Ϸվ

Návrh uznesenia - B9-0404/2023Návrh uznesenia
B9-0404/2023

NÁVRH UZNESENIAosituácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a pretrvávajúcich hrozbách voči Arménsku

2.10.2023-()

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
vsúlade sčlánkom 132 ods.2 rokovacieho poriadku

Anna Fotyga, Alexandr Vondra, Veronika Vrecionová, Assita Kanko, Adam Bielan, Waldemar Tomaszewski, Witold Jan Waszczykowski, Anna Zalewska, Elżbieta Kruk, Joachim Stanisław Brudziński, Andżelika Anna Możdżanowska
v mene skupiny ECR

Pozri aj spoločný návrh uzneseniaRC-B9-0393/2023

ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
B9-0404/2023
Predkladané texty :
B9-0404/2023
Rozpravy :
Prijaté texty :

9‑0404/2023

Uznesenie Európskeho parlamentu osituácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a pretrvávajúcich hrozbách voči Arménsku

()

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Arménsku a Azerbajdžane, najmä na uznesenie z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu[1], z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom[2] a z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Azerbajdžanom[3],

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 29. septembra 2023 o nútenom vysídľovaní ľudí z Náhorného Karabachu,

so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa o vývoji v Náhornom Karabachu z 21. septembra 2023,

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.keďže 19. septembra 2023 Azerbajdžan začal rozsiahlu vojenskú ofenzívu proti Náhornému Karabachu po týždňovej blokáde Lačinského koridoru, ktorý je jedinou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom a vonkajším svetom; keďže Azerbajdžan požadoval úplné stiahnutie etnických arménskych síl známych ako obranná armáda Náhorného Karabachu z tohto regiónu, čo ich po 24-hodinovej vojenskej operácii prinútilo kapitulovať;

B.keďže blokáda viedla k závažnej humanitárnej kríze, ktorá výrazne zasiahla najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, pričom 120 000 Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu nemá dostatočný prístup k základnému tovaru a službám vrátane potravín, paliva a liekov;

C.keďže ofenzíva sa skončila 20. septembra 2023 dohodou o prímerí s orgánmi Náhorného Karabachu a vojenským prísľubom odzbrojenia a začatia rozhovorov o „opätovnej integrácii“;

D.keďže azerbajdžanská vláda uviedla, že zaručí práva civilného obyvateľstva vrátane práv na vzdelanie, kultúru, náboženstvo a komunálnych volebných práv, ale nerozhodla o udelení autonómneho štatútu regiónu; keďže v dôsledku dlhoročného napätia arménske obyvateľstvo nepovažuje tieto sľuby za dôveryhodné, obáva sa represálií alebo straty slobody používať vlastný jazyk a praktizovať svoje náboženstvo a zvyky;

E.keďže viac ako 100 000 ľudí – viac ako tri štvrtiny obyvateľstva Náhorného Karabachu – už utieklo do Arménska po tom, ako im Azerbajdžan umožnil opustiť územie, čo predstavuje masový exodus takmer celého arménskeho obyvateľstva a môže viesť k ukončeniu stoviek rokov prítomnosti Arménov v tejto krajine;

F.keďže medzi tými, ktorí sa rozhodli zostať, sú väčšinou staršie osoby, pričom ďalší tvrdia, že sa možno vrátia, ak budú vidieť, že pre etnických Arménov je bezpečné žiť pod azerbajdžanskou vládou;

G.keďže 27. septembra 2023 azerbajdžanské sily zadržali pri prekračovaní hranice z Náhorného Karabachu do Arménska Rubena Vardanjana, miliardára, podnikateľa, bývalého ministra Náhorného Karabachu a zakladateľa humanitárnej iniciatívy Aurora;

H.keďže 28. septembra 2023 vydal vodca Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan dekrét, v ktorom sa uvádza, že Náhorný Karabach prestane k 1. januáru 2024 existovať, a vyzval obyvateľstvo Náhorného Karabachu vrátane ľudí nachádzajúcich sa mimo republiky, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie, ktoré predložil Azerbajdžan;

I.keďže azerbajdžanské orgány oznámili začatie procesu registrácie arménskych obyvateľov prostredníctvom osobitného portálu;

J.keďže v Náhornom Karabachu sa nachádzajú mnohé kostoly, mešity, kamenné kríže a cintoríny; keďže po tom, ako Azerbajdžan spôsobil počas vojny v roku 2020 značné úmyselné škody na arménskom kultúrnom dedičstve, Medzinárodný súdny dvor (MSD) vo svojom príkaze zo 7. decembra 2021[4] uviedol, že Azerbajdžan musí „prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie činom vandalizmu a znehodnocovania arménskeho kultúrneho dedičstva, a to okrem iného vrátane kostolov a iných miest bohoslužieb, pamiatok, pamiatok, cintorínov a artefaktov, a na ich trestanie“;

K.keďže 26. septembra 2023 Komisia oznámila, že zvýši svoje financovanie humanitárnej pomoci o 5 miliónov EUR v reakcii na rastúce potreby vyplývajúce z krízy v Náhornom Karabachu;

L.keďže EÚ a USA uľahčili niekoľko kôl mierových rozhovorov medzi Arménskom a Azerbajdžanom; keďže Arménsko oficiálne predložilo Medzinárodnému súdnemu dvoru žalobu voči Azerbajdžanu so žiadosťou o uplatnenie dočasných opatrení podľa Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie;

1.vyzýva azerbajdžanské orgány, aby sa zdržali ďalších násilností v Náhornom Karabachu a v regióne; zdôrazňuje, že k násilnému obnoveniu kontroly Azerbajdžanu nad územím Náhorného Karabachu došlo v kontexte závažnej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu po blokáde Lačinského koridoru zo strany Azerbajdžanu počas predchádzajúcich deviatich mesiacov, čo je v rozpore so záväzkami Azerbajdžanu vyplývajúcimi z vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020;

2.zdôrazňuje, že Azerbajdžan nesie zodpovednosť za zaručenie práv a bezpečnosti Arménov Náhorného Karabachu vrátane ich práva žiť vo svojich domovoch bez zastrašovania a diskriminácie, ako aj práva na návrat pre tých, ktorí boli vysídlení; je hlboko znepokojený dôsledkami konania Azerbajdžanu pre civilné obyvateľstvo, ktoré v súčasnosti opúšťa región; zdôrazňuje, že akékoľvek násilné premiestnenie etnického arménskeho obyvateľstva môže predstavovať čin etnických čistiek, na ktoré by medzinárodné spoločenstvo malo rázne reagovať; vyzýva preto Baku, aby sa zdržalo všetkých krokov, ktoré sú priamo alebo nepriamo zamerané na vyhostenie zostávajúcich etnických Arménov z regiónu, a žiada, aby tí, ktorí sa rozhodnú vrátiť sa, mohli tak urobiť;

3.vyjadruje solidaritu s Arménmi Náhorného Karabachu, ktorí musia opúšťať územia svojich predkov; víta všetko úsilie arménskej vlády o poskytnutie prístrešia a pomoci vysídleným Arménom; víta humanitárnu pomoc, ktorú EÚ poskytuje obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Náhornom Karabachu a jeho okolí, a vyzýva na ďalšiu pomoc na riešenie všetkých humanitárnych potrieb, najmä neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci do regiónu, pričom berie na vedomie význam tohto regiónu pre EÚ;

4.konštatuje, že misia OSN prišla do Náhorného Karabachu až 1. októbra 2023 a že je to prvýkrát za približne 30 rokov, čo svetová organizácia vstúpila do regiónu; očakáva, že nezávislá medzinárodná misia poskytne obyvateľom Náhorného Karabachu transparentnosť, istotu a dôveru, pričom sa zameria na humanitárne potreby a ochranu;

5.vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby sa zaviazala k širokej amnestii pre všetkých bývalých úradníkov Náhorného Karabachu, ktorí boli unesení a zatknutí, a naliehavo žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

6.zdôrazňuje, že humanitárnym organizáciám a agentúram OSN sa musí poskytnúť okamžitý, bezplatný a neobmedzený prístup do Náhorného Karabachu s cieľom poskytnúť zostávajúcemu miestnemu obyvateľstvu potrebnú pomoc a monitorovať situáciu;

7.odsudzuje nečinnosť ruských „mierových síl“ a celkovú úlohu, ktorú zohráva Rusko, ktoré už desaťročia podporuje konflikt a využíva ho na vlastné politické zisky;

8.vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zachovaním kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v Náhornom Karabachu po masívnom exode Arménov v Náhornom Karabachu vzhľadom na ničenie kultúrneho, náboženského a historického dedičstva od začiatku konfliktu v Náhornom Karabachu; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby sa zdržal ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského alebo historického dedičstva v regióne alebo zásahov v snahe zmanipulovať jeho pôvod a namiesto toho sa usiloval o zachovanie, ochranu a podporu tejto bohatej rozmanitosti v súlade s príkazom MSD zo 7. decembra 2021; dôrazne trvá na tom, aby Azerbajdžan umožnil organizácii UNESCO prístup do lokalít kultúrneho dedičstva na územiach pod svojou kontrolou s cieľom vykonať ich inventarizáciu, a aby Azerbajdžan zabezpečil ich ochranu; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby sa uistil, že pred hodnotiacou misiou organizácie UNESCO nedôjde k žiadnym zásahom do lokalít kultúrneho dedičstva Arménska a že sa pred zásahmi na miestach arménskeho kultúrneho dedičstva uskutočnia konzultácie s arménskymi a medzinárodnými odborníkmi v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorí sa na nich budú úzko podieľať; vyzýva na úplnú obnovu týchto a iných zbúraných lokalít; navrhuje využívanie Satelitného strediska EÚ (SatCen) na poskytovanie satelitných snímok s cieľom pomôcť určiť vonkajší stav ohrozeného dedičstva v regióne;

9.víta začatie civilnej misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale zdôrazňuje potrebu zvýšiť počet pozorovateľov EUMA a vybaviť ich dodatočnými spôsobilosťami na lepšiu podporu cieľov misie; víta ochotu Arménska umožniť misiu na svojom území a vyzýva Azerbajdžan, aby umožnil prítomnosť EUMA aj na svojej strane hranice;

10.opätovne zdôrazňuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Azerbajdžanu a Arménska; vyzýva Azerbajdžan, aby opätovne potvrdil svoj jednoznačný záväzok voči územnej celistvosti Arménska; očakáva, že Azerbajdžan sa po opätovnom získaní kontroly nad svojimi medzinárodne uznávanými hranicami zdrží akýchkoľvek agresívnych a nepriateľských krokov voči Arménsku; vyzýva preto na posilnenie misie EUMA, aby mohla naďalej pozorne sledovať vývoj v tejto súvislosti priamo na mieste;

11.vyzýva na väčšiu angažovanosť EÚ v regióne, najmä pokiaľ ide o presadzovanie takzvanej Noemovej dohody, ktorá by mohla normalizovať vzťahy medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Tureckom a priniesť do regiónu trvalý mier;

12.vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala demokraticky zvolené orgány Arménska pri rozvoji odolnosti a stability a pokračovaní demokratických reforiem v krajine; zastáva názor, že so súhlasom arménskych orgánov by sa vzťahy medzi EÚ a Arménskom mali rýchlo rozvíjať na základe budúcej dohody o pridružení a možnosti pristúpenia k EÚ;

13.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Európskej komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vláde a prezidentovi Arménska, vláde a prezidentovi Azerbajdžanu, generálnej tajomníčke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, generálnej tajomníčke Rady Európy, generálnej riaditeľke UNESCO a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Posledná úprava: 4. októbra 2023
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia