Ϸվ

Návrh uznesenia - B9-0099/2019Návrh uznesenia
B9-0099/2019

NÁVRH UZNESENIAo dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy

17.9.2019-()

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Kati Piri, Isabel Santos
v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uzneseniaRC-B9-0097/2019

ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
B9-0099/2019
Predkladané texty :
B9-0099/2019
Prijaté texty :

9‑0099/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy

()

Európsky parlament,

so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

so zreteľom na vyhlásenie prvého podpredsedu Timmermansa a komisárky Jourovej z 22.augusta 2019 k nadchádzajúcemu európskemu dňu spomienky na obete všetkých totalitných aautoritatívnych režimov,

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN osúčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti z 9. mája 2017,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/179 z 19. decembra 2016 o boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným druhom praktík, ktoré prispievajú k podpore súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti,

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o náraste neofašistického násilia v Európe[1],

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945[2],

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z28.novembra 2008 oboji proti niektorým formám aprejavom rasizmu axenofóbie prostredníctvom trestného práva[3],

so zreteľom na Pražskú deklaráciu osvedomí Európy akomunizme prijatú3.júna 2008,

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008 o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu anacizmu[4],

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[5],

so zreteľom na správu Komisie z22. decembra 2010 opamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami vEurópe (),

so zreteľom na závery Rady z9. – 10. júna 2011 opamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami vEurópe,

so zreteľom na Varšavskú deklaráciu z 23.augusta 2011 o európskom pamätnom dni obetí totalitných režimov,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád ôsmich členských štátov EÚ z 23. augusta 2018 o pripomenutí obetí komunizmu,

so zreteľom na komisie pre pravdu a spravodlivosť zriadené v rôznych častiach sveta, ktoré pomohli ľuďom žijúcim pod nadvládou početných niekdajších diktátorských a totalitných režimov prekonať rozdiely a dosiahnuť zmierenie,

so zreteľom na uznesenie o situácii v Estónsku, Lotyšsku a Litve, prijaté 13.januára 1983[6],

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.keďže včlánku 2 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ) je zakotvené, že Únia je založená na hodnotách úcty kľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú spoločné všetkým členským štátom;

B.keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže bezpríkladnosť holokaustu, ktorého sa dopustil nacistický režim, nesmie nikdy upadnúť do zabudnutia;

C.keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, podpísali komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, čím sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili medzi sféry vplyvu dvoch totalitných režimov a pripravila sa pôda na vypuknutie druhej svetovej vojny;

D.keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov – Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najskôr obsadená Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo rozhodujúcu stratu poľskej nezávislosti; keďže 30.novembra 1939 začal komunistický Sovietsky zväz agresívnu vojnu proti Fínsku a v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a násilne anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko; keďže 23. augusta 1989 sa pri príležitosti 50. výročia paktu Molotov – Ribbentrop aspomienky na obete totalitných režimov spojili dva milióny Litovčanov, Lotyšov aEstóncov vovýnimočnej demonštrácii s názvom Baltská cesta;

E.keďže po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny prebiehala v niektorých európskych krajinách povojnová obnova a zmierenie, zatiaľ čo viných krajinách zostala pri moci diktatúra, pričom niektoré znich boli pod sovietskou okupáciou, anaďalej im chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva asociálno-ekonomický rozvoj;

F.keďže spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov auznanie auvedomovanie si zločinov stalinizmu, nacizmu a iných diktatúr ako súčasti spoločného európskeho dedičstva majú rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov a pre posilňovanie odolnosti EÚ voči súčasným vonkajším hrozbám;

G.keďže otvorene neofašistické, neonacistické, rasistické a xenofóbne skupiny a politické strany podnecujú k nenávisti a násilnostiam v spoločnosti, pričom nám pripomínajú, čoho boli schopné v minulosti;

H.keďže šírenie nenávistných prejavov na internete často vedie k nárastu násilia vrátane násilia neofašistických skupín;

1.zdôrazňuje, že európsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov, ktorý si každoročne pripomíname 23. augusta, je mementom, aby sme dôstojnosť, slobodu, demokraciu, právny štát a ľudské práva nepovažovali za samozrejmosť, rovnako ako mier, demokraciu a základné práva;

2.vzdáva poctu všetkým obetiam nacizmu, stalinizmu a ďalších totalitných a autoritatívnych režimov; zdôrazňuje, že ich pamiatka posilňuje hodnotu mieru a prosperity, ktoré priniesla naša Únia;

3.zdôrazňuje, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení z 23. augusta 1939, označovanej aj ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajných protokolov, na základe ktorej si dva totalitné režimy rozdelili Európu do dvoch zón vplyvu;

4.pripomína že nacizmus, stalinizmus aďalšie totalitné a autoritatívne režimy boli v20.storočí zodpovedné za masové vraždy, genocídu, deportácie a straty na životoch aslobodách v rozsahu doposiaľ nevídanom v histórii ľudstva;

5.odsudzuje historický revizionizmus a glorifikáciu nacistických kolaborantov v niektorých členských štátoch EÚ; je hlboko znepokojený zvyšujúcou sa normalizáciou fašizmu, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti v Európskej únii a v niektorých členských štátoch a je pohoršený správami z niektorých členských štátov o kolúzii politických predstaviteľov, politických strán a zložiek presadzovania práva s neofašistami a neonacistami;

6.vyzýva členské štáty, aby odsúdili apotláčali všetky formy popierania holokaustu vrátane zľahčovania a minimalizácie trestných činov, ktoré spáchali nacisti a ich kolaboranti, a aby zabránili ich zľahčovaniu vpolitických a mediálnych prejavoch;

7.požaduje spoločnú kultúru historického povedomia, ktorá zavrhuje zločiny fašizmu, stalinizmu ainých totalitných aautoritatívnych režimov minulosti, atak posilňuje odolnosť voči moderným hrozbám pre demokraciu, najmä vradoch mladších generácií;

8.nabáda členské štáty, aby prostredníctvom hlavného kultúrneho prúdu podporovali vzdelávanie o rozmanitosti našej spoločnosti a o našej spoločnej histórii, a to i o zverstvách druhej svetovej vojny, ako je holokaust a systematická niekoľkoročná dehumanizácia jeho obetí;

9.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad s ustanoveniami rámcového rozhodnutia Rady, bojovali proti organizáciám šíriacim nenávistné prejavy a násilie na verejných priestranstvách a na internete a aby so zreteľom na svoje vnútroštátne právne poriadky a právomoc účinne zakázali neofašistické a neonacistické skupiny a akúkoľvek inú nadáciu alebo združenie, ktoré vyzdvihuje a glorifikuje nacizmus a fašizmus;

10.vyzýva Komisiu, aby poskytla konkrétnu podporu projektom na podporu historickej pamäti a povedomia v členských štátoch a činnostiam platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné prostriedky v rámci programu Európa pre občanov s cieľom podporovať pripomínanie si obetí totalitných a autoritatívnych režimov;

11.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 18. septembra 2019
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia