–so zreteľom naMedzinárodný pakt ohospodárskych, sociálnych akultúrnych právach,
–so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody (Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),
–so zreteľom na činnosť osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv,
–so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 3 a21,
–so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
–so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv, a najmä na usmernenia o ochrancoch ľudských práv (ďalej len „usmernenia“), prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008, na druhé usmernenie o ich vykonávaní, ktoré bolo schválené v roku 2020, a na usmernenia pre dialógy o ľudských právach s partnerskými/tretími krajinami prijaté v decembri 2001 a revidované v roku 2021,
–so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z 24. júna 2013,
–so zreteľom na závery Rady z23. júna 2014 o 10. výročí usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv,
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2021/947 z9.júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva arozvojovej amedzinárodnej spolupráce–Globálna Európa, mení azrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu aRady č.466/2014/EÚ azrušuje nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2017/1601 anariadenie Rady (ES, Euratom) č.480/2009(1),
–so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu z roku 2012 a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako sa uvádza v spoločnom oznámení vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. marca 2020 (JOIN(2020)0005), ktoré Rada prijala 18.novembra 2020,
–so zreteľom na súbor nástrojov Komisie z roku 2021 o prístupe k medzinárodným partnerstvám založenom na ľudských právach, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 30. júna 2021 s názvom Uplatňovanie prístupu založeného na ľudských právach k medzinárodným partnerstvám – aktualizovaný súbor nástrojov na umiestnenie nositeľov práv do centra susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce EÚ (SWD(2021)0179),
–so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,
–sozreteľom na štatút Sacharovovej ceny zaslobodu myslenia, ktorý schválila Konferencia predsedov 15.mája 2003 aktorý bol zmenený 14.júna 2006,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ(2),
–so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby z 24. augusta 2022 s názvom Usmernenia EÚ týkajúce sa ochrancov ľudských práv: posúdenie vykonávania na európskej úrovni,
–so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,
–so zreteľom na ukazovateľ cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja 16.10.1, ktorý sa týka počtu overených prípadov zabitia, únosu, nedobrovoľného zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a mučenia novinárov, súvisiacich spolupracovníkov médií, odborárov a ochrancov ľudských práv počas predchádzajúcich 12 mesiacov,
–so zreteľomnačlánok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z12.decembra2002 opostupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 opolitikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(3),
–so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o vplyve zmeny klímy na ľudské práva a úlohe ochrancov životného prostredia v tejto oblasti(4),
–so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(5),
–so zreteľom na svoje uznesenie z 6. októbra 2022 o výsledku preskúmania pätnásťbodového akčného plánu pre obchod a udržateľný rozvoj, ktoré uskutočnila Komisia(6),
–so zreteľom na svoje odporúčanie zo17. februára 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s korupciou a ľudskými právami(7),
–so zreteľom na svoje uznesenie z10. marca 2022 oakčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III(8),
–so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (označované ako uznesenia o naliehavých otázkach) v súlade sčlánkom144 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 oľudských právach ademokracii vo svete apolitike Európskej únie vtejto oblasti – výročná správa za rok 2021(9), ana svoje predchádzajúce uznesenia opredchádzajúcich výročných správach,
–zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0034/2023),
A.keďže Deklarácia OSN o ochrancoch ľudských práv definuje ochrancov ľudských práv ako jednotlivcov alebo skupiny, ktoré konajú s cieľom podporovať, chrániť alebo sa usilovať o ochranu a uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd mierovými prostriedkami;
B.keďže ochrancovia ľudských práv sú kľúčovými spojencami v úsilí EÚ o ochranu a podporu ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj o predchádzanie konfliktom na celom svete; keďže je preto v hlavnom záujme EÚ a jej členských štátov podporovať ich prácu a chrániť ich;
C.keďže usmernenia prijaté v roku 2004 a revidované v roku 2008 postupne vytvorili referenčný rámec pre inštitúcie EÚ, delegácie EÚ, diplomatické misie členských štátov a vedúcich predstaviteľov EÚ pre podporu a zabezpečenie dodržiavania práv ochrancov ľudských práv a pre ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí čelia útokom a hrozbám zo strany štátnych a neštátnych subjektov; keďže Európsky parlament neustále vyzýva na riadne a koordinované vykonávanie usmernení; keďže členské štáty by mali spolu s inštitúciami EÚ vykonávať usmernenia, ktoré zahŕňajú celý rad osobitných záväzkov, ako je pravidelné podávanie správ, koordinácia a opatrenia na podporu ochrancov ľudských práv;
D.keďže dôsledné a jednotné opatrenia EÚ na podporu a ochranu ochrancov ľudských práv môžu mať významný vplyv pri koordinácií činností misií členských štátov a delegácií EÚ, najmä v súvislosti s jednotlivými prípadmi na bilaterálnej úrovni, ako aj na multilaterálnych fórach;
E.keďže prijatie strategického rámca pre ľudské práva a demokraciu z roku 2012 a troch po sebe nasledujúcich akčných plánov poskytlo víziu, zásady a uskutočniteľné opatrenia na podporu EÚ pri presadzovaní ľudských práv na celom svete a na vykonávanie usmernení;
F.keďže EÚ vytvorila širokú škálu nástrojov na podporu ochrancov ľudských práv – od koordinačných nástrojov až po finančnú pomoc; keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) bol predtým hlavným finančným nástrojom EÚ používaným na podporu ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom núdzových grantov a mechanizmu EÚ na ochranu ochrancov ľudských práv ProtectDefenders.eu; keďže EIDHR bol nahradený tematickým programom pre ľudské práva a demokraciu ako súčasť nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (ďalej len „NDICI“); keďže dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu je prierezovým cieľom celého nástroja NDICI a podporuje sa aj prostredníctvom práce Európskej nadácie pre demokraciu;
G.keďže v rámci EIDHR bolo vyčlenených viac ako 186 miliónov EUR na podporu ľudských práv a ochrancov ľudských práv v najohrozenejších situáciách v období 2014 – 2020; keďže v rámci tematického programu NDICI pre ľudské práva a demokraciu sa pre súčasné obdobie 2021 – 2027 vyčlenila orientačná suma 326 miliónov EUR na podporu ochrancov ľudských práv a boj proti zmenšujúcemu sa priestoru pre občiansku spoločnosť; keďže na iniciatívu ProtectDefenders.eu sa od roku 2015 vyčlenilo z finančných prostriedkov EÚ približne 35 miliónov EUR a podporilo sa približne 55 000 ochrancov ľudských práv, z toho 8 700 v roku 2021; keďže od roku 2010 bolo v rámci osobitného systému núdzových grantov EÚ podporených približne 1 600 ochrancov ľudských práv;
H.keďže Európsky konsenzus o rozvoji zaväzuje EÚ a jej členské štáty, aby uplatňovali prístup k rozvojovej spolupráci založený na ľudských právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva, a teda aj tých, ktorí ich obhajujú;
I.keďže EÚ ako silný aktér hospodárstva má možnosť ovplyvňovať situáciu v oblasti ľudských práv, ako aj situáciu ochrancov ľudských práv na celom svete tým, že dôsledne začlení prístup založený na ľudských právach do všetkých svojich politík; keďže preskúmanie obchodnej politiky v roku 2021 zaväzuje EÚ, aby zaujala asertívnejší postoj pri ochrane svojich záujmov a hodnôt, najmä podpory a ochrany ľudských práv; keďže preskúmanie obchodu a udržateľného rozvoja (ďalej len „TSD“), ktoré vykonala Európska komisia stanovuje zvýšené monitorovanie záväzkov v oblasti TSD v obchodných dohodách, posilnenie úlohy občianskej spoločnosti a zlepšenie presadzovania týchto dohôd;
J.keďže nový globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) umožňuje Únii zamerať sa na závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; keďže sledovanie osudu ochrancov ľudských práv by malo byť neoddeliteľnou súčasťou globálneho monitorovania EÚ v oblasti porušovania ľudských práv na celom svete, a to aj v súvislosti s ukladaním sankcií; keďže používanie tohto nástroja by sa mohlo posilniť tým, že sa bude riadiť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou;
K.keďže Európsky parlament opakovane vyzýval EÚ, aby prostredníctvom sankcií riešila prípady veľkej korupcie jednotlivcov a subjektov; keďže ochrancovia ľudských práv zapojení do protikorupčných činností sú čoraz častejšie terčom útokov za svoju prácu; keďže Rada a Komisia začali pracovať na sankcionovaní jednotlivcov a subjektov zodpovedných za trestné činy korupcie;
L.keďže dôsledné, účinné a efektívne vykonávanie usmernení je v súčasnom globálnom kontexte upadania demokracie, zhoršovania situácie v oblasti ľudských práv, zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť, klimatickej krízy a zvyšovania rizika pre ochrancov ľudských práv v dôsledku faktorov, ako sú digitálny dohľad a vplyv pandémie ochorenia COVID-19, ešte dôležitejšie;
M.keďže v posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet, rozsah a závažnosť útokov na ochrancov ľudských práv a ich rodiny a právnikov; keďže podľa niekoľkých medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií sa počet ochrancov ľudských práv zabitých v rokoch 2020 a 2021 pohybuje medzi 331 a 358 a keďže je bežné nedostatočné nahlasovanie, skutočný počet nie je známy a je pravdepodobne oveľa vyšší; keďže veľký počet zabitých tvorili ochrancovia životného prostredia, pričom viac ako polovica týchto vrážd sa stala v troch krajinách – v Kolumbii, Mexiku a na Filipínach; keďže počet ochrancov ľudských práv zabitých v Kolumbii dosiahol v roku 2022 rekordnú výšku a obzvlášť vysoký bol v poslednej časti daného roka; keďže mnohí ochrancovia ľudských práv čelia hrozbám a útokom, pretože vyjadrujú obavy z nepriaznivých vplyvov obchodných operácií na ľudské práva, a to aj v súvislosti s veľkými rozvojovými projektmi, ktoré ovplyvňujú prístup k pôde a živobytie; keďže v posledných rokoch sa väčšina ochrancov ľudských práv, ktorí boli terčom útokov a/alebo boli zavraždení štátnymi a neštátnymi aktérmi, zaoberala právami v oblasti pôdy, vody, životného prostredia a domorodého obyvateľstva;
N.keďže autoritárske vlády, ale aj znepokojujúci počet dlhodobo etablovaných demokratických krajín na celom svete, a to aj v rámci EÚ čoraz častejšie prijímajú nové druhy taktík a reštriktívnych opatrení proti ochrancom ľudských práv s cieľom cenzurovať ich prácu a umlčať ich a prenasledovať; keďže takéto opatrenia zahŕňajú strategické žaloby proti verejnej účasti, reštriktívne vládne politiky, ohováracie kampane, diskrimináciu a zastrašovanie alebo násilie vrátane zabíjania, únosov, svojvoľného zatýkania a zadržiavania; keďže v mnohých krajinách sveta prevláda atmosféra beztrestnosti, v ktorej je páchané násilie na ochrancoch ľudských práv;
O.keďže autoritárske režimy v tretích krajinách čoraz častejšie útočia na ochrancov ľudských práv prostredníctvom veľvyslanectiev, diplomatických misií a personálu, príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a iných zástupcov na území členských štátov EÚ, kde našli útočisko alebo azyl;
P.keďže obhajkyne ľudských práv čelia rodovo špecifickým hrozbám a sú viac vystavené riziku určitých foriem násilia a iných porušení, predsudkom, vylúčeniu a odmietnutiu ako ich mužské náprotivky a trpia nedostatkom prístupu k primeraným zdrojom a mechanizmom ochrany; keďže väčšina nedostatočne nahlásených prípadov sa týka tých, ktorí čelia prekážkam súvisiacim s pohlavím alebo sexuálnou orientáciou;
Q.keďže útoky na ochrancov ľudských práv sa čoraz častejšie zameriavajú aj na ich rodiny a komunity;
R.keďže medzi ďalšie skupiny a kategórie ochrancov, ktorí sú obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv, patria novinári, tí, ktorí pracujú na presadzovaní občianskych a politických práv, najmä tí, ktorí vyšetrujú alebo obhajujú obete štátnych zločinov, násilných zmiznutí alebo mučenia, a tí, ktorí pracujú na presadzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä kolektívnych práv, ako je právo na výživu a prístup k prírodným zdrojom, vrátane odborárov, osôb pracujúcich na presadzovaní práv komunít, práv etnických a náboženských menšín, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv pôvodného obyvateľstva a práv LGBTQI+ a osôb bojujúcich proti korupcii;
S.keďže na prenasledovanie ochrancov ľudských práv sa používajú čoraz sofistikovanejšie prostriedky vrátane nových technológií; keďže ochrancovia ľudských práv tiež čelia obmedzeniam a niekedy sú priamo terčom politík, právnych predpisov a postupov označovaných za tzv. bezpečnostné opatrenia, často v spojení so stigmatizáciou aobviňovaním zterorizmu;
Celkové posúdenie politického rámca EÚ na podporu ochrancovľudských práv
1.oceňuje a ďakuje všetkým ochrancom ľudských práv za ich odvážnu a zásadnú prácu pre ochranu ľudských práv a planéty; uznáva, že svoju prácu musia vykonávať v čoraz náročnejších a vyvíjajúcich sa podmienkach, pričom musia oni sami, ich rodiny a komunity za ňu často platiť vysokú daň;
2.víta politický rámec EÚ na podporu ochrancov ľudských práv, ktorý sa vytvoril za posledné dve desaťročia, pričom jeho jadrom sú usmernenia; zdôrazňuje, že usmernenia významne prispievajú k zvýšeniu informovanosti a lepšiemu chápaniu úlohy ochrancov ľudských práv ako nenahraditeľných a ústredných partnerov pre zahraničnú politiku EÚ a politiku EÚ v oblasti ľudských práv, podpory demokracie, ako aj k zameraniu a posilneniu úsilia o stanovenie priorít a zefektívnenie ochrany ochrancov ľudských práv v rámci vonkajšej činnosti EÚ;
3.zdôrazňuje neoceniteľnú prácu v prvej línii na podporu ochrancov ľudských práv zo strany viacerých delegácií EÚ a misií členských štátov v tretích krajinách a značnú a rastúcu finančnú podporu vrátane priamej pomoci, ktorú ochrancom ľudských práv poskytuje Komisia v rámci rôznych nástrojov;
4.domnieva sa však, že celkové uplatňovanie usmernení Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Komisiou a členskými štátmi je nerovnomerné a zameriava sa najmä na reaktívne opatrenia, pričom chýba jednotné celkové vykonávanie stratégie a dostatočné zviditeľnenie činnosti EÚ a kanálov podpory pre ochrancov ľudských práv; domnieva sa, že rozmer ochrancov ľudských práv sa ešte musí systematicky a koherentne začleniť do všetkých vonkajších činností EÚ vrátane dokumentov o politike jednotlivých krajín, regiónov alebo tematických politík EÚ a začať uplatňovať na všetkých príslušných úrovniach diplomatickej angažovanosti a rozhodovania EÚ až po najvyššiu úroveň;
5.vyzýva EÚ, aby ďalej posilňovala svoj politický rámec pre ochrancov ľudských práv, a toprostredníctvom nepretržitých, konkrétnych, dôsledných a účinných opatrení, najmä vo vzťahoch s autoritárskymi režimami a na miestach, s ktorými má EÚ a jej členské štáty uzavreté dohody o pridružení, obchode, investíciách alebo spolupráci alebo kde majú významné obchodné, energetické, bezpečnostné, migračné alebo iné záujmy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ich finančnú podporu ochrancom ľudských práv bude sprevádzaná trvalou politickou angažovanosťou EÚ v tretích krajinách;
6.žiada, aby sa v usmerneniach uvádzal odkaz na globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv a aby systematické útoky na ochrancov ľudských práv viedli k zaradeniu jednotlivcov a subjektov do zoznamu podľa tohto režimu; opakuje svoju požiadavku na zmenu súčasného globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv rozšírením jeho rozsahu pôsobnosti tak, aby zahŕňal korupčné trestné činy, alebo na predloženie legislatívneho návrhu na prijatie nového tematického režimu proti závažným korupčným trestným činom;
Tím Európa – spolupráca v záujme dosiahnutia maximálneho vplyvu
7.vyzýva EÚ, aby uplatňovala skutočný prístup Tím Európa vo vzťahu k ochrancom ľudských práv a nabádala tie členské štáty, ktoré ešte nie sú aktívne v otázkach ochrancov ľudských práv, aby vypracovali osobitnú stratégiu a politický rámec, spojili sily na diplomatickej a finančnej úrovni a vytvorili širokú koalíciu vládnych a mimovládnych zainteresovaných strán a zároveň podporovali a presadzovali rovnaký prístup vo svojich dvojstranných vzťahoch;
8.domnieva sa, že takýto prístup, v rámci ktorého by všetky inštitúcie a aktéri EÚ vrátane osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ako aj členské štáty spolupracovali na vykonávaní usmernení, by sa ukázal ako účinný v boji proti globálnemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv a demokracie;
9.víta úsilie mnohých delegácií EÚ a misií členských štátov o zviditeľnenie a uznanie ochrancov ľudských práv, najmä vytvorením miestnych pracovných skupín pre ľudské práva za účasti pracovníkov misií EÚ, proaktívnym oslovovaním ochrancov ľudských práv a organizovaním pravidelných stretnutí s nimi, vykonávaním systematických návštev v teréne v oblastiach, v ktorých sú ochrancovia ľudských práv ohrození (napríklad v Mexiku a Kolumbii), vypracovaním zoznamov diplomatov na monitorovanie súdnych procesov (napríklad v Rusku), uznaním výnimočných príspevkov ochrancov ľudských práv každoročným udeľovaním ocenení (napríklad v Ugande a Hondurase), poskytovaním núdzovej podpory ochrancom ľudských práv, spochybňovaním zákonov, ktoré kriminalizujú ochrancov ľudských práv, a podporou rozvoja sietí na ochranu ochrancov ľudských práv; ako príklad najlepších postupov vyzdvihuje inovačnú iniciatívu #DefendamosLaVida, ktorú začali delegácie EÚ a misie členských štátov v Kolumbii a najnovšie v Mexiku;
10.vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vzhľadom na voluntaristickú povahu usmernení sa intenzita a kvalita spolupráce delegácií EÚ s ochrancami ľudských práv a v tejto oblasti v jednotlivých krajinách značne líši a v praxi do veľkej miery závisí od miestneho politického prostredia alebo individuálneho odhodlania a politickej vôle konkrétneho veľvyslanca alebo pracovníkov EÚ, alebo pracovníkov v sídle ESVČ a Komisie; v tejto súvislosti požaduje väčšiu konzistentnosť a celkový strategický prístup a pevný záväzok podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a jeho úradu zabezpečiť jednotné vykonávanie usmernení vo všetkých delegáciách, najmä v krajinách, v ktorých sú ochrancovia ľudských práv najviac ohrození; očakáva, že všetci veľvyslanci EÚ a členských štátov zabezpečia, aby ich misie účinne začlenili podporu ochrancov ľudských práv do svojej každodennej práce;
11.vyzýva EÚ, aby posilnila svoje inštitucionálne kapacity v Bruseli aj v delegáciách, aby mohla primerane reagovať na zhoršujúce sa prostredie, ktorému čelia ochrancovia ľudských práv; žiada, aby sa v prípade potreby zvýšil počet zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať poskytovaním malých grantov, najmä v oblasti núdzovej pomoci, a aby sa zvýšila diplomatická podpora na mieste; ďalej trvá na tom, že treba posilniť ľudské a finančné kapacity delegácií EÚ v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv a koordináciu s členskými štátmi, čo je hlavnou úlohou každej misie, najmä v krajinách, kde sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že je dôležité, aby priestory delegácie EÚ slúžili ako bezpečné miesto na stretávanie ochrancov ľudských práv, najmä v nepriateľskom prostredí;
12.víta správy o lepšej koordinácii medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom postupu rozdelenia zaťaženia a spoločnej verejnej diplomacie; je však naďalej znepokojený tým, že menej ako polovica členských štátov sa v praxi aktívne angažuje v tejto oblasti, keďže mnohé z nich sa pri ochrane osôb s ľudskými právami spoliehajú na delegácie EÚ, a že selektívna angažovanosť zostáva normou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov prijalo vlastné vnútroštátne usmernenia týkajúce sa ochrancov ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby podnikli aktívnejšie kroky na dosiahnutie širšej a dôslednejšej angažovanosti v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv a aby vypracovali vlastné politické dokumenty o ochrancov ľudských práv, ktoré budú v súlade s dokumentmi EÚ;
13.víta pravidelné vzdelávanie v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o politiku v oblasti ochrancov ľudských práv, pre pracovníkov, ktorí pracujú ako kontaktné osoby v politických sekciách a sekciách spolupráce delegácií EÚ; je však znepokojený správami, že informovanosť o usmerneniach a znalosti o nich sú naďalej nedostatočné; žiada, aby sa toto vzdelávanie stalo povinným a aby sa rozšírilo; navrhuje zvážiť začlenenie záväzkov EÚ a členských štátov týkajúcich sa ochrancov ľudských práv do profilov pracovných miest príslušných zamestnancov ESVČ, delegácií EÚ a misií členských štátov s cieľom zabezpečiť systematický prístup k ochrane ľudských práv, aby sa inštitucionalizovali poznatky o ochrane ľudských práv a postupy v tejto oblasti, čím by sa predišlo prístupu závislému od osoby a minimalizovali by sa účinky rotácie zamestnancov;
14.vyzýva na väčšiu verejnú angažovanosť PK/VP, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a príslušných zástupcov členských štátov do ochrany ľudských práv vrátane jednotlivých ochrancov ľudských práv; nabáda PK/VP a komisárov, aby sa zaviazali k systematickému stretávaniu sa s ochrancami ľudských práv počas svojich návštev v zahraničí a k tomu, aby na najvyššej úrovni upozorňovali na kritickú situáciu ochrancov ľudských práv, ktorí sú terčom útokov, vrátane tých, ktorí sú prenasledovaní, zastrašovaní, zadržiavaní, svojvoľne zadržiavaní alebo nútení opustiť svoje krajiny, a to v prípade potreby najmä prostredníctvom verejných vyhlásení; vyzýva osobitných zástupcov EÚ pre situáciu v jednotlivých krajinách a regiónoch, aby spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o ochrancov ľudských práv;
15.zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v odstraňovaní blokov vo vonkajších vzťahoch EÚ; víta zvýšenú koordináciu medzi delegáciami EÚ, ústredím ESVČ a Generálnym riaditeľstvom pre medzinárodné partnerstvá v súvislosti s naliehavými prípadmi ochrancov ľudských práv a krízovými situáciami, ktoré významne ovplyvňujú ochrancov ľudských práv; vyzýva na zlepšenie koordinácie v oblasti ľudských práv s generálnymi riaditeľstvami Komisie, ako aj s príslušnými agentúrami EÚ;
Väčší dôraz na prevenciu a potreby financovania
16.víta významný a neustále rastúci finančný príspevok EÚ na podporu ochrancov ľudských práv na celom svete, vďaka čomu sa v tejto oblasti stáva EÚ hlavným darcom, ako aj jej úsilie o zvýšenie transparentnosti, flexibility a rozvoj rôznych programov na podporu ľudských práv a činností a potrieb ochrancov ľudských práv, a to aj v prípade, keď ochrancovia ľudských práv pracujú v exile; zdôrazňuje jedinečnú úlohu mechanizmu ProtectDefenders.eu riadeného občianskou spoločnosťou pri poskytovaní neoceniteľnej praktickej podpory ohrozeným ochrancom ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na informovanie verejnosti o tomto úsilí; požaduje kvalitatívny posun k celostnejšiemu a dlhodobejšiemu prístupu zameranému na úplnú bezpečnosť celých komunít mobilizovaných na ochranu svojich práv; vyzýva delegácie EÚ, aby uľahčovali a financovali miestne a regionálne siete a stretnutia ochrancov ľudských práv, v rámci ktorých si môžu vymieňať skúsenosti, navzájom sa učiť zo stratégií, úspechov a osvedčených postupov a vytvárať spojenectvá; víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty naďalej posilňovali svoje aktivity využívaním flexibilných nástrojov finančnej podpory na podporu činností a potrieb aktivistov;
17.varuje pred rozšírením mnohých mimovládnych organizácií zriadených vládou (tzv. GONGO), ktoré sa prezentujú ako legitímne organizácie občianskej spoločnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vyhli akejkoľvek propagácii, podpore alebo akejkoľvek forme spojenia s týmito organizáciami;
18.odsudzuje nárast útokov na rodiny, komunity a právnikov ochrancov ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje, že k týmto útokom dochádza aj počas pobytu v exile a ich cieľom je okrem iného spôsobiť bolesť, strach, utrpenie a pocit zraniteľnosti s cieľom ponížiť a degradovať obete a zlomiť ich fyzický a morálny odpor; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité využívať núdzové granty Komisie, ProtectDefenders.eu a krízový nástroj na zvýšenie ochrany a podpory ich rodinných príslušníkov, pričom treba mať na pamäti rôzne rodinné štruktúry, ako aj ochrany a podpory právnikov ochrancov ľudských práv;
19.zdôrazňuje, že okrem vykonávania reaktívnych opatrení zameraných na jednotlivcov je potrebné viac investovať do celkovej dlhodobej ochrany a psychosociálneho blaha ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov, a to aj prijatím preventívnejšieho prístupu s cieľom predvídať vážne problémy, ako sú útoky;
20.zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ochrana ochrancov ľudských práv stala stredobodom politickej angažovanosti EÚ v tretích krajinách a jej diplomatickej agendy, a to zosúladením všetkých vonkajších činností EÚ v tretích krajinách s opatreniami EÚ na ochranu ochrancov ľudských práv a podporu ich práce; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby za priority považovali:
–
systematickú identifikáciu kľúčových spojencov v rámci orgánov a inštitúcií tretích krajín,
–
zvýšenie finančnej podpory na zriadenie a posilnenie vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o ich schopnosť angažovať sa, chrániť ochrancov ľudských práv a konať nezávisle,
–
posilnenie vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa ochrancov ľudských práv v súlade s rámcom OSN pre ochrancov ľudských práv a legislatívnymi a politickými rámcami s cieľom vytvoriť národné programy ochrany ochrancov ľudských práv,
–
podpora vnútroštátnych kampaní, sietí a štruktúr s cieľom uznať neoceniteľný prínos ochrancov ľudských práv k ochrane a presadzovaniu ľudských práv a účinne podporovať ochranu ochrancov ľudských práv,
–
systematické spochybňovanie zákonov, ktoré kriminalizujú alebo obmedzujú legitímnu prácu ochrancov ľudských práv a/alebo sa často používajú na obťažovanie a zastrašovanie ochrancov ľudských práv, vrátane strategických žalôb proti verejnej účasti,
–
úsilie povzbudiť vlády, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na ochranu ochrancov ľudských práv a aby sa zdržali zasahovania do financovania z externých zdrojov,
–
pomoc pri vytváraní nezávislých mechanizmov na riešenie atmosféry beztrestnosti v prípade porušovania práv ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom rýchleho a účinného vyšetrovania sťažností týkajúcich sa hrozieb alebo porušení práv ochrancov ľudských práv,
–
poskytovanie odbornej prípravy pre štátnych úradníkov vrátane príslušníkov policajných, vojenských a iných bezpečnostných zložiek, ako aj sudcov o legitímnej úlohe ochrancov ľudských práv a ich právach,
–
podpora vzdelávania ochrancov ľudských práv v takých záležitostiach, ako sú nahlasovanie porušovaní ľudských práv a útokov proti ochrancom ľudských práv, miestne a medzinárodné právne mechanizmy ochrany pred porušovaním ľudských práv a procesné práva vrátane prípadov, keď ochrancovia ľudských práv čelia obvineniam z trestných činov za svoju legitímnu činnosť,
–
vypracovanie stratégie, ktorá by sa usilovala o prepustenie svojvoľne zadržiavaných alebo dlhodobo zadržiavaných ochrancov ľudských práv, uľahčenie pravidelných návštev zástupcov EÚ a členských štátov u ochrancov ľudských práv vo väzení a poskytovanie podpory rodinám a príbuzným týchto zadržiavaných osôb;
21.opätovne vyzýva Komisiu, aby sa jednoznačne zdržala poskytovania rozpočtovej podpory vládam tretích krajín, ktoré sú zodpovedné za rozsiahle porušovanie ľudských práv a represie voči ochrancom ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby naopak zintenzívnila svoju pomoc orgánom, ktoré sa skutočne usilujú o vytvorenie priaznivého prostredia pre ochrancov ľudských práv; pripomína svoju požiadavku na väčšiu transparentnosť ustanovení o ľudských právach v dohodách o financovaní v rámci NDICI;
22.vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie EÚ vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ako aj ďalšie rozvojové a investičné banky a nástroje, aby vypracovali prístup, v rámci ktorého by sa financovanie poskytovalo len subjektom, ktoré vykonávajú spoľahlivú a prísne monitorovanú politiku v oblasti ľudských práv a ktoré zaujímajú postoj nulovej tolerancie voči hrozbám alebo násiliu voči ochrancom ľudských práv vrátane identifikácie a hodnotenia nepriaznivých vplyvov v rámci operácií, hodnotových reťazcov a obchodných vzťahov, predchádzania nepriaznivým vplyvom, ich zmierňovania alebo ukončenia a zabezpečenia nápravy;
23.vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov, aby nadviazali skutočný a komplexný dialóg s ochrancami ľudských práv v tretích krajinách, ktorý by sa týkal ich financovania, spôsobov dialógu a potrieb diplomatickej činnosti, a aby podľa možnosti poskytli základné finančné prostriedky na ich činnosť;
24.zdôrazňuje význam spojenia síl s agentúrami OSN a osobitnými postupmi, najmä s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vo väčšej miere nadviazali na odporúčania týkajúce sa ochrancov ľudských práv vydané v rámci všeobecného pravidelného preskúmania; vyzýva EÚ, aby poskytla finančnú a politickú podporu existujúcim regionálnym mechanizmom ochrany ochrancov ľudských práv vrátane osobitného spravodajcu Európskej hospodárskej komisie OSN pre ochrancov životného prostredia, dohody z Escazú a medziamerických, afrických mechanizmov a regionálnych mechanizmov Rady Európy týkajúcich sa ochrancov ľudských práv; vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov v Ženeve a New Yorku, aby prijali účinné opatrenia v reakcii na represálie tretích krajín proti ochrancom ľudských práv za ich spoluprácu s orgánmi OSN a aby uľahčili akreditáciu ochrancov ľudských práv a ich komunikáciu s multilaterálnymi fórami; ďalej vyzýva misie EÚ v Ženeve a New Yorku, aby zohrávali vedúcu úlohu pri presadzovaní a obrane pokroku v oblasti ľudských práv na multilaterálnych fórach, a to aj tým, že sa budú brániť útokom proti vymedzeniu pojmu ochranca ľudských práv, a že budú presadzovať a chrániť kľúčové formulácie o úlohe ochrancov ľudských práv, a to tak v tematických rezolúciách OSN aj rezolúciách OSN týkajúcich sa jednotlivých krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tento účel zabezpečili, že toto úsilie bude neustále prioritou vo výročných záveroch Rady o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva; víta praktickú spoluprácu na prípadoch ochrancov ľudských práv medzi delegáciami EÚ, misiami členských štátov a podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami;
Nové skupiny ochrancov, nové výzvy, nové riešenia
25.víta nedávne úsilie delegácií EÚ a misií členských štátov v niektorých tretích krajinách osloviť aktivistov, ktorí nezodpovedajú tradičnému pojmu ochrancov ľudských práv; nabáda EÚ, aby uplatňovala široký prístup k ochrancom ľudských práv, najmä tým, že bude spolupracovať s ochrancami ľudských práv na miestnej úrovni a v teréne a poskytovať im podporu, a to najmä marginalizovaným a zraniteľným ochrancom ľudských práv, ako sú ochrancovia práv pôvodných obyvateľov, ochrancovia pôsobiaci mimo veľkých mestských oblastí alebo vo vzdialených oblastiach, zraniteľným skupinám vrátane žien, ktorým hrozí väčšie riziko násilia a obmedzení; vyzýva EÚ, aby využila online technológie, ak je to možné, a aby zohľadnila digitálnu bezpečnosť, a aby zlepšila koordináciu úsilia a zdrojov misií EÚ s cieľom nadviazať kontakt s marginalizovanejšími ochrancami ľudských práv;
26.zdôrazňuje, že je potrebné vykonávať implementáciu usmernení s ohľadom na rodové hľadisko a potrebu ochranných mechanizmov s intersekcionálnym a rodovým hľadiskom; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prístup k ochranným mechanizmom a zdrojom pre obhajkyne ľudských práv a aby poskytla viac finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré podporujú práva žien a dievčat, najmä sexuálne a reprodukčné práva a zdravie;
27.vyzýva ESVČ a členské štáty, aby politicky podporovali ochrankyne ľudských práv a aby ako prílohu k usmerneniam prijali súbor nástrojov, ktorý by poskytoval praktické kroky, ktoré by EÚ umožnili lepšie reagovať na hrozby, potreby a výzvy žien v oblasti ľudských práv na celom svete, ktoré sú rodovo špecifické;
28.zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať ochranou klímy ako neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv v rámci svojej politiky v oblasti ľudských práv a zintenzívniť svoju činnosť na podporu tých, ktorí chránia klímu a životné prostredie, najmä tých ochrancov environmentálnych práv a práv pôvodného obyvateľstva, ktorí sú najviac ohrození; zdôrazňuje potrebu začleniť otázky ochrancov ľudských práv do diplomacie a pomoci EÚ v oblasti klímy, a to aj podporou skutočného zapojenia ochrancov ľudských práv do vykonávania a monitorovania programov, projektov a schém spolupráce v oblasti klímy a dôrazným odstraňovaním obmedzení zamedzujúcich ich účinnej účasti a monitorovacím činnostiam;
29.víta vydanie výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu ochrancov práv LGBTQI+ osôb a nabáda misie EÚ, aby zintenzívnili monitorovanie a podporu aktivistov obhajujúcich práva LGBTQI+ osôb ako neoddeliteľnú súčasť politiky EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv;
30.vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby riešili hrozby a útoky na ochrancov ľudských práv zo strany vládnych a mimovládnych aktérov vrátane podnikov alebo skupín konajúcich v ich mene, zločineckých skupín a ozbrojených skupín, ako aj hrozbami v situáciách konfliktu a prechodu; zdôrazňuje, že vždy je zodpovednosťou štátu zaistiť bezpečnosť ochrancov ľudských práv a ich schopnosť pracovať v priaznivom prostredí, a to aj vtedy, keď hrozby a odvetné opatrenia pochádzajú od neštátnych subjektov;
31.vyzýva EÚ, aby začlenila násilie voči ochrancom ľudských práv do svojej politiky krízového riadenia a poskytla účinnú ochranu ochrancom ľudských práv v prípade potreby; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa poučila z nedostatočnej európskej reakcie na potreby evakuácie afganských ochrancov ľudských práv a ich rodín po prevzatí moci Talibanom; vyzýva najmä Komisiu, aby rýchlejšie reagovala v náhlych krízach, v ktorých sú potreby ochrancov ľudských práv naliehavé a masívne, a to dodatočným financovaním iniciatív, ako je ProtectDefenders.eu, ako aj presmerovaním financovania a diplomatického úsilia krajín na pomoc pri premiestňovaní ochrancov ľudských práv; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby ochrancov ľudských práv považovali za kľúčových aktérov a partnerov akejkoľvek účinnej a udržateľnej reakcie po skončení konfliktu;
32.vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili boj proti zneužívaniu technológie sledovania s cieľom oslabiť prácu ochrancov ľudských práv, a to najmä vypracovaním spoľahlivých vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov; opakovane vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj ašírenie technológií digitálnej bezpečnosti scieľom posilniť postavenie ochrancov ľudských práv prostredníctvom poskytnutia mechanizmov bezpečného zhromažďovania, šifrovania a uchovávania, aby sa predišlo monitorovaniu zo strany represívnych vlád, kybernetickým útokom a online obťažovaniu;
33.domnieva sa, že vzhľadom na veľký a ďalej rastúci počet hrozieb a útokov, ktorým čelia ochrancovia ľudských práv, ktorí vyjadrujú obavy v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi niektorých obchodných operácií na ľudské práva, by EÚ mala do svojej smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, do svojich obchodných, investičných dohôd, dohôd o spolupráci a do nástrojov, ako je všeobecný systém preferencií, koherentne začleniť presadzovanie a ochranu práv ochrancov ľudských práv, najmä zástupcov odborových zväzov a ochrancov pôdy, práv pôvodného obyvateľstva a životného prostredia; vyzýva EÚ, aby vo väčšej miere a dôslednejšie využívala doložky v obchodných a investičných dohodách, ktoré chránia ľudské práva, vrátane doložiek o dôslednejšom monitorovaní a primeranom presadzovaní záväzkov v oblasti ľudských práv, a aby v plnej miere využívala podmienenosť pri udeľovaní preferenčného prístupu tretích krajín na svoj trh ochranou ľudských práv; domnieva sa, že systematické a rozsiahle útoky proti ochrancom ľudských práv by mali viesť k uplatňovaniu týchto doložiek alebo všeobecnej rámcovej dohody uzavretej s príslušnou krajinou, a v prípade zjavného zlyhania vnútroštátnych orgánov pri zlepšovaní situácie by Komisia mala prijať vhodné opatrenia vrátane opatrení vedúcich k pozastaveniu platnosti takýchto dohôd;
34.vyzdvihuje úlohu domácich poradných skupín pri monitorovaní záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v obchodných dohodách; vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že vlády preferenčných obchodných partnerov zabránili ochrancom ľudských práv a environmentálnych práv pripojiť sa k domácim poradným skupinám; žiada, aby sa domácim poradným skupinám pridelili dostatočné finančné zdroje a technická pomoc, aby mohli riadne vykonávať svoje úlohy;
35.vyzýva EÚ, aby zosúladila svoje stratégie v oblasti ľudských práv s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalšími medzinárodnými normami v tejto oblasti; zdôrazňuje, že delegácie EÚ a členské štáty by mali uprednostniť spoluprácu s podnikateľskou komunitou, najmä s európskymi spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami v zahraničí, s cieľom chrániť ochrancov ľudských práv, ktorí pracujú na problémoch súvisiacich s pôdou, ťažbou, výrobou a inými odvetviami, v ktorých existuje vysoké riziko alebo početné správy o porušovaní ľudských práv v súvislosti s ich činnosťou, a komplexne monitorovať ich obchodné aktivity; v tejto súvislosti trvá na tom, aby delegácie EÚ uľahčili a podporili prístup ochrancov ľudských práv k súdnym prostriedkom nápravy v EÚ v prípade porušenia ich práv;
36.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili, že ochrancovia ľudských práv, najmä tí, ktorí pracujú v oblasti pracovných práv a práv žien, budú vždy zapojení do mechanizmov monitorovania občianskej spoločnosti súvisiacich s príslušnými dohodami EÚ; žiada, aby Komisia zabezpečila ochranu ochrancov ľudských práv pred rizikami, ktorým čelia pri odhaľovaní porušovania ľudských práv;
37.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že riziká represálií a odvetných opatrení a iné riziká týkajúce sa porušovania práv ochrancov ľudských práv, ktorí sa zaoberajú obchodnými a pracovnými otázkami, budú zahrnuté do fázy identifikácie a posudzovania rizík, ktorú spoločnosti vykonávajú v rámci procesu náležitej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosti budú systematicky spolupracovať s ochrancami ľudských práv a zaručia ich bezpečnú účasť;
38.vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala začleňovanie ochranných a preventívnych mechanizmov pre ochrancov ľudských práv do odvetvových projektov, programov a investičných systémov, a to aspoň v oblastiach, ktoré sú pre ochrancov ľudských práv najviac rizikové, ako sú projekty týkajúce sa pôdy a životného prostredia, ťažobný priemysel, výroba a iné rizikové oblasti, a vo všetkých politikách súvisiacich s bezpečnosťou; trvá na tom, že je dôležité, aby Európsky parlament v tejto súvislosti vykonával svoju úlohu dohľadu;
39.zdôrazňuje čoraz častejší jav nadnárodných hrozieb voči ochrancom ľudských práv zo strany ich vnútroštátnych orgánov alebo zástupcov, a to aj v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby identifikovali a riešili tieto hrozby v rámci EÚ ako prioritu a ako neoddeliteľný aspekt usmernení; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zahraničným ochrancom ľudských práv s pobytom v EÚ poskytli primerané finančné a iné prostriedky vrátane špecializovaných ochranných mechanizmov, školení a programov o kybernetickej bezpečnosti a kybernetickom obťažovaní, ktoré im umožnia pokračovať v práci v oblasti ľudských práv na diaľku bez strachu z odvetných opatrení; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva v členských štátoch EÚ poskytla intenzívnejšia odborná príprava a zdroje s cieľom uľahčiť nahlasovanie, vyšetrovanie a pripisovanie týchto nadnárodných útokov a žiada, aby boli zodpovedné osoby sankcionované; zdôrazňuje, že úradníci a agenti tretích krajín, ktorí obťažujú ochrancov ľudských práv v EÚ, ako aj ich miestni podporovatelia, či už jednotlivci alebo subjekty, by mali byť predvolaní, odhalení a sankcionovaní;
40.vyzýva Komisiu, aby vyšetrila obzvlášť znepokojujúce prípady prenasledovania ochrancov ľudských práv tretími krajinami v členských štátoch Únie prostredníctvom nelegitímnych zahraničných misií zastupujúcich ich vnútroštátne orgány bez vedomia alebo súhlasu orgánov členských štátov;
Víza a ubytovanie – dôležitý nástroj ochrany
41.berie na vedomie, že sa zlepšila podpora EÚ pri premiestňovaní ohrozených ochrancov ľudských práv a že sa prijali najlepšie postupy v niektorých členských štátoch; s poľutovaním berie na vedomie skutočnosť, že mnohým ochrancom ľudských práv a ich rodinám sa naďalej zamietajú ich naliehavé žiadosti o premiestnenie alebo žiadosti o víza;
42.zdôrazňuje, že víza sú kľúčovým nástrojom ochrany a v záujme účinnej pomoci ohrozeným ochrancom ľudských práv by Komisia mala zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní celoeurópskeho systému vydávania víz ochrancom ľudských práv; domnieva sa, že členské štáty by mali najmä zjednodušiť vydávanie víz 1) procesne zabezpečením toho, aby postupy ich veľvyslanectiev a konzulátov boli rýchle, zrozumiteľné, prístupné a dosiahnuteľné, a 2) štrukturálne vytvorením osobitnej kategórie vo vízovom kódexe EÚ(10) pre ohrozených ochrancov ľudských práv a zahrnutím osobitných pokynov do príručky k vízovému kódexu EÚ(11) o zjednodušených postupoch pre ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov; zdôrazňuje, že je potrebné zmierniť vízové požiadavky a podmienky pre ochrancov ľudských práv, ktorí musia byť núdzovo evakuovaní; vyzýva na vyvinutie úsilia o zvýšenie informovanosti úradníkov členských štátov o konkrétnych potrebách a výzvach v súvislosti so žiadosťami ochrancov ľudských práv;
43.vyzýva kontaktné miesta delegácií EÚ pre ľudské práva, aby identifikovali a upozornili misie členských štátov na osobitné potreby núdzového premiestňovania a predložili v tejto súvislosti odporúčania; domnieva sa, že poskytnutie priestoru na odstup môže ochrancom ľudských práv pomôcť vyhnúť sa rizikám; vyzýva ESVČ, aby každoročne podávala správu o počte núdzových víz, ktoré členské štáty EÚ vydávajú ochrancom ľudských práv;
44.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili poskytovanie dočasnej ochrany a ubytovania ohrozeným ochrancom ľudských práv a ich rodinám; vyzdvihuje iniciatívy v niektorých členských štátoch a nabáda k ďalšiemu úsiliu v oblasti premiestňovania, najmä zapojením regionálnych a miestnych orgánov; víta rastúci počet iniciatív v oblasti poskytovania ubytovania na miestnej úrovni v celej EÚ; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti, aby vytvorilo osobitnú pomoc s cieľom uľahčiť dočasný pobyt, prácu a mobilitu ochrancov ľudských práv a ich rodín v EÚ; vyzýva príslušnú delegáciu EÚ, aby sledovala návrat a bezpečnostnú situáciu ochrancov ľudských práv, ak sa vrátia do svojich krajín;
45.vyzýva členské štáty, aby uľahčili vydávanie krátkodobých víz na viac vstupov pre ochrancov ľudských práv, ktorí chcú cestovať do Európy na účely presadzovania záujmov alebo odborného vzdelávania;
46.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uľahčovali aktívnu spoluprácu a konzultácie s ochrancami ľudských práv, ktorí už boli premiestnení do EÚ, pri navrhovaní a vykonávaní programov premiestňovania ochrancov ľudských práv, pomoci a regionálnych iniciatív v súlade s osobitnou realitou a potrebami, ktorým ochrancovia ľudských právčelia v tretích krajinách;
Dohľad Európskeho parlamentu a praktická podpora ochrancovľudských práv na celom svete
47.opakuje svoj záväzok zohrávať vedúcu úlohu pri formovaní a posilňovaní činnosti EÚ na podporu ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom naliehavých uznesení a diskusií v pléne, práce Podvýboru pre ľudské práva (DROI), konkrétne správ a vypočutí, misií v tretích krajinách a medzinárodných a regionálnych organizáciách a svojej výročnej Sacharovovej ceny vrátane práce vykonanej v spolupráci so spoločenstvom Sacharovovej ceny; zdôrazňuje aj úlohu jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu pri upozorňovaní Komisie a členských štátov na znepokojujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách a na napadnutých ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom parlamentných otázok, stanovísk a verejných podujatí; domnieva sa, že parlamentná spolupráca s ochrancami ľudských práv a aktérmi občianskej spoločnosti je nevyhnutným rozmerom jeho práce v oblasti vonkajších záležitostí;
48.zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť pri vykonávaní usmernení s cieľom zlepšiť informovanosť ochrancov ľudských práv, zabezpečiť účinný parlamentný dohľad a poskytnúť väčšiu viditeľnosť a ochranu a jasnejší, jednoduchší a priamejší prístup ku kontaktným miestam EÚ v delegáciách EÚ, k dokumentom EÚ súvisiacim s usmerneniami, najmä s usmernením z roku 202, k miestnym stratégiám týkajúcim sa ochrancov ľudských práv, a poskytnúť jasné informácie o financovaní projektov a programov pre ochrancov ľudských práv;
49.zdôrazňuje, že Európsky parlament ako člen Tímu Európa by mal byť plne začlenený do politiky EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom pravidelného dialógu, ak je to potrebné v dôvernom prostredí, o kľúčových otázkach a vývoji politiky v súvislosti s usmerneniami vrátane ich budúcej aktualizácie, ako aj prostredníctvom rýchleho konania Komisie a členských štátov na základe žiadostí o začatie cielených sankcií za tvrdé represie voči ochrancom ľudských práv; navrhuje, aby sa obavy a odporúčania vyjadrené v jeho uzneseniach o naliehavých otázkach zahrnuli do miestnych stratégií;
50.je odhodlaný posilniť svoju podporu a ochranu ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom:
–
prijatia nového politického rámca Európskeho parlamentu na podporu ochrancov ľudských práv, ktorý by začlenil podporu ochrancov ľudských práv do svojej práce a bol by založený na prístupe „nespôsobovať škodu“, podporoval bezpečné používanie informačných a komunikačných technológií v interakciách s ochrancami ľudských práv, zaručil bezpečnú účasť na európskych stretnutiach a reagoval na odvetné opatrenia po komunikácii ochrancov ľudských práv s ich orgánmi afórami,
–
systematickejšej spolupráce s ochrancami ľudských práv zo strany všetkých príslušných orgánov, najmä medziparlamentných delegácií a výborov pre vonkajšie veci (Výbor pre zahraničné veci, Podvýbor pre ľudské práva, Podvýbor pre bezpečnosť a obranu, Výbor pre medzinárodný obchod) a jeho predsedníčky,
–
organizovania výročnej schôdze s ochrancami ľudských práv každou medziparlamentnou delegáciou a výbormi pre vonkajšie záležitosti (a inými príslušnými výbormi),
–
vymenovania kontaktných miest pre ľudské práva každou medziparlamentnou delegáciou v rámci členov predsedníctva,
–
systematického začleňovania programu komunikácie s ochrancami ľudských práv/organizáciami občianskej spoločnosti medziparlamentnými delegáciami alebo výbormi do ich misií mimo EÚ a v prípade potreby vypracovaním zoznamu dotknutých ochrancov ľudských práv (v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva a ESVČ) a analýzy celkovej situácie ochrancov ľudských práv a ich komunikácie s miestnymi orgánmi, o ktorom má byť informovaný Podvýbor pre ľudské práva,
–
systematického úsilia svojich misií stretávať sa so svojvoľne väznenými ochrancami ľudských práv a ich najbližšími rodinnými príslušníkmi alebo vykonávať súdne pozorovanie, ak sa to považuje za užitočné pre ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov,
–
zvýšenia počtu verejných vyhlásení a objemu súkromnej a/alebo verejnej diplomacie zo strany predsedníčky a predsedu Podvýboru pre ľudské práva v spolupráci s predsedom príslušnej medziparlamentnej delegácie na podporu ochrancov ľudských práv, najmä ohrozených laureátov Sacharovovej ceny, finalistov akolegov,
–
pokynov pre výskumnú službu Európskeho parlamentu, aby pravidelne zhromažďovala a zverejňovala informácie o situácii a potrebách ochrancov ľudských práv na celom svete vrátane vyhlásení a správ ochrancov ľudských práv;
51.zaväzuje sa zlepšiť monitorovanie konkrétnych prípadov ochrancov ľudských práv, na ktoré upozornil, najmä v uzneseniach o naliehavých otázkach, schôdzach výborov a vyhláseniach;
52.je odhodlaný zabezpečiť, aby sa jeho kľúčové uznesenia o ľudských právach, najmä uznesenia o naliehavých otázkach, preložili do miestnych jazykov dotknutých krajín a aby sa zodpovedajúcim spôsobom uverejnili a distribuovali; očakáva, že delegácie EÚ v príslušnej krajine sprístupnia takéto uznesenia na svojej webovej stránke a že budú systematicky sledovať postup s vnútroštátnymi orgánmi a že o tom budú informovať Európsky parlament; žiada revíziu usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu z roku 2011 o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev krajín, ktoré nie sú členmi EÚ;
53.vyzýva na strategickejšiu koordináciu medzi inštitúciami EÚ v súvislosti s naliehavými prípadmi ochrancov ľudských práv; je presvedčený, že parlamentná diplomacia sa môže ukázať ako účinný a doplnkový mechanizmus spolupráce s tretími krajinami v naliehavých prípadoch ochrancov ľudských práv; žiada, aby medziinštitucionálna pracovná skupina pre ochrancov ľudských práv koordinovala svoje úsilie, najmä v súvislosti s prioritnými prípadmi ochrancov ľudských práv, a zahŕňala rozšírené predsedníctvo podvýboru DROI, Komisiu, ESVČ a predsedu pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva; vyzýva na posilnenie dialógu medzi podvýborom DROI a pracovnou skupinou, a to aj prostredníctvom výročnej schôdze;
54.trvá na tom, aby Komisia dodržiavala medziinštitucionálnu dohodu a systematicky poskytovala písomnú odpoveď na všetky uznesenia Výboru pre zahraničné veci/podvýboru DROI vrátane tohto uznesenia;
55.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným využívaním Sacharovovej ceny zo strany ESVČ a členských štátov ako nástroja na zlepšenie životných podmienok ochrancov ľudských práv a zlepšenie ľudských práv na celom svete; vyzýva misie EÚ v krajinách pôvodu laureátov Sacharovovej ceny, aby účinnejšie spolupracovali s laureátmi, najmä ak sú v nebezpečenstve alebo vo väzení;
Ďalší postup: potrebné inštitucionálne a politické zmeny
56.vyjadruje poľutovanie nad tým, že ESVČ a Komisia nevykonali od roku 2008 hĺbkovú osobitnú analýzu vykonávania usmernení; požaduje komplexné posúdenie opatrení EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv v rámci preskúmania vykonávania akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v polovici trvania, ktoré je naplánované na jún 2023; žiada, aby toto preskúmanie zahŕňalo identifikáciu a šírenie najlepších postupov delegáciami EÚ a misiami členských štátov a aby vykonávanie usmernení bolo nepretržite monitorované v spolupráci s občianskou spoločnosťou;
57.zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať usmernenia vzhľadom na vyvíjajúce sa výzvy a riziká, ktorým čelia ochrancovia ľudských práv, najmä digitálnu transformáciu a hrozby, ako aj lepšie zohľadniť skupiny ochrancov ľudských práv v súčasnom globálnom prostredí, najmä tých, ktorí pracujú v oblasti práv žien a komunity LGBTQI+, ako aj ochrancov práv k pôde, environmentálnych práv a práv domorodého obyvateľstva, a osobitné riziká, ktorým tieto skupiny čelia;
58.zdôrazňuje, že revíziou usmernení by sa mal rozšíriť aj rozsah spolupráce EÚ s ochrancami ľudských práv nad rámec tradičných partnerov v hlavných mestách tak, aby zahŕňali jednotlivcov a skupiny v ťažko dostupných alebo vidieckych oblastiach a tých, ktorí pracujú na ochrane práv utečencov a migrantov; považuje za vhodné umožniť širší a inovatívnejší prístup k chápaniu pojmu ochranca ľudských práv, ktorý by zahŕňal meniace sa a dočasné skupiny vrátane oznamovateľov;
59.žiada, aby sa do revidovaných usmernení začlenili usmernenia týkajúce sa navrhovania opatrení v najnepriaznivejších prostrediach pre ochrancov ľudských práv a prostriedkov na riešenie štrukturálnych alebo systémových otázok v oblasti ľudských práv;
60.žiada, aby sa do usmernení o vnútornom rozmere činnosti EÚ týkajúcej sa ochrancov ľudských práv, najmä víz pre ochrancov ľudských práv (a ich rodín) vystavených bezprostrednému riziku, začlenil osobitný oddiel o premiestňovaní a ubytovaní, ako aj o riešení nadnárodných hrozieb z tretích krajín namierených proti ochrancom ľudských práv; žiada, aby sa do výročnej správy Rady a ESVČ o ľudských právach a demokracii zaradila osobitná časť venovaná činnosti EÚ v tejto oblasti, ktorá by sa týkala politiky v oblasti rozvoja ľudských práv;
61.uznáva, že tichá diplomacia môže byť účinným nástrojom na zlepšenie situácie niektorých ochrancov ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje však, že aktéri EÚ sa musia vyjadrovať k naliehavým a závažným prípadom a dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi súkromnou a verejnou diplomaciou, najmä ak sa tichá diplomacia ukázala ako neúčinná; v tejto súvislosti konštatuje, že Komisia sa len v obmedzenej miere uchyľuje k verejným vyhláseniam, ktoré majú často veľmi slabý tón a sú zamerané predovšetkým na závažné prípady, v závislosti od úrovne a fóra, na ktorom boli prednesené; vyzýva na zváženie alternatívnych komunikačných stratégií alebo možností, ak je vyhlásenie EÚ znemožnené, vrátane možného využitia médií, sociálnych médií alebo iných fór;
62.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miestne stratégie delegácií EÚ sú zriedka verejne dostupné, čo sťažuje posúdenie toho, či a do akej miery bola miestna občianska spoločnosť konzultovaná a zapojená do ich vypracúvania;
63.vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zlepšili komunikáciu a transparentnosť vykonávania usmernení, napríklad uverejnením usmernenia z roku 2020, miestnych stratégií vykonávania, iných relevantných interných dokumentov a úplného zoznamu kontaktných miest delegácií EÚ a ich kontaktných údajov;
64.vyzýva na zlúčenie kontaktných miest v rámci delegácií EÚ pre ľudské práva a pre ochrancov ľudských práv a na uľahčenie prístupu ochrancov ľudských práv a iných aktérov občianskej spoločnosti k týmto kontaktným miestam; trvá na tom, aby sa ich úlohy objasnili a venovali sa výlučne povinnostiam kontaktných miest pre ľudské práva;
65.s poľutovaním konštatuje, že delegácie EÚ nie sú prítomné v niektorých krajinách, v ktorých ochrancovia ľudských práv čelia pri vykonávaní svojich činností osobitným rizikám a nebezpečenstvu; uznáva, že prítomnosť delegácií EÚ v takýchto tretích krajinách má zásadný význam pre vykonávanie týchto usmernení a účinnú angažovanosť s ohľadom na jednotlivé naliehavé a závažné prípady ochrancov ľudských práv a na iné miestne opatrenia; vyzýva ESVČ, aby pokračovala v skúmaní možnosti zriadiť prítomnosť EÚ vo všetkých krajinách, ktoré majú vážne problémy v oblasti ľudských práv;
66.vyzýva na systematické a strategické monitorovanie pozorovania súdnych procesov s cieľom zlepšiť celkovú viditeľnosť a výsledky pozorovania súdnych procesov misiami EÚ a na prijatie alternatívnych postupov na podporu ochrancov ľudských práv v súdnych konaniach, v prípade ktorých nie je možné pozorovanie; vyzýva na pozorovanie súdnych procesov nielen v symbolických prípadoch, ale aj v menej viditeľných a menej známych prípadoch kriminalizovaných ochrancov ľudských práv;
67.žiada, aby sa usmernenia preložili do miestnych jazykov tretích krajín a aby boli ľahko prístupným spôsobom verejne dostupné na webovom sídle každej delegácie EÚ;
68.vyzýva ESVČ a Komisiu, aby pred každým dialógom o ľudských právach systematicky konzultovali so zástupcami občianskej spoločnosti a ochrancami ľudských práv, aby tieto konzultácie boli skutočné, prístupné a inkluzívne a aby boli títo partneri následne informovaní; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa v súvislosti s jednotlivými prípadmi viac orientovali na výsledky a účinne monitorovali situáciu medzi zasadnutiami dialógov o ľudských právach; vyzýva na systematické začleňovanie segmentu občianskej spoločnosti do každého dvojstranného alebo regionálneho dialógu o ľudských právach; opakuje, že je potrebná systematická a rázna reakcia EÚ na akýkoľvek odvetný čin proti ochrancom ľudských práv, ku ktorému dôjde po tom, ako sa zúčastnili na podujatiach EÚ, alebo ktorý súvisí s kontaktovaním partnerov z EÚ;
69.opakuje svoju výzvu Rade pre zahraničné veci, aby vypracovala každoročné závery, v ktorých zhodnotí činnosť inštitúcií EÚ a členských štátov v súvislosti s ochrancami ľudských práv a stanoví strategické záväzky pre ochrancov ľudských práv na najvyššej úrovni; domnieva sa, že 25. výročie prijatia Deklarácie OSN o ochrancoch ľudských práv je osobitne vhodnou príležitosťou na to, aby Rada verejne potvrdila svoj záväzok voči ochrancom ľudských práv a aktualizovala svoju politiku v tejto oblasti;
70.nabáda PK/VP, aby v spolupráci s členskými štátmi aEurópskym parlamentom každoročne prijímal zoznam cieľových krajín vzbudzujúcich vážne obavy v súvislosti s kritickou situáciou ochrancov ľudských práv, ktorý sa má upravovať podľa vývoja v teréne, čo by okrem iného umožnilo: 1) plne koordinovanú praktickú reakcia Tímu Európa v teréne; 2) lepší prístup k zdrojom, najmä v rámci nástroja financovania Tímu Európa, na núdzovú ochranu a dlhodobejšie financovanie s cieľom riešiť širší inštitucionálny a štrukturálny kontext ľudských práv; 3) rozšírené monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v teréne; 4) cielené národné stratégie vykonávania; a 5) dodatočné zdroje na úrovni ústredia a delegácie;
o oo
71.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii apodpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).