Ϸվ

Zoznam
Prijaté texty
Štvrtok, 16. marca 2023-Štrasburg
Irán: najmä otrava stoviek školáčok
Tunisko: nedávne útoky na slobodu prejavu a združovania a odborové zväzy, najmä prípad novinára Núraddína Bútára
Kambodža: prípad opozičného vodcu Kema Sokhu
Usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv

Irán: najmä otrava stoviek školáčok
PDF124kWORD42k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2023 o Iráne, najmä otrave stoviek školáčok ()
P9_TA(2023)0083RC-B9-0170/2023

Európsky parlament,

A.keďže ženy a dievčatá v Iráne viedli rozsiahle pokojné protesty, ktorými požadovali demokraciu a ukončenie systémovej diskriminácie žien;

B.keďže protesty iniciovali ženy, ktoré požadovali zodpovednosť za smrť Mahsy Jiny Aminiovej a vyzvali na ukončenie násilia na ženách a diskriminácie žien v Iráne, najmä v podobe povinného zahaľovania;

C.keďže od novembra 2022 boli v Iráne napadnuté tisíce dievčat a žien toxickými chemickými látkami, čo dievčatám bráni navštevovať školu; keďže 11-ročná Fatemeh Rezaei zomrela v dôsledku údajnej otravy plynom v škole;

D.keďže k tomu dochádza v čase, keď sú represie proti ženám, ktoré využívajú svoje právo na slobodu, závažnejšie ako kedykoľvek predtým;

1.čo najdôraznejšie odsudzuje tento brutálny pokus umlčať ženy a dievčatá v Iráne; vyjadruje hlbokú solidaritu iránskym študentkám, ktoré boli otrávené počas týchto incidentov, ako aj ich rodinám;

2.opätovne odsudzuje politiku režimu namierenú proti ženám a dievčatám a opätovne potvrdzuje, že absolútne podporuje požiadavku iránskych žien a dievčat na odstránenie akejkoľvek systémovej diskriminácie;

3.naliehavo vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby poverila nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu misiu (IIFFM) nezávislým vyšetrovaním otráv školáčok, a žiada, aby bola voči zodpovedným osobám vyvodená zodpovednosť; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby poskytli misii IIFFM a osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike neobmedzený prístup;

4.pripomína, že Iránska islamská republika nesie plnú zodpovednosť za uplatňovanie základného práva iránskych žien a dievčat na vzdelanie, a pripomína, že odopieranie vzdelávania dievčatám má ničivý vplyv na ich budúcnosť; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby dievčatám zaručili nediskriminačný prístup k vzdelávaniu a zrušili všetky právne predpisy, ktoré ženy a dievčatá diskriminujú;

5.odsudzuje niekoľkomesačnú nečinnosť režimu a úmyselné potláčanie dôveryhodných správ o systematických útokoch toxickými látkami na školáčky;

6.odsudzuje všetky politicky motivované súdne konania proti osobám, ktoré informujú o týchto otravách, najmä proti Alímu Pourtabatabaeímu; trvá na tom, že sa musí rešpektovať právo iránskych občanov na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie a sloboda médií; žiada okamžité bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré boli uväznené alebo stíhané za uplatňovanie svojich základných práv, a stiahnutie všetkých obvinení voči nim;

7.opakuje svoju výzvu Rade, aby označila Zbor islamských revolučných gárd za teroristickú organizáciu a aby rozšírila sankčný zoznam EÚ, a to aj v rámci globálnych sankčných mechanizmov EÚ v oblasti ľudských práv, na všetky osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv v Iráne vrátane najvyššieho vodcu Alího Chameneího, prezidenta Ebrahíma Raisího a generálneho prokurátora Mohammada Džafara Montazerího;

8.opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zvýšili technickú a kapacitnú podporu iránskej občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili vydávanie víz, udeľovanie azylu a poskytovanie núdzovej pomoci osobám, ktoré musia opustiť Irán, a to najmä ženám a dievčatám;

9.vyzýva európske inštitúcie, aby sa zamysleli nad hlboko zakoreneným protestným hnutím iránskych žien, a uznáva, že toto hnutie presahuje rámec ochrany práv žien a zasadzuje sa za demokratický štát v Iráne namiesto násilnej a reakčnej teokracie;

10.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, VP/PK, Islamskému poradnému zhromaždeniu a Kancelárii najvyššieho vodcu Iránskej islamskej republiky.


Tunisko: nedávne útoky na slobodu prejavu a združovania a odborové zväzy, najmä prípad novinára Núraddína Bútára
PDF125kWORD45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2023 o nedávnych útokoch na slobodu prejavu a združovania a proti odborovým zväzom v Tunisku, najmä o prípade novinára Núraddína Bútára ()
P9_TA(2023)0084RC-B9-0171/2023

Európsky parlament,

–so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže prezident Saíd sám rozhoduje od 25. júla 2021, odvolal vládu, rozpustil parlament, zrušil ústavu z roku 2014, rozpustil nezávislý vysoký volebný úrad, vysokú súdnu radu, všetky obecné zastupiteľstvá a odvolal 57 sudcov;

B.keďže 13. februára 2023 protiteroristické jednotky zatkli novinára a riaditeľa najväčšej nezávislej tuniskej rozhlasovej stanice Núraddína Bútára z politicky motivovaných dôvodov a nepodložených obvinení, spolu s niekoľkými predstaviteľmi opozície vrátane Chaímy Issaovej, Issáma Chebbího, Gháziho Chaouachiho, Chájama Turkího a Jaouhara Bena Mbareka; keďže vojenský súd odsúdil novinára Salaha Attiu na tri mesiace odňatia slobody a protiteroristický súd odsúdil novinárku Chálifu Gasmiovú na jeden rok odňatia slobody; keďže 24. februára 2023 polícia uskutočnila raziu v redakcii novín OneTN; keďže zatknutí novinári boli označení za teroristov a zradcov;

C.keďže viaceré prezidentské dekréty oslabili demokratické inštitúcie, práva a slobody vrátane zákonného dekrétu č. 54 o počítačovej kriminalite, v ktorom sa ukladajú tresty odňatia slobody na päť rokov za šírenie falošných správ;

D.keďže subsaharskí migranti boli falošne obvinení z toho, že sa snažia demograficky nahradiť Tunisanov, a došlo k útokom proti nim;

E.keďže zástupca odborov Anís Káabí bol 31. januára 2023 zatknutý, viac ako 36 odborárov bolo stíhaných za účasť na štrajku, generálna tajomníčka ETUC Esther Lynch bola 23. februára 2023 vyhostená z Tuniska aodborovým zväzom zo šiestich krajín EÚ bol odopretý vstup do krajiny;

F.keďže v zákone o mimovládnych organizáciách sa údajne stanovuje, že mimovládne organizácie musia byť vopred schválené vládou a ich financovanie zo zahraničia musí schváliť centrálna banka;

1.naliehavo vyzýva tuniské orgány, aby okamžite prepustili Núraddína Bútára a všetky ostatné osoby, ktoré sú svojvoľne zadržiavané, vrátane novinárov, sudcov, právnikov, politických aktivistov a odborárov, ako je Anís Káabí, a aby dodržiavali slobodu prejavu a združovania, ako aj práva odborových zväzov a pracovníkov v súlade s ústavou Tuniska a medzinárodnými zmluvami vrátane dohovorov Medzinárodnej organizácie práce; odsudzuje vyhostenie generálnej tajomníčky ETUC Esther Lynchovej a kriminalizáciu solidarity medzinárodných odborových zväzov ako očividný útok na odborovú organizáciu UGTT a globálne odborové hnutie;

2.vyzýva tuniskú vládu, aby zabezpečila sociálny dialóg, rešpektovala kolektívne zmluvy a prijala opatrenia na riešenie krízy životných nákladov;

3.je hlboko znepokojený autoritárskym smerovaním prezidenta Saída a jeho inštrumentalizáciou zúfalej sociálno-ekonomickej situácie v Tunisku na zvrátenie historických demokratických zmien v krajine; vyzýva preto na ukončenie prebiehajúcich zásahov proti občianskej spoločnosti;

4.naliehavo vyzýva orgány, aby okamžite znovu vymenovali sudcov, ktorí boli svojvoľne prepustení, zvrátili všetky opatrenia, ktoré oslabujú nezávislosť súdnictva, a aby ukončili využívanie vojenských súdov na stíhanie civilistov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány odmietli vyhovieť príkazu správneho súdu znovu vymenovať 49 sudcov;

5.naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby verejne odsúdili prudko sa zhoršujúcu situáciu v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že osobitné podporné programy EÚ pre ministerstvá spravodlivosti avnútorných vecí by sa mali pozastaviť; vyzýva delegáciu EÚ a členské štáty, aby monitorovali politické súdne procesy a zúčastňovali sa na nich a aby sa zapájali do pravidelného dialógu s občianskou spoločnosťou;

6.pripomína, že zachovanie reprezentatívnych inštitúcií má zásadný význam pre rozvoj krajiny; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zákonom omimovládnych organizáciách; zdôrazňuje význam inkluzívneho národného dialógu a slobodnej a silnej občianskej spoločnosti vrátane Kvarteta pre národný dialóg, ktorý získal Nobelovu cenu, ako aj odborovej organizácie UGTT;

7.dôrazne odsudzuje rasistické vyjadrenia prezidenta Saída proti subsaharským migrantom a následné útoky proti nim; vyzýva orgány, aby dodržiavali medzinárodné a vnútroštátne právo, najmä zákon č. 50 – 2018 proti rasovej diskriminácii;

8.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Tuniska, vláde Tuniska a Zhromaždeniu zástupcov ľudu.


Kambodža: prípad opozičného vodcu Kema Sokhu
PDF123kWORD44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2023 o Kambodži: prípad opozičného vodcu Kema Sokhu ()
P9_TA(2023)0085RC-B9-0169/2023

Európsky parlament,

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži,

–so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže 3. marca 2023, po súdnom konaní, ktoré odborníci OSN uznali za „konanie, ktoré nespĺňa normy kambodžského ani medzinárodného práva v oblasti ľudských práv“, mestský súd Phnom Penh odsúdil Kema Sokhu na 27 rokov odňatia slobody, ktoré môže dočasne vykonávať v domácom väzení, a na neurčito pozastavil jeho politické právo voliť a kandidovať vo voľbách;

B.keďže v roku 2017 bol Kem Sokha, bývalý predseda Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP), zatknutý na základe obvinení zo sprisahania s cieľom zvrhnúť predsedu vlády Huna Sena a zadržiavaný v svojvoľnej vyšetrovacej väzbe až do jeho podmienečného prepustenia do domáceho väzenia 10. septembra 2018;

C.keďže odvtedy, čo kambodžský Najvyšší súd rozpustil najväčšiu opozičnú stranu CNRP, kambodžská vláda potláča opozičných predstaviteľov tak, že ich väzní, ukladá im pokuty a núti odísť do exilu;

D.keďže predseda vlády Hun Sen je pri moci takmer nepretržite 38 rokov a vládnuca strana má absolútnu moc nad štátom a zákonodarnými orgánmi;

E.keďže vláda od roku 2017 neustále zasahuje proti nezávislým médiám, organizáciám občianskej spoločnosti a politickej opozícii, a to aj prostredníctvom vykonštruovaných hromadných súdnych procesov, prenasledovania aktivistov, ako je Seng Theary, a vedúcich predstaviteľov a členov opozičnej strany Candlelight Party, obmedzovania slobôd a zatvorenia VOD 13. februára 2023, jedného z posledných nezávislých médií v Kambodži;

1.vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kema Sokhu a všetkých oponentov a aktivistov odsúdených alebo zadržiavaných na základe politicky motivovaných obvinení;

2.naliehavo vyzýva kambodžské orgány, aby v júli 2023 zabezpečili slobodné a spravodlivé voľby, ktoré všetkým politickým stranám umožnia viesť rovné, slobodné a transparentné volebné kampane pod dohľadom inkluzívnejšieho a transparentnejšieho vnútroštátneho volebného výboru; vyzýva na okamžité obnovenie strany CNRP, aby sa mohla zúčastniť na voľbách v roku 2023;

3.vyzýva orgány, aby ukončili všetky formy obťažovania, zastrašovania a politicky motivovaných obvinení voči členom opozície, odborárom, obhajcom ľudských práv, občianskej spoločnosti a mediálnym aktérom, a na okamžité obnovenie činnosti VOD;

4.vyzýva na koordinované využívanie dostupných politických nástrojov vrátane ďalšieho pozastavenia možnosti Kambodže využívať režim „Všetko okrem zbraní“, ak sa voľby v roku 2023 odchýlia od medzinárodných noriem alebo ak bude pokračovať v porušovaní ľudských práv;

5.naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila kritériá v oblasti ľudských práv pre svoju pokračujúcu posilnenú spoluprácu s kambodžskými orgánmi a aby poskytla pomoc kambodžskej občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv;

6.naliehavo vyzýva Radu, aby prijala cielené sankcie v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv s cieľom brať na zodpovednosť všetky osoby zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv a rozpustenie a následné potláčanie kambodžskej opozície;

7.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN a vláde, predsedovi vlády a Národnému zhromaždeniu Kambodže.


Usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv
PDF204kWORD63k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2023 o usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv ()
P9_TA(2023)0086A9-0034/2023

Európsky parlament,,

–so zreteľom na Chartu OSN,

–so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–so zreteľom naMedzinárodný pakt oobčianskych apolitických právach,

–so zreteľom naMedzinárodný pakt ohospodárskych, sociálnych akultúrnych právach,

–so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody (Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),

–so zreteľom na činnosť osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv,

–so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 3 a21,

–so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv, a najmä na usmernenia o ochrancoch ľudských práv (ďalej len „usmernenia“), prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008, na druhé usmernenie o ich vykonávaní, ktoré bolo schválené v roku 2020, a na usmernenia pre dialógy o ľudských právach s partnerskými/tretími krajinami prijaté v decembri 2001 a revidované v roku 2021,

–so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z 24. júna 2013,

–so zreteľom na závery Rady z23. júna 2014 o 10. výročí usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2021/947 z9.júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva arozvojovej amedzinárodnej spolupráce–Globálna Európa, mení azrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu aRady č.466/2014/EÚ azrušuje nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2017/1601 anariadenie Rady (ES, Euratom) č.480/2009(1),

–so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu z roku 2012 a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako sa uvádza v spoločnom oznámení vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. marca 2020 (JOIN(2020)0005), ktoré Rada prijala 18.novembra 2020,

–so zreteľom na súbor nástrojov Komisie z roku 2021 o prístupe k medzinárodným partnerstvám založenom na ľudských právach, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 30. júna 2021 s názvom Uplatňovanie prístupu založeného na ľudských právach k medzinárodným partnerstvám – aktualizovaný súbor nástrojov na umiestnenie nositeľov práv do centra susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce EÚ (SWD(2021)0179),

–so zreteľom na svoje špecifické usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu pri ich návštevách tretích krajín týkajúce sa ľudských práv a demokratických činností,

–sozreteľom na štatút Sacharovovej ceny zaslobodu myslenia, ktorý schválila Konferencia predsedov 15.mája 2003 aktorý bol zmenený 14.júna 2006,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ(2),

–so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby z 24. augusta 2022 s názvom Usmernenia EÚ týkajúce sa ochrancov ľudských práv: posúdenie vykonávania na európskej úrovni,

–so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–so zreteľom na ukazovateľ cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja 16.10.1, ktorý sa týka počtu overených prípadov zabitia, únosu, nedobrovoľného zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a mučenia novinárov, súvisiacich spolupracovníkov médií, odborárov a ochrancov ľudských práv počas predchádzajúcich 12 mesiacov,

–so zreteľomnačlánok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z12.decembra2002 opostupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 opolitikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(3),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o vplyve zmeny klímy na ľudské práva a úlohe ochrancov životného prostredia v tejto oblasti(4),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(5),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 6. októbra 2022 o výsledku preskúmania pätnásťbodového akčného plánu pre obchod a udržateľný rozvoj, ktoré uskutočnila Komisia(6),

–so zreteľom na svoje odporúčanie zo17. februára 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s korupciou a ľudskými právami(7),

–so zreteľom na svoje uznesenie z10. marca 2022 oakčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III(8),

–so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (označované ako uznesenia o naliehavých otázkach) v súlade sčlánkom144 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 oľudských právach ademokracii vo svete apolitike Európskej únie vtejto oblasti – výročná správa za rok 2021(9), ana svoje predchádzajúce uznesenia opredchádzajúcich výročných správach,

–zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0034/2023),

A.keďže Deklarácia OSN o ochrancoch ľudských práv definuje ochrancov ľudských práv ako jednotlivcov alebo skupiny, ktoré konajú s cieľom podporovať, chrániť alebo sa usilovať o ochranu a uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd mierovými prostriedkami;

B.keďže ochrancovia ľudských práv sú kľúčovými spojencami v úsilí EÚ o ochranu a podporu ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj o predchádzanie konfliktom na celom svete; keďže je preto v hlavnom záujme EÚ a jej členských štátov podporovať ich prácu a chrániť ich;

C.keďže usmernenia prijaté v roku 2004 a revidované v roku 2008 postupne vytvorili referenčný rámec pre inštitúcie EÚ, delegácie EÚ, diplomatické misie členských štátov a vedúcich predstaviteľov EÚ pre podporu a zabezpečenie dodržiavania práv ochrancov ľudských práv a pre ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí čelia útokom a hrozbám zo strany štátnych a neštátnych subjektov; keďže Európsky parlament neustále vyzýva na riadne a koordinované vykonávanie usmernení; keďže členské štáty by mali spolu s inštitúciami EÚ vykonávať usmernenia, ktoré zahŕňajú celý rad osobitných záväzkov, ako je pravidelné podávanie správ, koordinácia a opatrenia na podporu ochrancov ľudských práv;

D.keďže dôsledné a jednotné opatrenia EÚ na podporu a ochranu ochrancov ľudských práv môžu mať významný vplyv pri koordinácií činností misií členských štátov a delegácií EÚ, najmä v súvislosti s jednotlivými prípadmi na bilaterálnej úrovni, ako aj na multilaterálnych fórach;

E.keďže prijatie strategického rámca pre ľudské práva a demokraciu z roku 2012 a troch po sebe nasledujúcich akčných plánov poskytlo víziu, zásady a uskutočniteľné opatrenia na podporu EÚ pri presadzovaní ľudských práv na celom svete a na vykonávanie usmernení;

F.keďže EÚ vytvorila širokú škálu nástrojov na podporu ochrancov ľudských práv – od koordinačných nástrojov až po finančnú pomoc; keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) bol predtým hlavným finančným nástrojom EÚ používaným na podporu ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom núdzových grantov a mechanizmu EÚ na ochranu ochrancov ľudských práv ProtectDefenders.eu; keďže EIDHR bol nahradený tematickým programom pre ľudské práva a demokraciu ako súčasť nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (ďalej len „NDICI“); keďže dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu je prierezovým cieľom celého nástroja NDICI a podporuje sa aj prostredníctvom práce Európskej nadácie pre demokraciu;

G.keďže v rámci EIDHR bolo vyčlenených viac ako 186 miliónov EUR na podporu ľudských práv a ochrancov ľudských práv v najohrozenejších situáciách v období 2014 – 2020; keďže v rámci tematického programu NDICI pre ľudské práva a demokraciu sa pre súčasné obdobie 2021 – 2027 vyčlenila orientačná suma 326 miliónov EUR na podporu ochrancov ľudských práv a boj proti zmenšujúcemu sa priestoru pre občiansku spoločnosť; keďže na iniciatívu ProtectDefenders.eu sa od roku 2015 vyčlenilo z finančných prostriedkov EÚ približne 35 miliónov EUR a podporilo sa približne 55 000 ochrancov ľudských práv, z toho 8 700 v roku 2021; keďže od roku 2010 bolo v rámci osobitného systému núdzových grantov EÚ podporených približne 1 600 ochrancov ľudských práv;

H.keďže Európsky konsenzus o rozvoji zaväzuje EÚ a jej členské štáty, aby uplatňovali prístup k rozvojovej spolupráci založený na ľudských právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva, a teda aj tých, ktorí ich obhajujú;

I.keďže EÚ ako silný aktér hospodárstva má možnosť ovplyvňovať situáciu v oblasti ľudských práv, ako aj situáciu ochrancov ľudských práv na celom svete tým, že dôsledne začlení prístup založený na ľudských právach do všetkých svojich politík; keďže preskúmanie obchodnej politiky v roku 2021 zaväzuje EÚ, aby zaujala asertívnejší postoj pri ochrane svojich záujmov a hodnôt, najmä podpory a ochrany ľudských práv; keďže preskúmanie obchodu a udržateľného rozvoja (ďalej len „TSD“), ktoré vykonala Európska komisia stanovuje zvýšené monitorovanie záväzkov v oblasti TSD v obchodných dohodách, posilnenie úlohy občianskej spoločnosti a zlepšenie presadzovania týchto dohôd;

J.keďže nový globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) umožňuje Únii zamerať sa na závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; keďže sledovanie osudu ochrancov ľudských práv by malo byť neoddeliteľnou súčasťou globálneho monitorovania EÚ v oblasti porušovania ľudských práv na celom svete, a to aj v súvislosti s ukladaním sankcií; keďže používanie tohto nástroja by sa mohlo posilniť tým, že sa bude riadiť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou;

K.keďže Európsky parlament opakovane vyzýval EÚ, aby prostredníctvom sankcií riešila prípady veľkej korupcie jednotlivcov a subjektov; keďže ochrancovia ľudských práv zapojení do protikorupčných činností sú čoraz častejšie terčom útokov za svoju prácu; keďže Rada a Komisia začali pracovať na sankcionovaní jednotlivcov a subjektov zodpovedných za trestné činy korupcie;

L.keďže dôsledné, účinné a efektívne vykonávanie usmernení je v súčasnom globálnom kontexte upadania demokracie, zhoršovania situácie v oblasti ľudských práv, zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť, klimatickej krízy a zvyšovania rizika pre ochrancov ľudských práv v dôsledku faktorov, ako sú digitálny dohľad a vplyv pandémie ochorenia COVID-19, ešte dôležitejšie;

M.keďže v posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet, rozsah a závažnosť útokov na ochrancov ľudských práv a ich rodiny a právnikov; keďže podľa niekoľkých medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií sa počet ochrancov ľudských práv zabitých v rokoch 2020 a 2021 pohybuje medzi 331 a 358 a keďže je bežné nedostatočné nahlasovanie, skutočný počet nie je známy a je pravdepodobne oveľa vyšší; keďže veľký počet zabitých tvorili ochrancovia životného prostredia, pričom viac ako polovica týchto vrážd sa stala v troch krajinách – v Kolumbii, Mexiku a na Filipínach; keďže počet ochrancov ľudských práv zabitých v Kolumbii dosiahol v roku 2022 rekordnú výšku a obzvlášť vysoký bol v poslednej časti daného roka; keďže mnohí ochrancovia ľudských práv čelia hrozbám a útokom, pretože vyjadrujú obavy z nepriaznivých vplyvov obchodných operácií na ľudské práva, a to aj v súvislosti s veľkými rozvojovými projektmi, ktoré ovplyvňujú prístup k pôde a živobytie; keďže v posledných rokoch sa väčšina ochrancov ľudských práv, ktorí boli terčom útokov a/alebo boli zavraždení štátnymi a neštátnymi aktérmi, zaoberala právami v oblasti pôdy, vody, životného prostredia a domorodého obyvateľstva;

N.keďže autoritárske vlády, ale aj znepokojujúci počet dlhodobo etablovaných demokratických krajín na celom svete, a to aj v rámci EÚ čoraz častejšie prijímajú nové druhy taktík a reštriktívnych opatrení proti ochrancom ľudských práv s cieľom cenzurovať ich prácu a umlčať ich a prenasledovať; keďže takéto opatrenia zahŕňajú strategické žaloby proti verejnej účasti, reštriktívne vládne politiky, ohováracie kampane, diskrimináciu a zastrašovanie alebo násilie vrátane zabíjania, únosov, svojvoľného zatýkania a zadržiavania; keďže v mnohých krajinách sveta prevláda atmosféra beztrestnosti, v ktorej je páchané násilie na ochrancoch ľudských práv;

O.keďže autoritárske režimy v tretích krajinách čoraz častejšie útočia na ochrancov ľudských práv prostredníctvom veľvyslanectiev, diplomatických misií a personálu, príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a iných zástupcov na území členských štátov EÚ, kde našli útočisko alebo azyl;

P.keďže obhajkyne ľudských práv čelia rodovo špecifickým hrozbám a sú viac vystavené riziku určitých foriem násilia a iných porušení, predsudkom, vylúčeniu a odmietnutiu ako ich mužské náprotivky a trpia nedostatkom prístupu k primeraným zdrojom a mechanizmom ochrany; keďže väčšina nedostatočne nahlásených prípadov sa týka tých, ktorí čelia prekážkam súvisiacim s pohlavím alebo sexuálnou orientáciou;

Q.keďže útoky na ochrancov ľudských práv sa čoraz častejšie zameriavajú aj na ich rodiny a komunity;

R.keďže medzi ďalšie skupiny a kategórie ochrancov, ktorí sú obzvlášť vystavení útokom a porušovaniu ľudských práv, patria novinári, tí, ktorí pracujú na presadzovaní občianskych a politických práv, najmä tí, ktorí vyšetrujú alebo obhajujú obete štátnych zločinov, násilných zmiznutí alebo mučenia, a tí, ktorí pracujú na presadzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä kolektívnych práv, ako je právo na výživu a prístup k prírodným zdrojom, vrátane odborárov, osôb pracujúcich na presadzovaní práv komunít, práv etnických a náboženských menšín, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv pôvodného obyvateľstva a práv LGBTQI+ a osôb bojujúcich proti korupcii;

S.keďže na prenasledovanie ochrancov ľudských práv sa používajú čoraz sofistikovanejšie prostriedky vrátane nových technológií; keďže ochrancovia ľudských práv tiež čelia obmedzeniam a niekedy sú priamo terčom politík, právnych predpisov a postupov označovaných za tzv. bezpečnostné opatrenia, často v spojení so stigmatizáciou aobviňovaním zterorizmu;

Celkové posúdenie politického rámca EÚ na podporu ochrancov ľudských práv

1.oceňuje a ďakuje všetkým ochrancom ľudských práv za ich odvážnu a zásadnú prácu pre ochranu ľudských práv a planéty; uznáva, že svoju prácu musia vykonávať v čoraz náročnejších a vyvíjajúcich sa podmienkach, pričom musia oni sami, ich rodiny a komunity za ňu často platiť vysokú daň;

2.víta politický rámec EÚ na podporu ochrancov ľudských práv, ktorý sa vytvoril za posledné dve desaťročia, pričom jeho jadrom sú usmernenia; zdôrazňuje, že usmernenia významne prispievajú k zvýšeniu informovanosti a lepšiemu chápaniu úlohy ochrancov ľudských práv ako nenahraditeľných a ústredných partnerov pre zahraničnú politiku EÚ a politiku EÚ v oblasti ľudských práv, podpory demokracie, ako aj k zameraniu a posilneniu úsilia o stanovenie priorít a zefektívnenie ochrany ochrancov ľudských práv v rámci vonkajšej činnosti EÚ;

3.zdôrazňuje neoceniteľnú prácu v prvej línii na podporu ochrancov ľudských práv zo strany viacerých delegácií EÚ a misií členských štátov v tretích krajinách a značnú a rastúcu finančnú podporu vrátane priamej pomoci, ktorú ochrancom ľudských práv poskytuje Komisia v rámci rôznych nástrojov;

4.domnieva sa však, že celkové uplatňovanie usmernení Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Komisiou a členskými štátmi je nerovnomerné a zameriava sa najmä na reaktívne opatrenia, pričom chýba jednotné celkové vykonávanie stratégie a dostatočné zviditeľnenie činnosti EÚ a kanálov podpory pre ochrancov ľudských práv; domnieva sa, že rozmer ochrancov ľudských práv sa ešte musí systematicky a koherentne začleniť do všetkých vonkajších činností EÚ vrátane dokumentov o politike jednotlivých krajín, regiónov alebo tematických politík EÚ a začať uplatňovať na všetkých príslušných úrovniach diplomatickej angažovanosti a rozhodovania EÚ až po najvyššiu úroveň;

5.vyzýva EÚ, aby ďalej posilňovala svoj politický rámec pre ochrancov ľudských práv, a toprostredníctvom nepretržitých, konkrétnych, dôsledných a účinných opatrení, najmä vo vzťahoch s autoritárskymi režimami a na miestach, s ktorými má EÚ a jej členské štáty uzavreté dohody o pridružení, obchode, investíciách alebo spolupráci alebo kde majú významné obchodné, energetické, bezpečnostné, migračné alebo iné záujmy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ich finančnú podporu ochrancom ľudských práv bude sprevádzaná trvalou politickou angažovanosťou EÚ v tretích krajinách;

6.žiada, aby sa v usmerneniach uvádzal odkaz na globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv a aby systematické útoky na ochrancov ľudských práv viedli k zaradeniu jednotlivcov a subjektov do zoznamu podľa tohto režimu; opakuje svoju požiadavku na zmenu súčasného globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv rozšírením jeho rozsahu pôsobnosti tak, aby zahŕňal korupčné trestné činy, alebo na predloženie legislatívneho návrhu na prijatie nového tematického režimu proti závažným korupčným trestným činom;

Tím Európa – spolupráca v záujme dosiahnutia maximálneho vplyvu

7.vyzýva EÚ, aby uplatňovala skutočný prístup Tím Európa vo vzťahu k ochrancom ľudských práv a nabádala tie členské štáty, ktoré ešte nie sú aktívne v otázkach ochrancov ľudských práv, aby vypracovali osobitnú stratégiu a politický rámec, spojili sily na diplomatickej a finančnej úrovni a vytvorili širokú koalíciu vládnych a mimovládnych zainteresovaných strán a zároveň podporovali a presadzovali rovnaký prístup vo svojich dvojstranných vzťahoch;

8.domnieva sa, že takýto prístup, v rámci ktorého by všetky inštitúcie a aktéri EÚ vrátane osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ako aj členské štáty spolupracovali na vykonávaní usmernení, by sa ukázal ako účinný v boji proti globálnemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv a demokracie;

9.víta úsilie mnohých delegácií EÚ a misií členských štátov o zviditeľnenie a uznanie ochrancov ľudských práv, najmä vytvorením miestnych pracovných skupín pre ľudské práva za účasti pracovníkov misií EÚ, proaktívnym oslovovaním ochrancov ľudských práv a organizovaním pravidelných stretnutí s nimi, vykonávaním systematických návštev v teréne v oblastiach, v ktorých sú ochrancovia ľudských práv ohrození (napríklad v Mexiku a Kolumbii), vypracovaním zoznamov diplomatov na monitorovanie súdnych procesov (napríklad v Rusku), uznaním výnimočných príspevkov ochrancov ľudských práv každoročným udeľovaním ocenení (napríklad v Ugande a Hondurase), poskytovaním núdzovej podpory ochrancom ľudských práv, spochybňovaním zákonov, ktoré kriminalizujú ochrancov ľudských práv, a podporou rozvoja sietí na ochranu ochrancov ľudských práv; ako príklad najlepších postupov vyzdvihuje inovačnú iniciatívu #DefendamosLaVida, ktorú začali delegácie EÚ a misie členských štátov v Kolumbii a najnovšie v Mexiku;

10.vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vzhľadom na voluntaristickú povahu usmernení sa intenzita a kvalita spolupráce delegácií EÚ s ochrancami ľudských práv a v tejto oblasti v jednotlivých krajinách značne líši a v praxi do veľkej miery závisí od miestneho politického prostredia alebo individuálneho odhodlania a politickej vôle konkrétneho veľvyslanca alebo pracovníkov EÚ, alebo pracovníkov v sídle ESVČ a Komisie; v tejto súvislosti požaduje väčšiu konzistentnosť a celkový strategický prístup a pevný záväzok podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a jeho úradu zabezpečiť jednotné vykonávanie usmernení vo všetkých delegáciách, najmä v krajinách, v ktorých sú ochrancovia ľudských práv najviac ohrození; očakáva, že všetci veľvyslanci EÚ a členských štátov zabezpečia, aby ich misie účinne začlenili podporu ochrancov ľudských práv do svojej každodennej práce;

11.vyzýva EÚ, aby posilnila svoje inštitucionálne kapacity v Bruseli aj v delegáciách, aby mohla primerane reagovať na zhoršujúce sa prostredie, ktorému čelia ochrancovia ľudských práv; žiada, aby sa v prípade potreby zvýšil počet zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať poskytovaním malých grantov, najmä v oblasti núdzovej pomoci, a aby sa zvýšila diplomatická podpora na mieste; ďalej trvá na tom, že treba posilniť ľudské a finančné kapacity delegácií EÚ v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv a koordináciu s členskými štátmi, čo je hlavnou úlohou každej misie, najmä v krajinách, kde sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že je dôležité, aby priestory delegácie EÚ slúžili ako bezpečné miesto na stretávanie ochrancov ľudských práv, najmä v nepriateľskom prostredí;

12.víta správy o lepšej koordinácii medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom postupu rozdelenia zaťaženia a spoločnej verejnej diplomacie; je však naďalej znepokojený tým, že menej ako polovica členských štátov sa v praxi aktívne angažuje v tejto oblasti, keďže mnohé z nich sa pri ochrane osôb s ľudskými právami spoliehajú na delegácie EÚ, a že selektívna angažovanosť zostáva normou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov prijalo vlastné vnútroštátne usmernenia týkajúce sa ochrancov ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby podnikli aktívnejšie kroky na dosiahnutie širšej a dôslednejšej angažovanosti v oblasti ochrany ochrancov ľudských práv a aby vypracovali vlastné politické dokumenty o ochrancov ľudských práv, ktoré budú v súlade s dokumentmi EÚ;

13.víta pravidelné vzdelávanie v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o politiku v oblasti ochrancov ľudských práv, pre pracovníkov, ktorí pracujú ako kontaktné osoby v politických sekciách a sekciách spolupráce delegácií EÚ; je však znepokojený správami, že informovanosť o usmerneniach a znalosti o nich sú naďalej nedostatočné; žiada, aby sa toto vzdelávanie stalo povinným a aby sa rozšírilo; navrhuje zvážiť začlenenie záväzkov EÚ a členských štátov týkajúcich sa ochrancov ľudských práv do profilov pracovných miest príslušných zamestnancov ESVČ, delegácií EÚ a misií členských štátov s cieľom zabezpečiť systematický prístup k ochrane ľudských práv, aby sa inštitucionalizovali poznatky o ochrane ľudských práv a postupy v tejto oblasti, čím by sa predišlo prístupu závislému od osoby a minimalizovali by sa účinky rotácie zamestnancov;

14.vyzýva na väčšiu verejnú angažovanosť PK/VP, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a príslušných zástupcov členských štátov do ochrany ľudských práv vrátane jednotlivých ochrancov ľudských práv; nabáda PK/VP a komisárov, aby sa zaviazali k systematickému stretávaniu sa s ochrancami ľudských práv počas svojich návštev v zahraničí a k tomu, aby na najvyššej úrovni upozorňovali na kritickú situáciu ochrancov ľudských práv, ktorí sú terčom útokov, vrátane tých, ktorí sú prenasledovaní, zastrašovaní, zadržiavaní, svojvoľne zadržiavaní alebo nútení opustiť svoje krajiny, a to v prípade potreby najmä prostredníctvom verejných vyhlásení; vyzýva osobitných zástupcov EÚ pre situáciu v jednotlivých krajinách a regiónoch, aby spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o ochrancov ľudských práv;

15.zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v odstraňovaní blokov vo vonkajších vzťahoch EÚ; víta zvýšenú koordináciu medzi delegáciami EÚ, ústredím ESVČ a Generálnym riaditeľstvom pre medzinárodné partnerstvá v súvislosti s naliehavými prípadmi ochrancov ľudských práv a krízovými situáciami, ktoré významne ovplyvňujú ochrancov ľudských práv; vyzýva na zlepšenie koordinácie v oblasti ľudských práv s generálnymi riaditeľstvami Komisie, ako aj s príslušnými agentúrami EÚ;

Väčší dôraz na prevenciu a potreby financovania

16.víta významný a neustále rastúci finančný príspevok EÚ na podporu ochrancov ľudských práv na celom svete, vďaka čomu sa v tejto oblasti stáva EÚ hlavným darcom, ako aj jej úsilie o zvýšenie transparentnosti, flexibility a rozvoj rôznych programov na podporu ľudských práv a činností a potrieb ochrancov ľudských práv, a to aj v prípade, keď ochrancovia ľudských práv pracujú v exile; zdôrazňuje jedinečnú úlohu mechanizmu ProtectDefenders.eu riadeného občianskou spoločnosťou pri poskytovaní neoceniteľnej praktickej podpory ohrozeným ochrancom ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na informovanie verejnosti o tomto úsilí; požaduje kvalitatívny posun k celostnejšiemu a dlhodobejšiemu prístupu zameranému na úplnú bezpečnosť celých komunít mobilizovaných na ochranu svojich práv; vyzýva delegácie EÚ, aby uľahčovali a financovali miestne a regionálne siete a stretnutia ochrancov ľudských práv, v rámci ktorých si môžu vymieňať skúsenosti, navzájom sa učiť zo stratégií, úspechov a osvedčených postupov a vytvárať spojenectvá; víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty naďalej posilňovali svoje aktivity využívaním flexibilných nástrojov finančnej podpory na podporu činností a potrieb aktivistov;

17.varuje pred rozšírením mnohých mimovládnych organizácií zriadených vládou (tzv. GONGO), ktoré sa prezentujú ako legitímne organizácie občianskej spoločnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vyhli akejkoľvek propagácii, podpore alebo akejkoľvek forme spojenia s týmito organizáciami;

18.odsudzuje nárast útokov na rodiny, komunity a právnikov ochrancov ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje, že k týmto útokom dochádza aj počas pobytu v exile a ich cieľom je okrem iného spôsobiť bolesť, strach, utrpenie a pocit zraniteľnosti s cieľom ponížiť a degradovať obete a zlomiť ich fyzický a morálny odpor; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité využívať núdzové granty Komisie, ProtectDefenders.eu a krízový nástroj na zvýšenie ochrany a podpory ich rodinných príslušníkov, pričom treba mať na pamäti rôzne rodinné štruktúry, ako aj ochrany a podpory právnikov ochrancov ľudských práv;

19.zdôrazňuje, že okrem vykonávania reaktívnych opatrení zameraných na jednotlivcov je potrebné viac investovať do celkovej dlhodobej ochrany a psychosociálneho blaha ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov, a to aj prijatím preventívnejšieho prístupu s cieľom predvídať vážne problémy, ako sú útoky;

20.zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ochrana ochrancov ľudských práv stala stredobodom politickej angažovanosti EÚ v tretích krajinách a jej diplomatickej agendy, a to zosúladením všetkých vonkajších činností EÚ v tretích krajinách s opatreniami EÚ na ochranu ochrancov ľudských práv a podporu ich práce; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby za priority považovali:

systematickú identifikáciu kľúčových spojencov v rámci orgánov a inštitúcií tretích krajín,
zvýšenie finančnej podpory na zriadenie a posilnenie vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o ich schopnosť angažovať sa, chrániť ochrancov ľudských práv a konať nezávisle,
posilnenie vnútroštátnych právnych predpisov a politík týkajúcich sa ochrancov ľudských práv v súlade s rámcom OSN pre ochrancov ľudských práv a legislatívnymi a politickými rámcami s cieľom vytvoriť národné programy ochrany ochrancov ľudských práv,
podpora vnútroštátnych kampaní, sietí a štruktúr s cieľom uznať neoceniteľný prínos ochrancov ľudských práv k ochrane a presadzovaniu ľudských práv a účinne podporovať ochranu ochrancov ľudských práv,
systematické spochybňovanie zákonov, ktoré kriminalizujú alebo obmedzujú legitímnu prácu ochrancov ľudských práv a/alebo sa často používajú na obťažovanie a zastrašovanie ochrancov ľudských práv, vrátane strategických žalôb proti verejnej účasti,
úsilie povzbudiť vlády, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na ochranu ochrancov ľudských práv a aby sa zdržali zasahovania do financovania z externých zdrojov,
pomoc pri vytváraní nezávislých mechanizmov na riešenie atmosféry beztrestnosti v prípade porušovania práv ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom rýchleho a účinného vyšetrovania sťažností týkajúcich sa hrozieb alebo porušení práv ochrancov ľudských práv,
poskytovanie odbornej prípravy pre štátnych úradníkov vrátane príslušníkov policajných, vojenských a iných bezpečnostných zložiek, ako aj sudcov o legitímnej úlohe ochrancov ľudských práv a ich právach,
podpora vzdelávania ochrancov ľudských práv v takých záležitostiach, ako sú nahlasovanie porušovaní ľudských práv a útokov proti ochrancom ľudských práv, miestne a medzinárodné právne mechanizmy ochrany pred porušovaním ľudských práv a procesné práva vrátane prípadov, keď ochrancovia ľudských práv čelia obvineniam z trestných činov za svoju legitímnu činnosť,
vypracovanie stratégie, ktorá by sa usilovala o prepustenie svojvoľne zadržiavaných alebo dlhodobo zadržiavaných ochrancov ľudských práv, uľahčenie pravidelných návštev zástupcov EÚ a členských štátov u ochrancov ľudských práv vo väzení a poskytovanie podpory rodinám a príbuzným týchto zadržiavaných osôb;

21.opätovne vyzýva Komisiu, aby sa jednoznačne zdržala poskytovania rozpočtovej podpory vládam tretích krajín, ktoré sú zodpovedné za rozsiahle porušovanie ľudských práv a represie voči ochrancom ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby naopak zintenzívnila svoju pomoc orgánom, ktoré sa skutočne usilujú o vytvorenie priaznivého prostredia pre ochrancov ľudských práv; pripomína svoju požiadavku na väčšiu transparentnosť ustanovení o ľudských právach v dohodách o financovaní v rámci NDICI;

22.vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie EÚ vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ako aj ďalšie rozvojové a investičné banky a nástroje, aby vypracovali prístup, v rámci ktorého by sa financovanie poskytovalo len subjektom, ktoré vykonávajú spoľahlivú a prísne monitorovanú politiku v oblasti ľudských práv a ktoré zaujímajú postoj nulovej tolerancie voči hrozbám alebo násiliu voči ochrancom ľudských práv vrátane identifikácie a hodnotenia nepriaznivých vplyvov v rámci operácií, hodnotových reťazcov a obchodných vzťahov, predchádzania nepriaznivým vplyvom, ich zmierňovania alebo ukončenia a zabezpečenia nápravy;

23.vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov, aby nadviazali skutočný a komplexný dialóg s ochrancami ľudských práv v tretích krajinách, ktorý by sa týkal ich financovania, spôsobov dialógu a potrieb diplomatickej činnosti, a aby podľa možnosti poskytli základné finančné prostriedky na ich činnosť;

24.zdôrazňuje význam spojenia síl s agentúrami OSN a osobitnými postupmi, najmä s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vo väčšej miere nadviazali na odporúčania týkajúce sa ochrancov ľudských práv vydané v rámci všeobecného pravidelného preskúmania; vyzýva EÚ, aby poskytla finančnú a politickú podporu existujúcim regionálnym mechanizmom ochrany ochrancov ľudských práv vrátane osobitného spravodajcu Európskej hospodárskej komisie OSN pre ochrancov životného prostredia, dohody z Escazú a medziamerických, afrických mechanizmov a regionálnych mechanizmov Rady Európy týkajúcich sa ochrancov ľudských práv; vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov v Ženeve a New Yorku, aby prijali účinné opatrenia v reakcii na represálie tretích krajín proti ochrancom ľudských práv za ich spoluprácu s orgánmi OSN a aby uľahčili akreditáciu ochrancov ľudských práv a ich komunikáciu s multilaterálnymi fórami; ďalej vyzýva misie EÚ v Ženeve a New Yorku, aby zohrávali vedúcu úlohu pri presadzovaní a obrane pokroku v oblasti ľudských práv na multilaterálnych fórach, a to aj tým, že sa budú brániť útokom proti vymedzeniu pojmu ochranca ľudských práv, a že budú presadzovať a chrániť kľúčové formulácie o úlohe ochrancov ľudských práv, a to tak v tematických rezolúciách OSN aj rezolúciách OSN týkajúcich sa jednotlivých krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tento účel zabezpečili, že toto úsilie bude neustále prioritou vo výročných záveroch Rady o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva; víta praktickú spoluprácu na prípadoch ochrancov ľudských práv medzi delegáciami EÚ, misiami členských štátov a podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami;

Nové skupiny ochrancov, nové výzvy, nové riešenia

25.víta nedávne úsilie delegácií EÚ a misií členských štátov v niektorých tretích krajinách osloviť aktivistov, ktorí nezodpovedajú tradičnému pojmu ochrancov ľudských práv; nabáda EÚ, aby uplatňovala široký prístup k ochrancom ľudských práv, najmä tým, že bude spolupracovať s ochrancami ľudských práv na miestnej úrovni a v teréne a poskytovať im podporu, a to najmä marginalizovaným a zraniteľným ochrancom ľudských práv, ako sú ochrancovia práv pôvodných obyvateľov, ochrancovia pôsobiaci mimo veľkých mestských oblastí alebo vo vzdialených oblastiach, zraniteľným skupinám vrátane žien, ktorým hrozí väčšie riziko násilia a obmedzení; vyzýva EÚ, aby využila online technológie, ak je to možné, a aby zohľadnila digitálnu bezpečnosť, a aby zlepšila koordináciu úsilia a zdrojov misií EÚ s cieľom nadviazať kontakt s marginalizovanejšími ochrancami ľudských práv;

26.zdôrazňuje, že je potrebné vykonávať implementáciu usmernení s ohľadom na rodové hľadisko a potrebu ochranných mechanizmov s intersekcionálnym a rodovým hľadiskom; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prístup k ochranným mechanizmom a zdrojom pre obhajkyne ľudských práv a aby poskytla viac finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré podporujú práva žien a dievčat, najmä sexuálne a reprodukčné práva a zdravie;

27.vyzýva ESVČ a členské štáty, aby politicky podporovali ochrankyne ľudských práv a aby ako prílohu k usmerneniam prijali súbor nástrojov, ktorý by poskytoval praktické kroky, ktoré by EÚ umožnili lepšie reagovať na hrozby, potreby a výzvy žien v oblasti ľudských práv na celom svete, ktoré sú rodovo špecifické;

28.zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať ochranou klímy ako neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv v rámci svojej politiky v oblasti ľudských práv a zintenzívniť svoju činnosť na podporu tých, ktorí chránia klímu a životné prostredie, najmä tých ochrancov environmentálnych práv a práv pôvodného obyvateľstva, ktorí sú najviac ohrození; zdôrazňuje potrebu začleniť otázky ochrancov ľudských práv do diplomacie a pomoci EÚ v oblasti klímy, a to aj podporou skutočného zapojenia ochrancov ľudských práv do vykonávania a monitorovania programov, projektov a schém spolupráce v oblasti klímy a dôrazným odstraňovaním obmedzení zamedzujúcich ich účinnej účasti a monitorovacím činnostiam;

29.víta vydanie výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu ochrancov práv LGBTQI+ osôb a nabáda misie EÚ, aby zintenzívnili monitorovanie a podporu aktivistov obhajujúcich práva LGBTQI+ osôb ako neoddeliteľnú súčasť politiky EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv;

30.vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby riešili hrozby a útoky na ochrancov ľudských práv zo strany vládnych a mimovládnych aktérov vrátane podnikov alebo skupín konajúcich v ich mene, zločineckých skupín a ozbrojených skupín, ako aj hrozbami v situáciách konfliktu a prechodu; zdôrazňuje, že vždy je zodpovednosťou štátu zaistiť bezpečnosť ochrancov ľudských práv a ich schopnosť pracovať v priaznivom prostredí, a to aj vtedy, keď hrozby a odvetné opatrenia pochádzajú od neštátnych subjektov;

31.vyzýva EÚ, aby začlenila násilie voči ochrancom ľudských práv do svojej politiky krízového riadenia a poskytla účinnú ochranu ochrancom ľudských práv v prípade potreby; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa poučila z nedostatočnej európskej reakcie na potreby evakuácie afganských ochrancov ľudských práv a ich rodín po prevzatí moci Talibanom; vyzýva najmä Komisiu, aby rýchlejšie reagovala v náhlych krízach, v ktorých sú potreby ochrancov ľudských práv naliehavé a masívne, a to dodatočným financovaním iniciatív, ako je ProtectDefenders.eu, ako aj presmerovaním financovania a diplomatického úsilia krajín na pomoc pri premiestňovaní ochrancov ľudských práv; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby ochrancov ľudských práv považovali za kľúčových aktérov a partnerov akejkoľvek účinnej a udržateľnej reakcie po skončení konfliktu;

32.vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili boj proti zneužívaniu technológie sledovania s cieľom oslabiť prácu ochrancov ľudských práv, a to najmä vypracovaním spoľahlivých vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov; opakovane vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj ašírenie technológií digitálnej bezpečnosti scieľom posilniť postavenie ochrancov ľudských práv prostredníctvom poskytnutia mechanizmov bezpečného zhromažďovania, šifrovania a uchovávania, aby sa predišlo monitorovaniu zo strany represívnych vlád, kybernetickým útokom a online obťažovaniu;

33.domnieva sa, že vzhľadom na veľký a ďalej rastúci počet hrozieb a útokov, ktorým čelia ochrancovia ľudských práv, ktorí vyjadrujú obavy v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi niektorých obchodných operácií na ľudské práva, by EÚ mala do svojej smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, do svojich obchodných, investičných dohôd, dohôd o spolupráci a do nástrojov, ako je všeobecný systém preferencií, koherentne začleniť presadzovanie a ochranu práv ochrancov ľudských práv, najmä zástupcov odborových zväzov a ochrancov pôdy, práv pôvodného obyvateľstva a životného prostredia; vyzýva EÚ, aby vo väčšej miere a dôslednejšie využívala doložky v obchodných a investičných dohodách, ktoré chránia ľudské práva, vrátane doložiek o dôslednejšom monitorovaní a primeranom presadzovaní záväzkov v oblasti ľudských práv, a aby v plnej miere využívala podmienenosť pri udeľovaní preferenčného prístupu tretích krajín na svoj trh ochranou ľudských práv; domnieva sa, že systematické a rozsiahle útoky proti ochrancom ľudských práv by mali viesť k uplatňovaniu týchto doložiek alebo všeobecnej rámcovej dohody uzavretej s príslušnou krajinou, a v prípade zjavného zlyhania vnútroštátnych orgánov pri zlepšovaní situácie by Komisia mala prijať vhodné opatrenia vrátane opatrení vedúcich k pozastaveniu platnosti takýchto dohôd;

34.vyzdvihuje úlohu domácich poradných skupín pri monitorovaní záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v obchodných dohodách; vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že vlády preferenčných obchodných partnerov zabránili ochrancom ľudských práv a environmentálnych práv pripojiť sa k domácim poradným skupinám; žiada, aby sa domácim poradným skupinám pridelili dostatočné finančné zdroje a technická pomoc, aby mohli riadne vykonávať svoje úlohy;

35.vyzýva EÚ, aby zosúladila svoje stratégie v oblasti ľudských práv s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalšími medzinárodnými normami v tejto oblasti; zdôrazňuje, že delegácie EÚ a členské štáty by mali uprednostniť spoluprácu s podnikateľskou komunitou, najmä s európskymi spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami v zahraničí, s cieľom chrániť ochrancov ľudských práv, ktorí pracujú na problémoch súvisiacich s pôdou, ťažbou, výrobou a inými odvetviami, v ktorých existuje vysoké riziko alebo početné správy o porušovaní ľudských práv v súvislosti s ich činnosťou, a komplexne monitorovať ich obchodné aktivity; v tejto súvislosti trvá na tom, aby delegácie EÚ uľahčili a podporili prístup ochrancov ľudských práv k súdnym prostriedkom nápravy v EÚ v prípade porušenia ich práv;

36.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili, že ochrancovia ľudských práv, najmä tí, ktorí pracujú v oblasti pracovných práv a práv žien, budú vždy zapojení do mechanizmov monitorovania občianskej spoločnosti súvisiacich s príslušnými dohodami EÚ; žiada, aby Komisia zabezpečila ochranu ochrancov ľudských práv pred rizikami, ktorým čelia pri odhaľovaní porušovania ľudských práv;

37.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že riziká represálií a odvetných opatrení a iné riziká týkajúce sa porušovania práv ochrancov ľudských práv, ktorí sa zaoberajú obchodnými a pracovnými otázkami, budú zahrnuté do fázy identifikácie a posudzovania rizík, ktorú spoločnosti vykonávajú v rámci procesu náležitej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosti budú systematicky spolupracovať s ochrancami ľudských práv a zaručia ich bezpečnú účasť;

38.vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala začleňovanie ochranných a preventívnych mechanizmov pre ochrancov ľudských práv do odvetvových projektov, programov a investičných systémov, a to aspoň v oblastiach, ktoré sú pre ochrancov ľudských práv najviac rizikové, ako sú projekty týkajúce sa pôdy a životného prostredia, ťažobný priemysel, výroba a iné rizikové oblasti, a vo všetkých politikách súvisiacich s bezpečnosťou; trvá na tom, že je dôležité, aby Európsky parlament v tejto súvislosti vykonával svoju úlohu dohľadu;

39.zdôrazňuje čoraz častejší jav nadnárodných hrozieb voči ochrancom ľudských práv zo strany ich vnútroštátnych orgánov alebo zástupcov, a to aj v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby identifikovali a riešili tieto hrozby v rámci EÚ ako prioritu a ako neoddeliteľný aspekt usmernení; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zahraničným ochrancom ľudských práv s pobytom v EÚ poskytli primerané finančné a iné prostriedky vrátane špecializovaných ochranných mechanizmov, školení a programov o kybernetickej bezpečnosti a kybernetickom obťažovaní, ktoré im umožnia pokračovať v práci v oblasti ľudských práv na diaľku bez strachu z odvetných opatrení; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva v členských štátoch EÚ poskytla intenzívnejšia odborná príprava a zdroje s cieľom uľahčiť nahlasovanie, vyšetrovanie a pripisovanie týchto nadnárodných útokov a žiada, aby boli zodpovedné osoby sankcionované; zdôrazňuje, že úradníci a agenti tretích krajín, ktorí obťažujú ochrancov ľudských práv v EÚ, ako aj ich miestni podporovatelia, či už jednotlivci alebo subjekty, by mali byť predvolaní, odhalení a sankcionovaní;

40.vyzýva Komisiu, aby vyšetrila obzvlášť znepokojujúce prípady prenasledovania ochrancov ľudských práv tretími krajinami v členských štátoch Únie prostredníctvom nelegitímnych zahraničných misií zastupujúcich ich vnútroštátne orgány bez vedomia alebo súhlasu orgánov členských štátov;

Víza a ubytovanie – dôležitý nástroj ochrany

41.berie na vedomie, že sa zlepšila podpora EÚ pri premiestňovaní ohrozených ochrancov ľudských práv a že sa prijali najlepšie postupy v niektorých členských štátoch; s poľutovaním berie na vedomie skutočnosť, že mnohým ochrancom ľudských práv a ich rodinám sa naďalej zamietajú ich naliehavé žiadosti o premiestnenie alebo žiadosti o víza;

42.zdôrazňuje, že víza sú kľúčovým nástrojom ochrany a v záujme účinnej pomoci ohrozeným ochrancom ľudských práv by Komisia mala zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní celoeurópskeho systému vydávania víz ochrancom ľudských práv; domnieva sa, že členské štáty by mali najmä zjednodušiť vydávanie víz 1) procesne zabezpečením toho, aby postupy ich veľvyslanectiev a konzulátov boli rýchle, zrozumiteľné, prístupné a dosiahnuteľné, a 2) štrukturálne vytvorením osobitnej kategórie vo vízovom kódexe EÚ(10) pre ohrozených ochrancov ľudských práv a zahrnutím osobitných pokynov do príručky k vízovému kódexu EÚ(11) o zjednodušených postupoch pre ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov; zdôrazňuje, že je potrebné zmierniť vízové požiadavky a podmienky pre ochrancov ľudských práv, ktorí musia byť núdzovo evakuovaní; vyzýva na vyvinutie úsilia o zvýšenie informovanosti úradníkov členských štátov o konkrétnych potrebách a výzvach v súvislosti so žiadosťami ochrancov ľudských práv;

43.vyzýva kontaktné miesta delegácií EÚ pre ľudské práva, aby identifikovali a upozornili misie členských štátov na osobitné potreby núdzového premiestňovania a predložili v tejto súvislosti odporúčania; domnieva sa, že poskytnutie priestoru na odstup môže ochrancom ľudských práv pomôcť vyhnúť sa rizikám; vyzýva ESVČ, aby každoročne podávala správu o počte núdzových víz, ktoré členské štáty EÚ vydávajú ochrancom ľudských práv;

44.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili poskytovanie dočasnej ochrany a ubytovania ohrozeným ochrancom ľudských práv a ich rodinám; vyzdvihuje iniciatívy v niektorých členských štátoch a nabáda k ďalšiemu úsiliu v oblasti premiestňovania, najmä zapojením regionálnych a miestnych orgánov; víta rastúci počet iniciatív v oblasti poskytovania ubytovania na miestnej úrovni v celej EÚ; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti, aby vytvorilo osobitnú pomoc s cieľom uľahčiť dočasný pobyt, prácu a mobilitu ochrancov ľudských práv a ich rodín v EÚ; vyzýva príslušnú delegáciu EÚ, aby sledovala návrat a bezpečnostnú situáciu ochrancov ľudských práv, ak sa vrátia do svojich krajín;

45.vyzýva členské štáty, aby uľahčili vydávanie krátkodobých víz na viac vstupov pre ochrancov ľudských práv, ktorí chcú cestovať do Európy na účely presadzovania záujmov alebo odborného vzdelávania;

46.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uľahčovali aktívnu spoluprácu a konzultácie s ochrancami ľudských práv, ktorí už boli premiestnení do EÚ, pri navrhovaní a vykonávaní programov premiestňovania ochrancov ľudských práv, pomoci a regionálnych iniciatív v súlade s osobitnou realitou a potrebami, ktorým ochrancovia ľudských právčelia v tretích krajinách;

Dohľad Európskeho parlamentu a praktická podpora ochrancov ľudských práv na celom svete

47.opakuje svoj záväzok zohrávať vedúcu úlohu pri formovaní a posilňovaní činnosti EÚ na podporu ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom naliehavých uznesení a diskusií v pléne, práce Podvýboru pre ľudské práva (DROI), konkrétne správ a vypočutí, misií v tretích krajinách a medzinárodných a regionálnych organizáciách a svojej výročnej Sacharovovej ceny vrátane práce vykonanej v spolupráci so spoločenstvom Sacharovovej ceny; zdôrazňuje aj úlohu jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu pri upozorňovaní Komisie a členských štátov na znepokojujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách a na napadnutých ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom parlamentných otázok, stanovísk a verejných podujatí; domnieva sa, že parlamentná spolupráca s ochrancami ľudských práv a aktérmi občianskej spoločnosti je nevyhnutným rozmerom jeho práce v oblasti vonkajších záležitostí;

48.zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť pri vykonávaní usmernení s cieľom zlepšiť informovanosť ochrancov ľudských práv, zabezpečiť účinný parlamentný dohľad a poskytnúť väčšiu viditeľnosť a ochranu a jasnejší, jednoduchší a priamejší prístup ku kontaktným miestam EÚ v delegáciách EÚ, k dokumentom EÚ súvisiacim s usmerneniami, najmä s usmernením z roku 202, k miestnym stratégiám týkajúcim sa ochrancov ľudských práv, a poskytnúť jasné informácie o financovaní projektov a programov pre ochrancov ľudských práv;

49.zdôrazňuje, že Európsky parlament ako člen Tímu Európa by mal byť plne začlenený do politiky EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv, a to aj prostredníctvom pravidelného dialógu, ak je to potrebné v dôvernom prostredí, o kľúčových otázkach a vývoji politiky v súvislosti s usmerneniami vrátane ich budúcej aktualizácie, ako aj prostredníctvom rýchleho konania Komisie a členských štátov na základe žiadostí o začatie cielených sankcií za tvrdé represie voči ochrancom ľudských práv; navrhuje, aby sa obavy a odporúčania vyjadrené v jeho uzneseniach o naliehavých otázkach zahrnuli do miestnych stratégií;

50.je odhodlaný posilniť svoju podporu a ochranu ochrancov ľudských práv, najmä prostredníctvom:

prijatia nového politického rámca Európskeho parlamentu na podporu ochrancov ľudských práv, ktorý by začlenil podporu ochrancov ľudských práv do svojej práce a bol by založený na prístupe „nespôsobovať škodu“, podporoval bezpečné používanie informačných a komunikačných technológií v interakciách s ochrancami ľudských práv, zaručil bezpečnú účasť na európskych stretnutiach a reagoval na odvetné opatrenia po komunikácii ochrancov ľudských práv s ich orgánmi afórami,
systematickejšej spolupráce s ochrancami ľudských práv zo strany všetkých príslušných orgánov, najmä medziparlamentných delegácií a výborov pre vonkajšie veci (Výbor pre zahraničné veci, Podvýbor pre ľudské práva, Podvýbor pre bezpečnosť a obranu, Výbor pre medzinárodný obchod) a jeho predsedníčky,
organizovania výročnej schôdze s ochrancami ľudských práv každou medziparlamentnou delegáciou a výbormi pre vonkajšie záležitosti (a inými príslušnými výbormi),
vymenovania kontaktných miest pre ľudské práva každou medziparlamentnou delegáciou v rámci členov predsedníctva,
systematického začleňovania programu komunikácie s ochrancami ľudských práv/organizáciami občianskej spoločnosti medziparlamentnými delegáciami alebo výbormi do ich misií mimo EÚ a v prípade potreby vypracovaním zoznamu dotknutých ochrancov ľudských práv (v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva a ESVČ) a analýzy celkovej situácie ochrancov ľudských práv a ich komunikácie s miestnymi orgánmi, o ktorom má byť informovaný Podvýbor pre ľudské práva,
systematického úsilia svojich misií stretávať sa so svojvoľne väznenými ochrancami ľudských práv a ich najbližšími rodinnými príslušníkmi alebo vykonávať súdne pozorovanie, ak sa to považuje za užitočné pre ochrancov ľudských práv a ich rodinných príslušníkov,
zvýšenia počtu verejných vyhlásení a objemu súkromnej a/alebo verejnej diplomacie zo strany predsedníčky a predsedu Podvýboru pre ľudské práva v spolupráci s predsedom príslušnej medziparlamentnej delegácie na podporu ochrancov ľudských práv, najmä ohrozených laureátov Sacharovovej ceny, finalistov akolegov,
pokynov pre výskumnú službu Európskeho parlamentu, aby pravidelne zhromažďovala a zverejňovala informácie o situácii a potrebách ochrancov ľudských práv na celom svete vrátane vyhlásení a správ ochrancov ľudských práv;

51.zaväzuje sa zlepšiť monitorovanie konkrétnych prípadov ochrancov ľudských práv, na ktoré upozornil, najmä v uzneseniach o naliehavých otázkach, schôdzach výborov a vyhláseniach;

52.je odhodlaný zabezpečiť, aby sa jeho kľúčové uznesenia o ľudských právach, najmä uznesenia o naliehavých otázkach, preložili do miestnych jazykov dotknutých krajín a aby sa zodpovedajúcim spôsobom uverejnili a distribuovali; očakáva, že delegácie EÚ v príslušnej krajine sprístupnia takéto uznesenia na svojej webovej stránke a že budú systematicky sledovať postup s vnútroštátnymi orgánmi a že o tom budú informovať Európsky parlament; žiada revíziu usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu z roku 2011 o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev krajín, ktoré nie sú členmi EÚ;

53.vyzýva na strategickejšiu koordináciu medzi inštitúciami EÚ v súvislosti s naliehavými prípadmi ochrancov ľudských práv; je presvedčený, že parlamentná diplomacia sa môže ukázať ako účinný a doplnkový mechanizmus spolupráce s tretími krajinami v naliehavých prípadoch ochrancov ľudských práv; žiada, aby medziinštitucionálna pracovná skupina pre ochrancov ľudských práv koordinovala svoje úsilie, najmä v súvislosti s prioritnými prípadmi ochrancov ľudských práv, a zahŕňala rozšírené predsedníctvo podvýboru DROI, Komisiu, ESVČ a predsedu pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva; vyzýva na posilnenie dialógu medzi podvýborom DROI a pracovnou skupinou, a to aj prostredníctvom výročnej schôdze;

54.trvá na tom, aby Komisia dodržiavala medziinštitucionálnu dohodu a systematicky poskytovala písomnú odpoveď na všetky uznesenia Výboru pre zahraničné veci/podvýboru DROI vrátane tohto uznesenia;

55.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným využívaním Sacharovovej ceny zo strany ESVČ a členských štátov ako nástroja na zlepšenie životných podmienok ochrancov ľudských práv a zlepšenie ľudských práv na celom svete; vyzýva misie EÚ v krajinách pôvodu laureátov Sacharovovej ceny, aby účinnejšie spolupracovali s laureátmi, najmä ak sú v nebezpečenstve alebo vo väzení;

Ďalší postup: potrebné inštitucionálne a politické zmeny

56.vyjadruje poľutovanie nad tým, že ESVČ a Komisia nevykonali od roku 2008 hĺbkovú osobitnú analýzu vykonávania usmernení; požaduje komplexné posúdenie opatrení EÚ v oblasti ochrancov ľudských práv v rámci preskúmania vykonávania akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v polovici trvania, ktoré je naplánované na jún 2023; žiada, aby toto preskúmanie zahŕňalo identifikáciu a šírenie najlepších postupov delegáciami EÚ a misiami členských štátov a aby vykonávanie usmernení bolo nepretržite monitorované v spolupráci s občianskou spoločnosťou;

57.zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať usmernenia vzhľadom na vyvíjajúce sa výzvy a riziká, ktorým čelia ochrancovia ľudských práv, najmä digitálnu transformáciu a hrozby, ako aj lepšie zohľadniť skupiny ochrancov ľudských práv v súčasnom globálnom prostredí, najmä tých, ktorí pracujú v oblasti práv žien a komunity LGBTQI+, ako aj ochrancov práv k pôde, environmentálnych práv a práv domorodého obyvateľstva, a osobitné riziká, ktorým tieto skupiny čelia;

58.zdôrazňuje, že revíziou usmernení by sa mal rozšíriť aj rozsah spolupráce EÚ s ochrancami ľudských práv nad rámec tradičných partnerov v hlavných mestách tak, aby zahŕňali jednotlivcov a skupiny v ťažko dostupných alebo vidieckych oblastiach a tých, ktorí pracujú na ochrane práv utečencov a migrantov; považuje za vhodné umožniť širší a inovatívnejší prístup k chápaniu pojmu ochranca ľudských práv, ktorý by zahŕňal meniace sa a dočasné skupiny vrátane oznamovateľov;

59.žiada, aby sa do revidovaných usmernení začlenili usmernenia týkajúce sa navrhovania opatrení v najnepriaznivejších prostrediach pre ochrancov ľudských práv a prostriedkov na riešenie štrukturálnych alebo systémových otázok v oblasti ľudských práv;

60.žiada, aby sa do usmernení o vnútornom rozmere činnosti EÚ týkajúcej sa ochrancov ľudských práv, najmä víz pre ochrancov ľudských práv (a ich rodín) vystavených bezprostrednému riziku, začlenil osobitný oddiel o premiestňovaní a ubytovaní, ako aj o riešení nadnárodných hrozieb z tretích krajín namierených proti ochrancom ľudských práv; žiada, aby sa do výročnej správy Rady a ESVČ o ľudských právach a demokracii zaradila osobitná časť venovaná činnosti EÚ v tejto oblasti, ktorá by sa týkala politiky v oblasti rozvoja ľudských práv;

61.uznáva, že tichá diplomacia môže byť účinným nástrojom na zlepšenie situácie niektorých ochrancov ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje však, že aktéri EÚ sa musia vyjadrovať k naliehavým a závažným prípadom a dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi súkromnou a verejnou diplomaciou, najmä ak sa tichá diplomacia ukázala ako neúčinná; v tejto súvislosti konštatuje, že Komisia sa len v obmedzenej miere uchyľuje k verejným vyhláseniam, ktoré majú často veľmi slabý tón a sú zamerané predovšetkým na závažné prípady, v závislosti od úrovne a fóra, na ktorom boli prednesené; vyzýva na zváženie alternatívnych komunikačných stratégií alebo možností, ak je vyhlásenie EÚ znemožnené, vrátane možného využitia médií, sociálnych médií alebo iných fór;

62.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miestne stratégie delegácií EÚ sú zriedka verejne dostupné, čo sťažuje posúdenie toho, či a do akej miery bola miestna občianska spoločnosť konzultovaná a zapojená do ich vypracúvania;

63.vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zlepšili komunikáciu a transparentnosť vykonávania usmernení, napríklad uverejnením usmernenia z roku 2020, miestnych stratégií vykonávania, iných relevantných interných dokumentov a úplného zoznamu kontaktných miest delegácií EÚ a ich kontaktných údajov;

64.vyzýva na zlúčenie kontaktných miest v rámci delegácií EÚ pre ľudské práva a pre ochrancov ľudských práv a na uľahčenie prístupu ochrancov ľudských práv a iných aktérov občianskej spoločnosti k týmto kontaktným miestam; trvá na tom, aby sa ich úlohy objasnili a venovali sa výlučne povinnostiam kontaktných miest pre ľudské práva;

65.s poľutovaním konštatuje, že delegácie EÚ nie sú prítomné v niektorých krajinách, v ktorých ochrancovia ľudských práv čelia pri vykonávaní svojich činností osobitným rizikám a nebezpečenstvu; uznáva, že prítomnosť delegácií EÚ v takýchto tretích krajinách má zásadný význam pre vykonávanie týchto usmernení a účinnú angažovanosť s ohľadom na jednotlivé naliehavé a závažné prípady ochrancov ľudských práv a na iné miestne opatrenia; vyzýva ESVČ, aby pokračovala v skúmaní možnosti zriadiť prítomnosť EÚ vo všetkých krajinách, ktoré majú vážne problémy v oblasti ľudských práv;

66.vyzýva na systematické a strategické monitorovanie pozorovania súdnych procesov s cieľom zlepšiť celkovú viditeľnosť a výsledky pozorovania súdnych procesov misiami EÚ a na prijatie alternatívnych postupov na podporu ochrancov ľudských práv v súdnych konaniach, v prípade ktorých nie je možné pozorovanie; vyzýva na pozorovanie súdnych procesov nielen v symbolických prípadoch, ale aj v menej viditeľných a menej známych prípadoch kriminalizovaných ochrancov ľudských práv;

67.žiada, aby sa usmernenia preložili do miestnych jazykov tretích krajín a aby boli ľahko prístupným spôsobom verejne dostupné na webovom sídle každej delegácie EÚ;

68.vyzýva ESVČ a Komisiu, aby pred každým dialógom o ľudských právach systematicky konzultovali so zástupcami občianskej spoločnosti a ochrancami ľudských práv, aby tieto konzultácie boli skutočné, prístupné a inkluzívne a aby boli títo partneri následne informovaní; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa v súvislosti s jednotlivými prípadmi viac orientovali na výsledky a účinne monitorovali situáciu medzi zasadnutiami dialógov o ľudských právach; vyzýva na systematické začleňovanie segmentu občianskej spoločnosti do každého dvojstranného alebo regionálneho dialógu o ľudských právach; opakuje, že je potrebná systematická a rázna reakcia EÚ na akýkoľvek odvetný čin proti ochrancom ľudských práv, ku ktorému dôjde po tom, ako sa zúčastnili na podujatiach EÚ, alebo ktorý súvisí s kontaktovaním partnerov z EÚ;

69.opakuje svoju výzvu Rade pre zahraničné veci, aby vypracovala každoročné závery, v ktorých zhodnotí činnosť inštitúcií EÚ a členských štátov v súvislosti s ochrancami ľudských práv a stanoví strategické záväzky pre ochrancov ľudských práv na najvyššej úrovni; domnieva sa, že 25. výročie prijatia Deklarácie OSN o ochrancoch ľudských práv je osobitne vhodnou príležitosťou na to, aby Rada verejne potvrdila svoj záväzok voči ochrancom ľudských práv a aktualizovala svoju politiku v tejto oblasti;

70.nabáda PK/VP, aby v spolupráci s členskými štátmi aEurópskym parlamentom každoročne prijímal zoznam cieľových krajín vzbudzujúcich vážne obavy v súvislosti s kritickou situáciou ochrancov ľudských práv, ktorý sa má upravovať podľa vývoja v teréne, čo by okrem iného umožnilo: 1) plne koordinovanú praktickú reakcia Tímu Európa v teréne; 2) lepší prístup k zdrojom, najmä v rámci nástroja financovania Tímu Európa, na núdzovú ochranu a dlhodobejšie financovanie s cieľom riešiť širší inštitucionálny a štrukturálny kontext ľudských práv; 3) rozšírené monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v teréne; 4) cielené národné stratégie vykonávania; a 5) dodatočné zdroje na úrovni ústredia a delegácie;

o
oo

71.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii apodpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku.

(1) Ú.v. EÚL209, 14.6.2021, s.1.
(2) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s.70.
(3) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(4) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s.111.
(5) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 11.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2022)0354.
(7) Ú.v. EÚC342, 6.9.2022, s.295.
(8) Ú.v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 150.
(9) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s.191.
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
(11) Príručka pre spracovanie žiadostí o víza a úpravu udelených víz (Príručka k vízovému kódexu I) z 28. januára 2020 (C(2020)0395).

Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia