SPRÁVAo návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo v roku 2023
26.9.2024-( – C10‑0088/2024 – )
Výbor pre rozpočet
Spravodajca: Georgios Aftias
PR_BUD_Funds
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku v súvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo v roku 2023
( – C10‑0088/2024 – )
Európsky parlament,
–so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu ( – C10‑0088/2024),
–so zreteľom na článok 107 ods. 2 Zmluvy ofungovaní Európskej únie,
–so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[1],
–so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027[2], a najmä na jeho článok 9,
–so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16.decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie aEurópskou komisiou orozpočtovej disciplíne, spolupráci vrozpočtových záležitostiach asprávnom finančnom riadení, ako aj onových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov[3], a najmä na jej bod 10,
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2021/1058 z24.júna 2021 oEurópskom fonde regionálneho rozvoja aKohéznom fonde[4],
–so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2024 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027[5],
–so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o efektívnosti využitia finančných prostriedkov EÚ z Fondu solidarity v prípade prírodných katastrof členskými štátmi[6],
–so zreteľom na svoje uznesenie z18.mája 2021 opreskúmaní Fondu solidarity Európskej únie[7],
–so zreteľom na správu EEA č. 1/2024 – Európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA),
–so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A10-0002/2024),
A.keďže od 1. do 17. mája 2023 sa v talianskom regióne Emilia-Romagna vyskytli mimoriadne intenzívne zrážky, ktoré viedli k záplavám s celkovými priamymi škodami, ktoré talianske orgány odhadli na 8,5 miliardy EUR;
B.keďže od 3. do 6. augusta 2023 bolo Slovinsko postihnuté silnými zrážkami, ktoré v celej krajine prerástli do povodní a boli jeho najhoršou prírodnou katastrofou, pričom podľa Komisie spôsobili celkové priame škody vo výške 7,3 miliardy EUR;
C.keďže od 3. do 6. augusta 2023 zasiahli Rakúsko silné zrážky, ktoré v južných regiónoch krajiny viedli k povodniam so škodami odhadovanými rakúskymi orgánmi na 208 miliónov EUR;
D.keďže od 4. do 11.septembra 2023 zasiahla Grécko stredomorská búrka Daniel, ktorá spôsobila silné dažde a na viacerých miestach vstrednom Grécku, najmä vregióne Tesália, viedla kpovodniam s celkovými priamymi škodami vo výške 2,3 miliardy EUR podľa odhadov gréckych orgánov;
E.keďže od 25. októbra do 10. novembra 2023 sa v talianskom regióne Toskánsko vyskytli mimoriadne intenzívne zrážky, ktoré viedli k náhlym záplavám s celkovými priamymi škodami odhadovanými talianskymi orgánmi na 2,7 miliardy EUR;
F.keďže od 2. do 9.novembra 2023 bol bývalý región Nord-Pas-de-Calais (teraz súčasť regiónu Hauts-de-France) zasiahnutý silnými dažďami, ktoré spôsobili povodne s celkovými škodami odhadovanými francúzskymi orgánmi na 1,9 miliardy EUR;
1.vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými obeťami, ich rodinami a všetkými osobami postihnutým ničivými povodňami v Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku a Francúzsku, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do poskytovania pomoci;
2.víta toto rozhodnutie ako hmatateľnú a viditeľnú formu solidarity Únie s jej občanmi a regiónmi v postihnutých oblastiach Talianska, Slovinska, Rakúska, Grécka a Francúzska;
3.opätovne pripomína, že je dôležité informovať verejnosť o reálnych výhodách, ktoré prináša Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), a to aj s cieľom ďalej zvyšovať povedomie občanov o nástrojoch a programoch Únie;
4.upozorňuje na rastúci počet závažných a ničivých prírodných katastrof v Európe a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu s cieľom zabrániť stratám na ľudských životoch a hospodárskym stratám; domnieva sa, že vzhľadom na nadchádzajúci návrh Komisie o novom viacročnom finančnom rámci a následné medziinštitucionálne rokovania by sa mal zvýšiť rozpočet FSEÚ alebo jeho ekvivalentu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet európskej rezervy na solidaritu a zabezpečila, že celková suma finančných prostriedkov a spôsoby prideľovania zaistia optimálnu účinnosť FSEÚ;
5.zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy sú ostrovy a pobrežné regióny obzvlášť zraniteľné voči prírodným katastrofám; uznáva, že javy, ako sú zemetrasenia, záplavy, sopečné erupcie a suchá, ktoré majú vplyv aj na jazerá a rieky, predstavujú rastúcu hrozbu pre mnohé európske regióny, najmä regióny v Stredozemí; kladie si otázku, či je FSEÚ primerane zosúladený s núdzovými potrebami súvisiacimi s adaptáciou na zmenu klímy na týchto obzvlášť nestabilných územiach; domnieva sa preto, že ostrovy a pobrežné regióny by mali dostať primerané finančné prostriedky v rámci FSEÚ na riešenie ich osobitných zraniteľných miest;
6.zdôrazňuje, že FSEÚ je len nástrojom nápravy a že Únia by mala pokračovať aj v adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní tým, že bude podporovať európske a vnútroštátne politiky s cieľom predchádzať prírodným katastrofám; zdôrazňuje, že správa EEA č. 1/2024 s názvom Európske hodnotenie klimatických rizík upozornila na nepripravenosť bloku na účinky zmeny klímy a že treba prijať opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby zistené klimatické riziká dosiahli kritické úrovne; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prispeli k dosiahnutiu cieľov dohodnutých na parížskom samite o klíme; pripomína, že treba vytvoriť účinné synergie s ostatnými politikami a programami Únie a zdôrazňuje, že členské štáty by mali čo najlepšie využívať možnosti financovania, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu, Kohézneho fondu a programov rozvoja vidieka; zdôrazňuje, že je takisto potrebné prijať preventívne opatrenia, a to nielen s cieľom zmierniť budúce škody, ale aj zabrániť zhoršeniu rizikových podmienok po katastrofických udalostiach, ako sú prírodné požiare, zosuvy pôdy alebo vysušovanie jazier a riek; zdôrazňuje význam primeranej flexibility medzi rôznymi programami; zdôrazňuje, že pomoc poskytovaná v rámci FSEÚ by nemala byť na úkor európskych finančných prostriedkov, ktoré členské štáty prijímajú z iných programov alebo politík Únie; pripomína, že členské štáty môžu poskytovať štátnu pomoc v súlade s platnými pravidlami Únie, a to najmä poľnohospodárskym podnikom, ktoré utrpeli škody v dôsledku prírodných katastrof;
7. pripomína význam rýchleho a spoľahlivého odhadovania škôd, pri ktorom sa náležite zohľadňujú hospodárske dôsledky, a vyzýva na posilnenie pracovného úsilia, aby sa skrátil priemerný čas na vyplatenie zálohových platieb a zároveň sa zaručila ochrana rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, aby ďalej zefektívnila postup a skrátila čas potrebný na spracovanie žiadostí o mobilizáciu FSEÚ s cieľom urýchliť reakciu a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky dostali do postihnutých regiónov rýchlo, keďže prírodné katastrofy spôsobujú značné škody, ktoré narúšajú každodenný život a miestne hospodárstva; zdôrazňuje potrebu primeranej flexibility, keď v prijímajúcich krajinách dochádza k opodstatneným oneskoreniam a problémom pri podávaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov a ich využívaní; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy, že prírodné katastrofy postihujú najmä zraniteľné obyvateľstvo v dôsledku sociálno-ekonomických faktorov, ktoré ešte viac obmedzujú ich schopnosť zotaviť sa;
8.zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť z FSEÚ okamžitú finančnú pomoc, aby sa podpora mohla včas dostať do postihnutých regiónov;
9.schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
10.poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
11.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.
PRÍLOHA: ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU ARADY
o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku aFrancúzsku vsúvislosti so šiestimi živelnými pohromami, ku ktorým došlo vroku 2023
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[8], a najmä na jeho článok 4 ods. 3,
so zreteľom na nariadenie Rady2020/2093 zo17.decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027[9], anajmä na jeho článok9,
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo16.decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou aKomisiou orozpočtovej disciplíne, spolupráci vrozpočtových záležitostiach asprávnom finančnom riadení, ako aj onových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (IIA)[10], a najmä na jej článok 10,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
ďž:
(1)Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii rýchle účinne a pružne reagovať na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých veľkými alebo regionálnymi živelnými pohromami alebo čeliacich závažnému ohrozeniu verejného zdravia.
(2)Fond nesmie prekročiť stropy stanovené včlánku9 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zmeneného nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765[11].
(3)Taliansko predložilo 24.júla 2023 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne vregióne Emilia-Romagna, ku ktorým došlo vmáji 2023.
(4)Slovinsko predložilo 20.októbra 2023 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne, ku ktorým došlo vauguste 2023.
(5)Rakúsko predložilo 19.októbra2023 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne, ku ktorým došlo vauguste 2023.
(6)Grécko predložilo 20.novembra2023 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne, ku ktorým došlo vseptembri 2023.
(7)Taliansko predložilo 19.januára2024 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne vregióne Toskánsko, ku ktorým došlo voktóbri anovembri 2023.
(8)Francúzsko predložilo 24.januára2024 žiadosť omobilizáciu fondu vnadväznosti na povodne, ku ktorým došlo vnovembri 2023.
(9)Uvedené žiadosti spĺňajú podmienky na poskytnutie finančného príspevku zfondu stanovené včlánku4 nariadenia (ES) č.2012/2002.
(10)Preto by sa mal mobilizovať fond scieľom poskytnúť finančný príspevok Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku aFrancúzsku.
(11)Scieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu fondu na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia.
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok1
Vrámci všeobecného rozpočtu Únie sa vsúvislosti so živelnými pohromami mobilizuje Fond solidarity Európskej únie vo forme viazaných aplatobných rozpočtových prostriedkov, ato vtejto výške:
a)suma 378 833 540EUR sa poskytne Taliansku vsúvislosti spovodňami vregióne Emilia-Romagna, ku ktorým došlo vmáji 2023;
b)suma 428 405 059EUR sa poskytne Slovinsku vsúvislosti spovodňami, ku ktorým došlo vauguste 2023;
c)suma 5199245EUR sa poskytne Rakúsku vsúvislosti spovodňami, ku ktorým došlo vauguste 2023;
d)suma 101528949EUR sa poskytne Grécku vsúvislosti spovodňami, ku ktorým došlo vseptembri 2023;
e)suma 67811826EUR sa poskytne Taliansku vsúvislosti spovodňami vregióne Toskánsko, ku ktorým došlo voktóbri anovembri 2023;
f)suma 46763069EUR sa poskytne Francúzsku vsúvislosti spovodňami vbývalom regióne Nord-Pas-de-Calais, ku ktorým došlo vnovembri 2023.
Článok2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od ... [dátum prijatia tohto rozhodnutia][*].
V Bruseli
Za Európsky parlamentZa Radu
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) vsúlade snariadením Rady (ES) č.2012/2002 (nariadenie oFSEÚ) vo výške 1 028 541 689 EUR scieľom poskytnúť pomoc Taliansku, Slovinsku, Rakúsku, Grécku aFrancúzsku vsúvislosti so živelnými pohromami (povodňami), ktoré postihli tieto krajiny vroku 2023.
Taliansko – veľká katastrofa: povodeň v regióne Emilia-Romagna
Od 1. do 17.mája 2023 bol taliansky región Emilia-Romagna zasiahnutý silnými zrážkami, ktoré spôsobili povodne. Postihnutých bolo sedem provincií vstredovýchodnom sektore regiónu, pričom najmä vkopcovitých ahorských oblastiach boli zaznamenané mimoriadne intenzívne zrážky aveľký kumulatívny úhrn dažďa. Počas celej udalosti dosahovali zrážky celkový kumulatívny úhrn 200 až500 mm. Dôsledky následných povodní boli veľmi závažné. Okrem veľkých hospodárskych škôd spôsobených zničením infraštruktúry apoškodením verejného aj súkromného majetku prišlo oživot 14 ľudí. Extrémne meteorologické podmienky viedli k viac ako 1500 zosuvom pôdy, ktoré spôsobili rozsiahle škody na cestách abudovách, sieťovej infraštruktúre avodných tokoch.
Talianske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 8,5miliardy EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu „veľkej katastrofy“ pre Taliansko, ktorá bola pre rok 2023 stanovená na úrovni 3,8 mld. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku2 ods.2 nariadenia oFSEÚ.
Slovinsko – veľká katastrofa: povodeň
Masívny systém nízkeho tlaku vzduchu priniesol vobdobí od 3. do 6.augusta 2023 rozsiahle zrážky. Silné zrážky aprívalové dažde spôsobili rozsiahle povodne a zosuvy pôdy abahna. Väčšina zrážok bola nameraná vsevernej polovici Slovinska, ato vobjeme 150 – 200mm. Povodne boli mimoriadne veľké, keďže sa vyliali tri najväčšie slovinské rieky. Zničené boli cesty, mosty, vodovodná infraštruktúra, kanalizácie, elektrické vedenia, viacero domov azastavaných priestorov, ako aj poľnohospodárska pôda.
Komisia odhaduje celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 7,3miliardy EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu pre „veľkú katastrofu“ pre Slovinsko (0,6% jeho hrubého národného dôchodku), čo vroku 2023 predstavovalo 308,8 mil. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku2 ods.2 nariadenia oFSEÚ.
Rakúsko – živelná pohroma vsusednej krajine: povodeň
Od 3. do 6.augusta 2023 spôsobili silné dažde viaceré škody na verejnej asúkromnej infraštruktúre vjužnom Rakúsku, najmä vdolnom Korutánsku aŠtajersku. Dážď zaplavil budovy, pivnice, garáže, lesy, polia aspôsobil viac ako 900 zosuvov bahna apôdy. Škody spôsobené búrkami postihli viac ako 120 obcí, pričom boli zaznamenané aj výpadky elektrickej energie vdôsledku vysokej úrovne podzemných vôd. Ďalšie škody boli hlásené vsusedných spolkových krajinách, napr. v Salzbursku aBurgenlande.
Rakúske orgány predložili žiadosť vrámci kritéria katastrofa v„susednom štáte“ podľa článku2 ods.4 nariadenia oFSEÚ, vktorom sa stanovuje, že pomoc zFSEÚ sa môže mobilizovať aj vprípade akejkoľvek živelnej pohromy voprávnenom štáte, ktorá je veľkou katastrofou aj vsusednom oprávnenom štáte. Rakúske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 208,0mil.EUR. Keďže tá istá živelná pohroma sa vSlovinsku, susednom oprávnenom štáte, považuje za „veľkú katastrofu“, žiadosť Rakúska je oprávnená na poskytnutie príspevku zFSEÚ podľa článku 2 ods. 4 nariadenia oFSEÚ.
Grécko – veľká katastrofa: cyklón
V období od 4. do 11.septembra 2023 došlo kintenzívnej arozsiahlej meteorologicko-hydrologickej udalosti charakterizovanej silnými apretrvávajúcimi zrážkami, čo viedlo ku katastrofickým povodniam na viacerých miestach vstrednom Grécku, najmä vregióne Tesália. V postihnutých oblastiach spadlo počas tejto udalosti celkovo 400 až1000mm zrážok. Vo väčšine tohto regiónu napršalo toľko zrážok, koľko v priemere spadne za rok. Prívalové dažde spôsobili vstrednom Grécku veľké povodne, ktoré zaplavili celé oblasti. V masívnom rozsahu bola zničená infraštruktúra, z ulíc sa stali rieky, zničené boli budovy amosty acelé dediny boli pod vodou. Okrem veľkých hospodárskych škôd spôsobených zničením infraštruktúry aškôd na verejnom i súkromnom majetku v poľnohospodárstve, živočíšnej výrobe a v sektore MSP prišlo oživot 17 ľudí.
Grécke orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto pohromou na 2,3 mld. EUR. Táto suma presahuje prahovú hodnotu pre „veľkú katastrofu“, ktorá je pre Grécko stanovená vo výške 0,6% jeho hrubého národného dôchodku a vroku 2023 predstavovala 1,1 mld. EUR. Táto živelná pohroma sa preto považuje za „veľkú katastrofu“ podľa článku2 ods.2 nariadenia oFSEÚ.
Taliansko – regionálna živelná pohroma: povodne vregióne Toskánsko
Od 25.októbra do 10.novembra 2023 spadlo v talianskom Toskánsku, najmä vprovinciách Prato, Florencia, Pisa, Pistoia aLivorno, vrelatívne krátkom čase extrémne množstvo zrážok. Dážď asilný vietor spôsobili prívalové povodne azosuvy pôdy. Dôsledky následných záplav boli mimoriadne závažné. Vznikli značné hospodárske škody, zahynulo sedem ľudí atisíce osôb museli opustiť svoje domovy.
Udalosť bola vžiadosti o finančnú pomoc prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa včlánku2 ods.3 nariadenia oFSEÚ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú vregióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5% hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Talianske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 2,7miliardy EUR. Táto suma predstavuje približne 2,4% HDP regiónu Toskánsko apresahuje uvedenú prahovú hodnotu pre „regionálnu živelnú pohromu“, ktorá je pre región Toskánsko vroku 2024 stanovená na 1,7 mld. EUR.
Francúzsko – regionálna živelná pohroma: povodeň
Od 2. do 9.novembra 2023 bol bývalý región Nord-Pas-de-Calais (dnes časť regiónu Hauts-de-France) zasiahnutý silnými dažďami, ktoré vniektorých oblastiach dosiahli 271 mm. Následkom toho sa rýchlo zvýšila hladina riek aveľké rieky sa vyliali zo svojichkorýt. To viedlo kmnohým zosuvom bahna aknáslednému uzavretiu ciest. Živelná pohroma spôsobila značné hospodárske škody a tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
Udalosť bola vžiadosti o finančnú pomoc prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa včlánku2 ods.3 nariadenia oFSEÚ vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú vregióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5% hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Francúzske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto pohromou na 1,9mld.EUR. Táto suma predstavuje približne 1,64% HDP bývalého regiónu Nord-Pas-de-Calais[12] apresahuje uvedenú prahovú hodnotu pre „regionálnu pohromu“, ktorá je pre bývalý región Nord-Pas-de-Calais vroku 2024 stanovená na 1,8 mld. EUR[13].
á
Metodika výpočtu pomoci bola stanovená vo výročnej správe oFSEÚ za obdobie 2002 – 2003 anásledne schválená Radou aEurópskym parlamentom. Komisia preto navrhuje rozpočtovému orgánu mobilizovať v súvislosti so všetkými šiestimi žiadosťami tieto sumy:
Katastrofa |
Celkové priame škody (v EUR) |
Prahová hodnota pre katastrofu (v EUR) |
2,5% celkových priamych škôd (v EUR) |
2,5 % celkových priamych škôd do výšky stropu pre veľké katastrofy (v EUR) |
6 % celkových priamych škôd nad stropom pre veľké katastrofy (v EUR) |
Navrhovaná výška pomoci z FSEÚ (v EUR) |
Preddavok (v EUR) |
Zostatok, ktorý sa má vyplatiť (v EUR) |
|
|
|
DzáԲ/ľá |
regionálna katastrofa |
výpočet pomoci v prípade veľkej katastrofy |
|
|
|
||
Taliansko (Emilia-Romagna) – povodeň (veľká katastrofa) |
8 533 315 251 |
3 804 725 000 |
neuplatňuje sa |
95 118 125 |
283 715 415 |
378 833 540 |
94 708 385 |
284 125 155 |
|
Slovinsko – povodeň (veľká katastrofa) |
7 320 232 816 |
308 826 000 |
neuplatňuje sa |
7 720 650 |
420 684 409 |
428 405 059 |
100 000 000 |
328 405 059 |
|
Rakúsko – povodeň (susedná krajina) |
207 969 814 |
neuplatňuje sa |
5 199 245 |
neuplatňuje sa |
neuplatňuje sa |
5 199 245 |
neuplatňuje sa |
5 199 245 |
|
Grécko – povodeň (veľká katastrofa) |
2 325 232 656 |
1 085 286 000 |
neuplatňuje sa |
27 132 150 |
74 396 799 |
101 528 949 |
25 382 237 |
76 146 712 |
|
Taliansko (Toskánsko) – povodeň (regionálna katastrofa) |
2 712 473 053 |
1 719 230 000 |
67 811 826 |
neuplatňuje sa |
neuplatňuje sa |
67 811 826 |
neuplatňuje sa |
67 811 826 |
|
Francúzsko – povodeň (regionálna katastrofa) |
1 870 522 773 |
1 839 110 000 |
46 763 069 |
neuplatňuje sa |
neuplatňuje sa |
46 763 069 |
11 690 767 |
35 072 302 |
|
CELKOVO |
1 028 541 689 |
231 781 389 |
796 760 300 |
||||||
Nariadenie Rady 2024/765[14] z29.februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027, rozdelilo rezervu na solidaritu anúdzovú pomoc (SEAR) na dva samostatné nástroje: európsku rezervu na solidaritu arezervu na núdzovú pomoc. Európska rezerva na solidaritu sročnou sumou 1016 mil. EUR (v cenách roku 2018, čo zodpovedá 1144,2 mil. EUR vcenách roku 2024) sa použije na pomoc v reakcii na núdzové situácie, na ktoré sa vzťahuje FSEÚ.
Aby sa predišlo predčasnému vyčerpaniu ročných pridelených prostriedkov, včlánku 3 ods. 7 nariadenia oFSEÚ avčlánku 9 ods. 2 druhom pododseku zmeneného nariadenia oVFR sa stanovuje, že každý rok musí k1. októbru zostať k dispozícii 25% ročných pridelených prostriedkov FSEÚ (t. j. 286 mil. EUR na rok 2024).
Napokon, v súlade sčlánkom 4a ods. 4 nariadenia oFSEÚ bola suma 50000000 EUR už zahrnutá do všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2024 (vo viazaných aplatobných rozpočtových prostriedkoch), aby sa dali vyplatiť prípadné zálohy.
Maximálna suma, ktorú môže FSEÚ použiť zpridelených prostriedkov európskej rezervy na solidaritu na rok 2024 vtejto fáze, je preto 808135764EUR, čo umožňuje pokryť platobné potreby tejto mobilizácie.
Suma, ktorá je kdispozícii vrámci FSEÚ vroku 2024: |
|
Celkové rozpočtové prostriedky pridelené FSEÚ na rok 2024 |
1 144 181 018 |
Suma kdispozícii po 1. októbri (-) |
286 045 254 |
Prostriedky vyhradené na zálohové platby (-) |
50 000 000 |
Suma kdispozícii pred 1. októbrom |
808 135 764 |
Suma, ktorá sa má použiť na túto mobilizáciu |
796 760 300 |
Spravodajca odporúča urýchlene schváliť návrh rozhodnutia Komisie uvedený vprílohe k tejto správe v záujme rýchlej mobilizácie uvedených súm na znak európskej solidarity sTalianskom, Slovinskom, Rakúskom, Gréckom a Francúzskom. Spravodajca žiada Komisiu, aby sa tento finančný príspevok poskytol mimoriadne naliehavo.
PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI INFORMÁCIE
Spravodajca na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že informácie mu neposkytol žiadny subjekt ani osoba, ktoré treba uviesť v tejto prílohe podľa článku 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
23.9.2024 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
30 2 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georgios Aftias, Rasmus Andresen, Olivier Chastel, Tamás Deutsch, Angéline Furet, Jens Geier, Thomas Geisel, Jean-Marc Germain, Monika Hohlmeier, Alexander Jungbluth, Ondřej Kovařík, Giuseppe Lupo, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Danuše Nerudová, João Oliveira, Younous Omarjee, Bogdan Rzońca, Julien Sanchez, Lukas Sieper, Carla Tavares, Lucia Yar, Auke Zijlstra |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Dick Erixon, Niclas Herbst, Moritz Körner, Rasmus Nordqvist, Kai Tegethoff, Anouk Van Brug |
|||
Poslanci, na ktorých sa vzťahuje článok 216 ods. 7 rokovacieho poriadku, prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lina Gálvez, Hannes Heide, Ana Miguel Pedro, Bogdan Andrzej Zdrojewski |
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
30 |
+ |
ECR |
Bogdan Rzońca |
NI |
Thomas Geisel, Lukas Sieper |
PPE |
Georgios Aftias, Niclas Herbst, Monika Hohlmeier, Siegfried Mureşan, Danuše Nerudová, Ana Miguel Pedro, Bogdan Andrzej Zdrojewski |
PfE |
Tamás Deutsch, Angéline Furet, Ondřej Kovařík, Julien Sanchez |
Renew |
Olivier Chastel, Moritz Körner, Anouk Van Brug, Lucia Yar |
S&D |
Lina Gálvez, Jens Geier, Jean-Marc Germain, Hannes Heide, Giuseppe Lupo, Victor Negrescu, Carla Tavares |
The Left |
João Oliveira, Younous Omarjee |
Verts/ALE |
Rasmus Andresen, Rasmus Nordqvist, Kai Tegethoff |
2 |
- |
ECR |
Dick Erixon |
ESN |
Alexander Jungbluth |
1 |
0 |
PfE |
Auke Zijlstra |
Vysvetlenie použitých znakov:
+:za
-:proti
0:zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3, ELI: .
- [2] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11, ELI: .
- [3] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28, ELI: .
- [4] Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60, ELI: .
- [5] Prijaté texty, P9_TA(2024)0082.
- [6] Ú.v. EÚC184, 5.5.2022, s.82.
- [7] Ú.v. EÚC15, 12.1.2022, s.2.
- [8] Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2002/2012/oj?locale=sk.
- [9] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2020/2093/oj?locale=sk.
- [10] Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/agree_interinstit/2020/1222/oj.
- [11] Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L, 2024/765, 29.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/765/oj?eliuri=eli%3Areg%3A2024%3A765%3Aoj&locale=sk.
- [*]Dátum vloží Európsky parlament pred uverejnením vÚ. v. EÚ.
- [12]Nord-Pas de Calais je región na úrovni NUTS 2, ktorý zodpovedá jednému zdvoch bývalých regiónov (Nord-Pas de Calais aPikardia), ktoré sa vroku 2016 zlúčili do regiónu Hauts-de-France.
- [13]Keďže žiadosť bola predložená vroku 2024, platnou prahovou hodnotou je hodnota na rok 2024.
- [14] Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L, 2024/765, 29.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/765/oj?locale=sk).