒robky.
Vz钮ahy s听jednotliv媒mi krajinami
A. 叠谤补锄铆濒颈补
V听roku听2007 E脷 a听叠谤补锄铆濒颈补 vytvorili strategick茅 partnerstvo. V听r谩mci tohto partnerstva E脷 a听叠谤补锄铆濒颈补 nadviazali spolupr谩cu a听ved煤 politick茅 dial贸gy vo viac ako 30听oblastiach spolo膷n茅ho z谩ujmu vr谩tane medzin谩rodn茅ho mieru a听bezpe膷nosti, 木udsk媒ch pr谩v, spr谩vy verejn茅ho sektora, hospod谩rskych a听finan膷n媒ch ot谩zok, inov谩ci铆, soci谩lnych polit铆k, vzdel谩vania, 啪ivotn茅ho prostredia a听region谩lnej integr谩cie. Strategick茅 partnerstvo E脷听鈥撎钩艟辈� zah艜艌a aj pravideln媒 dial贸g medzi braz铆lskym N谩rodn媒m kongresom a听Eur贸pskym parlamentom. Zvolenie Lulu da Silvu za prezidenta Braz铆lie v听roku听2022 viedlo k听v媒razn茅mu o啪iveniu vz钮ahov medzi E脷 a听Braz铆liou po jeho n谩stupe do funkcie v听janu谩ri 2023, a听to aj v膹aka s茅rii obojstrann媒ch n谩v拧tev na vysokej 煤rovni. V听roku听2023 nav拧t铆vili Braz铆liu najmenej 拧tyri deleg谩cie[3] Eur贸pskeho parlamentu. Na rok听2024 je napl谩novan媒 samit E脷听鈥撎钩艟辈�.
B. 膶颈濒别
V roku听2002 E脷 uzavrela dohodu o听pridru啪en铆 s听膶颈濒别. Rokovania o听moderniz谩cii dohody o听pridru啪en铆 a听jej nahraden铆 roz拧铆renou r谩mcovou dohodou sa za膷ali v听novembri听2017 a听ukon膷ili v听decembri听2022. Eur贸psky parlament dohodu prijal vo febru谩ri听2024. Parlament a听Rada Eur贸pskej 煤nie prijali do膷asn煤 obchodn煤 dohodu, ktor谩 obsahuje len obchodn茅 a听investi膷n茅 prvky roz拧铆renej r谩mcovej dohody, 膷o si vy啪aduje ratifik谩ciu len na 煤rovni E脷. Ke膹 膶颈濒别 dokon膷铆 svoj vn煤torn媒 ratifika膷n媒 proces, do膷asn谩 obchodn谩 dohoda nadobudne platnos钮. Platnos钮 do膷asnej obchodnej dohody sa skon膷铆, ke膹 nadobudne platnos钮 roz拧铆ren谩 r谩mcov谩 dohoda po tom, ako ju ratifikuj煤 v拧etky 膷lensk茅 拧t谩ty.
Modernizovan谩 dohoda pozost谩va z听piliera politick茅ho dial贸gu a听spolupr谩ce a听obchodn茅ho a听investi膷n茅ho piliera. Posil艌uje obchodn茅 a听investi膷n茅 vz钮ahy medzi E脷 a听膶颈濒别, obsahuje z谩v盲zn茅 environment谩lne a听pracovn茅 z谩v盲zky a听u木ah膷uje pr铆stup ku kritick媒m surovin谩m. Je prvou dohodou E脷, ktor谩 obsahuje osobitn煤 kapitolu o听obchode a听rodovej rovnosti. Spolo膷n媒 parlamentn媒 v媒bor E脷听鈥撎尵北舯� monitoruje vykon谩vanie dohody o听pridru啪en铆 od roku听2003 a听bude na膹alej monitorova钮 roz拧铆ren煤 r谩mcov煤 dohodu prostredn铆ctvom dvoch ro膷n媒ch zasadnut铆.
C. Mexiko
Mexiko je jedinou krajinou, s听ktorou E脷 uzavrela aj dohodu o听pridru啪en铆 aj strategick茅 partnerstvo. medzi E脷 a听Mexikom, zn谩ma aj ako Dohoda E脷听鈥撎齅exiko, nadobudla platnos钮 v听roku听2000. In拧titucionalizovala politick媒 dial贸g, roz拧铆rila oblasti spolupr谩ce vr谩tane demokracie a听木udsk媒ch pr谩v a听vytvorila z贸nu vo木n茅ho obchodu medzi E脷 a听Mexikom. Rokovania s听Mexikom o听moderniz谩cii Dohody E脷听鈥撎齅exiko za膷ali v听m谩ji听2016. V听apr铆li听2018 strany dospeli k听z谩sadnej dohode o听kapitol谩ch o听obchode a听v听apr铆li听2020 dosiahli konsenzus o听posledn媒ch nevyrie拧en媒ch aspektoch. V听s煤膷asnosti sa 膷ak谩 na jej ratifik谩ciu.
Strategick茅 partnerstvo bolo ustanoven茅 v听roku听2009 s听dvoma cie木mi: posilni钮 spolupr谩cu a听koordin谩ciu E脷 a听Mexika na multilater谩lnej 煤rovni pri glob谩lnych ot谩zkach a听doda钮 politick媒 impulz bilater谩lnym vz钮ahom a听iniciat铆vam. V听r谩mci strategick茅ho partnerstva sa uskuto膷nili tri samity E脷听鈥撎齅exiko, naposledy v听j煤ni听2015. Medzi E脷 a听Mexikom prebiehaj煤 pravideln茅 dial贸gy na vysokej 煤rovni o听mnoh媒ch ot谩zkach vr谩tane 木udsk媒ch pr谩v, bezpe膷nosti a听presadzovania pr谩va, hospod谩rskych ot谩zok, 啪ivotn茅ho prostredia a听zmeny kl铆my. Spolo膷n媒 parlamentn媒 v媒bor E脷 鈥� Mexiko monitoruje vykon谩vanie glob谩lnej dohody od roku听2005. Spolo膷n媒 parlamentn媒 v媒bor zvy膷ajne zasad谩 dvakr谩t ro膷ne a听je z谩kladn媒m f贸rom na v媒menu n谩zorov.
听
Jonas Kraft / Clotilde Chantal Claudie Sebag