合法博彩网站

叠9鈥�0521/2021

Uznesenie Eur贸pskeho parlamentu o听Konferencii OSN o听zmene kl铆my 2021 v听Glasgowe v听Spojenom kr谩木ovstve (COP听26)

[(]

Eur贸psky parlament,

鈥�听so zrete木om na R谩mcov媒 dohovor Organiz谩cie Spojen媒ch n谩rodov o听zmene kl铆my (UNFCCC) a听Kj贸tsky protokol k听tomuto dohovoru,

鈥�听so zrete木om na dohodu prijat煤 12.听decembra 2015 na 21. konferencii zmluvn媒ch str谩n UNFCCC (COP听21) v听Par铆啪i (Par铆啪ska dohoda),

鈥�听so zrete木om na 25.听konferenciu zmluvn媒ch str谩n UNFCCC (COP听25), 15. zasadnutie zmluvn媒ch str谩n Kj贸tskeho protokolu (CMP听15), ako aj druh茅 zasadnutie konferencie zmluvn媒ch str谩n, ktor茅 bolo z谩rove艌 zasadnut铆m zmluvn媒ch str谩n Par铆啪skej dohody (CMA 2), ktor茅 sa konalo v听Madride v听艩panielsku od 2.听do 13.听decembra 2019,

鈥�听so zrete木om na rozhodnutie predsedn铆ctva konferencie zmluvn媒ch str谩n UNFCCC z听28.听m谩ja 2020 prijat茅 spolu so Spojen媒m kr谩木ovstvom a听jeho talianskymi partnermi odlo啪i钮 konferenciu OSN o听zmene kl铆my COP听26 z听d么vodu pand茅mie COVID-19 a听op盲tovne ju zvola钮 v听Glasgowe v听Spojenom kr谩木ovstve od 1.听do 12.听novembra 2021,

鈥�听so zrete木om na Agendu 2030 pre udr啪ate木n媒 rozvoj a听na ciele udr啪ate木n茅ho rozvoja OSN,

鈥�听so zrete木om na glob谩lny samit o听adapt谩cii na zmenu kl铆my, ktor媒 sa konal 25.听a听26.听janu谩ra 2021,

鈥�听so zrete木om na nariadenie Eur贸pskeho parlamentu a听Rady (E脷) 膷. 2021/1119 z听30.听j煤na听2021, ktor媒m sa stanovuje r谩mec na dosiahnutie klimatickej neutrality (鈥瀍ur贸psky pr谩vny predpis v听oblasti kl铆my鈥�)[1],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie z听28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene kl铆my 2019 v Madride, 艩panielsko (COP 25)[2],

鈥�听so zrete木om na听svoje uznesenie z听28.听novembra 2019 o听n煤dzovom stave v听oblasti kl铆my a听啪ivotn茅ho prostredia[3],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie z听15. janu谩ra 2020 o听Eur贸pskej zelenej dohode[4],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o听煤lohe E脷 pri ochrane a听obnove svetov媒ch lesov[5],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o听strat茅gii E脷 pre adapt谩ciu na听zmenu kl铆my[6],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie z听28.听apr铆la 2021 o听ochrane p么dy[7],

鈥�听so zrete木om na svoje uznesenie z听9. j煤na 2021 o strat茅gii E脷 v oblasti biodiverzity do听roku 2030: Prinavr谩tenie pr铆rody do na拧ich 啪ivotov[8],

鈥�听so zrete木om na ozn谩menie Komisie z听11. decembra 2019 s听n谩zvom Eur贸pska zelen谩 dohoda [],

鈥�听so zrete木om na ozn谩menie Komisie z听11.听marca 2020 s听n谩zvom Nov媒 ak膷n媒 pl谩n E脷 pre obehov茅 hospod谩rstvo 鈥� Za 膷istej拧iu a听konkurencieschopnej拧iu Eur贸pu [],

鈥�听so zrete木om na ozn谩menie Komisie z听24.听febru谩ra 2021 s听n谩zvom Vytv谩ranie Eur贸py odolnej proti zmene kl铆my 鈥� nov谩 strat茅gia E脷 pre adapt谩ciu na zmenu kl铆my [],

鈥�听so zrete木om na ozn谩menie Komisie zo 14.听okt贸bra 2021 o听strat茅gii E脷 na zn铆啪enie emisi铆 met谩nu [],

鈥�听so zrete木om na z谩very Rady z听25.听janu谩ra 2021 o听diplomacii v听oblasti kl铆my a听energetiky 鈥� realiz谩cia vonkaj拧ieho rozmeru Eur贸pskej zelenej dohody,

鈥�听so zrete木om na z谩very Rady zo 6.听okt贸bra听2021 o听pr铆prav谩ch na zasadnutia UNFCCC v听Glasgowe od 31.听okt贸bra do 12.听novembra听2021,

鈥�听so zrete木om na glob谩lnu hodnotiacu spr谩vu o听biodiverzite a听ekosyst茅mov媒ch slu啪b谩ch, ktor煤 vypracovala Medzivl谩dna vedecko-politick谩 platforma pre biodiverzitu a听ekosyst茅mov茅 slu啪by (膹alej len 鈥濱PBES鈥�),

鈥�听so zrete木om na osobitn煤 spr谩vu Medzivl谩dneho panelu o听zmene kl铆my (IPCC) o听glob谩lnom otep木ovan铆 o听1,5掳C, jeho piatu hodnotiacu spr谩vu a听jeho s煤hrnn煤 spr谩vu, jeho osobitn煤 spr谩vu o听zmene kl铆my a听p么de a听na jeho osobitn煤 spr谩vu o听oce谩noch a听kryosf茅re v听meniacej sa kl铆me,

鈥�听so zrete木om na spr谩vu Podporn茅ho org谩nu UNFCCC pre vedeck茅 a听technologick茅 poradenstvo z听29.听apr铆la听2021 o听dial贸gu o听oce谩ne a听zmene kl铆my s听cie木om zv谩啪i钮, ako posilni钮 opatrenia v听oblasti adapt谩cie a听zmiernenia;

鈥�听so zrete木om na hlavn煤 spr谩vu Glob谩lnej komisie pre adapt谩ciu z听10.听septembra 2019 s听n谩zvom Adapt now: a听global call for leadership on climate resilience (Adaptujte sa teraz: glob谩lna v媒zva na prevzatie ved煤ceho postavania v听oblasti odolnosti vo膷i zmene kl铆my),

鈥�听so zrete木om na s煤hrnn煤 spr谩vu UNFCCC zo 17.听septembra 2021 o听vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkoch pod木a Par铆啪skej dohody,

鈥�听so zrete木om na 11. spr谩vu Programu OSN pre 啪ivotn茅 prostredie z听9.听decembra 2020 o听medzer谩ch v听oblasti emisi铆 (Emissions Gap Report),

鈥�听so zrete木om na spr谩vu Medzin谩rodnej agent煤ry pre energetiku z听m谩ja 2021 s听n谩zvom Nulov谩 bilancia emisi铆 do roku 2050: Pl谩n glob谩lneho energetick茅ho sektora,

鈥�听so zrete木om na spr谩vu Programu OSN pre 啪ivotn茅 prostredie z听18.听febru谩ra听2021 s听n谩zvom Pomeri钮 sa s听pr铆rodou 鈥� vedeck谩 koncepcia na rie拧enie n煤dzov媒ch situ谩ci铆 v听oblasti kl铆my, biodiverzity a听zne膷istenia,

鈥�听so zrete木om na spr谩vu IPBES z听29.听okt贸bra 2020 s听n谩zvom IPBES workshop on biodiversity and pandemics 鈥� workshop report (Semin谩r IPBES o biodiverzite a pand茅mii 鈥� spr谩va zo semin谩ra),

鈥�听so zrete木om na spr谩vu zo spolo膷n茅ho semin谩ra IPBES a听IPCC o听biodiverzite a听zmene kl铆my z听10.听j煤na 2021,

鈥�听so zrete木om na spr谩vu Svetovej meteorologickej organiz谩cie z听apr铆la听2021 o听stave glob谩lnej kl铆my v听roku 2020,

鈥�听so zrete木om na sendaisk媒 r谩mec pre zni啪ovanie rizika katastrof na roky 2015听鈥撎�2030,

–听so zrete木om na spr谩vu Programu OSN pre 啪ivotn茅 prostredie zo 6.听m谩ja 2021 s听n谩zvom Global Methane Assessment: Benefits and Costs of Mitigating Methane Emissions (Glob谩lne pos煤denie met谩nu: n谩klady a pr铆nosy zmier艌ovania emisi铆 met谩nu),

鈥�听so zrete木om na ot谩zky Rade a听Komisii t媒kaj煤ce sa Konferencie OSN o听zmene kl铆my 2021 v听Glasgowe, Spojen茅 kr谩木ovstvo (COP听26) (O鈥�000065听鈥撎鼴9鈥�0000/2021听and听O-000066 鈥� B9鈥�0000/2021),

鈥�听so zrete木om na 膷l谩nok 136 ods.听5 a听膷l谩nok 132 ods.听2 rokovacieho poriadku

鈥�听so zrete木om na n谩vrh uznesenia V媒boru pre 啪ivotn茅 prostredie, verejn茅 zdravie a听bezpe膷nos钮 potrav铆n,

A.听ke膹啪e Par铆啪ska dohoda nadobudla platnos钮 4. novembra 2016; ke膹啪e k听12.听okt贸bru 2021 predlo啪ilo OSN 191 zo 197 zmluvn媒ch str谩n UNFCCC svoje listiny o听ratifik谩cii, prijat铆, schv谩len铆 alebo prist煤pen铆;

B.听ke膹啪e E脷 a听jej 膷lensk茅 拧t谩ty predlo啪ili 17.听decembra 2020 svoj aktualizovan媒 vn煤tro拧t谩tne stanoven媒 pr铆spevok k听UNFCCC, ktor媒 zav盲zuje E脷 k听z谩v盲zn茅mu cie木u dosiahnu钮 do roku 2030 膷ist茅 dom谩ce zn铆啪enie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v听celom hospod谩rstve aspo艌 o听55听% v听porovnan铆 s听煤rov艌ami z听roku 1990, a听to bez prispenia medzin谩rodn媒ch kreditov;

C.听ke膹啪e pod木a spr谩vy Programu OSN pre 啪ivotn茅 prostredie (UNEP) o听medzer谩ch v听oblasti emisi铆 za rok 2020 z谩v盲zky, ktor茅 doteraz prijali signat谩ri Par铆啪skej dohody, nebud煤 sta膷i钮 na dosiahnutie spolo膷n茅ho cie木a a听poved煤 k听otepleniu o听viac ako 3听掳C v听porovnan铆 s听predindustri谩lnou 煤rov艌ou; vyjadruje po木utovanie nad skuto膷nos钮ou, 啪e听mnoh茅 strany UNFCCC e拧te neprijali dostato膷n茅 opatrenia na to, aby smerovali k听splneniu svojich vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov, a听啪e ve木k煤 膷as钮 dosiahnut茅ho pokroku vyva啪uj煤 kontraprodukt铆vne politiky, ako s煤 trval茅 dot谩cie na fos铆lne paliv谩 a听v媒stavba nov媒ch uho木n媒ch elektr谩rn铆; v听tejto s煤vislosti varuje pred pozit铆vnymi prirodzen媒mi prepojeniami, ktor茅 by mohli ma钮 katastrofick茅 n谩sledky v听oblasti v媒razn茅ho glob谩lneho otep木ovania;

D.听ke膹啪e koncentr谩cia hlavn媒ch sklen铆kov媒ch plynov sa v听roku 2020 na膹alej zvy拧ovala napriek do膷asn茅mu zn铆啪eniu emisi铆 s煤visiacemu s听pand茅miou COVID-19 a听ke膹啪e koncentr谩cia oxidu uhli膷it茅ho (CO2) v听na拧ej atmosf茅re bola pod木a Svetovej meteorologickej organiz谩cie najvy拧拧ia za viac ako 3 mili贸ny rokov; ke膹啪e rok 2020 bol jedn媒m z听troch najteplej拧铆ch rokov od za膷iatku meran铆, pri膷om priemern谩 teplota bola 1,2听潞C nad predindustri谩lnou 煤rov艌ou, ke膹啪e posledn茅 desa钮ro膷ie (2011听鈥撎�2020) bolo najteplej拧ie od za膷iatku meran铆;

E.听ke膹啪e samotn茅 dom谩ce politiky E脷 nesta膷ia na zn铆啪enie glob谩lnych emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov a听obmedzenie zv媒拧enia teploty v听s煤lade s听Par铆啪skou dohodou; ke膹啪e na obmedzenie zv媒拧enia teploty na 1,5听掳C nad predindustri谩lnou 煤rov艌ou s煤 potrebn茅 kolekt铆vne, okam啪it茅 a听ambici贸zne celosvetov茅 kroky;

F.听ke膹啪e v听preambule k听Par铆啪skej dohode sa uzn谩va 鈥瀌么le啪itos钮 zabezpe膷enia integrity v拧etk媒ch ekosyst茅mov vr谩tane oce谩nov鈥� a听ke膹啪e v听膷l谩nku 4 ods.听1 p铆sm. d) UNFCCC sa zd么raz艌uje, 啪e jeho zmluvn茅 strany podporuj煤 udr啪ate木n茅 obhospodarovanie, ochranu a听posil艌ovanie z谩chytov a听rezervo谩rov v拧etk媒ch sklen铆kov媒ch plynov vr谩tane biomasy, lesov a听oce谩nov, ako aj in媒ch suchozemsk媒ch, pobre啪n媒ch a听morsk媒ch ekosyst茅mov; ke膹啪e v听膷l谩nku 2 ods.听1 p铆sm. b) Par铆啪skej dohody sa zd么raz艌uje, 啪e adapt谩cia na听zmenu kl铆my a听rozvoj odolnosti a听n铆zkych emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov by sa mali vykon谩va钮 sp么sobom, ktor媒 neohrozuje v媒robu potrav铆n; ke膹啪e v听spr谩ve IPBES o听biodiverzite a听ekosyst茅mov媒ch slu啪b谩ch sa zd么raz艌uje, 啪e udr啪ate木n茅 vyu啪铆vanie pr铆rody bude nevyhnutn茅 na adapt谩ciu na nebezpe膷n茅 antropog茅nne zasahovanie do听klimatick茅ho syst茅mu a听na jeho zmiernenie;

G.听ke膹啪e d么sledky zmeny kl铆my a听strata biodiverzity s煤 dve z听najd么le啪itej拧铆ch v媒ziev a听riz铆k pre 木udsk茅 spolo膷nosti; kon拧tatuje, 啪e v盲膷拧ina predch谩dzaj煤cich polit铆k sa zaoberala probl茅mami s煤visiacimi so zmenou kl铆my a听so stratou biodiverzity samostatne;

H.听ke膹啪e sa nesplnili glob谩lne ciele v听oblasti biodiverzity z听Ai膷i stanoven茅 na rok 2020, zv媒拧ila sa naliehavos钮 toho, aby sa amb铆cia a听rozsah ochrany biodiverzity r媒chlo roz拧铆rili;

I.听ke膹啪e ochrana oce谩nov je k木煤膷ov谩 nielen ako prim谩rneho zdroja potrav铆n, ale aj z听d么vodu ich v媒znamu pre kolobeh uhl铆ka, regulovanie kl铆my a听produkciu v盲膷拧iny kysl铆ka vo vzduchu, ktor媒 d媒chame; ke膹啪e v听osobitnej spr谩ve Medzivl谩dneho panela o听zmene kl铆my o听oce谩ne a听kryosf茅re sa uv谩dza, 啪e mechanizmy t媒kaj煤ce sa kl铆my z谩visia od zdravia oce谩nskych a听morsk媒ch ekosyst茅mov, ktor茅 s煤 v听s煤膷asnosti postihnut茅 glob谩lnym otep木ovan铆m, zne膷isten铆m, nadmern媒m vyu啪铆van铆m morskej biodiverzity, acidifik谩ciou, deoxygen谩ciou a听pobre啪nou er贸ziou; ke膹啪e sa v听tejto spr谩ve takisto pripom铆na, 啪e od roku 1970 sa oce谩ny postupne oteplili a听absorbovali viac ako 90听% nadmern茅ho tepla v听klimatickom syst茅me a听啪e oce谩ny s煤 s煤膷as钮ou rie拧enia na zmiernenie 煤膷inkov zmeny kl铆my a听adapt谩ciu na ne; ke膹啪e je preto nevyhnutn茅 zn铆啪i钮 emisie sklen铆kov媒ch plynov a听zne膷istenie ekosyst茅mov, ako aj zlep拧i钮 pr铆rodn茅 z谩chyty uhl铆ka;

J.听ke膹啪e rie拧enia zalo啪en茅 na pr铆rode a听pr铆stupy zalo啪en茅 na ekosyst茅moch zohr谩vaj煤 k木煤膷ov煤 煤lohu pri zmier艌ovan铆 zmeny kl铆my a听adapt谩cii na 艌u; ke膹啪e ochrana a听obnova pr铆rodn媒ch z谩chytov uhl铆ka, ktor茅 u啪 existuj煤 a听煤膷inne funguj煤, vr谩tane rezervo谩rov uhl铆ka v听oce谩noch, m谩 z谩sadn媒 v媒znam;

K.听ke膹啪e lesy zohr谩vaj煤 v媒znamn煤 煤lohu v听boji proti zmene kl铆my, ke膹啪e p么sobia ako z谩chyty uhl铆ka, pri膷om ro膷ne absorbuj煤 pribli啪ne dve miliardy ton CO2; ke膹啪e ochrana a听zlep拧ovanie stavu svetov媒ch lesov tvoria jednu z听n谩kladovo naj煤膷innej拧铆ch foriem opatren铆 v听oblasti kl铆my a听ke膹啪e, ak sa bud煤 v听plnej miere vykon谩va钮, opatrenia na听zmiernenie zmeny kl铆my a听adapt谩ciu na 艌u by do roku 2050 mohli zn铆啪i钮 emisie sklen铆kov媒ch plynov pribli啪ne o听15听gigaton CO2 ro膷ne, 膷o by mohlo by钮 dostato膷n茅 na听obmedzenie glob谩lneho otep木ovania v媒razne pod 2听掳C;

L.听ke膹啪e obmedzenie odles艌ovania a听degrad谩cie lesov m么啪e prispie钮 k听zn铆啪eniu objemu 膷lovekom sp么soben媒ch emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov o听拧irok煤 拧k谩lu od 0,4 do 5,8听gigaton ekvivalentu CO2 ka啪d媒 rok[9];

M.听ke膹啪e 拧tvrtinu severnej hemisf茅ry pokr媒va trvalo zamrznut谩 p么da, zn谩ma aj ako permafrost; ke膹啪e v听d么sledku zvy拧uj煤cich sa glob谩lnych tepl么t sa arktick媒 permafrost rozt谩pa nev铆danou r媒chlos钮ou; ke膹啪e permafrost je rozsiahly rezervo谩r sklen铆kov媒ch plynov, ktor媒 by mohol zadr啪iava钮 a啪 1听600听gigaton CO2听鈥撎齮akmer dvojn谩sobok toho, 膷o听je v听s煤膷asnosti v听atmosf茅re听鈥�, ale aj met谩n a听oxid dusn媒; ke膹啪e jeho uvo木艌ovanie by mohlo v谩啪ne ur媒chli钮 a听zhor拧i钮 glob谩lne otep木ovanie[10];

N.听ke膹啪e pod木a Svetovej zdravotn铆ckej organiz谩cie predpokladan谩 zmena kl铆my do roku 2030 sp么sob铆 膹al拧铆ch pribli啪ne 250听000 煤mrt铆 ro膷ne a听n谩klady na priame 拧kody na听zdrav铆 sa do roku 2030 odhaduj煤 na 2 a啪 4 miliardy USD ro膷ne;

O.听ke膹啪e strata biodiverzity s煤visiaca s听transform谩ciou krajiny m么啪e v听niektor媒ch pr铆padoch vies钮 k听vy拧拧iemu riziku vzniku ochoren铆, ke膹 druhy, ktor茅 sa dobre prisp么sobuj煤 krajine ovl谩danej 膷lovekom, m么啪u takisto 拧铆ri钮 patog茅ny, ktor茅 predstavuj煤 vysok茅 riziko prenosu zoon贸z;

P.听ke膹啪e zne膷istenie ovzdu拧ia a听zmena kl铆my s煤 煤zko prepojen茅 javy a听ich antropog茅nne zdroje sa 膷iasto膷ne zhoduj煤; ke膹啪e pod木a Svetovej zdravotn铆ckej organiz谩cie zodpoved谩 ka啪d媒 rok zne膷istenie okolit茅ho ovzdu拧ia celosvetovo za odhadom 4,2听mili贸na 煤mrt铆 v听d么sledku mozgov媒ch pr铆hod, ochoren铆 srdca, rakoviny p木煤c, ak煤tnych a听chronick媒ch ochoren铆 d媒chac铆ch ciest;

Q.听ke膹啪e pod木a 脷radu OSN pre zni啪ovanie rizika katastrof sa po膷et zaznamenan媒ch katastrof a听hospod谩rske straty za posledn媒ch 20 rokov takmer zdvojn谩sobili, pri膷om mnoh茅 z听toho je d么sledkom v媒razn茅ho zv媒拧enia po膷tu katastrof s煤visiacich s听kl铆mou;

R.听ke膹啪e zmena kl铆my a听jej ni膷iv茅 煤膷inky u啪 ovplyv艌uj煤 migra膷n茅 modely; ke膹啪e pod木a 拧t煤die Svetovej banky z roku 2018 by takmer 3听% obyvate木stva subsaharskej Afriky, ju啪nej 脕zie a听latinskej Ameriky mohli by钮 n煤ten茅 k听presunu v听r谩mci svojich vlastn媒ch kraj铆n, aby unikli pomaly nastupuj煤cim d么sledkom zmeny kl铆my[11]; ke膹啪e bez d么razn茅ho 煤silia o听adapt谩ciu hroz铆, 啪e viac ne啪 700听mili贸nov 木ud铆 啪ij煤cich v听n铆zko polo啪en媒ch pobre啪n媒ch oblastiach a听v听mal媒ch ostrovn媒ch 拧t谩toch bude 膷eli钮 intenz铆vnej拧铆m b煤rkam, z谩plav谩m a听v听kone膷nom d么sledku strate p么dy a听premiestneniu;

S.听ke膹啪e Par铆啪ska dohoda je prvou medzin谩rodnou zmluvou, v听ktorej sa v媒slovne uzn谩va prepojenie medzi opatreniami v听oblasti kl铆my a听木udsk媒mi pr谩vami, 膷o umo啪艌uje vyu啪铆va钮 existuj煤ce pr谩vne n谩stroje s煤visiace s听木udsk媒mi pr谩vami na听naliehanie na 拧t谩ty a听s煤kromn茅 podniky, aby zn铆啪ili emisie; ke膹啪e v听Par铆啪skej dohode nie s煤 stanoven茅 啪iadne konkr茅tne n谩stroje na vyvodenie zodpovednosti 拧t谩tnych a听podnikate木sk媒ch subjektov za ich vplyv na zmenu kl铆my a听uplat艌ovanie 木udsk媒ch pr谩v;

T.听ke膹啪e zmena kl铆my m谩 aj v媒znamn媒 rozmer v听oblasti 木udsk媒ch pr谩v, preto啪e priamo aj nepriamo ovplyv艌uje mo啪nos钮 uplat艌ovania nieko木k媒ch v拧eobecne uzn谩van媒ch 木udsk媒ch pr谩v, pri膷om najv盲膷拧铆 vplyv m谩 na zranite木n茅 skupiny, ako s煤 啪eny, deti, star拧铆 木udia, chor铆 木udia, n铆zkopr铆jmov茅 skupiny a听p么vodn茅 obyvate木stvo; ke膹啪e UNFCCC aj Par铆啪ska dohoda s煤 zalo啪en茅 na medzigenera膷nej solidarite a听odhodlan铆 拧t谩tov chr谩ni钮 klimatick媒 syst茅m v听prospech s煤膷asn媒ch aj bud煤cich gener谩ci铆; ke膹啪e sa zmenou kl铆my zhor拧uj煤 probl茅my, ktor媒m v听s煤膷asnosti 膷el铆 p么vodn茅 obyvate木stvo, 膷o vedie k听e拧te hlb拧ej kult煤rnej, hospod谩rskej a听politickej marginaliz谩cii a听nerovnostiam;

U.听ke膹啪e opatrenia v听oblasti kl铆my s煤 jedn媒m z听cie木ov OSN v听oblasti udr啪ate木n茅ho rozvoja, ktor茅 prijali v拧etky 膷lensk茅 拧t谩ty OSN v听roku 2015 ako s煤膷as钮 Agendy 2030 pre udr啪ate木n媒 rozvoj;

V.听ke膹啪e zmluvn茅 strany UNFCCC prijali v听roku 2009 z谩v盲zok mobilizova钮 od roku 2020 sumu 100听mili谩rd USD ro膷ne, 膷o sa nesk么r potvrdilo v听Par铆啪skej dohode; vyjadruje sklamanie nad t媒m, 啪e skuto膷n茅 z谩v盲zky rozvinut媒ch kraj铆n e拧te st谩le nedosahuj煤 spolo膷n媒 cie木; ke膹啪e d么sledky zmeny kl铆my a听potreby v听tejto oblasti v听rozvojov媒ch krajin谩ch, najm盲 v听najmenej rozvinut媒ch krajin谩ch a听mal媒ch ostrovn媒ch rozvojov媒ch 拧t谩toch, sa zv媒拧ili;

W.听ke膹啪e v听Rozvojovom programe OSN sa odhaduje, 啪e a啪 do roku 2030 bude ka啪doro膷ne potrebn媒ch 140 a啪 300 mili谩rd USD len na pokrytie adapta膷n媒ch potrieb rozvojov媒ch kraj铆n, pri膷om do roku 2050 vzrast煤 ka啪doro膷ne a啪 na 280听a啪 500 mili谩rd USD[12];

X.听ke膹啪e ne拧钮astn茅 ro膷n茅 oneskorenie konferenci铆 zmluvn媒ch str谩n R谩mcov茅ho dohovoru Organiz谩cie Spojen媒ch n谩rodov o听zmene kl铆my (UNFCCC) a听Dohovoru o听biologickej diverzite (CBD) v听roku 2020, ktor茅 zapr铆膷inila pand茅mia COVID-19, poskytuje jedine膷n煤 pr铆le啪itos钮 prejs钮 z听reakt铆vneho modelu na akt铆vny a听prevent铆vny model a听v听kone膷nom d么sledku prinies钮 potrebn煤 transforma膷n煤 zmenu; ke膹啪e nov媒 vedeck媒 pokrok by mal poskytova钮 inform谩cie pre v盲zby medzi medzin谩rodn媒mi programami a听ich vykon谩van铆m na vn煤tro拧t谩tnej 煤rovni a听posil艌ova钮 ich;

Y.听ke膹啪e zatia木 膷o svet bojuje s听aktu谩lnymi n谩sledkami pand茅mie ochorenia COVID-19, klimatick谩 kr铆za je st谩le tu; ke膹啪e o啪ivenie hospod谩rstva by sa malo vyu啪i钮 ako jedine膷n谩 pr铆le啪itos钮 na ur媒chlenie tempa prechodu na klimatick煤 neutralitu a听zabezpe膷enie cie木a 1,5听掳C rozvojom soci谩lno-ekonomick茅ho modelu, ktor媒 by bol zlu膷ite木n媒 s听obmedzeniami plan茅ty, smerovan铆m invest铆ci铆 do obnovy pr铆rodn媒ch ekosyst茅mov, a听tak posilni钮 adapta膷n煤 schopnos钮 ekosyst茅mov, ako aj do prioritn媒ch oblast铆 ako energetick谩 efekt铆vnos钮, udr啪ate木n谩 v媒roba potrav铆n, technol贸gie v听oblasti z铆skavania energie z听obnovite木n媒ch zdrojov, inovat铆vne a听udr啪ate木n茅 technol贸gie v听oblasti nulov媒ch emisi铆 a听potrebn谩 s煤visiaca infra拧trukt煤ra, ako aj听odklonenie invest铆ci铆 od 膷innost铆, ktor茅 po拧kodzuj煤 kl铆mu a听啪ivotn茅 prostredie jednozna膷n媒m uplat艌ovan铆m z谩sady 鈥瀗esp么sobova钮 v媒znamn煤 拧kodu鈥� vo v拧etk媒ch investi膷n媒ch rozhodnutiach; ke膹啪e by sa v听procese prechodu mali n谩le啪ite zoh木adni钮 rozdiely v听potreb谩ch a听schopnostiach regi贸nov pri re拧pektovan铆 z谩sad spravodlivej transform谩cie;

Z.听ke膹啪e pod木a Eur贸pskej environment谩lnej agent煤ry pojem 鈥瀞yst茅mov谩 zmena鈥� znamen谩 z谩kladn煤, transformat铆vnu a听prierezov煤 formu zmeny, ktor谩 zah艜艌a v媒znamn茅 posuny a听presmerovanie syst茅mov媒ch cie木ov, stimulov, technol贸gi铆, soci谩lnych postupov a听noriem, ako aj znalostn媒ch syst茅mov a听pr铆stupov k听spr谩ve a听riadeniu; ke膹啪e v听pr铆pade hlavn媒ch spolo膷ensk媒ch syst茅mov to znamen谩 prehodnotenie nielen technol贸gi铆 a听v媒robn媒ch postupov, ale aj spotrebite木sk媒ch modelov a听sp么sobov 啪ivota vzh木adom na听udr啪ate木nej拧ie alternat铆vy zameran茅 napr铆klad na dobr茅 啪ivotn茅 podmienky a听odolnos钮[13];

AA.听ke膹啪e rie拧enia in拧pirovan茅 pr铆rodou a听ekosyst茅mov茅 pr铆stupy maj煤 potenci谩l zabezpe膷i钮 siln茅 politick茅 prepojenie medzi UNFCCC, CBD a听dohovorom z听Ria o听dezertifik谩cii, ktor茅 poskytuj煤 predsedn铆ctvam a听sekretari谩tom v拧etk媒ch troch doh么d pr铆le啪itos钮 spolupracova钮 s听cie木om rie拧i钮 zmenu kl铆my a听stratu biodiverzity integrovan媒m a听s煤dr啪n媒m sp么sobom;

AB.听ke膹啪e Eur贸pska zelen谩 dohoda a听pl谩n NextGenerationEU s煤 jedine膷nou pr铆le啪itos钮ou na posilnenie hospod谩rstva E脷 a听zv媒拧enie jeho inovat铆vnosti, konkurencieschopnosti a听orient谩cie na bud煤cnos钮, 膷铆m sa zabezpe膷铆 ved煤ce postavenie Eur贸py v听oblasti zelen茅ho hospod谩rstva a听budovania eur贸pskeho soci谩lneho modelu a听soci谩lneho trhov茅ho hospod谩rstva;

AC.听ke膹啪e sa predpoklad谩, 啪e s听kl铆mou s煤visiace rizik谩 pre zdravie, 啪ivobytie, potravinov煤 bezpe膷nos钮, z谩sobovanie vodou a听hospod谩rsky rast bud煤 v听pr铆pade glob谩lneho oteplenia o听2听掳C ove木a vy拧拧ie; ke膹啪e sa predpoklad谩, 啪e obmedzenie glob谩lneho otep木ovania na 1,5 掳C namiesto 2 掳C zn铆啪i vplyv na suchozemsk茅, sladkovodn茅 a听pobre啪n茅 ekosyst茅my a听zachov谩 viac ich slu啪ieb pre 木ud铆; ke膹啪e je preto nevyhnutn茅 pokra膷ova钮 v听煤sil铆 o听obmedzenie zv媒拧enia teploty na 1,5听掳C nad predindustri谩lnou 煤rov艌ou;

AD.听ke膹啪e to, 啪e E脷 vedie pr铆kladom, m谩 z谩sadn媒 v媒znam pre zapojenie tret铆ch kraj铆n do听boja proti zmene kl铆my, a听teda pre zv媒拧enie 煤rovne glob谩lnej amb铆cie v听oblasti kl铆my;

AE.听ke膹啪e E脷 mus铆 uzna钮 svoju zodpovednos钮 za historick茅 emisie sklen铆kov媒ch plynov a听za rozdiely v听rozvoji medzi glob谩lnym severom a听glob谩lnym juhom, a听mus铆 pod木a toho kona钮;

AF.听ke膹啪e v听s煤lade s听膷l谩nkom听2 ods.听1 p铆sm.听c) Par铆啪skej dohody m谩 zos煤ladenie finan膷n媒ch tokov so smerovan铆m k听n铆zkym emisi谩m sklen铆kov媒ch plynov a听rozvoju odoln茅mu vo膷i zmene kl铆my z谩sadn媒 v媒znam pre boj proti hrozbe zmeny kl铆my;

AG.听ke膹啪e informovanos钮 verejnosti a听zapojenie ob膷anov do aktiv铆t v听oblasti kl铆my rastie; ke膹啪e ob膷ania po啪aduj煤 od vl谩d viac aktiv铆t a听ambici贸zne opatrenia na rie拧enie zmeny kl铆my;

AH.听ke膹啪e druh茅 z谩v盲zn茅 obdobie Kj贸tskeho protokolu sa skon膷ilo 31.听decembra 2020; ke膹啪e usmernenia o听tom, ako posudzova钮 zn铆啪enie emisi铆 z听aktiv铆t mechanizmu 膷ist茅ho rozvoja po 31.听decembri 2020, boli odlo啪en茅; ke膹啪e boli zaveden茅 do膷asn茅 opatrenia na听roz拧铆renie aktiv铆t mechanizmu 膷ist茅ho rozvoja po roku 2020; ke膹啪e zasadnutie zmluvn媒ch str谩n Kj贸tskeho protokolu je napl谩novan茅 tak, 啪e sa m谩 kona钮 v听spojen铆 s听konferenciou COP 26 v听Glasgowe;

1.听pripom铆na, 啪e zmena kl铆my a听strata biodiverzity patria medzi najv盲膷拧ie v媒zvy, ktor媒m 木udstvo 膷el铆, a听啪e v拧etky vl谩dy na celom svete musia vynalo啪i钮 maxim谩lne 煤silie na听bezodkladn媒 boj s听t媒mto javom; zd么raz艌uje, 啪e na splnenie na拧ej kolekt铆vnej zodpovednosti za obmedzenie glob谩lneho otep木ovania a听predch谩dzanie strate biodiverzity, a听teda na ochranu celej plan茅ty a听dobr媒ch 啪ivotn媒ch podmienok pre听v拧etk媒ch je potrebn谩 medzin谩rodn谩 spolupr谩ca, zapojenie ne拧t谩tnych akt茅rov, solid谩rne a听s煤dr啪n茅 vedou podlo啪en茅 opatrenia a听neochvejn媒 z谩v盲zok zv媒拧i钮 amb铆cie; v听tejto s煤vislosti berie na vedomie v媒zvu gener谩lneho tajomn铆ka OSN Ant贸nia Guterresa, v听ktorej v拧etky vl谩dy na celom svete naliehavo vyz媒va, aby vyhl谩sili n煤dzov媒 stav v听oblasti kl铆my, k媒m svet nedosiahne nulov煤 bilanciu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov;

2.听vyjadruje znepokojenie nad zisteniami uveden媒mi v听spr谩ve UNEP za rok 2020 o听medzer谩ch v听oblasti emisi铆, a听to najm盲 nad skuto膷nos钮ou, 啪e napriek kr谩tkemu poklesu emisi铆 CO2 sp么soben茅mu pand茅miou ochorenia COVID-19 sa predpoklad谩, 啪e听emisie pod木a predlo啪en媒ch nepodmienen媒ch NDC 鈥� ak sa plne implementuj煤 鈥� ponechaj煤 svet trendu zv媒拧enia teploty o听3,2听掳C; v铆ta doteraz ozn谩men茅 aktualiz谩cie NDC, ktor媒mi sa zv媒拧ili amb铆cie v听oblasti kl铆my; so znepokojen铆m v拧ak kon拧tatuje, 啪e听tieto pr铆spevky st谩le nebud煤 dostato膷n茅 na to, aby sa emisie dostali na cestu k听dosiahnutiu cie木a Par铆啪skej dohody; je znepokojen媒 s煤hrnnou spr谩vou NDC UNFCC zo septembra听2021, v听ktorej sa zistilo, 啪e pri spolo膷nom zoh木adnen铆 nazna膷uj煤 v拧etky NDC tak, ako boli predlo啪en茅 pred 30.听j煤lom 2021, zna膷n媒 n谩rast glob谩lnych emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v听roku 2030 v听porovnan铆 s听rokom 2010, a听to pribli啪ne o听16听%; zd么raz艌uje, 啪e pod木a IPCC smerovanie k听cie木u 1,5听掳C znamen谩 celosvetov茅 zn铆啪enie emisi铆 do roku 2030 v听porovnan铆 s听rokom 2010 o听najmenej 45听%;

3.听pripom铆na ned谩vne rozhodnutie 煤stavn茅ho s煤du, v听ktorom rozhodol, 啪e ochrana kl铆my nie je vecou politickej 煤vahy a听啪e ustanoveniami 煤stavy o听ochrane 啪ivotn茅ho prostredia sa uklad谩 拧t谩tu 煤stavn谩 povinnos钮 dosiahnu钮 klimatick煤 neutralitu;

4.听zd么raz艌uje, 啪e pod木a spr谩vy o听medzer谩ch v听oblasti emisi铆 za rok 2020 by zelen谩 obnova po pand茅mii mohla zn铆啪i钮 emisie sklen铆kov媒ch plynov do roku 2030 pribli啪ne o听25听%, 膷铆m by sa emisie dostali do rozsahu, s听ktor媒m sa sp谩ja 66-percentn谩 拧anca udr啪a钮 teploty pod 2听掳C, 膷o ale st谩le neposta膷uje na obmedzenie glob谩lneho otep木ovania na听1,5听掳C; zd么raz艌uje preto, 啪e opatrenia na obnovu by mohli v媒razne ovplyvni钮 plnenie cie木ov Par铆啪skej dohody; vyz媒va vl谩dy, aby vynalo啪ili v拧etko 煤silie na realiz谩ciu zelenej obnovy a听z谩rove艌 posilnili svoje z谩v盲zky v听s煤lade s听cie木mi Par铆啪skej dohody a听posilnili svoje NDC pred konferenciou COP 26 prijat铆m vedecky podlo啪en媒ch polit铆k; zd么raz艌uje, 啪e pod木a ned谩vneho v媒skumu je splnenie teplotn茅ho cie木a Par铆啪skej dohody 鈥瀐ospod谩rsky optim谩lnou鈥� politikou v听oblasti kl铆my[14];

5.听v铆ta z谩v盲zok skupiny G7 vyvin煤钮 ambici贸zne a听r媒chlej拧ie 煤silie o听zn铆啪enie emisi铆, aby听zv媒拧enie teploty o听1,5听掳C zost谩valo re谩lnou mo啪nos钮ou[15]; pripom铆na, 啪e by to prinieslo mnoho s煤visiacich pr铆nosov pre 啪ivotn茅 prostredie, hospod谩rstvo, spolo膷nos钮 a听verejn茅 zdravie; zd么raz艌uje rast煤ci po膷et kraj铆n, ktor茅 sa zaviazali dosiahnu钮 nulov煤 bilanciu sklen铆kov媒ch plynov do polovice storo膷ia; zd么raz艌uje v拧ak, 啪e tieto z谩v盲zky sa musia bezodkladne premietnu钮 do siln媒ch kr谩tkodob媒ch polit铆k, opatren铆 a听finan膷n媒ch zdrojov a听musia sa odrazi钮 v听ich revidovan媒ch NDC, ktor茅 sa maj煤 predlo啪i钮 u啪 pred听konferenciou COP听26 vo forme zv媒拧en媒ch cie木ov v听oblasti kl铆my do roku 2030, aby celosvetov茅 emisie dosiahli 膷o najsk么r vrchol; naliehavo vyz媒va skupinu G20, aby听prevzala ved煤cu 煤lohu pri zvy拧ovan铆 kr谩tkodob媒ch aj dlhodob媒ch amb铆ci铆;

6.听v铆ta skuto膷nos钮, 啪e p盲钮 rokov po nadobudnut铆 platnosti Par铆啪skej dohody najv盲膷拧ie svetov茅 hospod谩rstva s煤peria o听膷o najr媒chlej拧ie dosiahnutie klimatickej neutrality; upozor艌uje na skuto膷nos钮, 啪e z谩v盲zky t媒kaj煤ce sa nulovej bilancie musia by钮 podporen茅 dlhodob媒mi strat茅giami predlo啪en媒mi UNFCCC; zd么raz艌uje potrebu premietnu钮 tieto z谩v盲zky do 煤膷inn媒ch opatren铆 a听polit铆k na v拧etk媒ch 煤rovniach a听vo听v拧etk媒ch odvetviach;

7.听zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅 膷o najsk么r ukon膷i钮 vyu啪铆vanie v拧etk媒ch fos铆lnych pal铆v; berie na vedomie z谩ver spr谩vy Medzin谩rodnej agent煤ry pre energiu s听n谩zvom Net Zero by 2050, v听ktorej sa poukazuje na prudk媒 pokles dopytu po fos铆lnych paliv谩ch, 膷o vedie k听tomu, 啪e nie je potrebn茅 investova钮 do nov媒ch dod谩vok fos铆lnych pal铆v a听啪e si dosiahnutie cie木a 1,5听掳C vy啪aduje, aby sa od roku 2021 neschva木oval rozvoj 啪iadnych nov媒ch ropn媒ch a听plynov媒ch pol铆 ani budovanie nov媒ch uho木n媒ch ban铆 膷i ich roz拧irovanie; podporuje z谩v盲zok G7 ukon膷i钮 financovanie uhlia bez zn铆啪en媒ch emisi铆 do konca roka 2021; vyz媒va krajiny G7, aby i拧li pr铆kladom v听oblasti energetickej transform谩cie a听aby zastavili v拧etky nov茅 invest铆cie do 钮a啪by fos铆lnych pal铆v; podporuje predsedn铆ctvo COP听26, Spojen茅 kr谩木ovstvo a听zdru啪enie Powering Past Coal Alliance v听h木adan铆 dohody s听cie木om ukon膷i钮 v媒stavbu ak媒chko木vek nov媒ch uho木n媒ch elektr谩rn铆 bez zn铆啪en媒ch emisi铆; uzn谩va, 啪e fos铆lne paliv谩 nezohr谩vaj煤 啪iadnu dlhodob煤 煤lohu v听energetickom mixe a听vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby v听spolupr谩ci s听Komisiou prijali vn煤tro拧t谩tne pl谩ny s听cie木om 膷o najsk么r ukon膷i钮 vyu啪铆vanie v拧etk媒ch fos铆lnych pal铆v, aby sa najnesk么r do roku 2050 dosiahla klimatick谩 neutralita;

8.听vyjadruje ve木k茅 znepokojenie nad rast煤cim celosvetov媒m z谩ujmom o听rezervy fos铆lnych pal铆v v听Arkt铆de, ktor茅 s煤 dostupnej拧ie, ke膹啪e pokrytie mora 木adom z听d么vodu zmeny kl铆my kles谩; zd么raz艌uje zranite木nos钮 arktickej pr铆rody a听extr茅mne 钮a啪kosti s听vy膷isten铆m ekosyst茅mu po 煤nikoch ropy z听vytrysknut铆, naru拧en茅ho potrubia alebo dopravn媒ch neh么d; naliehavo vyz媒va E脷 a听jej 膷lensk茅 拧t谩ty, aby vyzvali na celosvetov茅 morat贸rium proti prieskumu morsk媒ch lo啪铆sk ropy v听Arkt铆de;

9.听zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 op盲tovne vybudova钮 medzin谩rodn茅 koal铆cie v听z谩ujme vysoko ambici贸zneho v媒sledku konferencie COP听26 s听vysokou 煤rov艌ou environment谩lnej integrity; vyz媒va Komisiu a听膷lensk茅 拧t谩ty, aby 煤zko spolupracovali s听v媒znamn媒mi producentmi emisi铆, s听krajinami, ktor茅 s煤 z听h木adiska kl铆my zranite木n茅, s听transatlantick媒mi partnermi a听s听predsedn铆ctvom COP 26 zo Spojen茅ho kr谩木ovstva s听cie木om predlo啪i钮 na konferencii politick茅 n谩vrhy o听tom, ako by krajiny mali ur媒chli钮 opatrenia s听cie木om napravi钮 nedostato膷n煤 ambici贸znos钮 v z谩ujme udr啪ania glob谩lneho otep木ovania pod 1,5听掳C; nab谩da E脷, aby zv媒拧ila svoj diplomatick媒 dosah a听budovanie alianci铆 s听rozvojov媒mi a听najzranite木nej拧铆mi krajinami s听cie木om p么sobi钮 ako most medzi rozvinut媒mi a听rozvojov媒mi krajinami, 膷o bolo v听minulosti k木煤膷ov茅 pre dosiahnutie najambici贸znej拧铆ch v媒sledkov na konferenci谩ch COP;

10.听v铆ta skuto膷nos钮, 啪e prezident Biden prijal opatrenia na n谩vrat Spojen媒ch 拧t谩tov k听Par铆啪skej dohode v听prv媒 de艌 svojho funk膷n茅ho obdobia, ako aj jeho z谩v盲zok zn铆啪i钮 emisie sklen铆kov媒ch plynov Spojen媒ch 拧t谩tov do roku 2030 o听polovicu v听porovnan铆 s听煤rov艌ami z听roku 2005 a听dosiahnu钮 cie木 nulovej bilancie emisi铆 do roku 2050; o膷ak谩va, 啪e bud煤 v听prav媒 膷as nasledova钮 konkr茅tne politick茅 opatrenia a听finan膷n茅 toky s听cie木om splni钮 z谩v盲zky USA; zd么raz艌uje v媒znam partnerstva medzi E脷 a听USA a听ich ved煤ceho postavenia pre dosiahnutie cie木ov Par铆啪skej dohody; zd么raz艌uje, 啪e boj proti zmene kl铆my, zhor拧ovaniu stavu 啪ivotn茅ho prostredia a听strate biodiverzity, podpora zelen茅ho rastu a听ochrana na拧ich oce谩nov s煤 jadrom novej spolo膷nej transatlantickej agendy a听啪e听E脷 a听USA sa spolo膷ne zaviazali vynalo啪i钮 maxim谩lne 煤silie na to, aby limit 1,5听掳C t媒kaj煤ci sa svetovej teploty zostal v听dosahu; uzn谩va 煤silie prezidenta Bidena zv媒拧i钮 glob谩lnu amb铆ciu, a听to aj prostredn铆ctvom usporiadania samitu ved煤cich predstavite木ov o听kl铆me v听apr铆li 2021;

11.听poukazuje na skuto膷nos钮, 啪e 膶铆na je druh媒m najv盲膷拧铆m hospod谩rstvom na svete a听krajinou s听najvy拧拧铆mi celkov媒mi emisiami sklen铆kov媒ch plynov; uzn谩va ochotu 膶铆ny sl煤啪i钮 ako kon拧trukt铆vna sila v听glob谩lnych rokovaniach o听kl铆me; so znepokojen铆m v拧ak h木ad铆 na neust谩le vysok煤 煤rove艌 z谩vislosti od uhlia a听nab谩da jej vl谩du, aby 膹alej presadzovala a听ur媒ch木ovala zelen煤 transform谩ciu, 膷o je k木煤膷ov媒 prvok na dosiahnutie glob谩lnych cie木ov Par铆啪skej dohody; berie na vedomie ozn谩menie prezidenta Si 扭in-pchinga zo septembra 2020 o听tom, 啪e 膶铆na dosiahne vrchol emisi铆 CO2 do roku 2030 a听uhl铆kov煤 neutralitu do roku 2060; zd么raz艌uje, 啪e tieto z谩v盲zky by sa mali vz钮ahova钮 na v拧etky emisie sklen铆kov媒ch plynov; o膷ak谩va 膹al拧ie z谩v盲zky, ako aj konkr茅tne politick茅 opatrenia a听zos煤laden茅 finan膷n茅 toky na ich splnenie;

12.听zd么raz艌uje, 啪e pod木a IPBES s煤 z谩kladn媒mi pr铆膷inami pand茅mi铆 tie ist茅 glob谩lne environment谩lne zmeny, ktor茅 podnecuj煤 stratu biodiverzity a听zmenu kl铆my, vr谩tane zmeny vyu啪铆vania p么dy, roz拧irovania a听zintenz铆vnenia po木nohospod谩rstva, obchodu s听vo木ne 啪ij煤cimi druhmi a听ich konzum谩cie a听in媒ch faktorov; zd么raz艌uje, 啪e pand茅mia preuk谩zala d么le啪itos钮 z谩sad 鈥瀓edno zdravie鈥� a听鈥瀦dravie vo v拧etk媒ch politik谩ch鈥� pri听tvorbe politiky a听啪e s煤 potrebn茅 transforma膷n茅 zmeny; pripom铆na, 啪e v听preambule k听Par铆啪skej dohode sa uzn谩va 鈥瀙r谩vo na zdravie鈥� ako k木煤膷ov茅 pr谩vo; zd么raz艌uje, 啪e听v听膷l谩nku 4 ods. 1 p铆sm. f) UNFCCC sa uv谩dza, 啪e v拧etky jeho zmluvn茅 strany by mali pou啪i钮 鈥瀡hodn茅 met贸dy, napr铆klad pos煤denia vplyvu, formulovan茅 a听ur膷en茅 na听vn煤tro拧t谩tnej 煤rovni, s听cie木om minimalizova钮 nepriazniv茅 煤膷inky projektov alebo opatren铆 鈥� ktor茅 prijali na zmiernenie zmeny kl铆my alebo na adapt谩ciu na zmenu kl铆my 鈥�, na hospod谩rstvo, verejn茅 zdravie a听kvalitu 啪ivotn茅ho prostredia鈥�; domnieva sa, 啪e听zdravie by malo by钮 zahrnut茅 do n谩rodn媒ch adapta膷n媒ch pl谩nov a听n谩rodn媒ch ozn谩men铆 adresovan媒ch UNFCCC;

13.听zd么raz艌uje, 啪e dosiahnutie cie木ov Par铆啪skej dohody a听jej cie木ov v听oblasti klimatickej neutrality si vy啪aduje rozsiahle invest铆cie a听bezprecedentn煤 transform谩ciu v拧etk媒ch odvetv铆 na拧ich hospod谩rstiev; domnieva sa, 啪e t煤to transform谩ciu na nov媒 udr啪ate木n媒 hospod谩rsky model mo啪no dosiahnu钮 len vtedy, ak zaru膷铆 spravodliv媒 prechod sp谩jaj煤ci soci谩lny a听ekologick媒 pokrok, zlep拧uj煤ci 啪ivotn茅 podmienky 木ud铆 a听pri ktorom sa na nikoho nezabudne;

COP 26 v听Glasgowe

14.听vyjadruje po木utovanie nad nedostato膷n媒m pokrokom na konferencii COP 25 v听Madride v听roku 2019 a听nad nedostato膷n媒mi z谩v盲zkami a听transparentnos钮ou niektor媒ch zmluvn媒ch str谩n; vyjadruje po木utovanie nad t媒m, 啪e finaliz谩cia s煤boru pravidiel Par铆啪skej dohody bola odlo啪en谩 na 膹al拧iu konferenciu zmluvn媒ch str谩n a听啪e v媒sledok diskusi铆 o听strat谩ch a听拧kod谩ch mohol by钮 ambici贸znej拧铆; uzn谩va pokrok dosiahnut媒听鈥撎齨apriek organiza膷n媒m 钮a啪kostiam听鈥撎齰听d么le啪it媒ch aspektoch, ako je podpora soci谩lneho rozmeru v听programe v听oblasti kl铆my a听masov谩 mobiliz谩cia ne拧t谩tnych subjektov;

15.听zd么raz艌uje, 啪e je nevyhnutn茅, aby sa na konferencii COP 26 vytvoril nov媒 konsenzus o听potrebn媒ch opatreniach v听oblasti kl铆my a听amb铆ci谩ch dosiahnu钮 glob谩lnu klimatick煤 neutralitu do polovice storo膷ia a听o d么kladn媒ch kr谩tkodob媒ch a听strednodob媒ch politick媒ch opatreniach;

16.听vyz媒va v拧etky zmluvn茅 strany UNFCCC, aby v听spolupr谩ci s听regi贸nmi a听ne拧t谩tnymi subjektmi, najm盲 ob膷ianskou spolo膷nos钮ou, kon拧trukt铆vne prispeli k听procesu ved煤cemu k听COP听26, po膷as ktor茅ho treba posilni钮 NDC, aby sa zabezpe膷il ich s煤lad s听dlhodob媒m teplotn媒m cie木om Par铆啪skej dohody a听najlep拧铆mi dostupn媒mi odpor煤膷aniami vedcov a听aby odr谩啪ali najvy拧拧iu mo啪n煤 amb铆ciu t媒chto zmluvn媒ch str谩n; zd么raz艌uje, 啪e听ke膹啪e听s煤膷asn茅 z谩v盲zky nie s煤 dostato膷n茅 na dosiahnutie cie木ov dohody, glob谩lne emisie sklen铆kov媒ch plynov musia ur媒chlene dosiahnu钮 vrchol a听n谩sledne sa drasticky zn铆啪i钮 a听v拧etky zmluvn茅 strany by mali zintenz铆vni钮 svoje 煤silie a听aktualizova钮 svoje NDC v听s煤lade s听cie木mi Par铆啪skej dohody, a听vyz媒va najm盲 E脷 a听v拧etky krajiny G20, aby听v听tejto s煤vislosti uk谩zali, 啪e s煤 glob谩lnymi l铆drami a听aby sa takisto zaviazali, 啪e听najnesk么r do roku 2050 dosiahnu klimatick煤 neutralitu;

17.听zd么raz艌uje, 啪e pod木a spr谩vy UNEP o听rozdieloch v听oblasti emisi铆 za rok 2020 predstavuj煤 emisie najbohat拧ieho 1听% svetovej popul谩cie viac ako dvojn谩sobok s煤hrnn茅ho podielu najchudobnej拧铆ch 50听%; kon拧tatuje, 啪e z听膹al拧ieho v媒skumu[16] vypl媒va, 啪e v听r谩mci E脷 bolo v听obdob铆 1990 a啪 2015 najbohat拧铆ch 10听% ob膷anov E脷 zodpovedn媒ch za takmer tretinu kumulat铆vnych emisi铆 E脷 a听啪e v听tom istom obdob铆 celkov茅 ro膷n茅 emisie zo spotreby najchudobnej拧铆ch 50 ob膷anov E脷 klesli o听24听%, zatia木 膷o v听pr铆pade najbohat拧铆ch 10听% sa zv媒拧ili o听3听%; zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 v听plnej miere rie拧i钮 spravodlivos钮 pri vykon谩van铆 Par铆啪skej dohody, ako aj to,听aby 脷nia kone膷ne obmedzila a听v媒razne zn铆啪ila emisie najbohat拧ej 膷asti na拧ej spolo膷nosti, a听z谩rove艌 poskytla podporu najchudobnej拧铆m dom谩cnostiam s听cie木om zabezpe膷i钮 spravodliv煤 transform谩ciu;

18.听vyz媒va Komisiu, aby spolupracovala s听膹al拧铆mi v媒znamn媒mi producentmi emisi铆 CO2 s听cie木om vytvori钮 medzin谩rodn媒 klimatick媒 klub kraj铆n, ktor茅 s煤 l铆drami cesty ku听klimatickej neutralite, so spolo膷n媒mi cie木mi t媒kaj煤cimi sa zni啪ovania emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov, dosiahnutia klimatickej neutrality najnesk么r do roku 2050, stanovenia vymedzenia jednotn媒ch noriem na meranie emisi铆, porovnate木n媒ch explicitn媒ch a听implicitn媒ch cien CO2 v听sektoroch energetiky a听priemyslu a听ochrany kraj铆n, ktor茅 s煤 ochotn茅 vykon谩va钮 opatrenia na ochranu kl铆my pred nev媒hodami medzin谩rodnej hospod谩rskej s煤钮a啪e prostredn铆ctvom spolo膷n茅ho mechanizmu kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach;

19.听zd么raz艌uje potrebu pokra膷ova钮 v听posilnen媒ch a听koordinovan媒ch odvetvov媒ch opatreniach na dekarboniz谩ciu prostredn铆ctvom zos煤ladenia cie木ov a听spolupr谩ce medzi zmluvn媒mi stranami a听in媒mi akt茅rmi; vyz媒va zmluvn茅 strany, aby posilnili Marak茅拧ske partnerstvo pre celosvetov茅 opatrenia v听oblasti kl铆my ako priestor na povzbudenie ne拧t谩tnych subjektov a听verejnej spr谩vy na ni啪拧ej ako celo拧t谩tnej 煤rovni k听tomu, aby听prijali okam啪it茅 opatrenia v听oblasti kl铆my podlo啪en茅 vedou a听ambici贸znymi cie木mi a听podporovali spolo膷n茅 u膷enie sa medzi obvodmi, geografick媒mi oblas钮ami a听odvetviami s听cie木om ur媒chli钮 opatrenia a听podporova钮 tvorbu polit铆k so zameran铆m na听dosiahnutie cie木ov Par铆啪skej dohody;

20.听zd么raz艌uje, 啪e na konferencii COP听26 je potrebn茅 vyrie拧i钮 zost谩vaj煤ce prvky pracovn茅ho programu Par铆啪skej dohody s听cie木om zamera钮 sa v听nasleduj煤cich piatich rokoch na 膹al拧铆 rozvoj a听posilnenie jeho vykon谩vania a听fungovania; naliehavo vyz媒va v拧etky zmluvn茅 strany, aby uzavreli otvoren茅 ot谩zky t媒kaj煤ce sa finaliz谩cie s煤boru pravidiel Par铆啪skej dohody, najm盲 pokia木 ide o听transparentnos钮, spolo膷n茅 膷asov茅 r谩mce a听mechanizmy spolupr谩ce pod木a 膷l谩nku 6, s听cie木om zabezpe膷i钮 transparentnos钮 a听siln煤 environment谩lnu integritu a听dosiahnu钮 najvy拧拧iu 煤rove艌 amb铆ci铆;

21.听vyz媒va Komisiu a听膷lensk茅 拧t谩ty, aby sa zasadzovali za pr铆sne a听spo木ahliv茅 medzin谩rodn茅 pravidl谩 t媒kaj煤ce sa 膷l谩nku 6 Par铆啪skej dohody, a听to na z谩klade z谩sad zo听San Jos茅; zd么raz艌uje najm盲 potrebu podpori钮 medzin谩rodn煤 spolupr谩cu a听z谩rove艌 sa vyhn煤钮 v拧etk媒m form谩m dvojit茅ho zapo膷铆tania, zaisti钮 environment谩lnu integritu s听re谩lnymi, dodato膷n媒mi, merate木n媒mi, trval媒mi a听nez谩visle overen媒mi zn铆啪eniami objemu emisi铆, zabezpe膷i钮, aby sa 啪iadne jednotky vydan茅 v听r谩mci Kj贸tskeho protokolu nemohli zapo膷铆ta钮 do s煤膷asn媒ch a听bud煤cich NDC a听zaru膷i钮 ochranu 木udsk媒ch pr谩v; opakuje svoju podporu vyu啪铆vaniu podielu pr铆jmov v听r谩mci mechanizmov pod木a 膷l谩nku听6 na financovanie Adapta膷n茅ho fondu; pripom铆na svoju podporu zavedeniu p盲钮ro膷n茅ho 膷asov茅ho r谩mca a听vyz媒va E脷, aby prijala poz铆ciu na podporu dohody o听p盲钮ro膷nom spolo膷nom 膷asovom r谩mci s听cie木om ur媒chli钮 tempo opatren铆 v听oblasti kl铆my;

22.听vyz媒va na sprev谩dzkovanie posilnen茅ho r谩mca transparentnosti, ktor媒 dodr啪iava z谩sady transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnate木nosti a听煤plnosti;

23.听zd么raz艌uje, 啪e zmena kl铆my ovplyv艌uje 木ud铆 r么znymi sp么sobmi, a听to pod木a faktorov ako pohlavie, vek, zdravotn茅 postihnutie, etnick谩 pr铆slu拧nos钮 a听chudoba, a听啪e s煤膷asn茅 nerovnosti, ktor茅 s煤 zalo啪en茅 na pohlav铆 osoby, m么啪u zv媒拧i钮 zranite木nos钮 tejto osoby vo膷i neodvr谩tite木n媒m vplyvom zmeny kl铆my vr谩tane pr铆rodn媒ch nebezpe膷enstiev; v铆ta preto prijatie posilnen茅ho pracovn茅ho programu z听Limy o听rodovej pr铆slu拧nosti a听rodov茅ho ak膷n茅ho pl谩nu na konferencii COP 25 v听Madride a听vyz媒va na ich ur媒chlen茅 vykon谩vanie; domnieva sa, 啪e transform谩cia smerom k听udr啪ate木nej spolo膷nosti sa mus铆 uskuto膷艌ova钮 inkluz铆vnym, spravodliv媒m a听rovnocenn媒m sp么sobom a听啪e rodov谩 rovnov谩ha a听posilnenie postavenia 啪ien a听diev膷at s煤 k木煤膷ov茅 prvky tejto transform谩cie; zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 煤膷innej拧ie uplat艌ovanie h木adiska rodovej rovnosti prostredn铆ctvom v拧etk媒ch pr铆slu拧n媒ch cie木ov媒ch hodn么t a听cie木ov; pripom铆na svoju v媒zvu Komisii, aby vypracovala konkr茅tny ak膷n媒 pl谩n na splnenie z谩v盲zkov obnoven茅ho ak膷n茅ho pl谩nu pre rodov煤 rovnos钮 a听aby vytvorila st谩le kontaktn茅 miesto E脷 pre rodov煤 rovnos钮 a听zmenu kl铆my s听dostato膷n媒mi rozpo膷tov媒mi zdrojmi na听vykon谩vanie a听monitorovanie opatren铆 v听oblasti kl铆my so zrete木om na rodov煤 rovnos钮 v听E脷 a听na celom svete[17]; je presved膷en媒, 啪e by t媒m 拧la pr铆kladom pre ostatn茅 strany, aby prijali podobn茅 opatrenia;

24.听v铆ta skuto膷nos钮, 啪e zmluvn茅 strany vo svojich NDC 膷oraz viac zoh木ad艌uj煤 rodov煤 pr铆slu拧nos钮, a听vyz媒va v拧etky zmluvn茅 strany, aby prijali rodovo responz铆vne a听soci谩lne spravodliv茅 NDC a听financovanie opatren铆 v听oblasti kl铆my s听cie木om zabezpe膷i钮 klimatick煤 spravodlivos钮; vyz媒va Komisiu a听膷lensk茅 拧t谩ty, aby zv媒拧ili s煤dr啪nos钮 medzi podporou pre rodov煤 rovnos钮 a听kl铆mu prostredn铆ctvom n谩strojov vonkaj拧ej 膷innosti a听prostredn铆ctvom Eur贸pskej investi膷nej banky (EIB), a听to aj zv媒拧en铆m 煤膷asti 啪ien a听organiz谩ci铆 啪ien na spr谩ve a听rozhodovan铆, ich pr铆stupu k听financovaniu a听k听programom, ktor茅 podporuj煤 煤lohu 啪ien v听spr谩ve vec铆 verejn媒ch v听oblasti kl铆my, a听v听konkr茅tnych odvetviach, ako je po木nohospod谩rstvo a听lesn茅 hospod谩rstvo, s听osobitn媒m zameran铆m na听p么vodn茅 obyvate木ky;

25.听je znepokojen媒 potenci谩lnym vplyvom cestovania a听in媒mi obmedzeniami s煤visiacimi s听ochoren铆m COVID-19 na spravodliv煤 a听vyv谩啪en煤 煤膷as钮 na konferencii COP 26; vyz媒va predsedn铆ctvo COP 26 v听Spojenom kr谩木ovstve, aby prijalo v拧etky potrebn茅 opatrenia na zabezpe膷enie 拧irokej a听inkluz铆vnej 煤膷asti pri plnom re拧pektovan铆 sanit谩rnych opatren铆; domnieva sa, 啪e by sa malo vynalo啪i钮 maxim谩lne 煤silie, aby sa zabezpe膷ilo, 啪e v拧etky rozvojov茅 krajiny, najm盲 tie najmenej rozvinut茅 krajiny a听mal茅 ostrovn茅 rozvojov茅 拧t谩ty, bud煤 schopn茅 z煤膷astni钮 sa na konferencii COP听26 a听vyz媒va predsedn铆ctvo v听Spojenom kr谩木ovstve, aby prekonalo prek谩啪ky tejto 煤膷asti v听s煤vislosti s听pand茅miou;

26.听pripom铆na, 啪e je d么le啪it茅 zapoji钮 v拧etky krajiny do rozhodovac铆ch procesov v听r谩mci UNFCCC; zd么raz艌uje, 啪e s煤膷asn媒 rozhodovac铆 proces v听r谩mci UNFCCC treba zdokonali钮 s听cie木om lep拧ie zapoji钮 deleg谩tov z听chudobn媒ch a听ohrozen媒ch kraj铆n; opakovane 啪iada deleg谩ciu E脷 na COP, aby sa viac anga啪ovala vo vz钮ahu k听deleg谩tom zo zranite木n媒ch kraj铆n;

27.听domnieva sa, 啪e E脷 m谩 historick煤 zodpovednos钮 by钮 najambici贸znej拧铆m signat谩rom Par铆啪skej dohody, a听to dodr啪iavan铆m vlastn媒ch z谩v盲zkov, ako aj poskytovan铆m pomoci in媒m, a听mala by uzna钮 a听splni钮 svoje klimatick茅 a听environment谩lne z谩v盲zky t媒m, 啪e听bude vierohodn媒m pr铆kladom; pripom铆na z谩sadu 鈥瀞polo膷nej, ale rozdielnej zodpovednosti a听pr铆slu拧n媒ch sp么sobilost铆鈥�, na z谩klade ktorej m谩 脷nia a听膷lensk茅 拧t谩ty osobitn煤 zodpovednos钮, ako aj schopnos钮 kona钮;

Ambici贸zna politika E脷 v听oblasti kl铆my a听dlhodob谩 v铆zia

28.听zd么raz艌uje prijatie eur贸pskeho klimatick茅ho predpisu; o膷ak谩va, 啪e Eur贸pska zelen谩 dohoda, a听najm盲 legislat铆vny bal铆k Fit for 2030 (Pripraven铆 na rok 2030), prines煤 potrebn茅 opatrenia na to, aby E脷 a听jej 膷lensk茅 拧t谩ty dosiahli 煤pln媒 s煤lad s听Par铆啪skou dohodou; pova啪uje za mimoriadne d么le啪it茅, aby E脷 i拧la pr铆kladom a听vyslala na konferencii COP 26 jasn媒 sign谩l, 啪e je pripraven谩 zv媒拧i钮 svoj NDC a听pr铆spevok k听Par铆啪skej dohode, a听vyz媒va ostatn茅 strany, aby prijali rovnak煤 煤rove艌 z谩v盲zkov;

29.听zd么raz艌uje, 啪e 膷as钮 E脷 patr铆 medzi regi贸ny sveta najviac postihnut茅 zmenou kl铆my; kon拧tatuje, 啪e stredozemsk谩 panva sa otep木uje o听20 % r媒chlej拧ie, ne啪 je celosvetov媒 priemer, a听啪e regi贸n je jedn媒m z听hlavn媒ch stred铆sk zmeny kl铆my na svete, pri膷om sa predpoklad谩, 啪e do 20 rokov sa tu bude 250 mili贸nov 木ud铆 pova啪ova钮 za 啪ij煤cich s听nedostato膷n媒m pr铆stupom k vode[18]; zd么raz艌uje, 啪e Stredozemn茅 more sa st谩va morom s听najr媒chlej拧铆m otep木ovan铆m na svete[19], s听d么sledkami pre d么le啪it茅 hospod谩rske odvetvia a听cel媒 morsk媒 ekosyst茅m, 膷o vedie k听nezvratn媒m zmen谩m ekosyst茅mu a听biologick媒ch druhov; vyz媒va E脷, aby ur媒chlene konala a听spolupracovala so svojimi stredozemsk媒mi partnermi s听cie木om pracova钮 na ambici贸znych adapta膷n媒ch opatreniach a听by钮 l铆drom v听oblasti zmier艌ovac铆ch opatren铆;

30.听zd么raz艌uje, 啪e 煤spech Eur贸pskej zelenej dohody z谩vis铆 od skuto膷nej globaliz谩cie jej pr铆slu拧n媒ch 拧tandardov a听noriem v听partnerstve s听tret铆mi krajinami; pripom铆na z谩very Rady z听janu谩ra听2021 a听cie木 Komisie posilni钮 煤lohu 脷nie ako glob谩lneho akt茅ra; 啪iada, aby sa pred africkou konferenciou COP 27 vypracovala opera膷n谩 a听s煤dr啪n谩 diplomatick谩 strat茅gia t媒kaj煤ca sa Eur贸pskej zelenej dohody;

31.听zd么raz艌uje v媒znam skuto膷n茅ho zn铆啪enia environment谩lnej stopy E脷 pre dosiahnutie n谩拧ho glob谩lneho z谩v盲zku v听oblasti kl铆my; kon拧tatuje v拧ak, 啪e neexistuje 啪iaden form谩lny ukazovate木 E脷 na meranie na拧ej s煤膷asnej environment谩lnej stopy, a听vyz媒va Komisiu a听Eur贸psku environment谩lnu agent煤ru, aby tak媒to ukazovate木 prijali;

32.听opakovane vyz媒va Komisiu, aby po prijat铆 eur贸pskeho pr谩vneho predpisu v oblasti kl铆my a听vzh木adom na d么le啪it煤 煤lohu pr铆rodn媒ch z谩chytov uhl铆ka pri dosahovan铆 klimatickej neutrality navrhla ambici贸zny vedecky podlo啪en媒 cie木 E脷 do roku 2030 v听oblasti odstr谩nenia emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov pomocou pr铆rodn媒ch z谩chytov uhl铆ka, ktor媒 by mal by钮 v听s煤lade so strat茅giou v听oblasti biodiverzity do roku 2030 a听zakotven媒 v听pr谩vnych predpisoch; okrem toho pripom铆na, 啪e prioritou mus铆 zosta钮 r媒chle zn铆啪enie emisi铆;

33.听zd么raz艌uje potrebu za膷leni钮 amb铆cie v听oblasti kl铆my do v拧etk媒ch polit铆k E脷; naliehavo vyz媒va Komisiu, aby aktualizovala sp么sob, ak媒m vykon谩va pos煤denia vplyvu vo听v拧etk媒ch oblastiach politiky E脷, s听cie木om zabezpe膷i钮 煤pln茅 vykon谩vanie 膷l谩nku 6 ods. 4 eur贸pskeho pr谩vneho predpisu v oblasti kl铆my; domnieva sa, 啪e nov茅 iniciat铆vy v听ned谩vnom ozn谩men铆 Komisie s听n谩zvom Lep拧ia pr谩vna regul谩cia: spojme sily v听z谩ujme lep拧ej tvorby pr谩vnych predpisov[20], najm盲 zahrnutie anal媒zy z谩sady 鈥瀗esp么sobova钮 v媒znamn煤 拧kodu鈥� do pos煤den铆 vplyvu, s煤 v听tejto s煤vislosti pozit铆vnym prv媒m krokom;

34.听zd么raz艌uje 煤stredn煤 煤lohu energie z听obnovite木n媒ch zdrojov a听energetickej efekt铆vnosti pri prechode na klimaticky neutr谩lne hospod谩rstvo; uzn谩va pokrok dosiahnut媒 pri听budovan铆 obnovite木n媒ch zdrojov energie; berie na vedomie n谩vrh Komisie revidova钮 smernicu o听obnovite木n媒ch zdrojoch energie v听r谩mci bal铆ka Fit for 55 a听zd么raz艌uje v媒znam zvy拧ovania energie z听obnovite木n媒ch zdrojov a听cie木ov v听oblasti energetickej efekt铆vnosti v听z谩ujme dosiahnutia klimatickej neutrality najnesk么r do roku 2050 a听v听z谩ujme zos煤ladenia s听Par铆啪skou dohodou, pri膷om treba vyu啪i钮 pr铆le啪itos钮 s煤膷asn茅ho poklesu n谩kladov na technol贸gie v听oblasti energie z听obnovite木n媒ch zdrojov a听jej uchov谩vania;

35.听berie na vedomie n谩vrh Komisie rev铆zie r谩mca v听oblasti vyu啪铆vania p么dy, zmien vo听vyu啪铆van铆 p么dy a听lesn茅ho hospod谩rstva (LULUCF) v听r谩mci bal铆ka Fit for 55 a听zd么raz艌uje v媒znam zvy拧ovania pr铆rodn媒ch z谩chytov a听podporovania ekosyst茅mov媒ch rie拧en铆, a听to pri zoh木adnen铆 hodnoty r么znych ekosyst茅mov pre biodiverzitu, ako aj mno啪stva uhl铆ka, ktor茅 sa aj na膹alej odstra艌uje a听uklad谩 s听cie木om dosiahnu钮 klimatick煤 neutralitu najnesk么r do roku 2050;

36.听domnieva sa, 啪e politiky v听oblasti kl铆my a听s煤visiace energetick茅 politiky by mali odr谩啪a钮 najnov拧ie vedeck茅 poznatky t媒kaj煤ce sa ekosyst茅mov a听r么znych 煤lo啪铆sk uhl铆ka a听ich skuto膷n煤 hodnotu pre zmier艌ovanie zmeny kl铆my a听adapt谩ciu na 艌u; zast谩va n谩zor, 啪e rie拧enia bl铆zke pr铆rode a听ekosyst茅mov茅 pr铆stupy a听obnova a听ochrana ekosyst茅mov a听biologickej diverzity s煤 nevyhnutn茅 na umo啪nenie zmiernenia zmeny kl铆my a听adapt谩cie na 艌u; po啪aduje viac 煤dajov o听oblastiach v听r谩mci ekosyst茅mov bohat媒ch na uhl铆k a听biologick茅 druhy a听mimo nich a听o听kvalite riadenia ochrany a听opatren铆 na ochranu a听obnovu, s听cie木om zaisti钮 informovan茅 rozhodovanie o听priorit谩ch v听oblasti obnovy, ako aj o听opatreniach a听politik谩ch na boj proti zmene kl铆my a听strate biodiverzity.

37.听zd么raz艌uje, 啪e v拧etky tieto politiky by sa mali vykon谩va钮 v听s煤lade so z谩sadou spravodlivej transform谩cie a听so z谩sadou 鈥瀦ne膷is钮ovate木 plat铆鈥�, postupn媒m ukon膷ovan铆m ak媒chko木vek dot谩ci铆 拧kodliv媒ch pre 啪ivotn茅 prostredie a听v听煤zkej spolupr谩ci so v拧etk媒mi zainteresovan媒mi stranami vr谩tane ob膷ianskej spolo膷nosti, soci谩lnych partnerov a听s煤kromn茅ho sektora, aby sa na nikoho nezabudlo; domnieva sa preto, 啪e v盲膷拧ia transparentnos钮, silnej拧ie soci谩lne partnerstv谩 a听zapojenie ob膷ianskej spolo膷nosti na听miestnej, region谩lnej a听vn煤tro拧t谩tnej 煤rovni aj na 煤rovni E脷 maj煤 z谩sadn媒 v媒znam pre dosiahnutie klimatickej neutrality vo v拧etk媒ch sektoroch spolo膷nosti spravodliv媒m, inkluz铆vnym a听soci谩lne udr啪ate木n媒m sp么sobom; pripom铆na, 啪e 膷l谩nok 10 eur贸pskeho pr谩vneho predpisu v oblasti kl铆my poskytuje n谩stroje na vypracovanie dobrovo木n媒ch orienta膷n媒ch odvetvov媒ch pl谩nov dekarboniz谩cie pre odvetvia s听najv盲膷拧铆mi emisiami v听r谩mci E脷 a听naliehavo vyz媒va Komisiu, aby s听t媒mito odvetviami spolupracovala s听cie木om u木ah膷i钮 vytv谩ranie t媒chto pl谩nov;

38.听zd么raz艌uje, 啪e opatrenia prij铆man茅 na zmiernenie zmeny kl铆my alebo adapt谩ciu na 艌u nesm煤 vies钮 k听zhor拧ovaniu 膹al拧铆ch s煤膷asn媒ch environment谩lnych probl茅mov ani k听vytv谩raniu nov媒ch v听E脷 alebo v听tret铆ch krajin谩ch; v听tejto s煤vislosti upozor艌uje na听environment谩lne rizik谩 spojen茅 s听rast煤cim dopytom po niektor媒ch kritick媒ch surovin谩ch potrebn媒ch na prechod na n铆zkouhl铆kov茅 hospod谩rstvo alebo s听tzv.听klimatick媒m in啪inierstvom a听vyz媒va Komisiu, aby tieto rizik谩 vo svojich opatreniach zoh木adnila a听aby sa ich v听s煤lade so z谩sadou predbe啪nej opatrnosti sna啪ila minimalizova钮;

39.听domnieva sa, 啪e ambici贸zne vykon谩vanie bal铆ka na o啪ivenie hospod谩rstva NextGenerationEU vo forme udr啪ate木n媒ch polit铆k pon煤ka nieko木ko v媒hod, pokia木 ide o听stimul谩ciu rastu po膷as hospod谩rskeho poklesu, ako je vytv谩ranie nov媒ch pracovn媒ch miest, vytv谩ranie vy拧拧铆ch kr谩tkodob媒ch fi拧k谩lnych multiplik谩torov, 膷o vedie k听vy拧拧铆m dlhodob媒m 煤spor谩m n谩kladov, a听je pr铆le啪itos钮ou uk谩za钮 ostatn媒m krajin谩m pr铆nosy pre听ich hospod谩rstva; nab谩da Komisiu, Radu a听膷lensk茅 拧t谩ty, aby maximalizovali potenci谩l tohto bal铆ka na podporu zelenej transform谩cie;

40.听zd么raz艌uje, 啪e by sa mal podporova钮 udr啪ate木n媒 hospod谩rsky rast a听rozvoj nov媒ch zelen媒ch technol贸gi铆, ke膹啪e m么啪u p么sobi钮 ako v媒znamn茅 hnacie sily zmier艌ovania d么sledkov zmeny kl铆my;

Adapt谩cia na zmenu kl铆my, straty a 拧kody

41.听zd么raz艌uje, 啪e opatrenia v oblasti adapt谩cie s煤 nevyhnutnos钮ou pre v拧etky krajiny, ak听maj煤 minimalizova钮 negat铆vne vplyvy zmeny kl铆my a ak sa m谩 dosiahnu钮 odolnos钮 proti zmene kl铆my a udr啪ate木n媒 rozvoj, pri膷om treba zoh木adni钮 osobitn煤 zranite木nos钮 vo膷i vplyvom zmeny kl铆my na rozvojov茅 krajiny, najm盲 najmenej rozvinut茅 krajiny a mal茅 ostrovn茅 rozvojov茅 拧t谩ty; vyz媒va E脷 a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby zintenz铆vnili adapta膷n茅 opatrenia a anga啪ovali miestne org谩ny s cie木om v plnej miere dodr啪iava钮 z谩v盲zky vypl媒vaj煤ce z Par铆啪skej dohody a zabezpe膷i钮, aby politiky E脷 v oblasti adapt谩cie zodpovedali ved煤cemu celosvetov茅mu postaveniu E脷 v oblasti zmier艌ovania zmeny kl铆my; v tejto s煤vislosti v铆ta nov煤 adapta膷n煤 strat茅giu E脷, prepojenia so strat茅giou E脷 v听oblasti biodiverzity a nov媒 regula膷n媒 r谩mec t媒kaj煤ci sa adapt谩cie vypl媒vaj煤ci z听eur贸pskeho pr谩vneho predpisu v oblasti kl铆my a vyz媒va na ich ambici贸zne vykon谩vanie vr谩tane ich medzin谩rodn媒ch zlo啪iek;

42.听zd么raz艌uje, 啪e adapta膷n谩 strat茅gia E脷, ktor煤 Komisia prijala 24. febru谩ra 2021, vyjadruje cie木 Komisie zv媒拧i钮 zdroje a 膹alej mobilizova钮 rozsiahlej拧ie adapta膷n茅 financovanie a 啪e je potrebn茅 venova钮 osobitn煤 pozornos钮 zaisteniu toho, aby sa finan膷n茅 zdroje dostali k najzranite木nej拧铆m komunit谩m v rozvojov媒ch krajin谩ch;

43.听v铆ta nov媒 regula膷n媒 r谩mec pre adapt谩ciu na zmenu kl铆my pod木a 膷l谩nku 4 pr谩vneho eur贸pskeho pr谩vneho predpisu v oblasti kl铆my; zd么raz艌uje, 啪e na posilnenie adapta膷nej schopnosti, posilnenie odolnosti a minimaliz谩ciu zranite木nosti vo膷i zmene kl铆my s煤 potrebn茅 dodato膷n茅 regula膷n茅 opatrenia s jasn媒mi cie木mi a medzn铆kmi;

44.听zd么raz艌uje, 啪e zatia木 膷o zmena kl铆my je celosvetov媒m probl茅mom, na ka啪d媒 regi贸n bude ma钮 in媒 vplyv a 啪e org谩ny spr谩vy a riadenia na miestnej 煤rovni, bli啪拧ie k听obyvate木stvu, s煤 preto 膷asto najvhodnej拧铆mi subjektmi na vypracovanie adapta膷n媒ch strat茅gi铆 na rie拧enie tohto probl茅mu;

45.听zd么raz艌uje, 啪e ochranou pr铆rodn茅ho kapit谩lu, zachovan铆m prirodzen媒ch biotopov a听druhov, dobr媒m ekologick媒m stavom, spr谩vou v么d a bezpe膷nos钮ou potrav铆n zelen谩 infra拧trukt煤ra prispieva k adapt谩cii na zmenu kl铆my;

46.听zd么raz艌uje zni膷uj煤ce environment谩lne, soci谩lne a hospod谩rske d么sledky dezertifik谩cie a听potrebu spolo膷n媒ch pr铆stupov, s cie木om tomuto javu predch谩dza钮 a n谩le啪ite sa mu prisp么sobi钮 a rie拧i钮 tento probl茅m; zd么raz艌uje preto v媒znam dostupnosti vody pre zmier艌ovanie zmeny kl铆my a adapt谩ciu na 艌u, preto啪e voda, okrem toho, 啪e umo啪艌uje rast rastl铆n, ktor茅 zachyt谩vaj煤 a zadr啪iavaj煤 uhl铆k, zlep拧uje 啪ivot mikroorganizmov v p么de a zvy拧uje obsah organickej hmoty v p么de a vo svojej podstate vedie k zv媒拧eniu schopnosti zadr啪iava钮 oxid uhli膷it媒 v p么de; zd么raz艌uje, 啪e v r谩mci adapt谩cie je nutn茅 venova钮 ve木k煤 pozornos钮 hospod谩reniu s vodou; zd么raz艌uje potrebu r媒chleho a 煤pln茅ho vykonania r谩mcovej smernice E脷 o vode[21] s cie木om dosiahnu钮 jej ciele a lep拧ie hospod谩renie s t媒mto zdrojom;

47.听zd么raz艌uje, 啪e uznanie skuto膷nej hodnoty vody a jej 煤lohy pri zmier艌ovan铆 zmeny kl铆my a adapt谩cii na 艌u m谩 z谩sadn媒 v媒znam pre rie拧enie klimatick媒ch vplyvov na kvalitu vody a dosiahnutie klimatickej neutrality; uzn谩va, 啪e diverzifik谩cia vodn媒ch zdrojov, efekt铆vne vyu啪铆vanie vody, obehov茅 hospod谩renie s vodou, pr铆rodn茅 rie拧enia, digit谩lne rie拧enia na monitorovanie, sledovanie a anal媒zu vody, ako aj pr铆stup k pitnej vode a hygiene prispievaj煤 k zn铆啪eniu zne膷istenia a emisi铆 CO2;

48.听zd么raz艌uje, 啪e v preambule Par铆啪skej dohody sa uzn谩va z谩kladn谩 priorita ochrany potravinovej bezpe膷nosti a ukon膷enia hladu, a najm盲 zranite木nos钮 syst茅mov v媒roby potrav铆n vo膷i nepriazniv媒m vplyvom zmeny kl铆my; pripom铆na, 啪e v 膷l谩nku 2 ods. 1 p铆sm. b) dohovoru UNFCCC sa uv谩dza, 啪e zvy拧ovanie schopnosti prisp么sobi钮 sa nepriazniv媒m vplyvom zmeny kl铆my a podporova钮 odolnos钮 vo膷i zmene kl铆my a rozvoj s n铆zkymi emisiami sklen铆kov媒ch plynov by sa malo uskuto膷艌ova钮 sp么sobom, ktor媒 neohrozuje v媒robu potrav铆n; vyz媒va v拧etky zmluvn茅 strany, aby vo svojich n谩rodn媒ch adapta膷n媒ch pl谩noch n谩le啪ite zoh木adnili potravinov煤 bezpe膷nos钮;

49.听zd么raz艌uje v媒znam syst茅mov茅ho pr铆stupu k posudzovaniu riz铆k v oblasti zmeny kl铆my a adapta膷n媒ch potrieb a opatren铆 zalo啪en茅ho na vy拧拧om po膷te nebezpe膷enstiev, potrebu zlep拧i钮 metriky na meranie adapt谩cie na z谩klade rizika a posilni钮 technick煤 a finan膷n煤 podporu pre krajiny s cie木om vytv谩ra钮 projekty, ktor茅 banky m么啪u financova钮, aby sa z铆skal pr铆stup k v盲膷拧iemu objemu prostriedkov na adapt谩ciu;

50.听podporuje presk煤manie glob谩lneho cie木a v oblasti adapt谩cie a zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 premeni钮 ho na merate木n茅 v媒sledky zalo啪en茅 na d么kladnom ch谩pan铆 rizika na viacer媒ch 煤rovniach, dostupnosti konzistentn媒ch a porovnate木n媒ch 煤dajov a vyu啪铆van铆 kvantitat铆vneho a kvalitat铆vneho pokroku v oblasti odolnosti v priebehu 膷asu.

51.听vyz媒va konferenciu COP 26, aby plne sprev谩dzkovala sie钮 zo Santiaga pre straty a 拧kody, iniciovan煤 na konferencii COP 25, s cie木om dosiahnu钮 to, aby 煤膷inne katalyzovala technick煤 pomoc rozvojov媒m krajin谩m pri odvracan铆, minimaliz谩cii a rie拧en铆 str谩t a 拧k么d a aby vykon谩vala funkcie, ktor茅 s煤 zalo啪en茅 na naj膷astej拧铆ch v媒zvach a nedostatkoch, ktor媒m rozvojov茅 krajiny 膷elia, vr谩tane nedostato膷n媒ch schopnost铆 a nedostatku financi铆 a podpory; domnieva sa, 啪e fungovanie siete zo Santiaga by malo by钮 zakotven茅 v 拧trukt煤rach UNFCCC a predv铆date木ne a spo木ahlivo financovan茅 rozvinut媒mi krajinami, pri膷om by malo vych谩dza钮 z pripomienok zmluvn媒ch str谩n dohovoru UNFCCC a pozorovate木ov;

52.听kon拧tatuje, 啪e v 膷l谩nku 8 Par铆啪skej dohody o strat谩ch a 拧kod谩ch sa uv谩dza, 啪e zmluvn茅 strany by mali zauja钮 pr铆stup zalo啪en媒 na spolupr谩ci, pokia木 ide o straty a 拧kody spojen茅 s nepriazniv媒mi d么sledkami zmeny kl铆my; zd么raz艌uje preto v媒znam glob谩lnych podporn媒ch opatren铆 v oblastiach, ktor茅 s煤 osobitne citliv茅 na vplyvy zmeny kl铆my, ako s煤 pobre啪n茅 oblasti a ostrovy, a v ktor媒ch je obmedzen谩 adapta膷n谩 schopnos钮;

53.听zd么raz艌uje, 啪e zmena kl铆my a zhor拧ovanie 啪ivotn茅ho prostredia s煤 v 膷oraz v盲膷拧ej interakcii s hybn媒mi silami vys铆d木ovania 木ud铆; vyjadruje podporu pracovnej skupine Var拧avsk茅ho medzin谩rodn茅ho mechanizmu pre straty a 拧kody (WIM Excom) pre problematiku vys铆d木ovania a vyz媒va ju, aby zintenz铆vnila svoju 膷innos钮 a viac zahrnula najmenej rozvinut茅 krajiny a mal茅 ostrovn茅 rozvojov茅 拧t谩ty; 啪iada, aby sa bud煤ce konferencie COP viac zamerali na vys铆d木ovanie sp么soben茅 zmenou kl铆my;

Rie拧enia bl铆zke pr铆rode a ekosyst茅mov茅 pr铆stupy k zmene kl铆my

54.听pripom铆na, 啪e zmena kl铆my je jednou z hlavn媒ch priamych pr铆膷in straty biodiverzity a degrad谩cie p么dy a 啪e strata biodiverzity a zmena kl铆my s煤 vz谩jomne prepojen茅 javy, ktor茅 sa navz谩jom prehlbuj煤 a predstavuj煤 rovnak茅 hrozby pre plan茅tu; zd么raz艌uje, 啪e sa predpoklad谩, 啪e negat铆vne 煤膷inky zmeny kl铆my na pr铆rodu a biodiverzitu, na ekosyst茅my a dostupnos钮 vody, oce谩ny a na potravinov煤 bezpe膷nos钮 sa v nadch谩dzaj煤cich desa钮ro膷iach stan煤 kritick媒mi; opakuje, 啪e pr铆sne zachovanie a obnova ekosyst茅mov s vysok媒mi z谩sobami uhl铆ka, ako s煤 ra拧elinisk谩, mokrade, pastviny a modr茅 uhl铆kov茅 ekosyst茅my ako slan茅 mo膷iare, morsk茅 l煤ky a mangrovy a neporu拧en茅 lesy, je mo啪nos钮ou reakcie s okam啪it媒m vplyvom a pon煤ka 拧irok煤 拧k谩lu zmier艌ovac铆ch a adapta膷n媒ch pr铆nosov; ke膹啪e ke膹 s煤 modr茅 uhl铆kov茅 ekosyst茅my degradovan茅 alebo zni膷en茅, uvo木艌uje sa z uhl铆k, ktor媒 v nich bol ulo啪en媒 po st谩ro膷ia, do atmosf茅ry a oce谩nu, ktor茅 sa potom st谩vaj煤 zdrojom emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; zd么raz艌uje, 啪e niektor茅 opatrenia, ktor茅 by mohli zmierni钮 klimatick煤 kr铆zu, m么啪u by钮 拧kodliv茅 pre biodiverzitu, a zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 spolo膷ne rie拧i钮 klimatick煤 kr铆zu a kr铆zu straty biodiverzity; navrhuje preto riadne financovan媒 spolo膷n媒 pracovn媒 program CBD-UNFCCC s cie木om identifikova钮 a podporova钮 synergick茅 akcie;

55.听zd么raz艌uje, 啪e napriek rast煤cemu konsenzu v r谩mci UNFCCC a Dohovoru o biologickej diverzite, 啪e s煤 potrebn茅 integrovan茅 opatrenia na 煤rovni krajiny a na miestnej 煤rovni, aby bolo mo啪n茅 spolo膷ne rie拧i钮 biodiverzitu a klimatick煤 kr铆zu, v mnoh媒ch n谩rodn媒ch z谩v盲zkoch v oblasti kl铆my a strat茅gi谩ch kraj铆n st谩le ch媒baj煤 rie拧enia in拧pirovan茅 pr铆rodou; domnieva sa, 啪e platforma viacer媒ch zainteresovan媒ch str谩n venovan谩 rie拧eniam bl铆zkym pr铆rode by mohla pom么c钮 posilni钮 synergie medzi viacstrann媒mi medzin谩rodn媒mi dohovormi o biodiverzite a zmene kl铆my a umo啪ni钮 dosiahnutie cie木ov OSN v oblasti udr啪ate木n茅ho rozvoja;

56.听zd么raz艌uje potrebu synergi铆 medzi strat茅giou E脷 v oblasti biodiverzity do roku 2030 a opatreniami v oblasti kl铆my na zmiernenie aj adapt谩ciu;

57.听zd么raz艌uje tie啪 k木煤膷ov煤 煤lohu, ktor煤 biodiverzita zohr谩va, ke膹啪e umo啪艌uje 木u膹om bojova钮 proti glob谩lnemu otep木ovaniu a prisp么sobova钮 sa mu a zvy拧ova钮 svoju 煤rove艌 odolnosti; zd么raz艌uje, 啪e ekosyst茅mov茅 rie拧enia zaveden茅 v r谩mci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a rie拧enia bl铆zke pr铆rode vyu啪铆vaj煤 potenci谩l pr铆rody a biodiverzity na zn铆啪enie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov a na pomoc pri na拧ej adapt谩cii na vplyvy zmeny kl铆my, s煤 prospe拧n茅 pre v拧etky strany, pri膷om tieto rie拧enia zah艜艌aj煤 ochranu, obnovu a udr啪ate木n茅 riadenie a zlep拧ovanie ekosyst茅mov媒ch slu啪ieb a funkci铆 s cie木om rie拧i钮 v媒zvy spolo膷nosti a podporova钮 blahobyt 木ud铆; zd么raz艌uje, 啪e rie拧enia bl铆zke pr铆rode m么啪u by钮 naj煤膷innej拧ie vtedy, ke膹 sa pl谩nuj煤 na dlhodob茅 p么sobenie, a nie s煤 len 煤zko zameran茅 na r媒chlu sekvestr谩ciu uhl铆ka[22];

58.听v铆ta iniciat铆vu predsedn铆ctva konferencie COP 26 za膷a钮 dial贸g o obchode s lesn媒m, po木nohospod谩rskym a komoditn媒m tovarom, ktor媒 spoj铆 krajiny, ktor茅 po木nohospod谩rske v媒robky vyv谩啪aj煤, a krajiny, ktor茅 tieto v媒robky spotreb煤vaj煤, v diskusiu o tom, ako zv媒拧i钮 udr啪ate木nos钮 tohto procesu; pripom铆na svoje stanovisk谩 podrobne uveden茅 vo svojom uznesen铆 o pr谩vnom r谩mci E脷 na zastavenie a zvr谩tenie glob谩lneho odles艌ovania, za ktor茅 je zodpovedn谩 E脷[23], ktor茅 by sa mali za膷leni钮 do pr铆spevku E脷; vyz媒va Komisiu, aby ur媒chlene predlo啪ila n谩vrh pr谩vneho r谩mca E脷 zalo啪en茅ho na听povinnej n谩le啪itej starostlivosti, ktor媒 zabezpe膷铆, 啪e hodnotov茅 re钮azce bud煤 udr啪ate木n茅 a v媒robky alebo komodity uv谩dzan茅 na trh E脷 nebud煤 sp么sobova钮 odles艌ovanie, degrad谩ciu lesov, premenu a degrad谩ciu ekosyst茅mov a poru拧ovanie 木udsk媒ch pr谩v a nebud煤 ani v媒sledkom tak媒chto postupov; poznamen谩va, 啪e tak媒to pr谩vny r谩mec E脷 by mal okrem lesov zah艜艌a钮 aj in茅 ekosyst茅my s vysok媒mi z谩sobami uhl铆ka a听bohat茅 na biodiverzitu, najm盲 morsk茅 a听pobre啪n茅 ekosyst茅my, mokrade, ra拧elinisk谩 a savany, aby sa zabr谩nilo presunu tlaku na tieto ekosyst茅my;

59.听upozor艌uje na to, 啪e potenci谩lne emisie z permafrostu nie s煤 v plnej miere zoh木adnen茅 v celosvetov媒ch emisn媒ch rozpo膷toch ani nie s煤 zahrnut茅 vo vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkoch; zd么raz艌uje potrebu ur媒chlen茅ho vedeck茅ho 煤silia s cie木om presnej拧ie odhadn煤钮 a ozn谩mi钮 pravdepodobn媒 rozsah zv媒拧en媒ch emisi铆 CO2 a met谩nu z otep木uj煤cej sa Arkt铆dy s cie木om prij铆ma钮 lep拧ie informovan茅 rozhodnutia o zv媒拧enej amb铆cii, ktor谩 je potrebn谩 na udr啪anie glob谩lnej teploty v medziach cie木ov Par铆啪skej dohody; vyz媒va E脷, aby iniciovala a viedla glob谩lnu koal铆ciu pre permafrost zameran煤 na financovanie v媒skumu s cie木om lep拧ie pos煤di钮 s煤膷asn媒 stav probl茅mu a na opatrenia na financovanie ur媒chlen茅ho obmedzenia rozt谩pania permafrostu;

60.听zd么raz艌uje potrebu komplexn茅ho mapovania oblast铆 bohat媒ch na uhl铆k a pr铆rodu, 煤膷inkov a kvality sp么sobu riadenia, podmienok biotopov a in媒ch faktorov s cie木om poskytn煤钮 inform谩cie pre rozhodovanie o priorit谩ch obnovy;

61.听vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby zabezpe膷ili, aby trh 脷nie a modely spotreby nemali nepriazniv媒 vplyv na lesy a pr铆rodn茅 ekosyst茅my a biodiverzitu ani na pr谩va p么vodn茅ho obyvate木stva a miestnych komun铆t;

62.听uzn谩va v媒znam konferencie o biodiverzite, ktor谩 sa bude kona钮 v okt贸bri 2021 a v apr铆li a啪 m谩ji 2022 v Kunmingu v 膶铆ne; zd么raz艌uje, 啪e na ochranu celosvetovej biodiverzity, ktor谩 m谩 nenahradite木n煤 hodnotu, na zastavenie jej s煤膷asn茅ho 煤padku a jej obnovenie v 膷o najv盲膷拧ej miere je potrebn媒 silnej拧铆, z谩v盲zn媒 a ambici贸znej拧铆 medzin谩rodn媒 r谩mec; domnieva sa, 啪e tak媒to r谩mec by mal by钮 zalo啪en媒 na cie木och, kvantifikovate木n媒ch ukazovate木och, 煤膷inn媒ch mechanizmoch monitorovania a pevn媒ch z谩v盲zkoch, ktor茅 pozost谩vaj煤 z NDC a in媒ch vhodn媒ch n谩strojov, finan膷n媒ch z谩v盲zkov a lep拧铆ch z谩ruk budovania kapac铆t, ako aj z mechanizmu p盲钮ro膷n茅ho presk煤mania, a 啪e d么raz by sa mal kl谩s钮 na vysok煤 煤rove艌 a zv媒拧enie amb铆ci铆; opakuje svoju v媒zvu, aby E脷 po膷as rokovan铆 presadzovala rovnako vysok煤 煤rove艌 amb铆ci铆 s cie木om zabezpe膷i钮 rovnak茅 podmienky na celosvetovej 煤rovni vr谩tane pr谩vne z谩v盲zn媒ch medzin谩rodn媒ch cie木ov v oblasti glob谩lnej obnovy a ochrany na 煤rovni aspo艌 30听% do roku 2030 tak, aby odr谩啪ali dom谩ce amb铆cie E脷 stanoven茅 v strat茅gii E脷 v oblasti biodiverzity do roku 2030;

63.听v tejto s煤vislosti zd么raz艌uje, 啪e pri presk煤man铆 plnenia cie木ov udr啪ate木n茅ho rozvoja za rok 2018[24] sa dospelo k z谩veru, 啪e r谩mec monitorovania cie木a udr啪ate木n茅ho rozvoja 膷. 15 neobsahuje podstatn茅 prvky s煤visiace s kvalitou, ktor茅 s煤 k木煤膷ov茅 pre zmysluplnej拧ie v媒sledky, a poukazuje pri tom na potrebu 膹al拧铆ch ukazovate木ov v oblastiach ako neporu拧enos钮 lesov, efekt铆vnos钮 riadenia v chr谩nen媒ch oblastiach a zmyslupln谩 integr谩cia biodiverzity do in媒ch procesov;

64.听zd么raz艌uje, 啪e mechanizmy t媒kaj煤ce sa kl铆my z谩visia od zdravia oce谩nskych a morsk媒ch ekosyst茅mov, ktor茅 s煤 v s煤膷asnosti postihnut茅 glob谩lnym otep木ovan铆m, zne膷isten铆m, nadmern媒m vyu啪铆van铆m morskej biodiverzity, acidifik谩ciou, deoxygen谩ciou a pobre啪nou er贸ziou; zd么raz艌uje, 啪e IPCC pripom铆na, 啪e oce谩ny s煤 s煤膷as钮ou rie拧enia na zmiernenie 煤膷inkov zmeny kl铆my a adapt谩ciu na ne;

65.听zd么raz艌uje, 啪e na z谩klade glob谩lneho r谩mca pre biodiverzitu po roku 2020 by mal zmluvn媒m stran谩m vznikn煤钮 z谩v盲zok, aby do n谩rodn媒ch strat茅gi铆 v oblasti biodiverzity a ak膷n媒ch pl谩nov, ako aj vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov za膷lenili rie拧enia in拧pirovan茅 pr铆rodou, ktor茅 chr谩nia a obnovuj煤 biodiverzitu a ekosyst茅my, s cie木om splni钮 ciele Par铆啪skej dohody;

66.听uzn谩va d么le啪it煤 煤lohu zdravej p么dy ako najv盲膷拧ieho suchozemsk茅ho z谩chytu uhl铆ka pri zmier艌ovan铆 zmeny kl铆my; opakovane vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby vo svojich n谩rodn媒ch energetick媒ch a听klimatick媒ch pl谩noch, a听najm盲 v听opatreniach pre po木nohospod谩rstvo a听odvetvie vyu啪铆vania p么dy, zmeny vo vyu啪铆van铆 p么dy a听lesn茅ho hospod谩rstva (LULUCF), popri opatreniach na podporu udr啪ate木n茅ho vyu啪铆vania p么dy v听po木nohospod谩rstve a听na zn铆啪enie emisi铆 z听po木nohospod谩rstva posilnili obnovu a听udr啪ate木n茅 vyu啪铆vanie p么dy ako n谩stroja politiky v听oblasti kl铆my a听aby zachovali, obnovili a听posilnili zachyt谩vanie uhl铆ka (najm盲 v听oblastiach s听p么dou bohatou na uhl铆k, ako s煤 tr谩vne porasty a听ra拧elinisk谩); opakovane vyz媒va Komisiu, aby predlo啪ila legislat铆vny n谩vrh na vytvorenie spolo膷n茅ho pr谩vneho r谩mca na ochranu p么dy a udr啪ate木n茅 vyu啪铆vanie p么dy pre cel煤 E脷, ktor媒 by rie拧il v拧etky z谩va啪n茅 hrozby pre p么du;

Udr啪ate木n茅 financovanie opatren铆 v oblasti zmeny kl铆my

67.听zd么raz艌uje, 啪e E脷 a jej 膷lensk茅 拧t谩ty s煤 najv盲膷拧铆m poskytovate木om verejn茅ho financovania opatren铆 v oblasti zmeny kl铆my; uzn谩va v媒znam financovania opatren铆 v oblasti zmeny kl铆my, preto啪e mnoh茅 rozvojov茅 krajiny maj煤 podmienen茅 rie拧eniami in拧pirovan媒mi pr铆rodou, ktor媒ch dosiahnutie z谩vis铆 od finan膷nej podpory; v铆ta preto rozhodnutie prijat茅 na COP 24 t媒kaj煤ce sa toho, 啪e sa treba dohodn煤钮 na ambici贸znej拧om cieli od roku 2025, ktor媒 prev媒拧i s煤膷asn媒 z谩v盲zok mobilizova钮 od roku 2020 sumu 100 mili谩rd USD ro膷ne, ale vyjadruje znepokojenie nad t媒m, 啪e skuto膷n茅 z谩v盲zky rozvinut媒ch kraj铆n e拧te st谩le nedosahuj煤 spolo膷n媒 cie木 100 mili谩rd USD ro膷ne, a vyz媒va na odstr谩nenie tejto medzery; naliehavo vyz媒va E脷 a jej 膷lensk茅 拧t谩ty, aby zintenz铆vnili svoje 煤silie o mobiliz谩ciu medzin谩rodn茅ho financovania opatren铆 v oblasti zmeny kl铆my pre rozvojov茅 krajiny a vytvorili medzin谩rodn媒 pl谩n, v ktorom sa uvedie spravodliv媒 podiel ka啪dej rozvinutej krajiny na finan膷nom pr铆s木ube a mechanizmoch vo v媒拧ke 100 mili谩rd USD s cie木om zabezpe膷i钮, aby sa s木uby stali realitou; o膷ak谩va, 啪e krajiny s rozv铆jaj煤cim sa hospod谩rstvom bud煤 od roku 2025 prispieva钮 k zv媒拧en茅mu medzin谩rodn茅mu financovaniu opatren铆 v oblasti kl铆my v bud煤cnosti; v tejto s煤vislosti podporuje za膷atie rokovan铆 o novom finan膷nom cieli na obdobie po roku 2025, s presk煤man铆m pr铆stupu zameran茅ho na maticu cie木ov so samostatn媒mi 膷iastkov媒mi cie木mi vr谩tane financovania zalo啪en茅ho na grantoch odr谩啪aj煤ceho rast煤cu z谩va啪nos钮 vplyvu na kl铆mu a naliehavos钮 plnohodnotn茅ho ur媒chlenia opatren铆 v oblasti kl铆my v tomto desa钮ro膷铆;

68.听zd么raz艌uje, 啪e finan膷n茅 toky s煤 k木煤膷ov茅 pre adapt谩ciu na zmenu kl铆my; zd么raz艌uje v媒znam realiz谩cie glob谩lneho cie木a v oblasti adapt谩cie a mobiliz谩cie ve木k媒ch nov媒ch fondov na adapt谩ciu v rozvojov媒ch krajin谩ch; vyz媒va E脷 a jej 膷lensk茅 拧t谩ty, aby sa zaviazali k v媒razn茅mu dodato膷n茅mu financovaniu adapt谩cie, ktor茅 poskytuj煤 s cie木om dosiahnu钮 rovnov谩hu medzi financovan铆m adapt谩cie a financovan铆m zmier艌ovania, pri膷om sa uprednostn铆 financovanie zalo啪en茅 na grantoch, a aby pripravili vhodn茅 pr铆s木uby, ktor茅 sa maj煤 prija钮 na konferencii COP 26;

69.听potvrdzuje, 啪e pr铆jmy z mechanizmu kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach by sa mohli pou啪i钮 na zv媒拧enie poskytovania financovania v oblasti kl铆my rozvojov媒m krajin谩m, najm盲 na adapt谩ciu, ale aj na zn铆啪enie uhl铆kovej n谩ro膷nosti ich v媒vozu a v媒robkov pred谩van媒ch na dom谩com trhu;

70.听uzn谩va potrebu pokroku v ot谩zke str谩t a 拧k么d, pre ktor茅 by sa mali z铆ska钮 dodato膷n茅 a primeran茅 zdroje prostredn铆ctvom inovat铆vnych zdrojov verejn媒ch financi铆 v r谩mci Var拧avsk茅ho medzin谩rodn茅ho mechanizmu, a v pr铆pade ktor媒ch by E脷 mala podporova钮 mand谩t COP 26 pre nov煤 ak膷n煤 a podporn煤 expertn煤 skupinu Var拧avsk茅ho medzin谩rodn茅ho mechanizmu na presk煤manie a sledovanie t媒chto zdrojov;

71.听poukazuje na to, 啪e kr铆za sp么soben谩 pand茅miou COVID-19 op盲钮 uk谩zala, 啪e sa pri rie拧en铆 celosvetov媒ch v媒ziev spoliehame jeden na druh茅ho, a malo by sa to vn铆ma钮 ako varovn谩 v媒zva na ambici贸znej拧ie a kolekt铆vne kroky; zd么raz艌uje potrebu budova钮 odolnos钮 t媒m, 啪e sa pou膷铆me zo v拧etk媒ch ponau膷en铆 zo s煤膷asnej kr铆zy, pokia木 ide o nedostato膷n茅 n煤dzov茅 pl谩novanie a nedostato膷n煤 schopnos钮 reakcie na n煤dzov煤 situ谩ciu; varuje, 啪e kr铆za sp么soben谩 pand茅miou COVID-19 vracia sp盲钮 pokrok pri plnen铆 cie木ov udr啪ate木n茅ho rozvoja a zvy拧uje extr茅mnu chudobu v rozvojov媒ch krajin谩ch, a zhor拧ila 煤rove艌 zadl啪enia; zd么raz艌uje, 啪e na u木ah膷enie glob谩lnej zelenej obnovy je potrebn茅 v媒razn茅 zv媒拧enie financovania opatren铆 v oblasti zmeny kl铆my a ur媒chlen茅 n谩jdenie 啪ivotaschopn媒ch rie拧en铆 t媒kaj煤cich sa odpustenia dlhu tret铆m krajin谩m na medzin谩rodn媒ch f贸rach;

72.听pova啪uje za nevyhnutn茅, aby hlavn茅 medzin谩rodn茅 finan膷n茅 in拧tit煤cie ur媒chlene prijali a rozv铆jali ekologick茅 financovanie s cie木om dosiahnu钮 煤spe拧n煤 dekarboniz谩ciu svetov茅ho hospod谩rstva; pripom铆na 煤lohu EIB ako klimatickej banky E脷 a jej ned谩vno prijat媒 pl谩n klimatickej banky a aktualizovan煤 煤verov煤 politiku v oblasti energetiky; naliehavo vyz媒va multilater谩lne rozvojov茅 banky vr谩tane EIB a rozvojov茅 finan膷n茅 in拧tit煤cie, aby financovali viac invest铆ci铆 do kl铆my, zos煤ladili svoje portf贸li谩 s Par铆啪skou dohodou a podporovali rozvojov茅 krajiny v obnove po pand茅mii COVID-19 ekologick媒m, inkluz铆vnym a odoln媒m sp么sobom; poukazuje na potrebu vytvori钮 platformy a n谩stroje na podporu a v媒menu najlep拧铆ch postupov pre udr啪ate木n煤 obnovu a na podporu praktickej spolupr谩ce pri odde木ovan铆 emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov od hospod谩rskeho rastu pri s煤膷asnom zvy拧ovan铆 prosperity; po啪aduje, aby sa vypracovala a podporovala glob谩lna dohoda o z谩sad谩ch udr啪ate木n茅ho financovania vr谩tane medzin谩rodn媒ch 煤膷tovn媒ch 拧tandardov pre 拧tandardy finan膷n茅ho vykazovania;

73.听v铆ta skuto膷nos钮, 啪e Adapta膷n媒 fond bude na膹alej sl煤啪i钮 cie木om Par铆啪skej dohody; uzn谩va v媒znam tohto fondu pre komunity, ktor茅 s煤 najviac zranite木n茅 vo膷i zmene kl铆my, a kon拧tatuje, 啪e od roku 2010 sa z fondu vy膷lenilo viac ako 830 mili贸nov USD na projekty a programy zameran茅 na adapt谩ciu na zmenu kl铆my a odolnos钮 vo膷i nej vr谩tane viac ako 120 konkr茅tnych lokalizovan媒ch projektov v najzranite木nej拧铆ch komunit谩ch rozvojov媒ch kraj铆n na celom svete; zd么raz艌uje v拧ak, 啪e t谩to suma nie je dosta膷uj煤ca, a vyz媒va darcovsk茅 krajiny, aby v媒razne zv媒拧ili svoje pr铆spevky do Adapta膷n茅ho fondu, a to predv铆date木nej拧铆m a viacro膷n媒m pr铆stupom;

74.听opakuje, 啪e je potrebn茅 ur媒chlene ukon膷i钮 dot谩cie na fos铆lne paliv谩 a in茅 dot谩cie 拧kodliv茅 pre 啪ivotn茅 prostredie v E脷 a na celom svete; kon拧tatuje, 啪e dot谩cie na fos铆lne paliv谩 v E脷 dosahuj煤 pribli啪ne 50 mili谩rd EUR, a vyz媒va v拧etky 膷lensk茅 拧t谩ty, aby zaviedli konkr茅tne politiky, harmonogramy a opatrenia na postupn茅 zru拧enie v拧etk媒ch priamych a nepriamych dot谩ci铆 na fos铆lne paliv谩 najnesk么r do roku 2025; vyz媒va v拧etky ostatn茅 zmluvn茅 strany, aby prijali podobn茅 opatrenia;

75.听podporuje pr谩cu koal铆cie ministrov financi铆 pre oblas钮 kl铆my a nab谩da v拧etky vl谩dy, aby prijali z谩v盲zky koal铆cie t媒kaj煤ce sa zos煤ladenia v拧etk媒ch polit铆k a postupov v oblasti p么sobnosti ministerstiev financi铆 s cie木mi Par铆啪skej dohody a uplat艌ovania 煤膷inn茅ho stanovovania cien uhl铆ka pod木a helsinsk媒ch z谩sad;

76.听zd么raz艌uje d么le啪it煤 煤lohu, ktor煤 mus铆 zohr谩va钮 s煤kromn媒 sektor vr谩tane podnikov a finan膷n媒ch trhov, aby nasmeroval hospod谩rstvo na cestu, ktor谩 je zlu膷ite木n谩 s Par铆啪skou dohodou; v铆ta iniciat铆vu centra pre s煤kromn茅 financie COP 26, ktor谩 sa zameriava na budovanie syst茅mu, ktor媒 mobilizuje s煤kromn茅 financie na podporu reorganiz谩cie na拧ich hospod谩rstiev s cie木om dosiahnu钮 uhl铆kov煤 neutralitu; uzn谩va z谩ujem 拧irokej verejnosti a jej zapojenie do udr啪ate木n媒ch invest铆ci铆; v铆ta 膷oraz v盲膷拧ie zapojenie hlavn媒ch medzin谩rodn媒ch finan膷n媒ch in拧tit煤ci铆 do rozvoja ekologick茅ho financovania a pova啪uje za nevyhnutn茅 tento trend podporova钮 s cie木om dosiahnu钮 煤spe拧n煤 dekarboniz谩ciu svetov茅ho hospod谩rstva; v铆ta zdru啪enie Glasgow Financial Alliance for Net Zero a jeho z谩v盲zok zmobilizova钮 potrebn茅 glob谩lne invest铆cie do nulovej bilancie emisi铆 najnesk么r do roku 2050, a to na z谩klade vedecky podlo啪en媒ch krit茅ri铆;

77.听zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e mechanizmus 膷ist茅ho rozvoja (CDM) nepriniesol skuto膷n茅 dodato膷n茅 zn铆啪enie emisi铆; vyz媒va zmluvn茅 strany, aby zv谩啪ili okam啪it茅 ukon膷enie mechanizmu CDM; zd么raz艌uje, 啪e pokra膷ovanie mechanizmu CDM by oslabilo Par铆啪sku dohodu a kolekt铆vne 煤silie o zn铆啪enie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov;

78.听zd么raz艌uje, 啪e star茅 kredity vytvoren茅 v minulosti sa nesm煤 pou啪铆va钮 v r谩mci Par铆啪skej dohody; zd么raz艌uje, 啪e star茅 kredity sa nesm煤 pou啪铆va钮 na splnenie cie木ov v oblasti kl铆my na obdobie po roku 2020;

79.听zd么raz艌uje potrebu 膹alej rozv铆ja钮 a podporova钮 zverej艌ovanie finan膷n媒ch inform谩ci铆 t媒kaj煤cich sa kl铆my a udr啪ate木nosti finan膷n媒mi in拧tit煤ciami a spolo膷nos钮ami;

Komplexn茅 煤silie v拧etk媒ch odvetv铆

80.听zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e odvetvie dopravy je jedin媒m odvetv铆m, v ktorom emisie na 煤rovni E脷 od roku 1990 vzr谩stli, a 啪e to nie je zlu膷ite木n茅 s dlhodob媒m cie木om klimatickej neutrality, ktor媒 si vy啪aduje v盲膷拧ie a r媒chlej拧ie zni啪ovanie emisi铆 zo v拧etk媒ch sektorov spolo膷nosti vr谩tane leteckej a n谩mornej dopravy; domnieva sa, 啪e v z谩ujme zaistenia s煤ladu NDC so z谩v盲zkami cel茅ho hospod谩rstva po啪adovan媒mi Par铆啪skou dohodou by zmluvn茅 strany mali by钮 nab谩dan茅 k tomu, aby do NDC zaradili emisie z medzin谩rodnej n谩mornej dopravy a letectva a aby sa dohodli na opatreniach na medzin谩rodnej, region谩lnej a n谩rodnej 煤rovni na rie拧enie emisi铆 z t媒chto odvetv铆 鈥� vr谩tane vplyvov letectva, ktor茅 nes煤visia s CO2, 鈥� a vykonali uveden茅 opatrenia; v tejto s煤vislosti opakuje, 啪e je potrebn茅 regulova钮 tieto odvetvia v r谩mci syst茅mu E脷 na obchodovanie s emisiami (ETS), ktor媒 by mohol sl煤啪i钮 aj ako vzor pre s煤be啪n煤 pr谩cu a podporova钮 vy拧拧ie glob谩lne amb铆cie na medzin谩rodnej 煤rovni, a to aj v r谩mci Medzin谩rodnej n谩mornej organiz谩cie (IMO) a Medzin谩rodnej organiz谩cie civiln茅ho letectva (ICAO); je znepokojen媒 pomal媒m pokrokom dosahovan媒m v IMO a ICAO pri rie拧en铆 emisi铆 z medzin谩rodnej lodnej a leteckej dopravy; poukazuje na to, 啪e leteck谩 doprava predstavuje pribli啪ne 2,1听% celosvetov媒ch emisi铆 CO2; vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby urobili v拧etko pre to, aby posilnili syst茅m kompenz谩cie a zni啪ovania emisi铆 uhl铆ka v medzin谩rodnom letectve (CORSIA) a podporili prijatie dlhodob茅ho cie木a ICAO zn铆啪i钮 emisie v tomto odvetv铆 pri s煤膷asnom zabezpe膷en铆 legislat铆vnej auton贸mie E脷 pri vykon谩van铆 smernice o ETS;

81.听pripom铆na, 啪e pod木a Medzin谩rodnej agent煤ry pre energiu by na dosiahnutie nulovej bilancie emisi铆 do roku 2050 v拧etky nov茅 osobn茅 automobily uv谩dzan茅 na trh na celom svete museli by钮 do roku 2035 s nulov媒mi emisiami; 膹alej zd么raz艌uje, 啪e ak m谩 by钮 Eur贸pa klimaticky neutr谩lna do roku 2050, takmer v拧etky aut谩 na eur贸pskych cest谩ch musia by钮 dovtedy s nulov媒mi emisiami; zd么raz艌uje, 啪e odvetvie dopravy m么啪e v媒znamne u木ah膷i钮 vyu啪铆vanie energie z obnovite木n媒ch zdrojov; zd么raz艌uje 煤lohu, ktor煤 m么啪e elektrick谩 mobilita zohr谩va钮 ako forma inteligentnej integr谩cie odvetv铆 energetiky a dopravy uvo木nen铆m kapac铆t flexibility, pri膷om zd么raz艌uje d么le啪itos钮 zavedenia inteligentn茅ho nab铆jania v celej E脷;

82.听kon拧tatuje, 啪e emisie 膷ierneho uhl铆ka z lodnej dopravy sa celosvetovo v obdob铆 2012 鈥� 2018 zv媒拧ili o 12 % a v Arkt铆de v obdob铆 2015 鈥� 2019 o 85 %; zd么raz艌uje, 啪e pod木a odhadov predstavuje 膷ierny uhl铆k v horizonte 20 rokov pribli啪ne 21听% emisi铆 z lodnej dopravy v priebehu 20-ro膷n茅ho obdobia; vzh木adom na naliehavos钮 rie拧enia zmeny kl铆my, a najm盲 na alarmuj煤ce tempo, ak媒m sa Arkt铆da top铆; po啪aduje okam啪it茅 opatrenia na zvr谩tenie s煤膷asn茅ho n谩rastu emisi铆 膷ierneho uhl铆ka z arktickej lodnej dopravy; vyjadruje hlbok茅 po木utovanie nad t媒m, 啪e z谩kaz pou啪铆vania 钮a啪k茅ho palivov茅ho oleja v Arkt铆de, ktor媒 IMO prijala, obsahuje pr铆li拧 mnoho medzier a je pri ochrane Arkt铆dy ne煤膷inn媒; naliehavo vyz媒va Komisiu, aby zabezpe膷ila, 啪e v拧etky lode, ktor茅 zastavuj煤 v pr铆stavoch E脷 a smeruj煤 do Arkt铆dy alebo jej bl铆zkosti, prejd煤 na 膷istej拧ie destil谩ty a nain拧taluj煤 sa na ne filtre tuh媒ch 膷ast铆c, ktor茅 by zn铆啪ili emisie 膷ierneho uhl铆ka o viac ne啪 90 %;

83.听poukazuje na skuto膷nos钮, 啪e v roku 2012 zodpovedala lodn谩 doprava za pribli啪ne 2,5 % celosvetov媒ch emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov[25]; vyjadruje znepokojenie nad t媒m, 啪e lodn谩 doprava je vy艌at谩 z medzin谩rodn媒ch (UNFCCC) cie木ov v oblasti kl铆my aj z cie木ov E脷 v oblasti kl铆my, a upozor艌uje na to, 啪e tieto emisie sa medzi rokmi 2018 a 2050 pod木a progn贸z zv媒拧ia a啪 o 50 %, ak sa ponechaj煤 bez kontroly[26]; v铆ta skuto膷nos钮, 啪e IMO v roku 2018 prijala po膷iato膷n煤 strat茅giu zni啪ovania emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov z lod铆, pod木a ktorej by emisie mali 膷o najsk么r dosiahnu钮 vrchol a do roku 2050 klesn煤钮 v porovnan铆 s rokom 2008 aspo艌 o 50 %, pri s煤膷asnej snahe o postupn茅 煤pln茅 odstr谩nenie t媒chto emisi铆, ale je znepokojen媒 doteraj拧铆m pomal媒m pokrokom a naliehavo vyz媒va IMO, aby ur媒chlene prijala ambici贸zne kr谩tkodob茅 a strednodob茅 opatrenia;

84.听pripom铆na, 啪e mest谩 zohr谩vaj煤 k木煤膷ov煤 煤lohu pri zni啪ovan铆 emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; zd么raz艌uje, 啪e mest谩 musia by钮 v oblasti zelenej transform谩cie l铆drami na miestnej a celosvetovej 煤rovni; vyz媒va Komisiu, aby zv谩啪ila konkr茅tne opatrenia na podporu zn铆啪enia emisi铆 CO2 z miest, ktor茅 sa maj煤 vykona钮 v spolupr谩ci s priemyslom, ob膷anmi a miestnymi org谩nmi; zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e mest谩 m么啪u sl煤啪i钮 ako kol铆sky pre nov茅 technol贸gie v oblasti elektrifik谩cie, automatiz谩cie a digitaliz谩cie, a to prostredn铆ctvom podpory inov谩ci铆 a priekopn铆ckych opatren铆;

85.听zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 煤silie integrova钮, aby sa dosiahol pokrok v oblastiach zmeny kl铆my aj kvality ovzdu拧ia; domnieva sa, 啪e na zn铆啪enie emisi铆 pri zdroji vo v拧etk媒ch odvetviach, najm盲 v cestnej a n谩mornej doprave, leteckej doprave, priemyseln媒ch zariadeniach, budov谩ch, po木nohospod谩rstve a v媒robe energie, je potrebn媒 holistick媒 pr铆stup s cie木om lep拧ie chr谩ni钮 zdravie na拧ich ob膷anov a na拧ej plan茅ty;

86.听pripom铆na, 啪e 23 % celosvetov媒ch emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov a pribli啪ne 10 % emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v E脷 poch谩dza z po木nohospod谩rstva, a uzn谩va v媒znamn媒 potenci谩l zni啪ovania emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v po木nohospod谩rskom odvetv铆, ako aj pozit铆vneho prispenia zv媒拧enia sekvestr谩cie uhl铆ka k boju proti zmene kl铆my; zd么raz艌uje, 啪e prechod k regenerat铆vnemu po木nohospod谩rstvu, krat拧铆m dod谩vate木sk媒m re钮azcom a k zdrav拧ej, vyv谩啪enej拧ej a udr啪ate木nej拧ej strave, a to aj prostredn铆ctvom zv媒拧enej spotreby rastl铆n a rastlinn媒ch potrav铆n vyroben媒ch udr啪ate木n媒m sp么sobom, by v媒razne prispel k zn铆啪eniu emisi铆 z po木nohospod谩rstva, pri膷om by sa uvo木nil tlak na p么du a pomohlo by to obnove ekosyst茅mov;

87.听kon拧tatuje, 啪e ve木k茅 v媒hody agroekol贸gie v oblasti kl铆my, biodiverzity a potravinovej bezpe膷nosti boli uznan茅 v spr谩vach IPCC a IPBES, uznal ich osobitn媒 spravodajca OSN pre pr谩vo na v媒啪ivu a boli uznan茅 aj v medzin谩rodnom hodnoten铆 po木nohospod谩rskych znalost铆, vedy a technol贸gie pre rozvoj pod veden铆m FAO; opakuje, 啪e agroekol贸gia a rodinn茅 po木nohospod谩rstvo by mali by钮 stredobodom opatren铆 v oblasti kl铆my;

88.听kon拧tatuje, 啪e pribli啪ne 60 % emisi铆 met谩nu vo svete sa vyp煤拧钮a zo zdrojov, ako s煤 po木nohospod谩rstvo, skl谩dky odpadov, zariadenia na 膷istenie odpadov媒ch v么d a v媒roba a potrubn谩 preprava fos铆lnych pal铆v; pripom铆na, 啪e met谩n je siln媒 sklen铆kov媒 plyn, viac ako 80-kr谩t silnej拧铆 ako CO2 po膷as 20-ro膷n茅ho obdobia, a je plynom s druh媒m najv盲膷拧铆m pr铆spevkom ku zmene kl铆my, po oxide uhli膷itom; zd么raz艌uje preto v媒znam okam啪it茅ho a r媒chleho zn铆啪enia emisi铆 met谩nu v tomto desa钮ro膷铆 ako jednej z naj煤膷innej拧铆ch s煤膷ast铆 opatren铆 E脷 v oblasti kl铆my; kon拧tatuje, 啪e na zmiernenie emisi铆 met谩nu, najm盲 z odvetvia energetiky je u啪 k dispoz铆cii mnoho n谩kladovo efekt铆vnych technol贸gi铆 a postupov; zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e zn铆啪enie emisi铆 met谩nu dop暮艌a potrebn茅 zn铆啪enie emisi铆 oxidu uhli膷it茅ho a 啪e 15 % po啪adovan茅ho zn铆啪enia emisi铆 pod木a Par铆啪skej dohody by sa u啪 dalo dosiahnu钮 n铆zkon谩kladov媒m a technicky uskuto膷nite木n媒m zmier艌ovan铆m emisi铆 met谩nu; v tejto s煤vislosti v铆ta nov煤 strat茅giu E脷 na zn铆啪enie emisi铆 met谩nu, ktor煤 Komisia predlo啪ila v okt贸bri 2020, a vyz媒va v拧etky zmluvn茅 strany, aby prijali r媒chle a ambici贸zne opatrenia na v媒razn茅 zn铆啪enie emisi铆 met谩nu; vyz媒va Komisiu, aby navrhla spravodliv媒, komplexn媒 a jasn媒 legislat铆vny r谩mec stanovuj煤ci z谩v盲zn茅 opatrenia a ciele zn铆啪enia met谩nu ved煤ce k v媒razn茅mu zn铆啪eniu emisi铆 met谩nu v E脷 do roku 2030; vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby viedli medzin谩rodn煤 spolupr谩cu a koordin谩ciu v oblasti zmier艌ovania emisi铆 met谩nu a aby boli na 膷ele glob谩lnej dohody o zmier艌ovan铆 vplyvu met谩nu v r谩mci COP26, v ktorej sa vymedzia nov茅 amb铆cie v oblasti glob谩lneho zmier艌ovania vplyvu met谩nu v s煤lade so spr谩vou IPCC o 1,5听掳C, glob谩lnou spr谩vou UNEP o hodnoten铆 met谩nu a 拧iestou hodnotiacou spr谩vou IPCC;

89.听pripom铆na, 啪e ako sa uv谩dza v pos煤den铆 vplyvu cie木ov茅ho pl谩nu v oblasti kl铆my do roku 2030[27], cie木 zn铆啪i钮 emisie sklen铆kov媒ch plynov do roku 2030 aspo艌 o 55 % si vy啪aduje rie拧enie emisi铆 met谩nu v s煤lade s cie木mi Par铆啪skej dohody;

90.听podporuje 煤silie Komisie o presadzovanie vytvorenia pr谩vne z谩v盲zn茅ho r谩mca na medzin谩rodnej 煤rovni pre zni啪ovanie emisi铆 met谩nu v r谩mci OSN;

91.听v铆ta ohl谩sen媒 z谩mer Bidenovej administrat铆vy USA a 膷铆nskeho prezidenta Si 扭in-pchinga ratifikova钮 noveliz谩ciu Montrealsk茅ho protokolu prijat煤 v Kigali, ktor谩 spolu s nadch谩dzaj煤cim presk煤man铆m pravidiel E脷 t媒kaj煤cich sa flu贸rovan媒ch sklen铆kov媒ch plynov predstavuje jedine膷n煤 pr铆le啪itos钮 na pribl铆啪enie sveta ku splneniu cie木ov Par铆啪skej dohody; vyz媒va Komisiu, aby do roku 2021 predlo啪ila ambici贸znu rev铆ziu nariadenia o F-plynoch s cie木om ur媒chli钮 postupn茅 ukon膷ovanie v媒roby ne煤plne flu贸rovan媒ch uh木ovod铆kov (HFC);

92.听nab谩da E脷, aby prevzala ved煤cu 煤lohu pri propagovan铆 stanovovania cien uhl铆ka ako 煤膷inn茅ho n谩stroja politiky v oblasti kl铆my ako s煤膷asti 拧ir拧ieho regula膷n茅ho r谩mca s cie木om presk煤ma钮 prepojenia a in茅 formy spolupr谩ce s existuj煤cimi mechanizmami stanovovania cien uhl铆ka v tret铆ch krajin谩ch a regi贸noch s cie木om ur媒chli钮 celosvetov茅 n谩kladovo efekt铆vne zn铆啪enie emisi铆 a z谩rove艌 zn铆啪i钮 riziko 煤niku uhl铆ka, 膷o by malo prispie钮 k vytvoreniu rovnak媒ch podmienok na celosvetovej 煤rovni; vyz媒va Komisiu, aby zaviedla ochrann茅 prvky na zaistenie toho, aby ak茅ko木vek prepojenia s听ETS E脷 na膹alej prin谩拧ali dodato膷n茅 a听trval茅 pr铆spevky k zmier艌ovaniu zmeny kl铆my a听neohrozovali z谩v盲zky E脷 t媒kaj煤ce sa dom谩cich emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; zd么raz艌uje, 啪e vytvorenie mechanizmu kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach v r谩mci E脷 v s煤lade s pravidlami Svetovej obchodnej organiz谩cie je z谩sadnou s煤膷as钮ou zelenej dohody a malo by by钮 k木煤膷ovou prioritou; zd么raz艌uje, 啪e mechanizmus kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach by sa mal pou啪i钮 ako pl谩n pre silnej拧ie opatrenia v oblasti kl铆my v r谩mci E脷 a na celom svete a z谩rove艌 zabezpe膷i钮 spravodliv煤 hospod谩rsku s煤钮a啪 medzi dom谩cimi a zahrani膷n媒mi v媒robcami E脷;

93.听zd么raz艌uje v媒znam siln茅ho odhodlania bojova钮 proti odles艌ovaniu; kon拧tatuje, 啪e hoci sa plocha lesov v E脷 v posledn媒ch rokoch rozr谩stla, v in媒ch regi贸noch, najm盲 v rozv铆jaj煤cich sa hospod谩rstvach z谩visl媒ch od komod铆t, je mas铆vne odles艌ovanie najm盲 v d么sledku po木nohospod谩rstva a chovu hospod谩rskych zvierat probl茅mom, ktor媒 potrebuje primeran茅 rie拧enie;

Priemysel a konkurencieschopnos钮

94.听pova啪uje konferenciu COP26 za najd么le啪itej拧iu pre eur贸pske priemyseln茅 a energetick茅 odvetvia od podp铆sania Par铆啪skej dohody v roku 2015, preto啪e 脷nia zakotvila cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality najnesk么r do roku 2050 a uviedla na trh bal铆k Fit for 55; domnieva sa, 啪e hospod谩rska prosperita, soci谩lna s煤dr啪nos钮, udr啪ate木n媒 priemyseln媒 rozvoj a politika v oblasti zmeny kl铆my by sa mali navz谩jom posil艌ova钮; zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e boj proti zmene kl铆my poskytuje priemyslu E脷 pr铆le啪itosti, ktor茅 sa m么啪u naplni钮, ak sa z谩konodarcovia zavia啪u k v膷asnej, prisp么sobenej, solid谩rnej a primeranej politickej reakcii; zd么raz艌uje potrebu zastre拧uj煤cej strat茅gie na dosiahnutie cie木ov stanoven媒ch na rok 2030 a na 膹al拧ie roky, v r谩mci ktorej sa zos煤ladia verejn茅 a s煤kromn茅 finan膷n茅 toky; pova啪uje za nanajv媒拧 d么le啪it茅, aby si E脷 zabezpe膷ila v媒hodu 鈥瀙rv茅ho 钮ahu鈥� a 拧la pr铆kladom;

95.听zd么raz艌uje, 啪e E脷 by mala urobi钮 v拧etko, 膷o je v jej sil谩ch, aby si udr啪ala ved煤cu poz铆ciu a glob谩lnu konkurencieschopnos钮 svojich priemyseln媒ch odvetv铆 pri prechode na hospod谩rstvo s emisiami sklen铆kov媒ch plynov s nulovou 膷istou hodnotou; poukazuje na to, 啪e na udr啪anie a roz拧铆renie oblast铆 ved煤ceho postavenia E脷 by sa mali pou啪i钮 dostupn茅 a inovat铆vne politick茅 n谩stroje; zd么raz艌uje potrebu 膹al拧ej dekarboniz谩cie eur贸pskeho priemyslu a pokra膷ovania podpory E脷 pre toto 煤silie; v铆ta iniciat铆vy zameran茅 na strategick茅 hodnotov茅 re钮azce; uzn谩va pozit铆vne 煤膷inky v膷asn媒ch opatren铆 v oblasti boja proti zmene kl铆my na eur贸psky priemysel, ako aj toho, 啪e E脷 je pr铆kladom pri dosahovan铆 klimatickej neutrality, 膷o otv谩ra cestu pre menej rozvinut茅 alebo menej ambici贸zne krajiny a zais钮uje ve木mi v媒hodn煤 konkuren膷n煤 v媒hodu pre priemysel E脷 a podnikanie; zd么raz艌uje potrebu vytvori钮 vyn煤tite木n茅 mnohostrann茅 a dvojstrann茅 dohody medzi E脷 a jej partnermi zameran茅 na v媒voz environment谩lnych noriem 脷nie a zabezpe膷enie rovnak媒ch podmienok pre obchod a invest铆cie; zd么raz艌uje potrebu zabr谩ni钮 premiest艌ovaniu v媒roby a invest铆ci铆 do eur贸pskeho priemyslu z d么vodu menej ambici贸znych opatren铆 v oblasti kl铆my mimo 脷nie, a preto nab谩da medzin谩rodn媒ch partnerov, aby zos煤ladili 煤silie v boji proti zmene kl铆my; domnieva sa, 啪e zelen谩 taxon贸mia E脷 by mala vytv谩ra钮 transparentnos钮 a poskytova钮 jasnos钮, aby umo啪nila vl谩dam a podnikom poskytova钮 stimuly pre invest铆cie prispievaj煤ce k dosiahnutiu cie木ov Par铆啪skej dohody;

96.听uzn谩va z谩sadn煤 煤lohu MSP, najm盲 mikropodnikov a startupov, pri podpore a dosahovan铆 zamestnanosti a rastu, ako aj pri veden铆 digit谩lnej a zelenej transform谩cie; pripom铆na, 啪e MSP s煤 z谩kladnou s煤膷as钮ou eur贸pskej hospod谩rskej a soci谩lnej 拧trukt煤ry a z谩konodarcovia ich musia pri tejto transform谩cii podporova钮 a stimulova钮, a to najm盲 zabezpe膷en铆m pr铆stupu k finan膷n媒m prostriedkom pre udr啪ate木n茅 technol贸gie, slu啪by a procesy a zjednodu拧en铆m administrat铆vnych postupov; je znepokojen媒 t媒m, 啪e mnoh茅 MSP si st谩le neuvedomuj煤 pr铆le啪itosti zelenej transform谩cie, a preto po啪aduje, aby sa t谩to medzera vo vedomostiach odstr谩nila s podporou poradcov pre udr啪ate木nos钮 a slu啪ieb pre udr啪ate木nos钮 siete Enterprise Europe Network;

97.听v铆ta z谩v盲zok, 煤silie a pokrok, ktor媒 doteraz dosiahli eur贸pski ob膷ania, komunity, obce, mest谩, regi贸ny, priemyseln茅 odvetvia a in拧tit煤cie pri plnen铆 povinnost铆 vypl媒vaj煤cich z Par铆啪skej dohody; z谩rove艌 poznamen谩va, 啪e je potrebn茅 r媒chlo posilni钮 膷innosti, aby boli plne v s煤lade s Par铆啪skou dohodou; nab谩da preto v拧etky z煤膷astnen茅 subjekty v 脷nii i mimo nej, aby svoje amb铆cie a spr谩vanie prisp么sobili vy拧拧铆m 拧tandardom s cie木om rie拧i钮 klimatick茅 v媒zvy;

98.听zd么raz艌uje pr铆le啪itosti, ktor茅 sol铆dna strat茅gia rastu na obnovu po odznen铆 pand茅mie COVID-19 pon煤ka nielen na prekonanie hospod谩rskej kr铆zy, ale aj na 膹al拧铆 rozvoj zelen茅ho a udr啪ate木n茅ho hospod谩rstva E脷 dosiahnut铆m digit谩lnej a zelenej transform谩cie; so znepokojen铆m kon拧tatuje, 啪e prehliadanie v媒hody budovania dynamiky by bolo pre priemysel E脷 拧kodliv茅, vzh木adom na rozsah priemyselnej transform谩cie potrebnej na dosiahnutie cie木ov do roku 2030 vo vysoko konkuren膷nom a r媒chlo sa rozv铆jaj煤com prostred铆;

99.听v铆ta skuto膷nos钮, 啪e nieko木ko obchodn媒ch partnerov E脷 zaviedlo obchodovanie s emisiami uhl铆ka alebo in茅 cenov茅 mechanizmy; v铆ta soci谩lne spravodliv媒 mechanizmus kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach E脷 v s煤lade s n谩vrhmi uveden媒mi v uznesen铆 Eur贸pskeho parlamentu o mechanizme kompenz谩cie uhl铆ka na hraniciach E脷 zlu膷ite木nom s WTO, ktor媒 zah艜艌a zriadenie 煤膷inn茅ho mechanizmu t媒kaj煤ceho sa 煤niku uhl铆ka, a jeho 煤膷inok na presadzovanie celosvetovej ceny uhl铆ka; vyz媒va zmluvn茅 strany konferencie COP26, aby sa dohodli na jasn媒ch, spravodliv媒ch a environment谩lne a soci谩lne vhodn媒ch pravidl谩ch na trhoch s uhl铆kom, ktor茅 konkr茅tne a merate木ne prispej煤 k udr啪ate木n茅mu rozvoju;

Energetick谩 politika

100.听v铆ta rev铆ziu energetick媒ch pr谩vnych predpisov v r谩mci bal铆ka Fit for 55 s cie木om zos煤ladi钮 ich so zv媒拧en媒m cie木om 脷nie zn铆啪i钮 emisie do roku 2030 o najmenej 55听%, aby sa najnesk么r do roku 2050 dosiahla klimatick谩 neutralita;

101.听pripom铆na z谩v盲zok 脷nie k听z谩sade prvoradosti energetickej efekt铆vnosti; zd么raz艌uje d么le啪itos钮 za膷lenenia z谩sady do v拧etk媒ch pr铆slu拧n媒ch pr谩vnych predpisov a iniciat铆v; poukazuje na nevyu啪it媒 potenci谩l energetickej efekt铆vnosti v odvetviach, ako je doprava a budovy, vr谩tane vykurovania a chladenia;

102.听pripom铆na, 啪e v 脷nii bolo v roku 2018 vynalo啪en媒ch 50 mili谩rd EUR na dot谩cie na fos铆lne paliv谩, 膷o zodpoved谩 pribli啪ne jednej tretine v拧etk媒ch energetick媒ch dot谩ci铆 v 脷nii; je presved膷en媒, 啪e dot谩cie na fos铆lne paliv谩 podkop谩vaj煤 ciele eur贸pskej zelenej dohody a z谩v盲zky Par铆啪skej dohody; zd么raz艌uje naliehav煤 potrebu poskytova钮 konzistentnej拧ie cenov茅 sign谩ly v r谩mci sektorov energetiky a 膷lensk媒ch 拧t谩tov a skuto膷nos钮, 啪e extern茅 n谩klady nie s煤 internalizovan茅; vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty a ostatn茅 zmluvn茅 strany konferencie COP26, aby uprednostnili invest铆cie do zelenej energie a infra拧trukt煤ry a aby postupne zru拧ili priame a nepriame dot谩cie na fos铆lne paliv谩;

103.听domnieva sa, 啪e na to, aby E脷 dosiahla klimatick煤 neutralitu, by mal by钮 jej energetick媒 syst茅m integrovan媒 a zalo啪en媒 na kask谩dovej priorite, po膷铆naj煤c implement谩ciou z谩sady prvoradosti energetickej efekt铆vnosti ved煤cej k 煤spor谩m energie, po ktorej nasleduje dekarboniz谩cia kone膷n媒ch pou啪it铆 prostredn铆ctvom priamej elektrifik谩cie, pal铆v z obnovite木n媒ch zdrojov a v prechodnej f谩ze n铆zkouhl铆kov媒ch pal铆v v听pr铆pade pou啪it铆, v听ktor媒ch nie je in谩 alternat铆va, pri zachovan铆 dostupnosti energie, cenovej dostupnosti a bezpe膷nosti dod谩vok prostredn铆ctvom rozvoja obehov茅ho, vysoko energeticky 煤膷inn茅ho, integrovan茅ho, prepojen茅ho, odoln茅ho a viac煤膷elov茅ho energetick茅ho syst茅mu;

104.听pripom铆na, 啪e je d么le啪it茅 zoh木adni钮 r么znorodos钮 vn煤tro拧t谩tnych energetick媒ch syst茅mov a v媒ziev; zd么raz艌uje potrebu spravodliv茅ho prechodu a pripom铆na s木ub uveden媒 v novej zelenej dohode, 啪e nikto nesmie zosta钮 pozadu; je znepokojen媒 skuto膷nos钮ou, 啪e pribli啪ne 50 mili贸nov dom谩cnost铆 v E脷 st谩le 啪ije v energetickej chudobe; zd么raz艌uje v媒znam soci谩lneho rozmeru vy拧拧铆ch amb铆ci铆 v oblasti kl铆my, pri膷om by sa mali prija钮 politiky na predch谩dzanie energetickej chudobe a jej 膷o najskor拧ie ukon膷enie; zd么raz艌uje, 啪e v拧etky politiky v oblasti energetiky by sa mali vykon谩va钮 v s煤lade so z谩sadou spravodlivej transform谩cie a v 煤zkej spolupr谩ci s ob膷ianskou spolo膷nos钮ou a so soci谩lnymi partnermi; domnieva sa preto, 啪e verejn茅 pl谩novanie a silnej拧ie soci谩lne partnerstv谩 a zapojenie ob膷ianskej spolo膷nosti na miestnej a vn煤tro拧t谩tnej 煤rovni, ako aj na 煤rovni E脷 maj煤 z谩sadn媒 v媒znam pre dosiahnutie klimatickej neutrality v r谩mci v拧etk媒ch sektorov spolo膷nosti spravodliv媒m, inkluz铆vnym a soci谩lne udr啪ate木n媒m sp么sobom;

105.听v铆ta prijatie eur贸pskej vod铆kovej strat茅gie, ktor谩 stanovuje ciele pre in拧tal谩ciu najmenej 6 GW obnovite木n媒ch vod铆kov媒ch elektrolyz茅rov v 脷nii do roku 2024 a 40 GW obnovite木n媒ch vod铆kov媒ch elektrolyz茅rov do roku 2030; pripom铆na potrebu ur媒chli钮 dekarboniz谩ciu existuj煤cej v媒roby vod铆ka zv媒拧en铆m v媒roby obnovite木n茅ho vod铆ka; zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅 膷o najsk么r vyradi钮 vod铆k z fos铆lnych pal铆v so zameran铆m na bezpe膷n茅 a udr啪ate木n茅 technol贸gie; naliehavo vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby bezodkladne za膷ali pozorne pl谩nova钮 toto vyradenie, aby sa v媒roba vod铆ka z fos铆lnych pal铆v za膷ala r媒chlo, predv铆date木ne a nezvratne zni啪ova钮 a aby sa zabr谩nilo pred暮啪eniu 啪ivotnosti v媒robn媒ch zariaden铆 zalo啪en媒ch na fos铆lnych paliv谩ch; poznamen谩va, 啪e nieko木ko z谩vodov vyr谩baj煤cich vod铆k z fos铆lnych pal铆v sa nach谩dza na 煤zemiach, kde m谩 prebieha钮 spravodliv谩 transform谩cia, a preto zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e s煤 potrebn茅 煤膷inn茅 podporn茅 opatrenia u木ah膷uj煤ce zni啪ovanie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov a prispievaj煤ce k rekvalifik谩cii a 膹al拧ej zamestnate木nosti miestnej pracovnej sily;

106.听v铆ta strat茅giu E脷 v oblasti energie z obnovite木n媒ch zdrojov na mori a jej amb铆ciu zv媒拧i钮 eur贸psku kapacitu na mori na najmenej 60 GW do roku 2030 a na 340 GW do roku 2050; zd么raz艌uje potrebu zabezpe膷i钮, aby vykon谩vanie strat茅gie bolo pr铆nosom pre cel煤 脷niu vr谩tane vn煤trozemsk媒ch 膷lensk媒ch 拧t谩tov;

107.听je presved膷en媒 o potrebe vytvori钮 spotrebite木om podmienky, ktor茅 ich bud煤 motivova钮 k tomu, aby si vyberali udr啪ate木nej拧ie formy energie a boli akt铆vnej拧铆; vyz媒va Komisiu, aby vyhodnotila zost谩vaj煤ce prek谩啪ky v oblasti vlastnej spotreby energie a komun铆t vyr谩baj煤cich energiu z obnovite木n媒ch zdrojov, najm盲 v n铆zkopr铆jmov媒ch alebo zranite木n媒ch dom谩cnostiach;

108.听v铆ta iniciat铆vu na rev铆ziu smernice o zda艌ovan铆 energie (2003/96/ES) s cie木om transformova钮 ju na n谩stroj, ktor媒 zos煤la膹uje da艌ov茅 politiky s cie木mi v oblasti energetiky a kl铆my na roky 2030 a 2050 a z谩rove艌 bude hodnoti钮 vplyvy vr谩tane vplyvov na spotrebite木ov, energetick煤 chudobu a dopravn煤 chudobu; vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby pod木a potreby zv谩啪ili zn铆啪enie dan铆 a poplatkov za energiu z obnovite木n媒ch zdrojov v celej 脷nii a aby posilnili finan膷n茅 stimuly na v媒robu energie z obnovite木n媒ch zdrojov;

109.听zd么raz艌uje, 啪e hoci sa Eur贸pa sna啪铆 splni钮 svoje ambici贸zne ciele, dosiahnutie glob谩lnych nulov媒ch emisi铆 do roku 2050 si vy啪iada koordinovan茅 glob谩lne opatrenia; zd么raz艌uje, 啪e rozvojov茅 krajiny bud煤 na dosiahnutie zelenej transform谩cie potrebova钮 r么zne stupne medzin谩rodnej pomoci; zd么raz艌uje d么le啪itos钮 posilnenia 煤zkej cezhrani膷nej spolupr谩ce a v媒meny najlep拧铆ch postupov s medzin谩rodn媒mi partnermi v oblasti tvorby politiky a vedy vr谩tane prenosu technol贸gi铆 s cie木om podpori钮 energetick煤 efekt铆vnos钮 a invest铆cie do udr啪ate木n媒ch energetick媒ch technol贸gi铆 a infra拧trukt煤ry;

110.听v铆ta z谩mer Komisie prija钮 ak膷n媒 pl谩n digitaliz谩cie energetick茅ho odvetvia s cie木om zabezpe膷i钮, aby sa E脷 stala technologick媒m l铆drom, a umo啪ni钮 integrovanej拧铆 energetick媒 syst茅m s inteligentn媒mi rie拧eniami v konkr茅tnych odvetviach a so zlep拧en媒m financovan铆m na obdobie rokov 2021 鈥� 2027; pripom铆na, 啪e je d么le啪it茅 rie拧i钮 rizik谩 kybernetickej bezpe膷nosti v odvetv铆 energetiky s cie木om zabezpe膷i钮 odolnos钮 energetick媒ch syst茅mov;

V媒skum, inov谩cie, digit谩lne technol贸gie a politika v oblasti vesm铆ru

111.听v铆ta 煤lohu programu Horizont Eur贸pa a jeho pr铆nos ku klimatickej neutralite; zast谩va n谩zor, 啪e partnerstv谩 v r谩mci programu Horizont Eur贸pa vr谩tane spolo膷n媒ch podnikov posilnia spolupr谩cu medzi verejn媒m a s煤kromn媒m sektorom s cie木om prispie钮 k dosiahnutiu zelenej transform谩cie a z谩rove艌 zaisti钮, aby udr啪ate木n茅 inov谩cie boli dostupn茅, pr铆stupn茅 a cenovo dostupn茅; zd么raz艌uje d么le啪itos钮 zlep拧enia komunik谩cie s ob膷anmi o v媒sledkoch eur贸pskych projektov v oblasti v媒skumu a v媒voja a o nov媒ch technol贸gi谩ch vr谩tane vlajkov媒ch projektov s cie木om zv媒拧i钮 prijatie verejnosti a zvidite木ni钮 煤lohu 脷nie pre jej ob膷anov;

112.听zd么raz艌uje potrebu pril谩ka钮 viac verejn媒ch a s煤kromn媒ch invest铆ci铆 do v媒skumu, inov谩ci铆 a zav谩dzania nov媒ch udr啪ate木n媒ch technol贸gi铆, a to aj v odvetviach n谩ro膷n媒ch na pracovn煤 silu, do nevyhnutn媒ch nov媒ch infra拧trukt煤rnych siet铆 a projektov, ktor茅 prispievaj煤 k dosiahnutiu cie木ov eur贸pskej zelenej dohody a Par铆啪skej dohody;

113.听zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅 zaisti钮 s煤dr啪nos钮 a konzistentnos钮 stimulov na podporu inovat铆vnych technol贸gi铆 na dosiahnutie cie木ov do roku 2030 a 2050, rie拧enie zav谩dzania u啪 vyspel媒ch technol贸gi铆, ako aj invest铆cie do nov媒ch technol贸gi铆, ktor茅 je potrebn茅 vyvin煤钮, aby sa dosiahol cie木 脷nie v oblasti klimatickej neutrality najnesk么r do roku 2050;

114.听zd么raz艌uje z谩sadn煤 煤lohu, ktor煤 m么啪u digit谩lne technol贸gie zohr谩va钮 pri podpore zelenej transform谩cie E脷; zd么raz艌uje, 啪e obnova E脷 si vy啪aduje vytvorenie stabiln茅ho regula膷n茅ho r谩mca a finan膷n媒ch stimulov aj pre s煤kromn媒ch akt茅rov, aby sa dosiahol a zabezpe膷il pokrok orientovan媒 na trh v oblasti v媒skumu, inov谩ci铆 a rozvoja udr啪ate木n媒ch technol贸gi铆;

115.听zd么raz艌uje, 啪e digitaliz谩cia je jedn媒m z k木煤膷ov媒ch faktorov integr谩cie energetick茅ho syst茅mu, preto啪e m么啪e umo啪ni钮 dynamick茅 a prepojen茅 toky energetick媒ch nosi膷ov, umo啪ni钮 prepojenie r么znych trhov a poskytn煤钮 potrebn茅 煤daje na zos煤ladenie ponuky a dopytu; zd么raz艌uje potenci谩l digit谩lnych technol贸gi铆 zv媒拧i钮 energetick煤 efekt铆vnos钮 a t媒m zn铆啪i钮 celkov茅 emisie sklen铆kov媒ch plynov; pripom铆na, 啪e Komisia odhaduje, 啪e environment谩lna stopa IKT predstavuje 5听% a啪 9听% celosvetov茅ho vyu啪铆vania elektrickej energie a viac ako 2听% celosvetov媒ch emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; zd么raz艌uje, 啪e pod木a 拧t煤die Spolo膷n茅ho v媒skumn茅ho centra Komisie o umelej inteligencii z roku 2018 by d谩tov茅 centr谩 a prenos 煤dajov mohli predstavova钮 3听% a啪 4听% celkovej spotreby elektrickej energie v 脷nii; zd么raz艌uje, 啪e Komisia o膷ak谩va zv媒拧enie spotreby d谩tov媒ch centier o 28听% medzi rokmi 2018 a 2030; zd么raz艌uje, 啪e u啪 47听% emisi铆 uhl铆ka z digit谩lnej oblasti je sp么soben媒ch spotrebite木sk媒mi zariadeniami (ako s煤 po膷铆ta膷e, smartf贸ny, tablety a in茅 pripojen茅 objekty); po啪aduje preto opatrenia na zn铆啪enie uhl铆kovej stopy v odvetv铆 IKT zabezpe膷en铆m energetickej efekt铆vnosti a efekt铆vnosti vyu啪铆vania zdrojov a pripom铆na cie木, aby sa d谩tov茅 centr谩 stali klimaticky neutr谩lnymi a vysoko energeticky 煤膷inn媒mi najnesk么r do roku 2030, ako sa uv谩dza v digit谩lnej strat茅gii;

116.听pripom铆na v媒znam pr铆spevku v媒skumu a v媒voja k dosiahnutiu cie木ov stanoven媒ch v听Par铆啪skej dohode a cie木ov Eur贸pskej zelenej dohody; vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby podporovali v媒skum a inov谩cie a celkov茅 zv媒拧enie rozpo膷tov E脷 a vn煤tro拧t谩tnych rozpo膷tov ur膷en媒ch na v媒skum a inov谩cie v oblasti udr啪ate木n媒ch a bezpe膷n媒ch energetick媒ch technol贸gi铆 a inov谩ci铆; vyz媒va Komisiu, aby zv谩啪ila 膹al拧ie podporn茅 technol贸gie a inovat铆vne rie拧enia, ktor茅 prispej煤 k vytvoreniu integrovan茅ho energetick茅ho syst茅mu odoln茅ho vo膷i zmene kl铆my, a to aj tam, kde m谩 Eur贸pa ved煤ce postavenie vo svete a dom谩ce hodnotov茅 re钮azce; domnieva sa, 啪e je nevyhnutn茅 ma钮 v 脷nii k木煤膷ov茅 segmenty hodnotov媒ch re钮azcov v oblasti energie z obnovite木n媒ch zdrojov, aby sa dosiahli ciele v oblasti kl铆my a priniesli Eur贸panom v媒znamn茅 hospod谩rske v媒hody, a po啪aduje primeran茅 opatrenia na podporu 煤lohy eur贸pskeho obsahu v dod谩vate木skom re钮azci a pr谩vnych predpisoch v oblasti obnovite木n媒ch zdrojov energie;

Zmena kl铆my a rozvoj

117.听domnieva sa, 啪e konferencia COP26 predstavuje pr铆le啪itos钮 na obnovenie sn谩h o dosiahnutie cie木ov Par铆啪skej dohody a cie木ov udr啪ate木n茅ho rozvoja OSN, najm盲 cie木a udr啪ate木n茅ho rozvoja 膷.听13 (klimatick茅 opatrenia); domnieva sa, 啪e Agenda 2030 mus铆 fungova钮 ako pl谩n na dosiahnutie zelen拧ej, spravodlivej拧ej a udr啪ate木nej拧ej bud煤cnosti;

118.听zd么raz艌uje d么le啪itos钮 pr铆stupu zalo啪en茅ho na re拧pektovan铆 木udsk媒ch pr谩v v oblasti kl铆my, aby sa zabezpe膷ilo, 啪e v拧etky opatrenia bud煤 re拧pektova钮 a podporova钮 木udsk茅 pr谩va v拧etk媒ch 木ud铆;

119.听naliehavo vyz媒va zmluvn茅 strany UNFCCC, aby na膹alej zvy拧ovali svoje amb铆cie v oblasti zmiernenia a adapt谩cie v s煤lade s cie木mi Par铆啪skej dohody a za膷le艌ovali h木adisko 木udsk媒ch pr谩v do svojich vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov a inform谩ci铆 o adapt谩cii; vyz媒va sekretari谩t UNFCCC, aby v spolupr谩ci s vysok媒m komis谩rom OSN pre 木udsk茅 pr谩va vypracoval usmernenia k tomu, ako za膷leni钮 ochranu 木udsk媒ch pr谩v do vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov a inform谩ci铆 o adapt谩cii;

120.听je si vedom媒 mno啪stva d么kazov o tom, 啪e d么sledky zmeny kl铆my sp么sobuj煤 a zhor拧uj煤 nedostatok 啪ivotne d么le啪it媒ch zdrojov, ako je orn谩 p么da, po拧kodzuj煤 alebo ni膷ia ekosyst茅my, ktor茅 zachov谩vaj煤 啪ivot, a zvy拧uj煤 v媒skyt a z谩va啪nos钮 pr铆rodn媒ch katastrof, 膷铆m p么sobia ako hybn茅 sily konfliktov, vys铆d木ovania obyvate木stva a humanit谩rnych kr铆z;

121.听zd么raz艌uje, 啪e pod木a piatej hodnotiacej spr谩vy IPCC s煤 znalosti p么vodn媒ch a听miestnych obyvate木ov a听tradi膷n茅 znalosti v媒znamn媒m zdrojom, ktor媒 m么啪e pom么c钮 pri adapt谩cii na zmenu kl铆my; vyjadruje po木utovanie nad t媒m, 啪e poznatky p么vodn茅ho obyvate木stva sa nevyu啪铆vaj煤 煤膷inne, pri膷om v pr谩vnych, politick媒ch a in拧titucion谩lnych r谩mcoch mnoh媒ch kraj铆n st谩le ch媒ba v媒slovn茅 uznanie p么vodn茅ho a kme艌ov茅ho obyvate木stva a ich pr谩v, a 啪e ich uplat艌ovanie zost谩va ve木k媒m probl茅mom;

122.听trv谩 na tom, 啪e je nevyhnutn茅 zahrn煤钮 do opera膷n媒ch pravidiel mechanizmu udr啪ate木n茅ho rozvoja spo木ahliv茅 z谩ruky zmier艌ovania a ochrany pr谩v p么vodn茅ho obyvate木stva a miestnych spolo膷enstiev do ka啪d茅ho projektu v r谩mci tohto mechanizmu; zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅 vyu啪i钮 vedomosti p么vodn媒ch a miestnych komun铆t o ochrane 啪ivotn茅ho prostredia a zabezpe膷i钮, aby ich hlasy boli s煤膷as钮ou medzin谩rodn茅ho 煤silia v oblasti kl铆my;

123.听vyz媒va E脷, aby sa ujala vedenia pri 煤plnom zos煤laden铆 doh么d WTO s Par铆啪skou dohodou a zabezpe膷ila, aby jej vlastn茅 obchodn茅 a investi膷n茅 dohody nevytv谩rali prek谩啪ky pri vykon谩van铆 Par铆啪skej dohody a pri dosahovan铆 cie木ov udr啪ate木n茅ho rozvoja OSN, ale sk么r ich plne podporovali;

脷loha Eur贸pskeho parlamentu

124.听domnieva sa, 啪e by mal by钮 neoddelite木nou s煤膷as钮ou deleg谩cie E脷, preto啪e mus铆 da钮 s煤hlas na uzatvorenie medzin谩rodn媒ch doh么d a ako spoluz谩konodarca zohr谩va 煤stredn煤 煤lohu pri dom谩com vykon谩van铆 Par铆啪skej dohody; trv谩 preto na tom, aby sa mohol z煤膷astni钮 na koordina膷n媒ch stretnutiach E脷 na konferencii COP 26 v Glasgowe a听aby sa mu zaru膷il pr铆stup ku v拧etk媒m pr铆pravn媒m dokumentom od okamihu za膷atia rokovan铆;

掳

掳听掳

125.听poveruje svojho predsedu, aby post煤pil toto uznesenie Rade, Komisii, vl谩dam a parlamentom 膷lensk媒ch 拧t谩tov a听sekretari谩tu UNFCCC s po啪iadavkou, aby sa rozoslalo v拧etk媒m zmluvn媒m stran谩m dohovoru, ktor茅 nie s煤 膷lenmi E脷.

听