Biodiverzita, využívanie pôdy alesné hospodárstvo
EÚ zohráva na medzinárodnej úrovni dôležitú úlohu pri hľadaní riešení otázok týkajúcich sa straty biodiverzity, odlesňovania azmeny klímy. Na konferencii OSN oživotnom prostredí arozvoji vroku1992 bol prijatý Dohovor obiologickej diverzite. Parížska dohoda ozmene klímy zroku2015 poukazuje na význam zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov aochrany biodiverzity. Cieľom nových stratégií voblasti biodiverzity alesného hospodárstva do roku2030, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, je nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu obnovy apodporiť hodnotové reťazce, ktoré neprispievajú kodlesňovaniu.
Právny základ
Články 3, 11 a191 až 193 Zmluvy ofungovaní Európskej únie.
Všeobecný kontext
, ktorá sa uskutočnila vroku1992 vRiu de Janeiro, viedla kprijatiu Rámcového dohovoru OSN ozmene klímy (UNFCCC), Dohovoru obiologickej diverzite (DBD), Deklarácie zRia, Deklarácie ozásadách obhospodarovania lesov aprogramu Agenda21.
dopĺňajú dva hlavné protokoly: 1) (2000), ktorého cieľom je chrániť biodiverzitu pred potenciálnymi rizikami, ktoré predstavujú živé modifikované organizmy, ktoré sú výsledkom moderných biotechnológií, 2) a (2014), ktorý má za cieľ vytvoriť väčšiu právnu istotu atransparentnosť tak pre poskytovateľov, ako aj pre používateľov genetických zdrojov.
EÚ je tiež zmluvnou stranou týchto medzinárodných dohovorov: Ramsarský dohovor ozachovaní mokradí (1971); Dohovor omedzinárodnom obchode sohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov arastlín (CITES) (1973), Bonnský dohovor oochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (1979), Bernský dohovor oochrane európskych voľne žijúcich organizmov aprírodných stanovíšť (1982); a týchto regionálnych dohovorov: Helsinský dohovor oochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (1974), Barcelonský dohovor oochrane Stredozemného mora (1976) aDohovor oochrane Álp(1991).
Medzinárodné úsilie ozníženie emisií skleníkových plynov sa vynakladá na základe dohovoru UNFCCC. Zmluvné strany UNFCCC prijali vdecembri2015 – právne záväznú dohodu ozmene klímy, ktorá sa vzťahuje na všetky krajiny ajej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2°C apokračovať vúsilí udržať sa pod úrovňou 1,5°C. Vrámci UNFCCC poskytuje iniciatíva REDD+ (znižovanie emisií zodlesňovania adegradácie lesov) nástroje na boj proti odlesňovaniu adegradácii lesov vtropických oblastiach. Parížska dohoda poukazuje na význam zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov vrátane oceánov aochrany biodiverzity. Okrem toho sa vdohode zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú pri dosahovaní dlhodobých cieľov voblasti zmiernenia zmeny klímy zohráva odvetvie využívania pôdy.
Ciele adosiahnuté výsledky
A. Predchádzajúce plány EÚ pre biodiverzitu
V máji 2006 prijala Komisia oznámenie snázvom . Keďže bolo nepravdepodobné, že EÚ sa podarí do roku2010 dosiahnuť cieľ zastavenia straty biodiverzity, prijala Komisia vjúni2011 novú stratégiu, ktorej zámerom je „zastaviť do roku2020 stratu biodiverzity azhoršovanie ekosystémových služieb vEÚ aobnoviť ich [...] azároveň zvýšiť príspevok EÚ vboji ozastavenie straty biodiverzity na celom svete“. Vdecembri2011 Rada schválila stratégiu vrátane týchto šiestich cieľov: úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ voblasti ochrany prírody scieľom chrániť biodiverzitu, zlepšenie ochrany ekosystémov aintenzívnejšie využívanie zelenej infraštruktúry, udržateľnejšie poľnohospodárstvo alesné hospodárstvo, lepšie riadenie populácií rýb, prísnejšie kontroly inváznych nepôvodných druhov avyšší príspevok EÚ kzamedzeniu straty biodiverzity vcelosvetovom meradle.
B. Ochrana prirodzených biotopov avoľne žijúcich živočíchov arastlín
vznení zmien zroku2013 (smernica Rady 92/43/EHS oochrane prirodzených biotopov avoľne žijúcich živočíchov arastlín) sa vytvorila európska sústava Zahŕňa „lokality seurópskym významom“ či „osobitné chránené územia“, ktoré určili členské štáty, a„osobitne chránené územia“. Scelkovou rozlohou viac ako 850000km2 je vsúčasnosti najväčšou súvislou sústavou chránených lokalít na svete. Cieľom smernice obiotopoch je najmä presadzovanie ochrany biodiverzity pri zohľadnení hospodárskych, spoločenských, kultúrnych aregionálnych požiadaviek. (2009/147/ES) vznení zmien zroku2019 sa týka ochrany, správy akontroly (voľne žijúceho) vtáctva vrátane pravidiel udržateľného poľovania.
C. Invázne nepôvodné druhy
Kľúčovým prvkom oprevencii amanažmente introdukcie ašírenia inváznych nepôvodných druhov je zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Cieľom tohto nariadenia zmeneného vroku2019 je prostredníctvom prevencie, včasného varovania arýchlej reakcie chrániť pôvodnú biodiverzitu aminimalizovať azmierňovať vplyv takýchto druhov na ľudské zdravie ahospodárstvo. Prísnejšie kontroly sú súčasťou stratégie EÚ voblasti biodiverzity do roku2030. Invázne nepôvodné druhy spôsobujú vEÚ každoročne škody dosahujúce miliardy EUR, ato nielen na ekosystémoch, ale aj na plodinách ahospodárskych zvieratách, pričom narúšajú miestnu ekológiu avplývajú na ľudské zdravie.
D. Prístup aspoločné využívanie prínosov
bolo prijaté scieľom vykonávať Nagojský protokol oprístupe aspoločnom využívaní prínosov. Podľa tohto nariadenia možno genetické zdroje atradičné poznatky súvisiace stakýmito zdrojmi prenášať apoužívať iba vsúlade spodmienkami, na ktorých sa vzájomne dohodli používatelia (podniky, súkromní zberatelia ainštitúcie) aorgány krajiny pôvodu.
E. Využívanie voľne žijúcich živočíchov arastlín aobchod snimi
upravuje medzinárodný obchod, konkrétne (opätovný) vývoz adovoz živých amŕtvych zvierat arastlín, ato na základe systému povolení aosvedčení.Základné nariadenie (, zmenené ) oochrane druhov voľne žijúcich živočíchov arastlín reguláciou obchodu snimi zahŕňa ciele, zásady austanovenia dohovoru CITES do právnych predpisov EÚ. zakazuje dovoz exemplárov určitých druhov voľne žijúcich živočíchov arastlín doEÚ.
F. Morská biodiverzita
Morská biodiverzita patrí do rámca akčných plánov biodiverzity pre prírodné zdroje arybolov. Revízia stratégie EÚ voblasti biodiverzity zdôrazňuje dôležitosť „dobrého ekologického stavu“ morí apobrežných oblastí zhľadiska podpory biodiverzity. Okrem toho vjúli2008 nadobudla účinnosť Աá ochrane azachovaní morského prostredia. Jej cieľom je zabezpečiť do roku2020 dobrý stav morských vôd vEÚ achrániť základňu zdrojov, od ktorej závisia hospodárske aspoločenské aktivity súvisiace smorom.
G. Lesy
Lesy tvoria takmer 30% plochy povrchu sústavy Natura2000. EÚ má takmer 18miliónov hektárov lesov, ktoré pokrývajú 43% jej rozlohy, apreto sa na ochranu lesov zameriava niekoľko opatrení EÚ. ((EÚ) č.995/2010) stanovuje povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo avýrobky zdreva na trh EÚ. Prostredníctvom zavedenia kľúčových povinností bojuje proti obchodu snelegálne vyťaženým drevom avýrobkami zdreva azakazuje predaj nelegálne vyťaženého dreva avýrobkov zdreva.
H. Využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy alesné hospodárstvo (LULUCF)
Sektor LULUCF zahŕňa využívanie pôdy, stromov, rastlín, biomasy adreva. Dokáže nielen emitovať skleníkové plyny, ale tiež absorbovať oxid uhličitý ٳDzé. Do roku2020 sa členské štáty zaviazali podľa Kjótskeho protokolu zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov zvyužívania pôdy boli kompenzované ekvivalentnou absorpciou CO2. EÚ sa vsúčasnosti usiluje zakotviť túto zásadu (tzv. pravidlo nulového dlhu) do právnych predpisov EÚ na roky 20212030, ato začlenením sektora LULUCF do úsilia EÚ oznižovanie emisií. Podľa ozačlenení emisií aodstraňovania skleníkových plynov zLULUCF do rámca politík voblasti klímy aenergetiky na rok 2030, by sa emisie skleníkových plynov zLULUCF mali vobdobí 2021–2030 kompenzovať odstránením prinajmenšom ekvivalentného množstva CO2 ٳDzé. nariadením (EÚ) 2023/839 scieľom určiť nový cieľ na rok 2030 vsúlade sEurópskou zelenou dohodou. Cieľom je najmä rozšíriť záchyty uhlíka vEÚ o15%, čo zodpovedá 310miliónom ton ekvivalentu CO2. Vmáji2023 pomohol členským štátom zosúladiť využívanie pôdy, lesné hospodárstvo apoľnohospodárstvo saktualizovanými národnými energetickými aklimatickými plánmi, čím sa zabezpečil súlad srevidovanými nariadeniami.
I. Finančné nástroje
Od roku1992 je špecializovaným nástrojom EÚ na financovanie opatrení na ochranu životného prostredia program LIFE. Ochrana prírody abiodiverzita boli zahrnuté do čiastkových programov. Piata fáza programu LIFE na obdobie 2014–2020 pozostávala zdvoch hlavných oblastí činnosti: zmena klímy aživotné prostredie. Ďalšie finančné prostriedky na podporu biodiverzity boli poskytnuté vrámci poľnohospodárskej arybárskej politiky, Kohézneho fondu aštrukturálnych fondov aviacročných výskumných rámcových programov. Posledná fáza je štruktúrovaná rovnako ako predchádzajúca fáza srozpočtom vo výške 2,15miliardyEUR.
J. Stratégie voblasti biodiverzity alesného hospodárstva do roku2030
Komisia predstavila 11.decembra 2019 čo je ambiciózny balík opatrení, ktorých zámerom je umožniť EÚ dosiahnuť do roku2050 uhlíkovú neutralitu. transformácie EÚ na udržateľné akonkurencieschopné hospodárstvo. Medzi navrhované opatrenia patrí nová (uverejnená 20.mája2020 vnadväznosti na ), ktorá zahŕňa opatrenia na riešenie hlavných príčin straty biodiverzity, ako aj nová (uverejnená 14.júla2021), ktorej súčasťou sú opatrenia na podporu hodnotových reťazcov bez odlesňovania.
Stratégia voblasti biodiverzity do roku2030 sa zaoberá piatimi hlavnými príčinami straty biodiverzity (zmeny vo využívaní pôdy amora, nadmerné využívanie, zmena klímy, znečisťovanie ainvázne nepôvodné druhy), stanovuje posilnený rámec riadenia zameraný na odstránenie existujúcich nedostatkov, zabezpečuje úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ aspája všetky existujúce snahy.
Cieľom stratégie lesného hospodárstva do roku2030 je prispôsobiť európske lesy novým podmienkam, extrémnym poveternostným javom aznačnej neistote, ktorú prináša zmena klímy. Ide onevyhnutnú podmienku nato, aby lesy naďalej plnili svoje sociálno-ekonomické funkcie azabezpečili existenciu dynamických vidieckych oblastí sprosperujúcim obyvateľstvom.
V roku2022, Komisia vrámci stratégie EÚ voblasti biodiverzity do roku2030 prijala scieľom obnoviť vcelej Európe poškodené ekosystémy aprinavrátiť prírodu do našich životov, či už ide opoľnohospodársku pôdu amoria, lesy, alebo mestské prostredie. Cieľom je do roku2030 obnoviť aspoň 20% suchozemských a20% morských oblastí EÚ ado roku2050 všetky ekosystémy, ktoré si vyžadujú obnovu. Na základe tohto právneho predpisu by sa od členských štátov vyžadovalo, aby vzáujme splnenia cieľov vypracovali národné plány obnovy prírody, azároveň by sa im poskytla flexibilita, aby mohli zohľadniť svoje vnútroštátne okolnosti. Parlament prijal návrh 27.februára2024 avsúčasnosti sa čaká na jeho prijatie vRade.
Komisia vjanuári2023 uverejnila oznámenie snázvom , ktorého cieľom je revízia . Iniciatíva zroku2018 predstavovala vôbec prvý rámec EÚ na riešenie úbytku voľne žijúcich opeľovačov. Vrevidovanej iniciatíve EÚ týkajúcej sa opeľovačov sa stanovujú ciele na rok2030 aopatrenia vrámci troch priorít: 1) zlepšenie ochrany opeľovačov ariešenie príčin ich úbytku, 2) zlepšenie poznatkov, 3) mobilizácia spoločnosti apodpora strategického plánovania aspolupráce.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament dlhodobo podporuje politiku EÚ voblasti ochrany biodiverzity azmeny klímy. Vseptembri2010 Parlament prijal vzhľadom na cieľ týkajúci sa obdobia po roku2010. Vyjadril hlboké znepokojenie nad tým, že zastavenie straty biodiverzity sa vmedzinárodnej politickej agende nepovažuje za naliehavý problém, ažiadal zlepšenie riadenia biodiverzity vo vnútorných ivonkajších vzťahoch.
Voktóbri2015 Parlament vo svojom uznesení snázvom pripomenul, že zmena klímy urýchľuje stratu biodiverzity. Požadoval, aby nová dohoda zahŕňala „komplexné úsilie všetkých odvetví“, apoznamenal, že využívanie pôdy „má značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy aposilňovanie odolnosti“.
Vnovembri 2016 Parlament prijal , ktorého cieľom je obmedzenie tejto organizovanej adeštruktívnej trestnej činnosti, ktorá je hrozbou pre biodiverzitu, lebo privádza veľa druhov na pokraj vyhynutia. Akčný plán má tri priority: prevenciu, presadzovanie práva aspoluprácu. Vuznesení bol zdôraznený aj význam globálnej spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitu acieľovými krajinami.
V októbri 2020 prijal Parlament uznesenie sodporúčaniami Komisii o. Zdôrazňuje vňom, že je potrebné preskúmať obchodnú ainvestičnú politiku, aby bolo možné účinnejšie riešiť globálnu výzvu, ktorú predstavuje odlesňovanie, vytvoriť globálne rovnaké podmienky azohľadniť prepojenosť medzi obchodnými dohodami aglobálnou biodiverzitou ilesnými ekosystémami.
V júni 2021 Parlament prijal uznesenie o. Požaduje sa vňom: 1) aby 30% suchozemských amorských oblastí EÚ tvorili chránené oblasti; 2) stanovenie záväzných cieľov pre mestskú biodiverzitu, ako sú požiadavky na zelené strechy na nových budovách; a3) prijatie okamžitých krokov na zastavenie poklesu populácie včiel ainých opeľovačov. Poslednou uvedenou požiadavkou sa Komisia zaoberala vjanuári2023.
V roku2022 Parlament prijal uznesenie zvlastnej iniciatívy . Vyzval vňom na zvýšenie rozmanitosti lesov zhľadiska ich štruktúry, funkcie azloženia atrval na tom, že monokultúry by sa nemali podporovať zfinančných prostriedkovEÚ.
Viac informácií otejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie abezpečnosť potravín (ENVI).
Alyssia Petit / Georgios Amanatidis