Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2025 oposúdení vykonávania programu Horizont Európa so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a odporúčania pre 10. rámcový program pre výskum ()
Európsky parlament,
–so zreteľom na články 179 až 188 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z23. septembra 2024 orozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(1),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013(2),
–so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/764 z10. mája 2021, ktorým sa zriaďuje osobitný program navykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum ainovácie azrušuje rozhodnutie 2013/743/EÚ(3),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/819 z 20. mája 2021 o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte(4),
–so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/820 z 20. mája 2021 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027: stimulácia inovačného talentu a inovačnej kapacity Európy, ktorým sa ruší rozhodnutie č. 1312/2013/EÚ(5),
–so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2021/2085 z 19. novembra 2021, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa a zrušujú nariadenia (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 561/2014 a (EÚ) č. 642/2014(6),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2021/697 z29.apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond azrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092(7),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 30.septembra 2020 s názvom Nová éra výskumu a inovácie (),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 22.októbra 2024 s názvom Realizácia európskeho výskumného priestoru (EVP) – Posilnenie európskeho výskumu a inovácií: Cesta EVP a budúce smerovanie (),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 o globálnom prístupe k výskumu a inováciám – Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete (),
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2022 o globálnom prístupe k výskumu a inováciám: Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete(8),
–so zreteľom na svoje uznesenie z22. novembra 2022 o implementácii Európskej rady pre inovácie(9),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2023 s názvom Misie EÚ po dvoch rokoch: hodnotenie pokroku a ďalší postup (),
–so zreteľom na svoje uznesenie zo14. decembra 2023 o mladých výskumných pracovníkoch(10),
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2024 s odporúčaniami pre Komisiu o podpore slobody vedeckého výskumu v EÚ(11),
–so zreteľom na stanovisko Výboru pre európsky výskumný priestor a inováciu z 26. júna 2024 k usmerneniam pre nasledujúci rámcový program pre výskum a inovácie,
–so zreteľom na hodnotiace správy o partnerstve uverejnené v roku 2024 o ôsmich z deviatich znalostných a inovačných spoločenstiev, konkrétne o EIT Urban Mobility, EIT Climate-ZIS, EIT Food, EIT InnoEnergy, EIT Health, EIT Manufacturing, EIT Raw Materials a EIT Digital;
–so zreteľom na správu skupiny expertov CERIS z novembra 2024 s názvom Budovanie odolnosti v oblasti civilnej bezpečnosti na základe výskumu a technológií,
–so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 09/2022 zo septembra 2022 s názvom Výdavky v oblasti klímy v rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020: Neboli také vysoké, ako boli vykázané,
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. januára 2016 týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu (),
–so zreteľom na správu Enrica Lettu zo 17. apríla 2024 s názvom Much more than a Market (Oveľa viac ako trh),
–so zreteľom na správu Maria Draghiho z 9. septembra 2024 s názvom The future of European competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti),
–so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa zo 16. októbra 2024 s názvom Align, Act, Accelerate: Research, Technology and Innovation to boost European Competitiveness (Zladiť, konať, urýchliť: Výskum, technológia a inovácie na posilnenie európskej konkurencieschopnosti),
–so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A10-0021/2025),
A.keďže program Horizont Európa je najväčším centrálne riadeným programom financovania EÚ a najväčším programom výskumu a vývoja financovaným z verejných zdrojov na svete; keďže Európsky parlament pôvodne navrhol rozpočet vo výške 120miliárdEUR a nie 93,4miliardyEUR, ktoré zostali po revízii viacročného finančného rámca;
B.keďže investície do výskumu a vývoja sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť, spoločenský pokrok a inovácie EÚ; keďže na 10. Rámcový program pre výskum a inovácie (10. RP) sa v správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti (Draghiho správa) odporučil rozpočet vo výške 200 miliárd EUR a v správe expertnej skupiny Komisie pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa rozpočet vo výške 220 miliárd EUR;
C.keďže rámcový program musí byť založený na európskych hodnotách, vedeckej nezávislosti, slobode a excelentnosti, ako aj na vysokých európskych etických normách a snahe zlepšiť európsku konkurencieschopnosť a riešiť spoločenské výzvy;
D.keďže Draghiho správa ukázala, že Európa je svetovým lídrom v oblasti vedy a inovácií s druhým najvyšším podielom vysokokvalitných vedeckých publikácií a tretím najvyšším podielom patentových prihlášok na celom svete; keďže Draghiho správa takisto dospela k záveru, že hodnotový reťazec, ktorý prechádza od výskumu až po inovatívne výrobky, ktoré zlepšujú život občanov v EÚ, je menej účinný v porovnaní s USA a Čínou pri premene dobrého výskumu na úspešné podniky poskytujúce európskym občanom kvalitné pracovné miesta, nové výrobky a služby, čo dokazuje pretrvávajúca priepasť medzi USA a EÚ v inovačnej výkonnosti a postupné zmenšovanie náskoku EÚ pred Čínou; keďže Draghiho správa zdôrazňuje, že Európa zaostáva, najmä pokiaľ ide o rozširovanie startupov;
E.keďže komisárka Zaharieva na vypočúvaní vEurópskom parlamente sa zaviazala bojovať za nezávislý a zjednodušený rámcový program a vyjadrila podporu zvýšenému rozpočtu a odbornejšiemu riadeniu;
F.keďže v Heitorovej správe sa uvádza, že v prvých troch rokoch programu Horizont Európa sa na programe zúčastnilo 7474 MSP (34% všetkých účastníkov) a že viac ako polovica MSP programu Horizont Európa sa prvýkrát zúčastňuje na niektorom z programov EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií; keďže miera úspešnosti žiadostí MSP sa výrazne zlepšila (až na 19,9% z 12% v programe Horizont 2020);
G.keďže v Lettovej správe sa navrhuje vytvorenie „piatej slobody“, ktorá by zahŕňala výskum, inovácie a vzdelávanie ako nový rozmer jednotného trhu, keďže pôvodné štyri slobody sú v podstate založené na teoretických princípoch 20.storočia;
H.podporuje Lettovu správu Právo zostať, opakuje význam predchádzania vnútornému úniku mozgov, a iniciatívy Heitorovej správy „Choose Europe“ na podporu kariéry vo výskume a zmenu súčasného európskeho úniku mozgov na „prílev mozgov“ do roku 2035;
Všeobecné pripomienky k programu Horizont Európa a k výskumu a inovácii
1.pripomína, že sa nachádzame v rozhodujúcom okamihu pre výskum a inovácie a predsedníčka Komisie Ursula Von der Leyenová počas prezentácie svojho druhého funkčného obdobia vo funkcii predsedníčky Európskej komisie vEurópskom parlamente v júli 2024 uviedla, že Európa musí postaviť „výskum a inovácie do centra nášho hospodárstva“;
2.konštatuje, že v správach Draghiho, Lettu a Heitora sa výskum a inovácie považujú za kľúčové pri dosahovaní európskej konkurencieschopnosti a zdôrazňuje naliehavosť konať, aby sme nezaostali; zdôrazňuje, že je nutné silné odhodlanie, aby sa dosiahol taký budúci rámcový program, ktorý predstavuje rozhodujúci príspevok ku konkurencieschopnosti Európy a jej celkovému blahobytu;
3.pripomína, že správy Draghiho a Heitora sú pre Európu dôrazným upozornením, aby čelila globálnej konkurencii a značnému nárastu čínskej vedy za posledné roky; víta vyššiu mieru úspešnosti programu Horizont Európa v porovnaní s programom Horizont 2020; oceňuje schopnosť programu Horizont Európa reagovať na krízy, akými sú pandémia ochorenia COVID-19 a geopolitické výzvy, no vyjadruje poľutovanie nielen nad nedostatkom dodatočných zdrojov, ale aj nad neustálym znižovaním financovania, čo ohrozuje pôvodné priority;
4.vyjadruje poľutovanie nad tým, že s vykonávaním programu Horizont Európa sa spájajú negatívne skúsenosti, pretože podľa prevládajúcich dojmov sa pri prechode z programu Horizont 2020 na program Horizont Európa zvýšila zložitosť a byrokracia; zdôrazňuje, že miera úspešnosti niektorých častí programu je stále taká nízka, že odrádza od predkladania potenciálne vynikajúcich žiadostí, najmä výskumníkov z výskumných inštitúcií s menšími rozpočtami a z MSP; domnieva sa, že strategické plánovanie by malo viesť k významnejším prínosom pre kvalitu programovania a k posilneniu záväzku všetkých zainteresovaných strán v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa doposiaľ javia ako nedostatočné; domnieva sa, že 10. RP by mal byť postavený na nástrojoch v rámci programu Horizont Európa, ktoré sa osvedčili ako účinné a efektívne;
5.zdôrazňuje dôležitosť pružného rámcového programu; konštatuje, že v Heitorovej správe sa uvádza, že je dôležité reagovať na rýchlo sa meniacu oblasť vedy a inovácie, a odporúča sa radikálna reforma zapojenia odborníkov z praxe do riadenia programu, najmä prostredníctvom dvoch navrhovaných nových rád, ako aj menej prespkriptívnych výziev; pripomína, že v Draghiho správe sa konštatuje, že súčasné riadenie rámcového programu je pomalé a byrokratické, že jeho organizácia by sa mala prepracovať tak, aby bola väčšmi založená na výsledkoch a hodnotená vrcholovými odborníkmi, a že budúci rámcový program by mali riadiť ľudia s preukázanými výsledkami v oblasti výskumu alebo inovácií; konštatuje, že inovačné nápady sa nedajú vždy predvídať a naprogramovať, a zdôrazňuje potrebu dostatočného financovania, ktoré nie je vopred naprogramované, aby sa naplno využil potenciál rozvoja inovácií;
6.zdôrazňuje význam rámcového programu založeného na excelentnosti, aby sa zabezpečila účasť najlepších výskumných pracovníkov v Európe v rámci celého programu; tvrdí, že jeden z kritických nedostatkov politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií súvisí aj s nedostatkom zmysluplného integrovaného a komplementárneho prístupu medzi činnosťami miestne orientovaného výskumu a inovácií zameraného na excelentnosť, najmä medzi rámcovým programom a oknom politiky súdržnosti v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú z hľadiska rozpočtu EÚ rádovo rovnaké; konštatuje, že rozšírenie a komercializácia výsledkov výskumu zostáva v Európe veľkou výzvou;
7.pripomína odporúčanie v Heitorovej správe podporovať atraktívny a inkluzívny európsky ekosystém v oblasti výskumu, vývoja a inovácií; pripomína odporúčanie v Lettovej správe podporovať rozvoj piatej slobody na jednotnom trhu; pripomína zistenie z Draghiho správy, že roztrieštenosť inovačného ekosystému EÚ je jednou z hlavných príčin slabej výkonnosti Európy v oblasti inovácií; pripomína, že zmluvy zaraďujú rámcový program do rozvoja európskeho výskumného priestoru; je presvedčený, že na to, aby sa maximalizoval vplyv rámcového programu, musí byť začlenený do širšej európskej výskumnej politiky, ktorou sa zabezpečí, aby Európa bola atraktívnym miestom pre výskumné činnosti, ktoré priťahujú svetové talenty, ktoré účinne premieňajú vedu na hospodársky rast a spoločenský pokrok a ktoré účinne riešia inovačnú priepasť v rámci EÚ; domnieva sa, že pripravovaný akt o európskom výskumnom priestore (EVP) by sa mal zamerať na dosiahnutie tohto cieľa v Európe; uznáva, že stále existujú značné prekážky obmedzujúce „voľný pohyb mozgov“ medzi členskými štátmi vrátane uznávania kvalifikácií;
8.trvá na tom, že je absolútne nevyhnutné, aby členské štáty prijali konkrétne záväzky na dosiahnutie cieľa výdavkov na vedu a výskum vo výške 3% HDP do roku 2030; konštatuje, že EÚ investuje podstatne menej ako iné svetové mocnosti, už viac ako 2 desaťročia nedosahuje cieľ výdavkov vo výške 3% HDP na výskum a vývoj, pričom v roku 2022 investovala do výskumu a vývoja 2,24% HDP, zatiaľ čo napríklad USA vynaložili 3,5% svojho HDP; zdôrazňuje, že každý rok, keď EÚ investuje menej do výskumu a vývoja, zhoršuje situáciu a prehlbuje rozdiel oproti tretím krajinám; spresňuje, že medzi intenzitou výskumu a vývoja v 27 členských štátoch EÚ existujú veľké rozdiely, pričom päť ČŠ dosahuje cieľ 3% výdavkov, zatiaľ čo niektoré ďalšie sú pod 1%; pripomína, že s menej ako 7% celkovo(12) predstavuje príspevok EÚ na výdavky na výskum a vývoj veľmi malý podiel na celkových verejných výdavkoch na výskum a vývoj v EÚ; konštatuje, že vnútroštátne výdavky na výskum by sa nemali znižovať v reakcii na dostupnosť financovania výskumu zo strany EÚ ako alternatívneho financovania; zdôrazňuje, že je potrebné spoločné úsilie európskych a vnútroštátnych finančných prostriedkov na výskum a inovácie; zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu súkromných investícií do výskumu a inovácií s cieľom doplniť verejné financovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií zaostávajú za investíciami v Číne a USA a dosahujú 1,3% HDP v EÚ v porovnaní s 2,4% v USA a 1,9% v Číne; trvá preto na zásadnej úlohe intervencie EÚ ako katalyzátora výdavkov na výskum a vývoj a na potrebe ďalšej koordinácie a zosúladenia vnútroštátnych výdavkov a výdavkov EÚ na výskum a vývoj;
9.trvá na zásadnej úlohe dlhodobého verejného financovania na podporu excelentného základného výskumu, ktorého hnacím motorom je vedecká zvedavosť s jediným cieľom, ktorým je rozvoj vedeckých poznatkov, a ktorý nemá zjavný ani okamžitý prínos a niekedy sa vyznačuje náhodnosťou;
10.zdôrazňuje odôvodnenie72 nariadenia o programe Horizont Európa, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia špičkovej vedeckej kvality a v súlade s článkom13 charty by mal program podporovať dodržiavanie akademickej slobody vo všetkých krajinách, ktoré využívajú jeho finančné prostriedky; zdôrazňuje, že hoci v niekoľkých krajinách, ktoré využívajú finančné prostriedky programu Horizont Európa, došlo k niekoľkým incidentom týkajúcim sa akademickej slobody, Komisia toto odôvodnenie účinne nevyužila na riešenie konkrétnych problémov; víta záväzok komisárky zodpovednej za startupy, výskum a inovácie v jej vypočutí vEurópskom parlamente, že predloží legislatívny návrh o slobode vedeckého výskumu; vyzýva Komisiu, aby predložila takýto legislatívny návrh v súlade s uznesením Európskeho parlamentu zo 17. januára 2024;
11.podporuje vysokú úroveň výdavkov na ochranu klímy v prvých rokoch programu Horizont Európa; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dosiahnutí celkového cieľa výdavkov na ochranu klímy vo výške 35% počas celého obdobia trvania programu;
12.zdôrazňuje, že Horizont Európa je na dobrej ceste dosiahnuť ciele výdavkov na ochranu klímy bez toho, aby sa v súlade s príručkou programu Horizont Európa pri hodnotení návrhov zohľadňovala zásada nespôsobovať významnú škodu, pokiaľ to nebolo relevantné pre obsah výzvy; zdôrazňuje, že neexistuje žiadna právna povinnosť ani právny základ pre horizontálne uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ ani zásady „nespôsobovať škodu“; víta záväzok komisárky zodpovednej za startupy, výskum a inovácie v jej vypočutí vEurópskom parlamente, že posúdi súčasný prístup a nový prístup k uplatňovaniu zásady „nespôsobovať škodu“ vrátane právneho základu tohto uplatňovania a podeliť sa o toto posúdenie sEurópskym parlamentom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred začiatkom 10. RP informovala Európsky parlament o vplyve využívania zásady „nespôsobovať škodu“ v rámci programu Horizont Európa vrátane odhadu súvisiacich nákladov na jeho vykonávanie pre Komisiu a príjemcov a jeho vplyvu na zjednodušenie projektových žiadostí;
13.domnieva sa, že počas vykonávania programu Horizont Európa niekoľko významných globálnych udalostí ohrozilo tisíce výskumných pracovníkov, a to aj v susedstve EÚ, čo viedlo k výraznému nárastu počtu žiadostí ohrozených výskumných pracovníkov o núdzové umiestnenie v Európe; konštatuje však, že v rámci súčasného programu nemá EÚ k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na podporu ohrozených výskumných pracovníkov, a že úsilie niektorých členských štátov a mimovládnych organizácií je roztrieštené;
14.potvrdzuje význam medzinárodnej spolupráce pre rozvoj vedy; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že medzinárodná spolupráca sa v programe Horizont Európa v porovnaní s programom Horizont 2020 znížila; nabáda Komisiu, aby sa usilovala o iné dohody o pridružení s tretími krajinami a uzatvárala ich, opakuje(13) a zdôrazňuje, že schopnosť Európskeho parlamentu udeliť zmysluplný súhlas s medzinárodnými dohodami, ktoré sa konkrétne týkajú účasti krajín uvedených v článku 16 ods. 1 písm. d) nariadenia o programe Horizont Európa na programoch EÚ, je obmedzená, ak sa v takýchto dohodách nestanovuje štruktúra, ktorá zaručuje parlamentnú kontrolu v rámci postupu udeľovania súhlasu s pridružením ku konkrétnemu programu EÚ;
15.víta najmä pridruženie Spojeného kráľovstva a Švajčiarska k programu Horizont Európa, ktorým sa uznáva skutočnosť, že veda a inovácie v Spojenom kráľovstve vo Švajčiarsku sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho vedeckého a inovačného ekosystému; opakuje svoje znepokojenie nad protokolom zmeneným v roku 2023 a jeho ustanoveniami týkajúcimi sa automatickej zľavy pre Spojené kráľovstvo; zdôrazňuje, že v akejkoľvek medzinárodnej dohode o pridružení Švajčiarska k programom EÚ by sa malo plne rešpektovať výsadné právo Európskeho parlamentu poskytnúť zmysluplný súhlas v súlade s uznesením Európskeho parlamentu o dohodách o pridružení na účasť tretích krajín na programoch Únie;
16.berie na vedomie bielu knihu Komisie o možnostiach zvýšenia podpory výskumu a vývoja technológií s potenciálom dvojakého využitia; domnieva sa, že takmer všetci respondenti verejnej konzultácie o bielej knihe odmietli možnosť3; zdôrazňuje, že mnohí respondenti sa domnievali, že dôsledky možností1 a 2 nie sú dostatočne jasné, aby im umožnili určiť, ktorá možnosť by bola vhodnejšia; zdôrazňuje, že sa všeobecne uznáva, že súčasná konštelácia si vyžaduje zlepšenie, aby sa zabezpečilo účinné využívanie verejných finančných prostriedkov a posilnila technologická nezávislosť Európy; konštatuje, že komisárka Zaharieva sa počas vypočutia vEurópskom parlamente zaviazala pokračovať v tomto hodnotení, prípadne prostredníctvom novej štúdie, aby sa zabezpečilo, že vyjadrené názory budú reprezentatívne pre všetky zainteresované strany;
17.berie na vedomie, že sa dosiahol významný pokrok v rámci programu Horizont Európa, keď sa ako kritérium oprávnenosti zaviedli plány v oblasti rodovej rovnosti a rodový rozmer v obsahu výskumu a inovácií ako štandardné kritérium na udelenie grantu v rámci celého programu; uznáva, že nedávne analýzy potvrdzujú, že kritérium oprávnenosti plánov v oblasti rodovej rovnosti malo katalytický účinok;
Pripomienky ku konkurencieschopnosti
18.je hlboko presvedčený, že výdavky EÚ na vedu, výskum a inovácie sú najlepšou investíciou do našej spoločnej európskej budúcnosti a do zvýšenia konkurencieschopnosti a spoločenského pokroku a úspešného odstraňovania inovačných rozdielov; súhlasí s pánom Draghim, že všetky verejné výdavky na vývoj a výskum v EÚ by sa mali lepšie koordinovať na úrovni EÚ, čo znamená správne zosúladenie investícií so strategickými prioritami EÚ a zameranie sa na financovanie iniciatív, ktoré majú relevantný vplyv a vytvárajú pridanú hodnotu, a že reformovaný a posilnený rámcový program je kľúčový na dosiahnutie týchto cieľov; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia skutočnej pridanej hodnoty by sa výdavky na výskum a vývoj mali lepšie koordinovať aj na vnútroštátnej úrovni medzi členskými štátmi; opakuje, že reformované fiškálne pravidlá vylučujú vnútroštátne finančné prostriedky používané na spolufinancovanie programov EÚ, a žiada, aby sa táto možnosť v plnej miere využila s cieľom zvýšiť financovanie výskumu EÚ;
19.zdôrazňuje význam normalizačných činností na zabezpečenie toho, aby európske spoločnosti mohli účinne využívať konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z výskumu a inovácií;
20.zdôrazňuje významnú úlohu výskumu a inovácií v rôznych odvetviach priemyslu, ktoré prispievajú k vytváraniu pracovných miest a zvyšovaniu konkurencieschopnosti Európy v porovnaní s tretími krajinami;
21.zdôrazňuje význam Európskej rady pre inovácie (ďalej len „EIC“) pre konkurencieschopnosť Európy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že investície v rámci EIC preklenú „údolie smrti“ a vedú k inováciám prevratnej povahy, ktoré majú potenciál prielomu a rozsiahleho škálovania; zdôrazňuje aj jedinečný návrh nástroja EIC Akcelerátor na poskytovanie individualizovanej podpory startupom s vysokým potenciálom, ktoré nie sú financovateľné bankami;
22.víta skutočnosť, že 44% doterajšieho rozpočtu programu Horizont Európa prispelo k digitálnej a priemyselnej transformácii, najmä stimuláciou spolupráce v oblasti technologického rozvoja, ktoré sú základom európskej konkurencieschopnosti;
23.je pevne presvedčený, že okrem kľúčových úloh pre dlhodobú a udržateľnú konkurencieschopnosť sú politiky aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií nápomocné pri predchádzaní, predvídaní a riešení hlavných globálnych a spoločenských výziev;
Pripomienky k technickému vykonávaniu
24.domnieva sa, že administratívne zjednodušenie v programe Horizont Európa stagnovalo vzhľadom na to, že 32% účastníkov považuje žiadosť v programe Horizont Európa za zaťažujúcejšiu ako v programe Horizont 2020, zatiaľ čo takmer polovica účastníkov nevníma žiadny rozdiel(14), vyjadruje znepokojenie nad prudko zvýšenými kumulatívnymi nákladmi na transakcie a administratívne náklady(15); konštatuje, že prijímatelia vykázali v priemere výdavky 6 – 10% rozpočtu projektu na administratívne náklady, pričom 48% uviedlo administratívne náklady vo výške viac ako 10% vrátane 10% podielu príjemcov, ktorí uviedli administratívne náklady vo výške viac ako 20%; vyjadruje poľutovanie nad tým, že čas potrebný na udelenie grantu v rámci programu Horizont Európa je dlhší, ako bol v rámci programu Horizont 2020, a že presahuje cieľovú hodnotu 8mesiacov, ktorú stanovila Komisia(16); trvá na ďalšom administratívnom zjednodušení, zefektívnení príslušných postupov, znížení nákladov a zlepšení zamerania sa na žiadateľov a zdôrazňuje, že zjednodušenie musí byť v prospech žiadateľov a zároveň musí zabezpečiť, aby žiadosti obsahovali všetky informácie potrebné na hodnotenie ich excelentnosti;
25.pripomína, že prvá úplná verzia Anotovanej vzorovej dohody o grante pre program Horizont Európa bola uverejnená až v máji 2024, teda viac ako tri roky po začiatku programu; konštatuje, že bez úplnej verzie tohto dokumentu nie sú príjemcovia plne informovaní o právnych a finančných podmienkach spojených s podpisom dohody o grante; pripomína, že prvá verzia Anotovanej vzorovej dohody o grante pre program Horizont 2020 bola uverejnená pred oficiálnym začiatkom programu; konštatuje, že zjavnou príčinou oneskoreného uverejnenia je korporátny prístup k vzorovým dohodám o grante, ktorý Komisia prijala pre programy EÚ v rámci súčasného viacročného finančného rámca;
26.konštatuje, že medzi rôznymi príjemcami existujú rôzne názory a skúsenosti týkajúce sa funkčnosti paušálneho financovania; uznáva, že niektorí príjemcovia nepovažujú zavedenie paušálneho financovania za zjednodušenie; zdôrazňuje, že v hodnotení paušálneho financovania za rok 2024 sa uvádzajú nejasné údaje, ktoré ponechávajú dôležité obavy a otázky, napríklad neistotu vplyvu následného auditu, bez odpovede, pričom potvrdzujú iné námietky, napríklad umelé zvýšenie počtu pracovných balíkov(17); domnieva sa, že toto hodnotenie potvrdzuje, že paušálne financovanie môže byť pre niektorých príjemcov zjednodušením, ale nie pre všetkých(18);
27.domnieva sa, že zjednodušenie, ktoré ponúka paušálne financovanie, spočíva v odstránení všetkých povinností týkajúcich sa vykazovania skutočných nákladov zo strany príjemcov Komisii a v odstránení finančných následných auditov projektov; víta skutočnosť, že to vedie k nižšej miere chybovosti; zdôrazňuje však, že miera chybovosti je nástrojom na zabezpečenie riadneho vynakladania verejných finančných prostriedkov, a nie samotným cieľom; v tejto súvislosti varuje pred ohrozením kvality výdavkov veľmi úspešného programu tým, že sa príliš rýchlo zintenzívni využívanie paušálnych platieb;
28.konštatuje, že priemerná veľkosť konzorcií v programe Horizont Európa je výrazne vyššia ako v programe Horizont 2020(19); domnieva sa, že konzorciá podporujú spoluprácu a že väčšie konzorciá prispievajú k širšej a potenciálne rozmanitejšej spolupráci; zdôrazňuje však, že riadenie väčších konzorcií si vyžaduje aj viac času a úsilia tak vo fáze prípravy návrhu, ako aj vo fáze realizácie projektu, čo odoberá zdroje z vykonávania výskumu; ďalej sa domnieva, že zložitejšie konzorciá sú menej atraktívne pre nových členov vzhľadom na zložitosť a zdroje, ako aj skúsenosti, ktoré treba na ich riadenie;
29.zdôrazňuje význam otvoreného a dostupného programu s nízkymi prahovými hodnotami na podávanie žiadostí, aby sa zabezpečila účasť nových účastníkov, ako aj MSP; zdôrazňuje, že viac ako polovica MSP zúčastňujúcich sa na programe Horizont Európa sú novými účastníkmi(20); domnieva sa, že administratívna záťaž, potrebné časové investície a zložitosť prihlášok môžu odradiť MSP od účasti na programe(21); konštatuje, že jednoduché, malé a rýchle granty z nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020 boli magnetom pre novo sa zúčastňujúce MSP(22);
30.zastáva názor, že Komisii sa nepodarilo vytvoriť pružné, no silné riadenie programu Horizont Európa, čo viedlo k zložitému vykonávaniu; očakáva, že priebežná hodnotiaca správa by sa mala zaoberať nedostatkami a možnými riešeniami;
Pripomienky k pilieru 1
31.uznáva význam piliera 1 pri podpore vedeckej excelentnosti a lákaní vysokokvalifikovaného výskumu prostredníctvom Európskej rady pre výskum (ERC) a programov, ako sú Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);
32.víta pokračujúci úspech ERC; zdôrazňuje, že jej úspech závisí od nezávislosti vedeckej rady; zdôrazňuje, že posledných niekoľko rokov ukázalo, že prítomnosť schopného a angažovaného predsedu vedeckej rady s uznávaným vedeckým kreditom je nevyhnutná pre fungovanie a nezávislosť ERC; konštatuje, že jeho výzvy zdola nahor a nezávislé riadenie (vedecká rada ERC) sa ukázali ako veľmi účinné;
33.zdôrazňuje schopnosť ERC a MSCA prilákať do Európy vedecké talenty; berie na vedomie cenný prínos MSCA k vedúcemu postaveniu európskej vedy; so znepokojením konštatuje nízku úspešnosť MSCA;
34.zdôrazňuje, že výskumné projekty financované v rámci prvého piliera by mali byť v súlade so zásadou „vysoké riziko/vysoký prínos“; navrhuje objasniť hodnotiace kritériá s cieľom prísne zabezpečiť realizáciu „vysokého rizika/vysokého prínosu“ pri hodnotení výskumných návrhov; konštatuje, že „vysoké riziko“ znamená aj využívanie nových výskumných metód;
35.zdôrazňuje, že výskumné infraštruktúry, najmä digitálne výskumné infraštruktúry, poskytujú výskumným pracovníkom a inovátorom z rôznych odborov a odvetví dôležitú platformu na výmenu údajov, metód a odborných znalostí, čím podporujú vývoj a uplatňovanie nových technológií s cieľom posilniť technologickú nezávislosť Európy; v tejto súvislosti víta najmä pokrok dosiahnutý v oblasti európskeho cloudu pre otvorenú vedu a cloudu európskych múzeí;
Pripomienky k pilieru 2
36.zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti výskumu je základom európskych rámcových programov; uznáva dôležitosť piliera 2, ktorý slúži ako dôležitý strategický nástroj, ktorý podporuje celoeurópsku spoluprácu prostredníctvom združovania zdrojov a poznatkov a zosúlaďovania verejných a súkromných programov v oblasti výskumu a inovácií; konštatuje, že k spolupráci by nedošlo bez finančných prostriedkov EÚ avpodobnom rozsahu, a zdôrazňuje jedinečnú pridanú hodnotu programov spolupráce EÚ, najmä to, že umožňujú Európe riešiť zložité spoločenské výzvy a začleniť podniky do kritických hodnotových reťazcov na celom kontinente; domnieva sa, že pilier 2 podporuje spoluprácu v oblasti výskumu, a najmä dokáže podporiť spoločné výskumné a inovačné programy pre technologické dozrievanie prostredníctvom spoločných podnikov, čo prispieva ku konkurencieschopnosti Únie;
37.považuje pilier 2 za strategický nástroj na umožnenie celoeurópskej spolupráce a združovania znalostí a zdrojov, na prilákanie súkromných investícií a na spájenie verejných a súkromných zainteresovaných strán v celej Európe s cieľom riešiť zložité spoločenské výzvy; domnieva sa, že je dôležité pokračovať v podpore tejto spolupráce; uznáva však zložitosť piliera 2; domnieva sa, že vykonávanie tohto piliera je naďalej príliš zložité a malo by sa zlepšiť, zjednodušiť a zefektívniť tak, aby cielilo na výsledky a nielen na výdavky; konštatuje, že počet zapojených nástrojov, ako sú početné partnerstvá, komplexné administratívne vykonávanie úloh zhora nadol a mnohé rozpočtové presuny, viedli k zbytočnej zložitosti, ktorá žiadateľov, a najmä nových záujemcov, odrádza od účasti; zdôrazňuje význam dostupnosti týchto nástrojov, najmä pre MSP zo všetkých európskych regiónov, aby sa umožnila účasť všetkým vynikajúcim výskumným pracovníkom a inovátorom, ako aj aby sa posilnili absorbčné kapacity spoločností; víta oznámenie o obnovení rovnováhy v druhom pilieri smerom k lepšej rovnováhe medzi rôznymi typmi činností v oblasti výskumu a inovácií, od základného výskumu až po inováciu orientovanú na trh, ako bolo oznámené v druhom strategickom pláne pre program Horizont Európa; v tejto súvislosti berie na vedomie záver uvedený v stanovisku Výboru pre európsky výskumný priestor a inováciu k 10. RP, že štruktúra klastrov programu Horizont Európa vytvára zbytočnú prekážku pre účastníkov, ktorí hľadajú financovanie, najmä pre nových účastníkov, ako aj záver Draghiho správy, že „program by mal konsolidovať celkovo roztrieštené a rôznorodé činnosti“;
Pripomienky k pilieru 3
38.konštatuje, že najväčšou výzvou pre Európu zostáva rozširovanie a komercializácia výsledkov výskumu; pripomína rozhodujúcu úlohu podnikania, napríklad pri komerčnom a hospodárskom využívaní špičkového aplikovaného výskumu na prelomové inovácie;
39.zdôrazňuje, že Európska rada pre inovácie vypĺňa všeobecne uznávanú investičnú medzeru v oblasti financovania rozšírenia prelomových inovácií(23); berie na vedomie veľmi nízku mieru úspešnosti v rámci EIC a považuje to za potvrdenie významu financovania EIC, ako aj za znepokojujúci signál nedostatočného financovania programu; víta, že EIC bola ako nástroj doplnená o prechodné činnosti, pretože tieto činnosti završujú cestu inovátora od prvotného nápadu k rozšíreniu tým, že uľahčujú dozrievanie a overovanie technológie; zdôrazňuje kvalitu a relevantnosť poradenstva poskytovaného radou EIC a v tejto súvislosti pripomína význam odborného poradenstva pre usmerňovanie vykonávania rámcového programu;
40.domnieva sa, že EIC je v zásade potrebným a vynikajúcim nástrojom; súhlasí s tým, že zefektívnenie a posilnenie EIC, prilákanie súkromných investícií a podpora komercializácie výskumu sú jadrom piliera 3, ako sa potvrdzuje v Heitorovej správe; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia prijala niektoré rozhodnutia o vykonávaní, ktoré EIC odklonili od jej zamýšľaného účelu, ktorým je pomoc spoločnostiam pri rozširovaní; uznáva, že EIC by mala byť flexibilná, aby mohla strategicky maximalizovať svoj potenciál na podporu prelomových technológií; pevne verí, že EIC môže dosiahnuť svoj plný potenciál, ak sa vyjasní a posilní právne a inštitucionálne prostredie programu;
41.vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli vykonané všetky odporúčania Európskemu parlamentu uvedené v jeho uznesení z 22. novembra 2022 o vykonávaní Európskej rady pre inováciu, najmä odporúčanie, aby sa dôkladne posúdili spôsoby, ako zlepšiť vykonávanie EIC, pričom by sa ako možnosť zvážilo zriadenie nezávislého orgánu EÚ podľa článku 187 ZFEÚ ako hlavného subjektu zodpovedného za vykonávanie EIC; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo zohľadnené jeho odporúčanie zabezpečiť vykonávanie kapitálovej aj grantovej zložky s priamou koordináciou medzi oboma zložkami;
42.upozorňuje na prácu programových manažérov v EIC; pevne verí v prístup strategickej inteligencie, ktorý vyvinuli odborníci so široko uznávanými odbornými znalosťami v tejto oblasti, k efektívnemu programovaniu výziev založených na strategických výzvach; oceňuje najmä prácu programových manažérov, ktorí projektom pomáhajú nájsť a realizovať pridanú hodnotu tým, že spájajú projekty so spoločným záujmom;
43.berie na vedomie všeobecne pozitívne hodnotenia (najmä pokiaľ ide o pridanú hodnotu EÚ) znalostných a inovačných spoločenstiev zo strany nezávislých odborníkov; konštatuje, že ZIS EIT prispievajú k posilneniu väzieb medzi vysokoškolským vzdelávaním a podnikmi, čím sa prekonáva nedostatok zručností, a že by sa mali preskúmať synergie s akadémiami zavedenými v nedávnych právnych predpisoch EÚ (napr. akt o emisne neutrálnom priemysle, akt o kritických surovinách, balík o kybernetickej bezpečnosti); okrem toho zdôrazňuje, že činnosti v rámci regionálneho inovačného programu EIT prispievajú k znižovaniu rozdielov v európskych inovačných kapacitách; pripomína, že na preklenutie rozdielov v oblasti inovácií by sa malo vytvoriť viac synergií medzi EIT a inými akciami, ako je prípravná akcia EÚ s názvom Inovácie pre miestne orientovanú transformáciu, a domnieva sa, že ZIS EIT by mohli zlepšiť synergie v rámcovom programe (v rámci činností piliera 3 a medzi piliermi) a vytvoriť konkrétne synergie medzi inováciami orientovanými na excelentnosť a miestne orientovanými inováciami, napríklad vykonávaním následných činností po výskume a inovácii pod vedením generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku, ako je Nástroj na medziregionálne inovačné investície (I3);
44.s poľutovaním konštatuje, že význam EIT u ako programu spochybňujú viaceré zainteresované strany vrátane niektorých jeho najväčších príjemcov; zdôrazňuje, že zainteresované strany v zásade oceňujú koncepciu znalostných a inovačných spoločenstiev ako užitočný nástroj na účinný rozvoj a integráciu inovačného ekosystému; domnieva sa, že dve hlavné obavy, ktoré boli vznesené, sú požiadavka finančnej sebestačnosti znalostných a inovačných spoločenstiev(24) a centrálne riadenie zo strany organizácie znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré je príliš byrokratické, zaťažujúce a spôsobuje im ťažkosti pri riadení(25); konštatuje, že v prípade mnohých zainteresovaných strán finančné a iné náklady vrátane vysokého zaťaženia spojeného s účasťou v ZIS prevažujú nad prínosmi relatívne malej finančnej podpory, ktorá je pre ne relevantná;
45.vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci sa už vynaložilo určité úsilie, nie sú dostatočne rozvinuté synergie medzi EIC, EIT a ERC;
Pripomienky k pilieru 4
46.víta skutočnosť, že účasť subjektov z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, sa v rámci programu Horizont Európa zvýšila; uznáva, že rozdiely v inováciách pretrvávajú napriek miernemu zníženiu rozdielov vo výkonnosti Európy v oblasti inovácií a dvom desaťročiam úsilia o rozširovanie účasti; zdôrazňuje však, že existencia tejto inovačnej medzery v Európe má negatívne dôsledky pre EÚ ako celok, keďže znamená, že dostupné talenty zostávajú nevyužité a možno očakávať, že hospodárske rozdiely v rámci EÚ sa budú zväčšovať; konštatuje, že časť tejto nízkej účasti možno čiastočne vysvetliť štrukturálnymi faktormi vrátane nedostatočných vnútroštátnych verejných investícií do výskumu a vývoja, ktoré oslabujú účinnosť vnútroštátnych systémov výskumu a inovácií, čo sa prejavuje nízkym počtom bodov v európskom prehľade výsledkov inovácie; ďalej konštatuje, že existuje prepojenie medzi vysokou úrovňou účasti na rámcovom programe a vysokou úrovňou vnútroštátnych verejných investícií do výskumu a vývoja; je pevne presvedčený, že bez vnútroštátnych reforiem sa inovačná medzera nedá odstrániť bez ohľadu na úsilie vynaložené na európskej úrovni, a odkazuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 09/2022 o tejto otázke; uznáva, že sú potrebné nové a účinnejšie mechanizmy na zvýšenie rozširovania, ale že financovanie týchto opatrení by malo v prvom rade pochádzať z vnútroštátnej úrovne a malo by byť doplnené fondmi politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v pripravovanom akte o EVP sa stanovia prísne povinnosti pre členské štáty zlepšovať fungovanie ich systému výskumu a inovácií s cieľom odstrániť nedostatočnú výkonnosť spôsobenú štrukturálnymi výzvami;
47.zdôrazňuje význam známky excelentnosti v rámci programu Horizont Európa; domnieva sa, že táto známka čiastočne zmierňuje pretrvávajúci problém nedostatočného financovania v programe Horizont Európa, ktorý značne obmedzuje schopnosť primerane podporiť všetky vysokokvalitné návrhy; okrem toho uznáva, že známka môže prispieť k zlepšeniu relatívnej účasti výskumných pracovníkov z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti; zdôrazňuje však, že známku nemožno považovať za náhradu priamej finančnej podpory, najmä preto, že známka nie je zárukou financovania;
48.konštatuje, že prosperujúci európsky inovačný ekosystém si vyžaduje silné a dobre prepojené miestne orientované inovačné ekosystémy a že lepšie prepojený európsky inovačný ekosystém bude nevyhnutný na posilnenie konkurencieschopnosti Európy, jej odolnosti a strategickej autonómie; uznáva, že spolupráca medzi územnými ekosystémami umožňuje európskym regiónom využiť ich spoločné silné stránky na efektívnejší vývoj inovatívnych riešení; zdôrazňuje, že táto spolupráca tiež urýchľuje komercializáciu a rozširovanie technológií, čím sa posilňuje konkurencieschopnosť EÚ aj v celosvetovom meradle; uznáva kľúčovú úlohu verejných výskumných organizácií vrátane univerzít ako hnacej sily miestne orientovaných inovácií;
Pripomienky k misiám a partnerstvám
49.zdôrazňuje úlohu misií v oblasti vedeckej komunikácie a potrebu ju posilniť ešte viac, pretože približuje výsledky výskumu spoločnosti a pomáha riešiť problém nedôvery vo výskum a inovácie a zároveň pomôže získať spoločenský súhlas s verejnými investíciami do výskumu a inovácií; pripomína, že oznámenie Komisie s názvom Misie EÚ po dvoch rokoch: hodnotenie pokroku a ďalší postup nebolo kladné a dospelo k záveru, že misie nedosiahli základné ciele, medzi ktoré patrí aj mobilizácia vonkajšieho financovania;
50.pripomína základnú úlohu partnerstiev, pokiaľ ide o spájanie Európskej komisie a súkromných a/alebo verejných partnerov, a domnieva sa, že musia dostávať trvalú podporu s vymedzeným cieľom a rozsahom; zdôrazňuje, že riadiace štruktúry verejno-súkromných partnerstiev by sa mali zefektívniť a zjednodušiť, aby sa predišlo zbytočnej záťaži a posilnilo zameranie na kľúčové priority; považuje spoločné podniky za veľmi užitočné nástroje na podporu lepšej koordinácie a zosúladenia výskumných programov v celej EÚ, ako aj na podporu spoločných investícií do výskumu a vývoja medzi verejným a súkromným sektorom; s poľutovaním konštatuje, že spoločné podniky zatiaľ neviedli k zvýšeniu celkových výdavkov európskeho priemyslu na výskum a vývoj;
Odporúčania k zvyšnej časti programu Horizont Európa
51.konštatuje, že od uverejnenia oznámenia nedošlo k žiadnym významným zmenám v realizácii misií; konštatuje, že súčasný prístup k misiám nie je dostatočne zameraný na podporu kreatívnych nových nápadov a nápadov v oblasti výskumu a inovácií na riešenie výziev; domnieva sa, že programovanie orientované na misie by malo mať ciele, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom výskumu a inovácií, malo by sa realizovať prostredníctvom otvorených výziev na predkladanie nápadov zdola nahor na dosiahnutie cieľa misie a malo by sa riadiť portfóliovým prístupom založeným na skúsenostiach programových manažérov EIC; domnieva sa, že programovanie orientované na misie by malo byť v prvom rade novým prístupom k plánovaniu výskumu, ktorý kladie väčší dôraz na výskumné nápady zdola nahor, ktorý podporuje interdisciplinaritu, a najmä vytvára priestor pre synergie medzi činnosťami stimulovanými spoločenskými vedami, humanitnými vedami a umením (SSHA) a činnosťami stimulovanými technikou na riešenie problémov; vyzýva preto Komisiu, aby tento prístup preskúšala v zostávajúcich rokoch programu Horizont Európa tým, že vynaloží väčšinu finančných prostriedkov pridelených na misie cez otvorene formulované výzvy, ktoré vyzývajú na predkladanie návrhov na činnosti v oblasti výskumu a inovácií, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu konkrétneho cieľa; nabáda Komisiu, aby zvážila, či je vhodné pokračovať vo financovaní každej misie v rámci programu Horizont Európa a aby v prípade potreby našla dodatočné finančné prostriedky a podporu na pokračovanie misií v iných častiach rozpočtu EÚ a na vnútroštátnej, ako aj regionálnej úrovni;
52.podporuje návrh v Heitorovej správe na zriadenie experimentálnej jednotky v rámci programu Horizont Európa s cieľom experimentovať s novými metódami a nástrojmi vykonávania, aby sa podporilo skutočné zjednodušenie pre účastníkov a vyvinulo pružnejšie vykonávanie programu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby od roku 2025 zriadila pracovnú skupinu na zlepšenie účinnosti európskeho semestra v súlade s podielom Únie na dosiahnutí cieľa 3%, ako sa jasne uvádza v Draghiho a Heitorovej správe a opakuje v Budapeštianskom vyhlásení o novej európskej dohode o konkurencieschopnosti;
53.trvá na tom, že Komisia by mala pokračovať vo využívaní paušálneho financovania v rámci programu Horizont Európa a uplatňovať ho na príjemcov, v prípade ktorých zposúdení vyplýva, že ide o zjednodušenie, ako sú MSP a projekty, v prípade ktorých existujú spoľahlivé dôkazy, že ide o skutočné zjednodušenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plánované zvýšenie využívania paušálnych platieb na pracovný program na roky 2026 – 2027 je naďalej otázne vzhľadom na existujúce obavy a neznáme, pokiaľ ide o vplyv paušálnych platieb v otázke zjednodušenia, ktoré ponúkajú niektorým príjemcom, a ich vplyvu na kvalitu financovaných projektov; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky na zabezpečenie riadneho a efektívneho využívania finančných prostriedkov EÚ pred zvýšením podielu paušálnych platieb v rozpočte programu Horizont Európa v posledných rokoch programu, a aby preskúmala ďalšie zlepšenie systému s cieľom zabezpečiť, aby paušálne financovanie viedlo k skutočnému zjednodušeniu pre príjemcov; podporuje odporúčanie Európskeho dvora audítorov vymedziť rozsah ex post kontrol paušálnych grantov;
54.podporuje naliehavú výzvu vyjadrenú v Heitorovej správe na zavedenie riadku na spolufinancovanie „Choose Europe“ a premenu súčasného „európskeho úniku mozgov“ na „prílev mozgov“ do roku 2035, pričom poznamenáva, že by sa to malo považovať za významnú a jedinečnú príležitosť pre Európu v súčasnom neistom geopolitickom kontexte, najmä po nedávnych voľbách v USA, a preto by sa malo urýchlene realizovať od roku 2025;
55.vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila autonómiu a pružnosť EIC s cieľom zbaviť sa existujúcich zložitých procesov, ktoré vedú k slabšiemu vykonávaniu; domnieva sa, že prechodné činnosti EIC by mali byť otvorené pre návrhy založené na výsledkoch akéhokoľvek projektu rámcového programu bez ohľadu na to, z ktorej časti programu bol tento projekt financovaný;
56.naliehavo vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby sa opierala o odôvodnenie 72 nariadenia o programe Horizont Európa s cieľom presadiť väčšie dodržiavanie akademickej slobody v EÚ, ako aj v pridružených krajinách, najmä aby ho využila ako základ na otvorené a priame riešenie zjavného porušovania akademickej slobody zo strany národných vlád;
57.odporúča, aby bolo používanie zásady „nespôsobovať (významnú) škodu“ sprevádzané podrobnými usmerneniami Komisie o tom, ako sa bude hodnotiť dodržiavanie tejto zásady v kontexte konkrétnej výzvy, v ktorej sa táto zásada používa;
Odporúčania k 10. rámcovému programu pre výskum (10. RP)
58.žiada, aby bol 10. RP samostatným programom EÚ v kontexte nadchádzajúcej diskusie o veľmi očakávanom fonde pre konkurencieschopnosť, ktorý uviedla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave 17. júla 2024 v Štrasburgu, venovaný excelentnosti EÚ v oblasti výskumu a inovácií a strategickému technologickému rozvoju, s podstatne vyšším rozpočtom vhodným na dosiahnutie cieľa výdavkov vo výške 3% HDP a dostatočným na financovanie aspoň 75% predložených excelentných(26) návrhov; odporúča, aby sa 10. RP zameriaval na tri hlavné ciele:
a)
vytvorenie európskej súťaže nápadov a lievika na urýchlenie rozvoja od základnej vedy po rozširovanie inovácií, poskytovanie podpory pre základný výskum, ako aj posilnenie nasadzovania a využívania inovačných riešení,
b)
podpora strategických výskumných iniciatív, ktoré si vyžadujú rozsiahlu a európsku spoluprácu, keďže schopnosť programu uprednostňovať tieto iniciatívy bude mať mimoriadny význam pre schopnosť Európy riešiť spoločenské výzvy, ktorým čelí, ako aj pre európsky priemysel a MSP vrátane technologického dozrievania a podpory európskych ekosystémov s cieľom riešiť rozdiely v konkurencieschopnosti v porovnaní s našimi globálnymi konkurentmi so zameraním na rozvoj prioritných inovatívnych pokročilých technológií a ich premietnutie do konkrétnych aplikácií inovatívnych produktov, procesov a služieb,
c)
pokrok v súvislosti s EVP, a to aj prostredníctvom riešenia inovačných rozdielov v Európe;
59.odporúča, aby Komisia zabezpečila účinné a efektívne vykonávanie programu zamerané na používateľa a založené na vedeckých poznatkoch, a to aj prostredníctvom:
a)
zavedenia zlepšeného riadenia inšpirovaného zisteniami Heitorovej expertnej skupiny a Draghiho správy s cieľom riešiť potrebu zlepšiť pružnosť programu, ktoré by malo:
i.
byť zamerané na uľahčenie najlepšej vedy, rozvoja technológií a inovácie,
ii.
prispievať k prioritám EÚ za podmienok vedy a inovácie,
iii.
byť založené na zásade samosprávy, prostredníctvom ktorej môžu uznávaní nezávislí odborníci z príslušnej oblasti, ktorí konajú vo verejnom záujme, poskytovať poradenstvo o tom, ako môžu výskum a inovácie čo najlepšie prispieť k dosiahnutiu politických priorít stanovených tvorcami politiky; odporúča, aby sa v rámci uplatňovania tejto zásady zriadili nové rady v súlade s Heitorovou správou, ktoré by poskytovali odborné poradenstvo o strategických prioritách programu, ako aj o formulovaní textov výziev s cieľom zabezpečiť ich kvalitu,
b)
zahrnutia pozícií pre programových manažérov pre EIC, porovnateľných s programovými manažérmi v amerických agentúrach typu ARPA, ktorí sú expertmi vymenovanými zvonku Komisie s preukázanými výsledkami v príslušnej oblasti na vopred stanovené obdobie ako osobitných poradcov komisára zodpovedného za výskum a inovácie, aby sa zabezpečilo ich hodnostné zaradenie v Komisii, ktorí budú riadiť portfóliá projektov so strategickými víziami, podporovať spoluprácu medzi projektami v rámci celého programu pre ich vzájomný prospech a stanovovať výzvy na základe strategických spravodajských informácií a podporovať celosvetové vedúce postavenie Európy v konkrétnych oblastiach svojho odboru,
c)
zavedenia radikálneho zjednodušenia administratívnej práce súvisiacej so žiadosťami o projekty 10. RP a ich riadením podľa návrhu Heitorovej správy, aby sa v systéme žiadostí najprv dôverovalo a potom kontrolovalo, ako aj minimalizovania informácií požadovaných v žiadostiach na absolútne minimum – v štádiu návrhu by sa nemali uvádzať žiadne informácie, ktoré nie sú absolútne nevyhnutné na dobré kvalitatívne hodnotenie vedeckej alebo inovačnej kvality návrhu,
d)
podpory synergií a koordinovaného programovania a vykonávania s inými programami a odvetvovými politikami, najmä s budúcou novou priemyselnou politikou a ďalšími dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom a inováciami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;
60.odporúča, aby sa zachovali plány v oblasti rodovej rovnosti ako kritériá oprávnenosti na financovanie v 10. RP v ich súčasnej podobe ako trvalý a neoddeliteľný prvok požiadaviek EÚ na financovanie výskumu;
61.odporúča, aby všeobecný cieľ napredovania v EVP viedol k rozvoju excelentného, jednotného a dobre fungujúceho Európskeho výskumného priestoru, ktorý priťahuje talenty, integruje nových účastníkov do existujúcich sietí a poskytuje prístup k popredným svetovým výskumným a technologickým infraštruktúram, pričom zostane otvorený excelentným výskumným návrhom bez ohľadu na podpornú výskumnú inštitúciu a podporuje spoločné programy včasného výskumu s vnútroštátnymi financovateľmi; zdôrazňuje, že pripravovaný akt o EVP musí zabezpečiť zvýšenie vnútroštátnych investícií, vnútroštátne reformy a odstránenie prekážok voľného pohybu poznatkov, technológií a výskumných pracovníkov, aby vytvoril podmienky na to, aby 10. RP podporil vytvorenie dobre fungujúceho EVP;
62.domnieva sa, že výskumné infraštruktúry, COST a programy vytvárania tímov by mali prispieť k dosiahnutiu tohto všeobecného cieľa; je presvedčený, že 10. RP by mal poskytovať nástroj pre strategické investície do technologických infraštruktúr; domnieva sa, že MSCA je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, pretože uľahčuje v rámci EÚ mobilitu a medzi odvetviami a mobilitu najlepších ľudí z najlepších, ktorí sa vyberajú na základe excelentnosti ich návrhu; domnieva sa, že v záujme ďalšej integrácie EVP by sa v programe mala podporovať účasť subjektov z oblastí s nízkou výkonnosťou vo výskume;
63.je pevne presvedčený, že 10. RP by mal zahŕňať novovytvorený európsky štipendijný program pre ohrozených výskumných pracovníkov, ktorý by zahŕňal poznatky získané z prebiehajúcej prípravnej akcie na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa;
64.naďalej podporuje prístup EIT založený na vedomostnom trojuholníku s cieľom podporiť inovácie v Európe; je presvedčený, že reformovaný a znovu zameraný EIT by mal prispieť k dosiahnutiu tohto všeobecného cieľa vzhľadom na jeho osobitnú úlohu integrovania európskeho inovačného ekosystému;
65.domnieva sa, že v 10. RP by rozšírená a prepojená ERC a EIC mali byť motorom európskej súťaže nápadov, a že prioritou v rozpočte 10. RP by malo byť zvýšenie ich rozpočtov; odporúča, aby tieto programy boli navrhnuté tak, aby vytvorili európsky inovačný lievik koncipovaný zdola nahor, ktorý by umožňoval inováciám rýchlo sa rozvíjať od základnej vedy po inovačné rozšírenie;
66.domnieva sa, že EIC môže uspieť len vtedy, ak dokáže i) ponúkať kombinované financovanie ako jediný projekt a ii) konať rovnako predvídateľne a pružne ako súkromné subjekty na trhu rizikového kapitálu prostredníctvom individualizovaného právneho subjektu na vykonávanie; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná posilnená autonómia a samospráva ERC aj EIC; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné preskúmať nové možnosti, aby sa zabezpečila ich nezávislosť a dlhodobá stabilita, ako napríklad vytvorenie špecializovaných právnych subjektov;
67.domnieva sa, že rozšírenie EIC a ERC by malo zahŕňať zvýšené financovanie základných projektov, projektov spolupráce a počiatočného výskumu; odporúča toto rozšírenie na financovanie menších projektov a konzorcií s cieľom znížiť bariéru účasti, zvýšiť mieru úspešnosti a podporiť experimentovanie s novými myšlienkami a spoluprácu; domnieva sa, že v tomto rozšírenom priestore pre výskum založený na spolupráci zdola nahor zohrávajú úlohu granty EIC Prieskumník aj granty ERC pre synergiu; zdôrazňuje, že EIC Prieskumník by mal pokračovať vo financovaní výziev, ale mal by sa reformovať z výziev založených na výzvach na výzvy v štýle ARPA, ktoré ponechávajú priestor pre návrhy zdola nahor a zároveň zabezpečujú strategický technologický rozvoj;
68.naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla 10. RP tak, aby dokázal účinne podporovať strategické iniciatívy v oblasti výskumu, vývoja a zavádzania technológií so zameraním na obmedzený počet priorít na podporu konkurencieschopnosti založenej na výskume a na odolnosť kľúčových odvetví európskeho hospodárstva, ako aj na riešenie spoločenských výziev v časovom horizonte do roku 2040, ktoré vzhľadom na rozsah a zložitosť otázky vyžadujú cezhraničnú spoluprácu; domnieva sa, že tieto iniciatívy by mohli mať formu i) programov zameraných na spoločenské misie, ktoré sa zaoberajú sociálno-ekonomickými a/alebo ekologickými výzvami, ii) programov zameraných na technologické misie na urýchlenie rozvoja strategických technológií v Európe a iii) spoločných podnikov na zabezpečenie spoločných investícií súkromného sektora, členských štátov a EÚ;
69.okrem toho je presvedčený, že časť rozpočtu 10. RP by mala zostať k dispozícii pre výzvy na spoluprácu s vyššou úrovňou technologickej pripravenosti s cieľom podporiť strategickú spoluprácu, ktorá nie je zahrnutá v strategických iniciatívach, najmä by sa tento rozpočet mohol použiť na strategické výzvy vypracované programovými manažérmi na ďalší rozvoj vznikajúceho ekosystému;
70.zdôrazňuje, že programy orientované na misie v rámci 10. RP by mali byť organizované zásadne inak ako súčasné misie v rámci programu Horizont Európa; vyzýva Komisiu, aby realizovala programy zamerané na misie v rámci 10. RP, v ktorých sa stanovia ciele, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom výskumu a inovácií, ktoré sa budú vykonávať cez otvorené výzvy na predkladanie nápadov zdola nahor, ktoré budú podporovať interdisciplinárnosť, a to aj medzi činnosťami orientovanými na SSHA a činnosťami orientovanými na technológie, s cieľom splniť poslanie, a ktoré budú riadené portfóliovým prístupom založeným na skúsenostiach z pilotného projektu v rámci programu Horizont Európa; zdôrazňuje, že úspešné riadenie týchto programov zameraných na misie si vyžaduje vynikajúce odborné znalosti v oblasti tém misií, a nielen všeobecné odborné znalosti;
71.zdôrazňuje, že postupy na získanie podpory v rámci 10. RP musia byť v súlade s realitou spoločností; zastáva názor, že na tento účel by sa mal v rámci 10. RP opätovne zaviesť postup podávania žiadostí orientovaný na priemysel, ktorý vychádza zo skúseností získaných pri urýchlení procesu inovácie z programu Horizont 2020, a to najmä v prípadoch, keď sa program zameriava na podporu strategických iniciatív;
72.je presvedčený, že strategický prístup k medzinárodnej spolupráci je dôležitejší ako kedykoľvek predtým; verí, že globálna spolupráca v oblasti vedy je nevyhnutná pre rozvoj vedomostí ľudstva, ale nemôže sa uskutočňovať naivným spôsobom; odporúča, aby Komisia vypracovala jasný strategický politický rámec pre svoje rozhodnutia o medzinárodnej spolupráci, ktorý by zahŕňal i) jasnú politiku pridruženia tretích krajín, v ktorej by sa uznalo, že pridruženie je nástrojom politického partnerstva, ii) štruktúrovaný proces na určenie toho, ako otvorené alebo uzavreté musia byť projekty 10. RP, aby sa podporil čo najlepší výskum a zároveň sa zohľadnili strategické záujmy EÚ, a iii) plán na posilnenie globálnej spolupráce prostredníctvom programu;
73.zdôrazňuje význam súladu 10. RP s odporúčaním Rady o bezpečnosti výskumu; vyzýva Komisiu, aby do strategického prístupu zahrnula otázku, či sa správna rovnováha medzi bezpečnosťou a otvorenosťou dá najlepšie dosiahnuť na úrovni programov, výziev alebo vybraných projektov; takisto sa domnieva, že okrem agilnosti samotného rámcového programu je potrebné, aby sa zabezpečenie odolnosti stalo neoddeliteľnou súčasťou všetkých činností aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií v rámci budúceho rámcového programu, a to diferencovaným spôsobom v závislosti od témy a typu činnosti; domnieva sa najmä, že inovačné činnosti, v prípade ktorých sa blíži uvedenie na trh, musia zohľadňovať riziko zvýšenej závislosti od tretích krajín, ktoré z nich vyplýva, a nevyhnutnú zvýšenú strategickú autonómiu EÚ;
74.v zásade odporúča zachovať civilný charakter nasledujúceho rámcového programu a ponechať výzvy súvisiace s obrannými aplikáciami na nástupcu Európskeho obranného fondu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala možnosti na posilnenie synergií medzi civilnými a obrannými výdavkami na výskum a vývoj; vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala, ako možno maximalizovať využitie potenciálu dvojakého využitia, najmä prostredníctvom zásahov po výbere projektov, a nie pri definovaní výziev alebo programov; zdôrazňuje, že akademická sloboda zahŕňa právo výskumných pracovníkov rozhodnúť sa, k akému výskumu a vývoju si želajú prispieť;
75.odporúča, aby program uznal úlohu interdisciplinárneho výskumu pri riešení spoločenských výziev, vrátane lepšej integrácie SSHA; opätovne zdôrazňuje potrebu dostatočného financovania výskumných projektov, ktoré riešia spoločenské výzvy a ktoré patria do oblasti SSHA;
76.odporúča zaviesť výskumné činnosti s cieľom podporiť a povzbudiť viac výskumu nižšej úrovne technologickej pripravenosti a základného výskumu;
77.konštatuje, že vyčlenenie najmenej 35% výdavkov programu Horizont Európa na ciele v oblasti klímy slúžilo všeobecnému cieľu EÚ začleniť opatrenia v oblasti klímy do jej sektorových politík a fondov; považuje to za ambiciózny cieľ zabezpečiť, aby sa v rámci 10. RP primerane financovala veda, výskum a inovácie, ktoré podporujú ciele EÚ v oblasti klímy;
78.zdôrazňuje, že akékoľvek potenciálne uplatňovanie zásady „nespôsobovať (významnú) škodu“ v rámci 10. RP by malo byť v súlade s článkom 33 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa 10. RP;
79.odporúča, aby sa v 10. RP uznala ústredná úloha normalizácie pri podpore inovácií, zvyšovaní konkurencieschopnosti a zabezpečovaní efektívnych riešení pripravených na trh, a to zabezpečením toho, aby sa náklady spojené s normalizačnými činnosťami, ak sú v projektoch relevantné, jasne uznali ako oprávnené na uhradenie v rámci programu, ako aj poskytovaním podpory výskumným pracovníkom pri ich normalizačných činnostiach;
80.trvá na tom, aby pravidlá týkajúce sa pridruženia tretích krajín k 10. RP vyžadovali, aby sa tieto pridruženia mohli uzatvárať len prostredníctvom medzinárodných dohôd, ktoré si vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu pre každé konkrétne pridruženie k určitému programu EÚ vrátane rozsahu tohto pridruženia;
81.konštatuje, že 10. RP by mal zohľadniť využívanie umelej inteligencie ako spôsob podpory rozvoja európskeho výskumu a zároveň identifikovať konkrétne riziká, ktoré môžu vzniknúť pri zneužívaní umelej inteligencie vo vedeckom prostredí a príslušné opatrenia na ich zmiernenie;
o oo
82.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o dohodách o pridružení týkajúcich sa účasti tretích krajín na programoch Únie (Ú. v. EÚ C, C/2024/6341, 7.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6341/oj).
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie, Hodnotiaca štúdia excelentnej vedy v európskych rámcových programov pre výskum a inovácie pre inovatívnu Európu – správa fázy 2 – podpora pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s. 47-48.
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie, Hodnotiaca štúdia excelentnej vedy v európskych rámcových programov pre výskum a inovácie pre inovatívnu Európu – záverečná správa fázy 2 – podpora pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s. 49.
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Posúdenie paušálneho financovania v rámci programov Horizont 2020 a Horizont Európa – Analýza údajov o vykonávaní a spätná väzba z prieskumov, 25. júla 2024. Kľúčovým sporným bodom bolo, že celkový vplyv paušálneho financovania na projekty nie je známy vzhľadom na to, že o úplne ukončených projektoch neboli k dispozícii žiadne konkrétne údaje. Okrem toho sa už na začiatku uznalo, že paušálne platby by pravdepodobne fungovali pre menšie projekty (a projekty s jediným príjemcom), ale hlavným bodom pochybností je ich vplyv na väčšie, zložitejšie projekty. Pozri napríklad spoločné vyhlásenie EARTO, EUA a CESAER (https://www.eua.eu/news/eua-news/eua-cesaer-and-earto-call-for-caution-in-the-use-of-lump-sum-funding-in-horizon-europe.html) z roku 2021. Nesúhlas s rozsiahlym využívaním paušálnych platieb vyplýva zo skutočnosti, že bez podstatných údajov o skúsenostiach s paušálnymi platbami a bez výsledkov veľkých projektov s viacerými príjemcami nie sú známe účinky jednorazových platieb na tieto projekty. Toto je preto problém, ktorý sa mal riešiť v posúdení z roku 2024. Veľká časť pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020 zahŕňala projekty ERC na overenie koncepcie (PoC), ktoré sú malými grantmi pre jednotlivých príjemcov. Vzhľadom na svoju osobitnú povahu sa projekty PoC vynechávajú z väčšiny analýz paušálneho financovania, ale nie zo všetkých. Napríklad sa zdá, že sú zahrnuté do počtu ukončených projektov (PoC predstavujú 44% projektov – pozri stranu 8 posúdenia Komisie z roku 2024), takže musia byť zahrnuté do 96% uzavretých projektov programu Horizont 2020 – pozri obr. 6). Toto selektívne a netransparentné využívanie údajov spôsobuje, že posúdenie nie je presvedčivé.
Snímka 2 prezentácie Európskej komisie na webináre s názvom Paušálne financovanie v rámci programu Horizont Európa: Ako funguje? Ako napísať návrh?, 16. mája 2024, https://ec.europa.eu/research/participants/docs/h2020-funding-guide/other/event240516.htm. Európska komisia:EU Science & Innovation, propagačné video o paušálnych sumách s názvom Ako hodnotiť návrhy na paušálne sumy: začnite, 2023, https://www.youtube.com/watch?v=VsSO_s1Ec84. Európska komisia: EU Science & Innovation, webinár Paušálne financovanie v rámci programu Horizont Európa: Ako funguje a aké sú ďalšie kroky?, 2022, https://www.youtube.com/watch?v=gUFYkhxE70I. Riaditeľ Will v čase 3:05 uvádza zníženie miery chybovosti ako dôvod použitia paušálnych platieb. V čase 10:35 uvádza zníženie miery chybovosti ako prvý cieľ použitia paušálnych platieb.
Priemerný počet účastníkov grantu sa zvýšil z 5,0 v rámci programu H2020 na 7,1 v rámci programu Horizont Európa (pozri: Analýza strategického plánu Horizont Európa 2025 – 2027). Zároveň sa podiel grantov na spoluprácu znížil zo 78% v programe H2020 na 56% v programe Horizont Európa (pozri rámček 9.1 Heitorovej správy)
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, SME participation in Horizon Europe – Key figures (and key issues) in the first three years (Účasť MSP na programe Horizont Európa – kľúčové údaje (a kľúčové otázky) v prvých troch rokoch), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s.11.
Európsky parlament, Panel pre budúcnosť vedy a techniky, The Horizon Europe Programme: A strategic assessment of selected items (Program Horizont Európa:Strategické posúdenie vybraných položiek), 2024, s.48.
Deväťdesiat percent účastníkov fázy 1 nástroja pre MSP tvorili noví účastníci, zatiaľ čo len 70% účastníkov EIC Akcelerátor doteraz tvorili noví účastníci. Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, SME participation in Horizon Europe – Key figures (and key issues) in the first three years (Účasť MSP na programe Horizont Európa – kľúčové údaje (a kľúčové otázky) v prvých troch rokoch), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s.11.
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie, Evaluation study of the European framework programmes for research and innovation for an innovative Europe – Report phase 2 (support study for the interim evaluation of Horizon Europe), (Hodnotiaca štúdia európskych rámcových programov pre výskum a inovácie pre inovatívnu Európu – správa fázy 2 (podporná štúdia pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa)), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, s. 98.
Pozri napríklad víziu 10. RP Európskeho združenia univerzít, s.14: https://www.eua.eu/publications/positions/paving-the-way-for-impactful-european-r-i.html.
Pozri napríklad pozíciu Fraunhofer Gesellschaft: https://www.fraunhofer.de/content/dam/zv/en/institutes/international/brussels/finalpapers/Fraunhofer_PositionPaper_EIT.pdf.