SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIAo dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
18.9.2019-()
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9-0097/2019 (PPE)
B9-0098/2019 (ECR)
B9-0099/2019 (S&D)
B9-0100/2019 (Renew)
Michael Gahler, Andrius Kubilius, Rasa Juknevičienė, Željana Zovko, David McAllister, Antonio Tajani, Sandra Kalniete, Traian Băsescu, Radosław Sikorski, Andrzej Halicki, Andrey Kovatchev, Ewa Kopacz, Lukas Mandl, Alexander Alexandrov Yordanov, Andrea Bocskor, Inese Vaidere, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Vladimír Bilčík, Ivan Štefanec, Liudas Mažylis, Loránt Vincze, Arba Kokalari
v mene skupiny PPE
Kati Piri, Isabel Santos, Sven Mikser, Marina Kaljurand
v mene skupiny S&D
Michal Šimečka, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Katalin Cseh, Ondřej Kovařík, Vlad-Marius Botoş, Izaskun Bilbao Barandica, Jan-Christoph Oetjen, Sheila Ritchie, Olivier Chastel, Petras Auštrevičius
v mene skupiny Renew
Ryszard Antoni Legutko, Anna Fotyga, Tomasz Piotr Poręba, Dace Melbārde, Witold Jan Waszczykowski, Ryszard Czarnecki, Jadwiga Wiśniewska, Bogdan Rzońca, Anna Zalewska, Jacek Saryusz-Wolski, Grzegorz Tobiszowski, Joanna Kopcińska, Elżbieta Rafalska, Joachim Stanisław Brudziński, Beata Szydło, Beata Mazurek, Andżelika Anna Możdżanowska, Beata Kempa, Patryk Jaki, Charlie Weimers
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
()
Európsky parlament,
–so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,
–so zreteľom na vyhlásenie prvého podpredsedu Timmermansa a komisárky Jourovej z 22.augusta 2019 k nadchádzajúcemu Európskemu dňu spomienky na obete všetkých totalitných aautoritatívnych režimov,
–so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN prijatú10.decembra1948,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945[1],
–so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,
–so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z28.novembra 2008 oboji proti niektorým formám aprejavom rasizmu axenofóbie prostredníctvom trestného práva[2],
–so zreteľom na Pražskú deklaráciu osvedomí Európy akomunizme prijatú3.júna 2008,
–so zreteľom na svoje vyhlásenie z23.septembra 2008 ovyhlásení 23.augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu anacizmu[3],
–so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[4],
–so zreteľom na správu Komisie z22. decembra 2010 opamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami vEurópe (),
–so zreteľom na závery Rady z9. – 10. júna 2011 opamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami vEurópe,
–so zreteľom na Varšavskú deklaráciu z 23.augusta 2011 o európskom pamätnom dni obetí totalitných režimov,
–so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád členských štátov EÚ z 23. augusta 2018 o pripomenutí si obetí komunizmu,
–so zreteľom na svoje historické uznesenie o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve, prijaté 13.januára 1983 vreakcii na tzv.baltskú výzvu 45 štátnych príslušníkov z týchto krajín,
–so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,
–so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A.keďže tento rok si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie nevídaného rozsahu a ktorá viedla k okupácii európskych krajín na niekoľko desaťročí;
B.keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, na základe čoho sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;
C.keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov-Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najprv napadnutá Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo stratu nezávislosti Poľska a bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ, a komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 začal viesť agresívnu vojnu proti Fínsku, v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko;
D.keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny sa niektorým európskym krajinám podarilo začať sprocesom obnovy azmierenia, zatiaľ čo viných krajinách zostala pol storočia pri moci diktatúra, pričom niektoré znich boli pod priamou sovietskou okupáciou či vplyvom, anaďalej im chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva a bol im znemožnený sociálno-ekonomický rozvoj;
E.keďže napriek tomu, že zločiny nacistického režimu boli posúdené a potrestané v rámci norimberských súdnych procesov, stále existuje naliehavá potreba zvýšiť povedomie o zločinoch stalinizmu ainých diktátorských režimov, posúdiť ich z morálneho hľadiska aprávne ich prešetriť;
F.keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické a nacistické ideológie zakázané zákonom;
G.keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami anacistickou tyraniou, ktorá viedla kholokaustu a k rozširovaniu totalitných anedemokratických komunistických režimov vstrednej avo východnej Európe, abola spôsobom, ako pomocou spolupráce a integrácie prekonať hlbokú priepasť anepriateľstvo vEurópe a ako ukončiť vojnu a upevniť demokraciu vEurópe; keďže pre európske krajiny, ktoré trpeli pod sovietskou okupáciou a komunistickými diktatúrami, znamená rozširovanie EÚ od roku 2004 návrat k rodine západných demokratických štátov, do ktorej patria;
H.keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudoval základ na zmierenie založené na pravde a pripomínaní si minulosti;
I.keďže spomienky na obete totalitných režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov spáchaných komunistickými, nacistickými a inými diktatúrami majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti novodobým vonkajším hrozbám;
J.keďže pred 30 rokmi, 23. augusta 1989, sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov-Ribbentrop aspomienky na obete totalitných režimov uskutočnila tzv. Baltská cesta – demonštrácia, ktorá nemala obdoby a počas ktorej sa dva milióny Litovčanov, Lotyšov aEstóncov chytili za ruky, aby tak vytvorili živú reťaz siahajúcu od Vilniusu cez Rigu až po Tallinn;
K.keďže napriek tomu, že 24. decembra 1989 Kongres zástupcov ľudu ZSSR okrem ďalších dohôd uzavretých s nacistickým Nemeckom odsúdil aj podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop, ruské orgány v auguste 2019 odmietli zodpovednosť za túto dohodu a za jej dôsledky, pričom v súčasnosti presadzujú názor, že Poľsko, pobaltské štáty a Západ sú skutočnými strojcami druhej svetovej vojny;
L.keďže spomienky na obete totalitných aautoritatívnych režimov a uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov stalinizmu, nacizmu a iných diktatúr majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti novodobým vonkajším hrozbám;
M.keďže otvorene radikálne, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti, napríklad šírením nenávistných prejavov na internete, čo často vedie k nárastu násilia, xenofóbie a neznášanlivosti;
1.pripomína, že ako je zakotvené včlánku 2 Zmluvy o EÚ, Únia je založená na hodnotách úcty kľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; pripomína, že tieto hodnoty sú spoločné všetkým členským štátom;
2.zdôrazňuje, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení z 23. augusta 1939, označovanej aj ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajných protokolov, na základe ktorej si dva totalitné režimy so spoločným cieľom dobyť svet rozdelili Európu na dve sféry vplyvu;
3.pripomína, že nacistické a komunistické režimy vykonávali masové vraždy, genocídu a deportácie a zapríčinili straty na životoch aobmedzovanie slobody v20. storočí vrozsahu nevídanom v dejinách ľudstva, a pripomína otrasný zločin holokaustu, ktorého sa dopustil nacistický režim; čo najdôraznejšie odsudzuje akty agresie, zločiny proti ľudskosti a masové porušovanie ľudských práv páchané nacistickými, komunistickými ainými totalitnými režimami;
4.vyjadruje hlbokú úctu všetkým obetiam týchto totalitných režimov a vyzýva všetky inštitúcie a všetkých aktérov EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, že sa nezabudne na hrozné totalitné zločiny proti ľudskosti a systematické neprípustné porušovanie ľudských práv a že tieto skutky budú súdne stíhané, a aby sa zaručilo, že takéto zločiny sa už nikdy nezopakujú; zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať spomienky na minulosť nažive, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu, a opätovne zdôrazňuje svoj jednotný postoj voči všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;
5.vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby jasne a zásadovo posúdili zločiny a aktov agresie páchaných totalitnými komunistickými režimami a nacistickým režimom;
6.odsudzuje všetky prejavy a propagáciu totalitných režimov, ako je nacizmus a stalinizmus, v EÚ;
7.odsudzuje historický revizionizmus a glorifikáciu nacistických kolaborantov v niektorých členských štátoch EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcou sa akceptáciou radikálnych ideológií a príklonom k fašizmu, rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v Európskej únii a vyvolávajú vňom obavy správy z niektorých členských štátov o tajných dohodách medzi politickými predstaviteľmi, politickými stranami a zložkami presadzovania práva a radikálnymi, rasistickými a xenofóbnymi hnutiami rôznych politických orientácií; vyzýva členské štáty, aby takéto akty čo najdôraznejšie odsúdili, pretože ohrozujú hodnoty mieru, slobody a demokracie, ktoré vyznáva EÚ;
8.vyzýva všetky členské štáty, aby si 23. august pripomínali ako Európsky deň spomienky na obete totalitných režimov tak na úrovni EÚ, ako aj štátnej úrovni, a aby zvyšovali povedomie mladšej generácie o týchto témach zahrnutím histórie totalitných režimov a analýzy ich dôsledkov do osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ; vyzýva členské štáty, aby podporili dokumentovanie problematickej minulosti Európy, napríklad prekladmi súdnych konaní v norimberských súdnych procesoch, do všetkých jazykov EÚ;
9.vyzýva členské štáty, aby odsúdili apotláčali všetky formy popierania holokaustu vrátane zľahčovania a minimalizácie trestných činov, ktoré spáchali nacisti a ich kolaboranti, a aby zabránili ich zľahčovaniu vpolitických a mediálnych prejavoch;
10.požaduje spoločnú kultúru historického povedomia, ktorá zavrhuje zločiny fašizmu, stalinizmu ainých totalitných aautoritatívnych režimov minulosti, atak posilňuje odolnosť voči moderným hrozbám pre demokraciu, najmä vradoch mladšej generácie; nabáda členské štáty, aby v rámci bežnej kultúry presadzovali vzdelávanie o rozmanitosti našej spoločnosti a o našej spoločnej histórii, a to i o zverstvách druhej svetovej vojny, ako sú holokaust a systematická niekoľkoročná dehumanizácia jeho obetí;
11.okrem toho žiada, aby sa 25. máj (výročie popravy osvienčimského hrdinu rotmajstra Witolda Pileckého) stanovil za medzinárodný deň hrdinov boja proti totalitarizmu, ktorý bude vyjadrením úcty všetkým tým, ktorí bojom proti tyranii preukázali hrdinstvo a skutočnú lásku k ľudstvu, a ktorý tiež poskytne budúcim generáciám jasný príklad správneho postoja, ktorý sa má zaujať k hrozbe totalitného zotročovania;
12.vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu na projekty historickej pamäti a spomienok v členských štátoch a na činnosti platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné zdroje v rámci programu „Európa pre občanov“ na podporu pripomenutia si obetí totalitarizmu a spomienky na ne, ako sa stanovuje v pozícii Parlamentu k programu Práva a hodnoty na roky 2021 – 2027;
13.vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru azmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť kspoločnej budúcnosti aže Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu aochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv azásad právneho štátu, ato nielen vEurópskej únii, ale aj mimo nej;
14.poukazuje na to, že v krajiny východnej a strednej Európy sa vďaka svojmu pristúpeniu k EÚ a NATO nielenže vrátili do európskej rodiny slobodných demokratických krajín, ale takisto preukázali úspech v reformách a sociálno-ekonomickom rozvoji s pomocou EÚ; zdôrazňuje však, že táto možnosť by mala zostať otvorená aj pre ostatné európske krajiny, ako sa stanovuje v článku 49 Zmluvy o EÚ;
15.vyjadruje presvedčenie, že Rusko je aj naďalej najväčšou obeťou komunistického totalitarizmu a že jeho vývoj smerom k demokratickému štátu bude náročný, pokiaľ budú vláda, politická elita a politická propaganda ďalej kamuflovať komunistické trestné činy a velebiť sovietsky totalitný režim; vyzýva preto ruskú spoločnosť, aby uzavrela svoju tragickú minulosť;
16.vyjadruje hlboké znepokojenie nad úsilím súčasného ruského vedenia skresliť historické fakty a kamuflovať zločiny, ktoré spáchal sovietsky totalitný režim, a považuje ho za nebezpečný prvok informačnej vojny vedenej proti demokratickej Európe, ktorý sa zameriava na rozdelenie Európy, a preto vyzýva Komisiu, aby rázne proti tomuto úsiliu bojovala;
17.vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim používaním symbolov totalitných režimov na verejných priestranstvách a na komerčné účely, a pripomína, že viaceré európske krajiny zakázali používanie tak nacistických, ako aj komunistických symbolov;
18.poznamenáva, že ponechanie pamätníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách niektorých členských štátov (parky, námestia, ulice atď.), vytvára podmienky na skresľovanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému;
19.odsudzuje to, že extrémistické a xenofóbne politické sily v Európe sa čoraz viac uchyľujú k skresľovaniu historických faktov a používajú symboliku a rétoriku, ktoré pripomínajú aspekty totalitnej propagandy vrátane rasizmu, antisemitizmu a nenávisti voči sexuálnym a iným menšinám;
20.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad s ustanoveniami rámcového rozhodnutia Rady, bojovali proti organizáciám šíriacim nenávistné prejavy a násilie na verejných priestranstvách a na internete;
21.zdôrazňuje, že tragická minulosť Európy by mala naďalej slúžiť ako morálna a politická inšpirácia na riešenie výziev dnešného sveta, medzi ktoré patrí boj za spravodlivejší svet, vytvorenie otvorených a tolerantných spoločností a komunít zahŕňajúcich etnické, náboženské a sexuálne menšiny a to, aby európske hodnoty boli prínosom pre všetkých;
22.poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam aparlamentom členských štátov, ruskej Dume a parlamentom krajín Východného partnerstva.