SPRÁVAo výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
22.11.2018-(2018/2099())
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Ioan Mircea Paşcu
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
()
Európsky parlament,
–so zreteľom na Zmluvu oEurópskej únii,
–so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie amateriálu[1],
–so zreteľom na závery Európskej rady z 20.decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 22. júna 2017 a28. júna 2018,
–so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,
–so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní spoločnej zahraničnej abezpečnostnej politiky (),
–so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25.novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017 a z 25. júna 2018,
–so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa–Globálna stratégia pre zahraničnú abezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28.júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie avysoká predstaviteľka Únie prezahraničné veci abezpečnostnú politiku (PK/VP),
–so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8.júla 2016 a 10.júla 2018,
–so zreteľom na spoločný súbor 42 návrhov schválených Radou Európskej únie a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a na správy o pokroku zo 14. júna a z 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktoré obe rady schválili 5. decembra 2017,
–so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti[2],
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. septembra 2017 o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru[3],
–so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 oEurópskej obrannej únii[4],
–so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)[5] a z 13.decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky[6],
–so zreteľom na svoje uznesenie zo16.marca 2017 oústavných, právnych ainštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej aobrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva[7],
–so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018[8],
–so zreteľom na koncepciu posilňovania kapacít EÚ voblasti mediácie adialógu prijatý 10. novembra 2009,
–so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch EÚ – NATO[9],
–so zreteľom na oznámenie Komisie z30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (),
–so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,
–so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní globálnej stratégie EÚ – 2. rok,
–so zreteľom na svoje uznesenia z 14. decembra 2016 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[10] a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[11],
–so zreteľom na akčný plán vojenskej mobility EÚ uverejnený 28. marca 2018,
–so zreteľom na závery Rady prijaté 18. septembra 2018 o posilnení strategického partnerstva EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie: priority na roky 2019 – 2021,
–so zreteľom na Nobelovu cenu mieru udelenú EÚ vroku 2012 za to, že viac než šesť desaťročí prispieva kpresadzovaniu mieru, zmierenia, demokracie aľudských práv,
–so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci ana stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0375/2018),
A.keďže členské štáty sa rozhodli postupne vytvoriť spoločnú obrannú politiku, ktorá by mohla viesť vsúlade sustanoveniami článku42 ZEÚ kspoločnej obrane, čím sa upevní európska identita anezávislosť vzáujme posilnenia mieru, bezpečnosti apokroku vEurópe avo svete,
Strategické prostredie Únie
1.poznamenáva, že celosvetový poriadok založený na pravidlách, vsusedstve EÚ aj inde, je čoraz viac spochybňovaný na politicko-vojenskej úrovni a v poslednom čase aj na obchodno-hospodárskej úrovni; konštatuje, že k týmto systémovým výzvam patrí neustále zhoršovanie strategického medzinárodného prostredia, ktoré čelí medzištátnym a vnútroštátnym konfliktom a násiliu, terorizmu, zlyhaniu štátu, kybernetickým a hybridným útokom na základné piliere našich spoločností, účinkom zmeny klímy aprírodným katastrofám; uznáva, že obrana medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, medzinárodného práva ahodnôt bránených liberálnymi demokraciami by mala mať maximálnu prioritu amalo by sa knej pristupovať bez kompromisov;
2.zdôrazňuje, že tieto výzvy sú príliš rozsiahle na to, aby im ktorákoľvek krajina sama úspešne čelila; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ reagovala na tieto výzvy rýchlo, konzistentne, účinne, jednotne a vspolupráci so spojencami, partnermi a inými medzinárodnými organizáciami; konštatuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je užitočným nástrojom na riešenie mnohých z týchto výziev, mala by sa však používať efektívnejšie akoherentne sinými vonkajšími avnútornými nástrojmi, aby EÚ mohla rozhodne prispievať k zvládaniu medzinárodných kríz akuplatňovaniu svojej strategickej autonómie; poukazuje na to, že inštitúcie SBOP a mnohé jej nástroje sú k dispozícii, analiehavo žiada členské štáty, aby ich neodkladne využívali;
3.pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je úzko prepojená; zdôrazňuje, že je potrebné určiť riziká, ktoré stanovili všetky členské štáty; uznáva, že komplexný charakter týchto problémov s rôznymi hrozbami pre jednotlivé členské štáty v rôznej miere vytvára priestor na dohodu o tom, ako kolektívne riešiť takéto problémy v duchu solidarity;
4.zdôrazňuje, že džihádistický terorizmus, ktorý už dnes postihuje Blízky východ, Sahel aAfrický roh, sa šíri do západnej Afriky, strednej Ázie ajuhovýchodnej Ázie; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca hrozba si vyžaduje trvalú adobre koordinovanú stratégiu na úrovni EÚ v záujme ochrany občanov azáujmov EÚ a podpory postihnutých regiónov;
5.konštatuje, že nedávne kroky apolitiky Ruska znížili stabilitu azmenili bezpečnostné prostredie, azdôrazňuje, že EÚ ačlenské štáty musia nájsť jednotnejší, strategický prístup, pokiaľ ide oRusko;
6.so znepokojením konštatuje, že použitie nervovoparalytickej látky novičok vmeste Salisbury vmarci 2018 bolo prvým takýmto útokom na európskej pôde od druhej svetovej vojny amalo za následokúmrtie občianky EÚ; naliehavo žiada Európsku radu, aby prijala obmedzujúce opatrenia proti osobám zodpovedným za používanie ašírenie chemických zbraní;
7.zdôrazňuje, že na ruská okupácia na Ukrajine stále pokračuje a dohody z Minska, bez ktorých nemôže byť konflikt vyriešený, neboli vykonané a stále pretrváva protiprávna anexia a militarizácia Krymu; je hlboko znepokojený tým, že nadmerné vojenské cvičenia a činnosti Ruska, hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, šírenia falošných správ a dezinformačných kampaní a hospodársky nátlak a vydieranie v oblasti energetiky destabilizujú krajiny Východného partnerstva a západný Balkán a tiež sa zameriavajú na západné demokracie a zvyšovanie napätia v rámci nich; je znepokojený tým, že bezpečnostná situácia v okolí EÚ bude aj v najbližších rokoch veľmi nestabilná; opätovne pripomína strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť astabilitu EÚ apotrebu sústrediť aposilniť politickú angažovanosť EÚ vtomto regióne, ato aj posilnením mandátu misií EÚ v rámci SBOP; je pevne presvedčený o tom, že v záujme prekonania zraniteľnosti EÚ je potrebná väčšia integrácia a koordinácia;
8.poznamenáva, že táto potreba spolupráce sa v posledných rokoch stále viac uznáva, a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tomto smere, napríklad vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), hoci konkrétne výsledky sa musia stále náležite posudzovať; domnieva sa, že EÚ by zároveň mala posilniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami v tomto regióne a s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;
9.zdôrazňuje však, že spolupráca je stále v štádiu rozvoja, a že na to, aby EÚ a členské štáty využívali výhody hlbokej, trvalej a dlhodobej spolupráce v oblasti obrany treba urobiť oveľa viac;
10.zdôrazňuje praktické afinančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí; zdôrazňuje, že komplexnou adôveryhodnou prácou všetkých zainteresovaných subjektov je možné zvýšiť dosah aefektívnosť výdavkov na obranu bez zvýšenia samotných výdavkov na obranu;
11.konštatuje, že obrana členských štátov EÚ závisí predovšetkým od ich politickej vôle avojenskej schopnosti dostáť svojim povinnostiam vneistom strategickom prostredí; zdôrazňuje význam transatlantickej väzby pre bezpečnosť a obranu európskych a severoamerických demokracií; vyjadruje však znepokojenie nad súčasným stavom tohto vzťahu a vyzýva všetky zodpovedné politické a spoločenské sily na oboch stranách Atlantického oceánu, aby tento kľúčový vzťah skôr posilňovali ako podkopávali; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť vplyvom nedávnych ťažkostí v obchodnom vzťahu na transatlantickú bezpečnostnú väzbu; zdôrazňuje, že dobre vymedzená strategická autonómia upevní európsku bezpečnosť aj vzťahy medzi EÚ aNATO; vtomto kontexte opätovne zdôrazňuje silnejúcu potrebu spolupráce voblasti obrany na európskej úrovni a sústredenia zdrojov na kľúčové priority;
12.zdôrazňuje, že multilateralizmus, sktorým je Európa hlboko spätá, čoraz viac spochybňujú postoje USA ainých svetových mocností; opätovne zdôrazňuje význam multilateralizmu ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových záležitostí pri zachovávaní mieru astability;
SBOP – cesta vpred
13.domnieva sa, že nárast investícií do bezpečnosti a obrany je naliehavou problematikou pre členské štáty a EÚ a že solidarita a spolupráca v oblasti obrany by sa mala stať normou, ako sa uvádza v globálnej stratégii EÚ (EGS); víta pokrok dosiahnutý pri plnení ustanovení globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že tieto úspechy otvárajú perspektívu pre dôležité štrukturálne zmeny v budúcnosti;
14.vyzýva členské štáty, aby sa snažili odosiahnutie cieľa výdavkov na obranu na úrovni 2% HDP aaby vynakladali 20% svojich rozpočtov určených na obranu na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra (EDA) označila za potrebné, vrátane súvisiaceho výskumu avývoja;
15.víta vytvorenie osobitnej hlavy venovanej obrane v návrhu viacročného finančného rámca Komisie, a najmä vytvorenie rozpočtového riadku, z ktorého sa budú financovať Európsky obranný fond a projekty vojenskej mobility; domnieva sa, že tieto rozhodnutia si budú s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať centralizované riadenie obrany na úrovni Komisie; zdôrazňuje, že financovanie z tohto rozpočtového riadku by sa malo použiť výlučne na účely obrany bez politizácie, keďže bezpečnosť je nedeliteľná a mala by byť v súlade s potrebami členských štátov v oblasti spôsobilostí a infraštruktúry avsúlade s ašpiráciami EÚ v oblasti strategickej autonómie;
16.berie na vedomie rastúci význam vojenskej mobility v programe európskej obrany; zdôrazňuje, že vojenská mobilita je ústredným strategickým nástrojom v súčasnom prostredí hrozieb a je nanajvýš dôležitá pre oblasť SBOP aj pre ostatné viacstranné záväzky členských štátov vrátane NATO; zdôrazňuje význam prispôsobenia existujúcich sietí potrebám vojenskej mobility; víta preto skutočnosť, že vojenská mobilita bola začlenená nielen do návrhu nového Nástroja na prepájanie Európy, ale aj do stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), a jej významnú úlohu v spolupráci medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že tieto rôzne projekty musia byť náležite koordinované, ato aj so spojencami, aby sa zabezpečili želané výsledky; víta návrh Komisie vyčleniť v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) 6,5 miliardy EUR na projekty vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy;
17.poznamenáva však, že pre všetky tieto rôzne prvky bude nevyhnutné vypracovať dobre stanovený ústredný strategický prístup k európskej obrane, ktorý by mohol byť najlepšie vymedzený v bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;
18.žiada o vypracovanie presných usmernení scieľom poskytnúť dobre vymedzený rámec pre budúcu aktiváciu avykonávanie článku42 ods.7 Zmluvy o EÚ; žiada o vypracovanie koncepcie a prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorou sa zaručí, že súčasné a budúce procesy budovania kapacít budú vychádzať z bezpečnostných záujmov EÚ;
19.takisto víta návrh podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, s podporou Komisie, na vytvorenie Európskeho mierového nástroja, ktorým sa bude financovať časť nákladov naobranné činnosti EÚ ako mierové misie Africkej únie, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie SBOP abudovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z financovania z rozpočtu podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ; opätovne potvrdzuje, že je potrebné vyhnúť sa duplicite sinými existujúcimi nástrojmi; berie na vedomie najmä začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na spoločné financovanie misií aoperácií SBOP, čo je ambicióznym krokom, ktorý Parlament už dlho požadoval; vyzýva na zlepšenie finančnej kontroly všetkých budúcich misií a na včasné posúdenie vplyvu;
Spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany Únie
20.zdôrazňuje, že EÚ musí uplatňovať celý súbor dostupných nástrojov politiky, od mäkkej až po tvrdú silu a od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky; opätovne potvrdzuje dôležitosť rozvoja potrebných civilných a vojenských spôsobilostí, a to aj prostredníctvom združovania a spoločného využívania, na riešenie komplexných bezpečnostných problémov v Európe, v jej okolí a na jej periférii, ktoré sú uvedené v globálnej stratégii EÚ; pripomína, že v rámci EGS sa podporuje úzka obranná spolupráca v rámci Únie;
21.domnieva sa, že členské štáty EÚ sa musia snažiť zlepšiť vojenské spôsobilosti tak, aby pokrývali celé spektrum pozemných, vzdušných, kozmických, námorných a kybernetických spôsobilostí vrátane strategických podporných schopností, aby bola spoločná bezpečnostná aobranná politika EÚ dôveryhodnou silou; zdôrazňuje potrebu investovať do spravodajstva, sledovania a prieskumu, satelitnej komunikácie a autonómneho prístupu do vesmíru, ako aj trvalého pozorovania Zeme s cieľom lepšie posúdiť vnútorné a vonkajšie hrozby;
22.opätovne potvrdzuje úlohu EÚ ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti azdôrazňuje význam rozvoja relevantných vojenských acivilných spôsobilostí; víta vtomto smere prijatie revidovaného akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ vjúni 2018;
23.považuje za zásadne dôležité, aby EÚ aNATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií scieľom umožniť oficiálne určovať páchateľov kybernetických útokov anásledne umožniť ukladanie obmedzujúcich sankcií subjektom, ktoré za kybernetické útoky zodpovedajú;
24.uznáva strategický rozmer kozmického sektora pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi jej civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami; zdôrazňuje, že je potrebné využívať vesmírne kapacity, a to aj so zreteľom na širšie geopolitické prostredie a SBOP, a zároveň zdôrazňuje, že vesmírne programy EÚ majú civilný charakter;
25.víta kroky EÚ smerujúce kupevneniu jej kybernetickej odolnosti vytvorením spoločného rámca certifikácie voblasti kybernetickej bezpečnosti, posilnením schopností EÚ konať voblasti kybernetickej bezpečnosti aurýchleným vykonávaním smernice (EÚ) 2016/1148 o bezpečnosti sietí ainformačných systémov[12] (smernica oNIS);
26.domnieva sa, že zasahovanie do volieb viných krajinách prostredníctvom kybernetických operácií ohrozuje alebo porušuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takýto zásah zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva, hoci nedochádza kpoužitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;
27.domnieva sa, že spôsobilosti Únie v oblasti bezpečnosti a obrany by sa mohli zlepšiť lepším využívaním existujúcich rámcov pre obranu a vojenskú spoluprácu, ako sú veliteľstvá európskeho viacnárodného útvaru s vysokou úrovňou pohotovosti a bojové skupiny EÚ, ktoré bude podobné iniciatívy vrámci NATO posilňovať, nie kopírovať; domnieva sa, že to prispeje k nepretržitej transformácii národných ozbrojených síl a k dosiahnutiu ich väčšej interoperability, udržateľnosti, pružnosti anasaditeľnosti;
28.víta zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zameraného na podporu konkurencieschopnosti ainovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ srozpočtom 500 miliónov EUR do roku 2020; požaduje jeho urýchlenú implementáciu;
29.domnieva sa, že EDIDP pomôže podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu EÚ, ktorého súčasťou budú oprávnené opatrenia, ktoré okrem iného zahŕňajú navrhovanie, vytváranie prototypov, testovanie, kvalifikáciu a certifikáciu výrobkov obranného priemyslu, ako aj vývoj technológií v rámci konzorcia vrátane MSP, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných centier a univerzít, a spoluprácu medzi členskými štátmi, z ktorých všetky prispejú k strategickej autonómnosti EÚ aposilnia európsku obrannú technologickú apriemyselnú základňu; upozorňuje, že vnútorný aj vonkajší rozmer SBOP Únie môže mať prospech z rozvoja jednotného obranného trhu;
30.víta návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, a významné finančné prostriedky, ktoré navrhla Komisia pre budúci viacročný finančný rámec; žiada, aby sa zohľadňovali počiatočné poučenia vyplývajúce zimplementácie EDIDP, pilotného projektu aprípravnej akcie pre výskum voblasti obrany; zdôrazňuje, že výsledky EDIDP by mali byť riadne zohľadnené a vyjadruje nádej, že návrh bude možné schváliť čo najskôr, aby sa zlepšil európsky obranný priemysel a jeho schopnosť spolupracovať s partnermi;
31.zdôrazňuje, že strategické bezpečnostné a obranné ciele EÚ možno dosiahnuť len úzkou koordináciou potrieb a požiadaviek dlhodobého budovania kapacít ozbrojených síl aj obranného priemyslu členských štátov; konštatuje, že plán rozvoja spôsobilostí (CDP) akoordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) môžu významne prispieť kdosiahnutiu tohto cieľa;
32.opäť zdôrazňuje, že agentúra EDA by mala byť vykonávajúcou agentúrou pre činnosti Únie v rámci európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že administratívne a prevádzkové výdavky agentúry EDA by sa mali financovať z rozpočtu Únie; víta menšie úpravy rozpočtu agentúry EDA, zdôrazňuje však, že zvýšenie zodpovednosti agentúry v kontexte PESCO, CARD aEurópskeho obranného fondu (okrem iného) si vyžaduje primerané financovanie;
33.pripomína, že je potrebné uľahčovať organizovanie väčšieho počtu spoločných výcvikov acvičení medzi európskymi ozbrojenými silami a presadzovať interoperabilitu, štandardizáciu apripravenosť čeliť širokému spektru konvenčných aj nekonvenčných hrozieb;
34.víta nedávne opatrenia voblasti posilňovania civilnej SBOP ako základnej súčasti spoločného prístupu EÚ, najmä rozvoj spôsobilostí areakčnej schopnosti civilných misií SBOP adôraz na zlepšovanie účinnosti riešenia výziev týkajúcich sa prelínania vnútorných avonkajších záležitostí; zdôrazňuje, že Rada a Komisia by v nadchádzajúcom VFR mali navýšiť investície v oblasti predchádzania civilným konfliktom, čo prispeje k posilneniu úlohy EÚ ako medzinárodného aktéra; vyzýva na úpravu štruktúr apostupov SBOP, aby sa civilné avojenské misie a operácie nasadzovali ausmerňovali rýchlejšie aúčinnejším aintegrovanejším spôsobom;
35.vyzýva EÚ ačlenské štáty, aby ako prvý nástroj reagujúci na vznikajúce krízy vždy prioritne používali mediáciu aaby podporovali mediačné úsilie iných partnerov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ medzi svojimi medzinárodnými partnermi aktívne presadzovala mierové rokovania apredchádzanie konfliktom;
Stála štruktúrovaná spolupráca
36.víta realizáciu inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) ako dôležitého kroku smerom k užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi; uznáva charakter PESCO ako právne záväzného dlhodobého projektu vrátane súboru vysoko ambicióznych záväzkov, ako aj celého radu projektov spolupráce; zdôrazňuje potrebu úplného zosúladenia činností PESCO, iných činností SBOP, najmä scieľmi SBOP podľa ZEÚ, a činností s NATO; domnieva sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by mala byť hnacou silou budovania spôsobilostí pre obe organizácie;
37.vyzýva zúčastnené členské štáty, aby predstavili projekty sostrategickým európskym rozmerom reagujúce na nedostatky voblasti spôsobilostí, ktoré EÚ odhalila, aposilňujúce EDTIB; vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú PESCO, aby preukázali väčšiu ambíciu a aby pri predkladaní návrhov na ďalšie projekty PESCO vplnej miere zohľadňovali rozsah európskej pridanej hodnoty;
38.zdôrazňuje úzke prepojenie medzi PESCO, CARD a Európskym obranným fondom (EDF) s cieľom posilniť obranné spôsobilosti členských štátov;
39.víta rozhodnutie Rady o stanovení spoločného súboru pravidiel riadenia projektov PESCO, ktorými sa objasňujú mnohé z pretrvávajúcich otvorených otázok týkajúcich sa podrobností vykonávania PESCO; konštatuje však, že prípadné dodatočné rozpočtové prostriedky budú potrebné na pokrytie administratívnych výdavkov ESVČ a agentúry EDA, ktoré im umožňujú plniť ich funkcie sekretariátu PESCO;
Misie a operácie SBOP
40.berie na vedomie prispenie misií aoperácií SBOP kmedzinárodnému mieru astabilite, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že efektívnosť týchto misií môžu ešte stále ohrozovať štrukturálne slabiny, nerovnaké príspevky členských štátov anevhodnosť pre operačné prostredie; konštatuje, že rozvoj SBOP si predovšetkým vyžaduje politickú vôľu členských štátov založenú na spoločných záujmoch aprioritách, ako aj vytvorenie štruktúr inštitucionálnej spolupráce; vyjadruje presvedčenie, že dlhodobá misia EÚ v rámci SBOP, EUFOR BiH/operácia Althea, stále zohráva odrádzajúcu úlohu ako viditeľné znamenie záväzku EÚ voči tejto krajine aširšiemu regiónu západného Balkánu; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby táto misia plnila aj naďalej svoj výkonný mandát a udržala si svoju súčasnú silu (600 zamestnancov), keďže v dôsledku zvýšeného napätia a etnicko-nacionalistickej politiky by súčasné bezpečné prostredie stále mohlo byť destabilizované;
41.opätovne potvrdzuje strategickú dôležitosť partnerstva medzi EÚ aAfrikou založeného na ich úzkych historických, kultúrnych ageografických väzbách; zdôrazňuje, že je potrebné posilňovať spoluprácu, ato aj voblasti bezpečnosti; zdôrazňuje najmä význam procesu regionalizácie krokov SBOP voblasti Sahelu kombinujúcich civilné avojenské aktivity EÚ scieľom zlepšiť spôsobilosť krajín skupiny G5 Sahel spolupracovať;
42.poznamenáva, že geopolitická situácia v Africkom rohu je čoraz viac poznačená hospodárskou súťažou vzhľadom na jej význam pre globálny obchod a regionálnu stabilitu; víta preto, že operácia Atalanta naďalej prebieha a že sú tu prítomné misie EUCAP Somálsko a EUTM Somálsko, ktoré prispievajú k stabilizácii regiónu; zdôrazňuje však, že SBOP môže byť len súčasťou riešenia mnohých problémov, ktorým región čelí, a berie na vedomie pretrvávajúci význam komplexného prístupu;
43.takisto víta činnosti misií a operácií EÚ v regióne Sahel, teda EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali, a ich prispievanie k regionálnej stabilite, boju proti terorizmu aobchodovaniu s ľuďmi, ako aj k bezpečnosti miestneho obyvateľstva;
44.berie na vedomie výsledky nedávnej správy Európskeho dvora audítorov o misii EUCAP Sahel Niger a EUCAP Sahel Mali, v ktorej sa upozorňuje na problémy týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov, neobsadených pracovných miest, udržateľnosti a ukazovateľov výkonnosti, ako aj problémy, ktoré by mohli mať vplyv aj na ďalšie civilné misie; víta urýchlenú reakciu ESVČ riešiacu nastolené otázky scieľom zvýšiť účinnosť civilnej SBOP; víta zapojenie Európskeho dvora audítorov do auditov misií a operácií SBOP a podporuje vypracovanie ďalších osobitných správ o ostatných misiách a operáciách;
45.zdôrazňuje nepretržitý prínos operácie EUNAVFOR MED Sophia kširšiemu úsiliu EÚ onarušenie obchodného modelu prevádzačstva aobchodovania sľuďmi vjužnej časti centrálneho Stredozemia aozabránenie ďalším stratám životov na mori;
46.víta vytvorenie a úplnú prevádzkovú schopnosť útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) pri misiách a operáciách bez výkonných právomocí (výcvikové misie); zdôrazňuje, že MPCC musí čoskoro poskytnúť mandát na plánovanie a vykonávanie všetkých budúcich vojenských operácií SBOP a že je potrebné odstrániť niektoré prekážky nasadenia bojových skupín EÚ; vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi MPCC a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) aj vkontexte spoločného podporného koordinačného útvaru (JSCC), aby sa maximalizovala koordinácia civilných avojenských synergií avýmena odborných znalosti ako súčasť integrovanejšieho a komplexného prístupu ku krízam akonfliktom; žiada o posilnenie útvaru MPCC s cieľom zvýšiť jeho riadiace a kontrolné kapacity pre výkonné operácie a posilniť synergie s civilnými misiami;
47.zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať včinnosti SBOP EÚ rodové hľadisko, ato so zreteľom na úlohu, ktorú ženy zohrávajú vo vojne, stabilizácii po skončení konfliktu aprocesoch budovania mieru; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť rodové násilie ako nástroj vojny vregiónoch zasiahnutých konfliktom; zdôrazňuje, že ženy vojna postihuje nepriaznivejšie než mužov; vyzýva EÚ ajej medzinárodných partnerov, aby aktívne zapájali ženy do mierových astabilizačných procesov a aby riešili ich osobitné potreby voblasti bezpečnosti;
48.vyzýva na urýchlenú implementáciu iniciatívy budovanie kapacít na podporu bezpečnosti arozvoja (CBSD) scieľom zvýšiť účinnosť audržateľnosť misií aoperácií SBOP aumožniť EÚ posilniť bezpečnostné aobranné spôsobilosti jej partnerských krajín;
49.naliehavo žiada ESVČ aRadu, aby zintenzívnili svoje prebiehajúce úsilie ozlepšenie kybernetickej bezpečnosti, najmä vprípade misií SBOP, ato okrem iného prijatím opatrení na úrovni EÚ ana úrovni členských štátov určených na zmiernenie hrozieb, ktorým SBOP čelí, ato napríklad budovaním odolnosti prostredníctvom vzdelávania, výcviku acvičení, azjednodušením podoby vzdelávania avýcviku voblasti kybernetickej bezpečnosti vEÚ;
50.domnieva sa, že EÚ ajej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe vpodobe štátmi podnecovaných akybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality aterorizmu; domnieva sa, že kvôli svojej povahe sú kybernetické útoky hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby si poskytovali vzájomnú pomoc vprípade kybernetického útoku proti ktorémukoľvek znich;
Vzťah medzi EÚ a NATO
51.zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ aNATO je zásadné pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým EÚ ajej susedstvo čelia; zohľadňujúc skutočnosť, že 22 z28 členských štátov EÚ je zároveň členom NATO zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala byť založená na vzájomnom dopĺňaní sa a rešpektovaní osobitosti toho druhého; zdôrazňuje, že obe organizácie majú jednoznačne odlišné rysy aže by mali spolupracovať spôsobom, kde je v plnej miere vzájomne rešpektovaná autonómia a rozhodovacie postupy, ato na základe reciprocity abez toho, aby tým boli dotknuté osobitné rysy bezpečnostnej aobrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu; vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a NATO by sa navzájom posilňovali, čím by sa vytvorila väčšia synergia a účinnosť v záujme bezpečnosti a obrany všetkých partnerov; zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;
52.víta hlavné piliere nového vyhlásenia EÚ a NATO prijatého na samite NATO v Bruseli 12. júla 2018 azdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov v celom postupe; aj keď uznáva konkrétne výsledky pri vykonávaní 74 spoločných akcií, vyjadruje presvedčenie, že je potrebné ďalšie úsilie, pokiaľ ide o praktické vykonávanie mnohých už prijatých záväzkov, najmä v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, kybernetickej bezpečnosti aspoločných cvičení; berie na vedomie najmä účasť Európskej obrannej agentúry (EDA) na vykonávaní 30 opatrení;
53.zdôrazňuje, že úsilie v oblasti vojenskej mobility by malo byť prioritou a malo by prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SBOP a k obrannému postoju aliancie; nabáda preto obe organizácie, aby pokračovali v čo najužšej spolupráci v oblasti vojenskej mobility, a to aj prostredníctvom vypracovania spoločných požiadaviek na uľahčenie rýchleho pohybu síl a zariadení v celej Európe, berúc do úvahy viacsmerové výzvy, ktoré pochádzajú najmä z juhu a z východu; vyzýva Komisiu, aby podporila toto úsilie potrebnými investíciami a prípadne právnymi predpismi; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť administratívne postupy pre cezhraničné presuny síl rýchlej reakcie vrámci EÚ;
54.v tejto súvislosti poukazuje na doplnkovosť EÚ a NATO a potrebu zabezpečiť, aby sa nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO dopĺňali a navzájom posilňovali;
55.zdôrazňuje význam spolupráce aintegrácie voblasti kybernetickej bezpečnosti, ato nielen medzi členskými štátmi, kľúčovými aktérmi aNATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi vrámci spoločnosti;
Partnerstvá vrámci SBOP
56.zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami a organizáciami, ktoré zdieľajú európske hodnoty, prispievajú k účinnejšej SBOP; víta príspevky partnerov v rámci SBOP k prebiehajúcim misiám a operáciám EÚ, ktoré prispievajú k posilneniu mieru, regionálnej bezpečnosti a stability;
57.považuje za nevyhnutné ďalej posilňovať spoluprácu s inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, NATO, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi ako USA; odporúča rozvoj partnerstiev v rámci SBOP v oblasti posilňovania odolnosti partnerov a reformy sektora bezpečnosti (SSR);
58.zdôrazňuje význam partnerstva EÚ aOSN pre riešenie medzinárodných konfliktov aaktivity voblasti budovania mieru; vyzýva EÚ aj OSN, aby posilnili spoločný konzultačný mechanizmus riadiaceho výboru EÚ a OSN pre krízové riadenie a aby naplno využívali svoje partnerstvo, ato spájaním politickej legitimity aoperačných spôsobilostí;
59.je pevne presvedčený otom, že EÚ by mala po vystúpení Spojeného kráľovstva zEÚ zachovať so Spojeným kráľovstvom čo najužšie možné partnerstvo voblasti bezpečnosti aobrany;
Parlamentný rozmer
60.zdôrazňuje, že parlamentný dohľad nad otázkami bezpečnosti a obrany na vnútroštátnej a európskej úrovni je nanajvýš dôležitý ako základný prvok akéhokoľvek ďalšieho pokroku v tejto oblasti politiky a v tejto súvislosti nabáda parlamentné subjekty, aby užšie spolupracovali, prípadne hľadali nové alebo lepšie formy spolupráce s cieľom zabezpečiť hladký parlamentný dohľad na všetkých úrovniach; pripomína dôležitosť zapojenia občianskej spoločnosti aobčanov do budúcich diskusií oeurópskej bezpečnosti;
61.konštatuje, že hoci víta celkový pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s SBOP od predloženia globálnej stratégie EÚ, parlamentné štruktúry na úrovni EÚ vytvorené v čase, keď bola úroveň ambícií a činností EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany dosť obmedzená, už nie sú primerané na zabezpečenie potrebného parlamentného dohľadu nad rýchlo sa vyvíjajúcou oblasťou politiky, ktorá si vyžaduje schopnosť rýchlej reakcie; opakuje preto svoju predchádzajúcu výzvu povýšiť Podvýbor pre bezpečnosť a obranu na plnohodnotný výbor a poskytnúť mu právomoci potrebné na to, aby mohol prispievať ku komplexnému parlamentnému dohľadu nad SBOP, vrátane PESCO, agentúry EDA aakýchkoľvek iných opatrení SBOP podľa zmlúv; domnieva sa, že povýšenie podvýboru na výbor by malo byť dôsledkom nahradenia ad hoc riadenia obrany abezpečnosti na úrovni Komisie špecializovanejším modelom, pri ktorom sa zohľadní rastúca zložitosť riadeného úsilia;
62.poznamenáva, že niekoľko členských štátov nedávno zvolalo zasadnutie Bezpečnostnej rady EÚ a domnieva sa, že tento koncept sa musí ešte bližšie vymedziť predtým, ako sa môže posúdiť jeho pridaná hodnota;
63.opakuje svoju výzvu na vytvorenie formátu schôdzí ministrov obrany v rámci Rady, kde bude predsedať VP/PK; uznáva, že ďalšia európska integrácia by mala znamenať aj demokratickejšiu kontrolu prostredníctvom parlamentnej kontroly; zdôrazňuje preto potrebu posilniť úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti, a to prostredníctvom plnohodnotného výboru pre bezpečnosť a obranu, ktorý by bol doplnený spoločnými medziparlamentnými stretnutiami medzi zástupcami národných parlamentov a poslancami EP;
64.zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci dohovor alebo medzivládna konferencia pripravujúce zmenu zmlúv EÚ by mali zohľadniť vytvorenie európskych síl so skutočnou obrannou kapacitou, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v súlade s úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
°
°°
65.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom členských štátov.
- [1] Ú.v. EÚ L 335, 13.12.2008, s.99.
- [2] Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144.
- [3] Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s.11.
- [4] Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
- [5] Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 50.
- [6] Ú.v. EÚ C369, 11.10.2018, s. 36.
- [7] Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125.
- [8] Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 253.
- [9] Prijaté texty, P8_TA_(2018)0257.
- [10] Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 89.
- [11] Ú.v. EÚ C369, 11.10.2018, s. 47.
- [12] Ú.v. EÚ L 194, 19.7.2016, s.1.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
Výročná správa o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)
Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Mircea Paşcu
Menšinové stanovisko, ktoré v mene skupiny GUE/NGL predložili poslanci Sabine Lösing, Miguel Urban Crespo, Takis Hadjigeorgiou
á podporuje vojenskú úniu s čoraz väčšími schopnosťami a oceňuje všetky nedávne vojenské programy a nástroje EÚ: Program rozvoja obranného priemyslu (EDIDP), Európsky obranný fond, Európsky mierový nástroj (EPF) (nový mechanizmus Athena), stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), vojenskú mobilitu – otvorené hranice pre voľný pohyb vojsk a vybavenia. Podporuje všetky druhy bojových síl (bojové skupiny/brigády, pohotovostné sily EÚ, trvalú spoločnú európsku jednotku s vysokou úrovňou pohotovosti). á žiada, aby sa obranná politika a armáda stali zdrojom európskej identity.
Voči správe namietame, keďže:
•požaduje uskutočnenie úzkej spolupráce v oblasti obrany vrátane spravodajstva a dohľadu a posilnenú spoluprácu s NATO;
•v budúcom VFR podporuje zvýšené výdavky na obranu a finančné príspevky z rozpočtu EÚ na plnohodnotný rozpočet EÚ v oblasti obrany zahŕňajúci obranný fond v prospech obranného priemyslu;
•požaduje záväzný rámec pre doložku o vzájomnej obrane čl. 42 ods. 7, čo presahuje rámec článku V NATO;
•víta Európsky mierový nástroj (EPF), ktorý znamená rozšírenie mechanizmu Athena a vojenskú spoluprácu s tretími krajinami; bude pokrývať všetky náklady na vojenské operácie vrátane rozmiestnenia, vybavenia a transferu zbraní mimo akejkoľvek parlamentnej kontroly, pričom schvaľuje, že to namiesto mieru bude mať za následok ďalšie konflikty a násilie.
•podporuje vojenský Schengen (6,5 miliardy EUR) na úkor projektov v oblasti civilnej infraštruktúry.
ʴž:
prísny výklad článku 41 ods. 2 ZEÚ, ktorý zakazuje používanie rozpočtu EÚ na vojenské alebo obranné operácie;
ukončenie všetkých programov EÚ týkajúcich sa vojenských a obranných činností;
radikálne odzbrojenie (vrátane jadrového) na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni.
STANOVISKO Výboru pre ústavné veci(2.10.2018)
pre Výbor pre zahraničné veci
k výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
()
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paulo Rangel
Áո
Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1.víta vytvorenie EII, zriadenie PESCO a posilnenie ERF ako dôležité kroky na posilnenie bezpečnosti a obrany Únie v úzkej spolupráci a plnej komplementárnosti s NATO; víta vytvorenie európskej intervenčnej iniciatívy so schopnosťou rýchlo reagovať na krízy, ktoré by mohli ohroziť európsku bezpečnosť, a upozorňuje, že nesmie brániť vytváraniu európskej obrannej únie napriek tomu, že sa nachádza mimo právneho rámca EÚ;
2.poznamenáva, že niekoľko členských štátov nedávno zvolalo zasadnutie Bezpečnostnej rady EÚ, a domnieva sa, že tento koncept sa musí ešte bližšie vymedziť predtým, ako sa môže posúdiť jeho pridaná hodnota;
3požaduje vytvorenie riadnych bojových skupín EÚ a zastáva názor, že požiadavka jednomyseľnosti v Rade je v rozpore s ich účelom síl rýchlej vojenskej reakcie, ktoré majú reagovať na vznikajúce krízy a konflikty na celom svete;
4zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia autonómnych kapacít EÚ v oblasti spravodajstva, konkrétne modernizáciou Centra EÚ pre analýzu spravodajských informácií (EÚ INTCEN); okrem toho podporuje vytvorenie efektívnej európskej spravodajskej jednotky, ktorá umožní spoluprácu spravodajských služieb, konkrétne spoločnú stratégiu boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, a zabezpečí automatický prístup k údajom a interoperabilitu medzi spravodajskými službami a políciou, pričom sa v plnej miere zohľadnia požiadavky EÚ na ochranu údajov;
5víta otvorenie stáleho operačného veliteľstva a zvýšenie rozpočtu EDA;
6.opakuje svoju výzvu na vytvorenie formátu schôdzí ministrov obrany v rámci Rady, ktorému bude predsedať VP/PK; uznáva, že ďalšia európska integrácia by mala znamenať aj demokratickejšiu kontrolu prostredníctvom parlamentnej kontroly; zdôrazňuje preto potrebu posilniť úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti, a to prostredníctvom plnohodnotného výboru pre bezpečnosť a obranu, ktorý by bol doplnený spoločnými medziparlamentnými stretnutiami medzi zástupcami národných parlamentov a poslancami EP;
7zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci dohovor alebo medzivládna konferencia, ktoré by pripravovali zmenu zmlúv EÚ, by mali zohľadniť vytvorenie európskych síl so skutočnou obrannou kapacitou, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v súlade s úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
8.upozorňuje, že vnútorný aj vonkajší rozmer SBOP Únie môžu mať prospech z rozvoja jednotného obranného trhu;
9.domnieva sa, že tento trh je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostnej politiky EÚ a znamená jasné usmernenia pre vývoz zbraní a vojenského vybavenia vyvinutých s podporou rozpočtu EÚ;
10.poznamenáva, že mimo rámca SBOP môže vytvorenie skutočného orgánu civilnej ochrany EÚ a potreba európskej pohraničnej a pobrežnej stráže podporiť rozvoj takéhoto trhu s cieľom využiť synergie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu a znížili nadbytočné kapacity;
11.zdôrazňuje, že v rozvíjajúcom sa globálnom bezpečnostnom prostredí musí byť Európska únia schopná samostatne zaručiť bezpečnosť svojich občanov, a to najmä zabezpečením dostatočných zdrojov na obranu členskými štátmi; poznamenáva však, že úzka spolupráca medzi Európskou úniou a jej najbližšími spojencami, ako sú Spojené kráľovstvo a USA, je naďalej mimoriadne dôležitá, a zdôrazňuje, že by sa nemalo zabúdať na relevantné inštitucionálne dôsledky takejto spolupráce.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
1.10.2018 |
||||
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
16 4 2 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mercedes Bresso, Elmar Brok, Richard Corbett, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Max Andersson, Enrique Guerrero Salom, Cristian Dan Preda, Jasenko Selimovic |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ruža Tomašić |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM OSTANOVISKO
16 |
+ |
|
ALDE |
Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic |
|
NI |
Kazimierz Michał Ujazdowski |
|
PPE |
Elmar Brok, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Markus Pieper, Cristian Dan Preda, Paulo Rangel |
|
S&D |
Mercedes Bresso, Richard Corbett, Enrique Guerrero Salom, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira |
|
4 |
- |
|
ECR |
Ruža Tomašić |
|
GUE/NGL |
Helmut Scholz, Barbara Spinelli |
|
NI |
Diane James |
|
2 |
0 |
|
VERTS/ALE |
Max Andersson, Pascal Durand |
|
Vysvetlivky ksymbolom:
+:hlasovali za
-:proti
0:zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
12.11.2018 |
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
40 13 5 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Elmar Brok, James Carver, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrea Bocskor, Neena Gill, Igor Gräzin, Rebecca Harms, Marek Jurek, Othmar Karas, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Bodil Valero, Mirja Vehkaperä, Marie-Christine Vergiat |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Eleonora Evi, Rupert Matthews, Miroslav Mikolášik, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
40 |
+ |
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Igor Gräzin, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Mirja Vehkaperä |
|
EFDD |
Aymeric Chauprade, Eleonora Evi |
|
PPE |
Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Othmar Karas, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Miroslav Mikolášik, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Anders Sellström, Jaromír Štětina |
|
S&D |
Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Wajid Khan, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato |
|
13 |
- |
|
ENF |
Jean-Luc Schaffhauser |
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat |
|
NI |
James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz |
|
VERTS/ALE |
Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero |
|
5 |
0 |
|
ECR |
Bas Belder, Marek Jurek, Rupert Matthews, Charles Tannock |
|
VERTS/ALE |
Rebecca Harms |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+:za
-:proti
0:zdržali sa hlasovania