Ϸվ

Zoznam
ʰ峦áú
ú
Úplné znenie
Postup :
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0252/2023

Predkladané texty :

A9-0252/2023

Rozpravy :

PV13/09/2023-15
CRE13/09/2023-15

Hlasovanie :

PV14/09/2023-7.7

Prijaté texty :

P9_TA(2023)0327

Prijaté texty
PDF201kWORD66k
Štvrtok, 14. septembra 2023-Štrasburg
Zmena navrhovaného mechanizmu riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte
P9_TA(2023)0327A9-0252/2023
Uznesenie
ʰídz

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o zmene navrhovaného mechanizmu riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte ()

Európsky parlament,

–so zreteľom na článok 225 Zmluvy ofungovaní Európskej únie,

–so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vsúlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0228/2018),

–so zreteľom na článok 294 ods.3 Zmluvy ofungovaní Európskej únie,

–so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade snázvom Podpora rastu asúdržnosti vpohraničných regiónoch EÚ (),

–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(1),

–so zreteľom na záverečnú správu vypracovanú pre Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku z marca 2017 s názvom Easing legal and administrative obstacles in EU border regions (Zmenšovanie právnych a administratívnych prekážok v pohraničných regiónoch EÚ)(2),

–so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (),

–so zreteľom na odôvodnené stanovisko švédskeho parlamentu z 20. júna 2018 predložené na základe Protokolu č.2 ouplatňovaní zásad subsidiarity aproporcionality, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je vsúlade so zásadou subsidiarity,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ(3),

–so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho asociálneho výboru z19. septembra 2018(4),

–so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu aRady omechanizme riešenia právnych aadministratívnych prekážok vcezhraničnom kontexte(5),

–so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo7. marca 2019(6),

–so zreteľom na stanovisko právneho servisu Rady z 2. marca 2020 (6009/20)(7),

–so zreteľom na svoje uznesenie zo17.apríla 2020 okoordinovanom postupe EÚ vboji proti pandémii ochorenia COVID-19 ajej dôsledkom(8),

–so zreteľom na svojeuznesenie z 19.júna2020 oeurópskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov vkontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(9),

–so zreteľom na správu Európskej komisie z júla 2020 o cezhraničnej spolupráci v EÚ(10),

–so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 5. februára 2021 s názvom Cezhraničné verejné služby v Európe(11),

–so zreteľom na správu Výboru regiónov z júla 2021 o verejnej konzultácii o budúcnosti cezhraničnej spolupráce(12),

–so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000061/2021 Rade z 10. septembra 2021 o neochote Rady pokročiť s európskym cezhraničným mechanizmom(13),

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie(14),

–so zreteľom na publikáciu b-solutions: Solving Border Obstacles. A compendium 2020-2021 (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch, súhrn za roky 2020 – 2021), uverejnenú 9. decembra 2021(15),

–so zreteľom na správu Konferencie o budúcnosti Európy z mája 2022 o konečnom výsledku(16),

–so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Výbor pre regionálny rozvoj s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na súdržnosť EÚ a politiku súdržnosti EÚ, ktorá bola uverejnená v januári 2022,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2022 o politike súdržnosti ako nástroji na znižovanie rozdielov v zdravotnej starostlivosti ana posilňovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravia(17),

–so zreteľom na správu Európskej komisie z 9. februára 2022 s názvom Súdržnosť v Európe do roku 2050 - ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: ôsma správa o súdržnosti(18),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o pohraničných regiónoch EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie(19),

–so zreteľom na štúdiu, ktorú pre Výbor pre regionálny rozvoj vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu s názvom Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte – posúdenie európskej pridanej hodnoty (ďalej len „štúdia EPRS o posúdení európskej pridanej hodnoty“)(20),

–so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0252/2023),

A.keďže pretrvávanie cezhraničných prekážok administratívnej a právnej povahy vážne ovplyvňuje živobytie v pohraničných regiónov EÚ a ich udržateľnýhospodársky a sociálny potenciál a obmedzuje výkon práv, ktoré zmluvy priznávajú občanom a komunitámpohraničných regiónov;

B.keďže pretrvávanie týchto prekážok a ich vplyv oslabuje dôveru občanov pohraničných regiónov v zmysel európskej integrácie a efektívnosť orgánov verejnej moci;

C.keďže pracovníci v pohraničných regiónoch stále čelia daňovým a administratívnym problémom, ktoré si vyžadujú lepšiu koordináciu medzi správnymi orgánmi členských štátov; keďže treba zdôrazniť, že tento trend sa ešte viac zhoršil v dôsledku nárastu cezhraničnej práce na diaľku z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19;

D.keďže pohraničné regióny vnútri EÚ pokrývajú 40 % územia EÚ, predstavujú 30 % jej obyvateľstva alebo 150 miliónov ľudí, a sú domovom takmer dvoch miliónov pohraničných pracovníkov; keďže sa odhaduje, že vytvorenie legislatívneho nástroja na úrovni Únie na riešenie cezhraničných prekážok v kombinácii s existujúcimi nástrojmi by mohlo priniesť hospodársky prínos vo výške 123 miliárd EUR, pričom odstránenie všetkých prekážok by prinieslo prínos až do výšky 460 miliárd EUR; keďže odstránenie cezhraničných prekážok by malo pozitívny vplyv aj na sociálne práva, rovnosť príležitostí, ochranu životného prostredia a lepší prístup ku kvalitným verejným službám pre občanov žijúcich v pohraničných regiónoch(21);

E.keďže odstránenie cezhraničných prekážok by tiež uľahčilo dostupnosť medzi susednými krajinami, napr. realizáciou stále chýbajúcich spojení medzi niektorými pohraničnými regiónmi; lepším prepojením pohraničných regiónov by sa európska integrácia stala hmatateľnejšou a občanom by sa ponúkla možnosť účinnej cezhraničnej mobility šetrnej k životnému prostrediu.

F.keďže niektoré členské štáty už uzavreli dvojstranné alebo viacstranné zmluvy a dohody a môžu ich využívať s cieľom vytvoriť štruktúry a postupy na odstránenie cezhraničných prekážok;

G.keďže legislatívny akt EÚ, ktorý by stanovil všeobecné ustanovenia a procesné opatrenia pre členské štáty na odstránenie cezhraničných prekážok, by bol pre členské štáty a regióny EÚ prínosom, pretože by im poskytol širšiu škálu politických možností a možnosť navrhnúť riešenia prispôsobené konkrétnej prekážke;

H.keďže by to bolo prospešné aj pre komunity a aktérov občianskej spoločnosti zapojených do iniciatívy či iniciatívy aj implementácie spoločných projektov v celej EÚ, ktorí by mali k dispozícii špecializovaný postup, ktorý by im umožnili upozorniť na cezhraničné prekážky a riešiť ich;

I.keďže Komisia v roku 2018 vydala návrh nariadenia o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ďalej len „návrh ECBM“); keďže odvtedy sa objavili nové výzvy bezprecedentnej povahy, ako sú brexit, pandémia ochorenia COVID-19, potreba urýchlene riešiť núdzovú situáciu v oblasti klímy a ruská útočná vojna proti Ukrajine; keďže tieto krízy mali vplyv na cezhraničnej úrovni, čo by sa malo zohľadniť v novej zmenenej verzii tohto návrhu;

J.keďže vo svojej publikácii b-solutions: Solving Border Obstacles- A Compendium of 43 cases, (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch - súhrn 43 prípadov)(22), Komisia odhadovala, že takýto legislatívny akt o odstraňovaní cezhraničných prekážok by predstavoval vhodný nástroj na prekonanie právnych a administratívnych prekážok aspoň v 38% z analyzovaných prípadov;

K.keďže Európsky parlament prijal pozíciu v prvom čítaní k návrhu o ECBM v roku 2019; keďže pracovná skupina Rady pre štrukturálne opatrenia v roku 2021 zastavila prácu na návrhu ECBM bez toho, aby prijala formálnu pozíciu Rady;

L.keďže však Rada vyjadrila určité pochopiteľné právne obavy, ktoré by sa mali riešiť v kontexte nového návrhu;

M.keďže Európsky parlament vynaložil všetko potrebné úsilie na začatie medziinštitucionálnych rokovaní s Radou otvoreným a konštruktívnym spôsobom; keďže Európsky parlament opakovane vyzýval Komisiu, aby predložila nový zmenený legislatívny návrh v mnohých uzneseniach a v rámci formálnych a neformálnych výmen na najvyššej politickej úrovni; keďže prijatie takéhoto legislatívneho aktu je tiež súčasťou návrhov obsiahnutých v záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy(23);

N.keďže na výzvy Európskeho parlamentu doteraz nenadviazali žiadne zmysluplné opatrenia zo strany Komisie ani Rady; keďže článok225 Zmluvy ofungovaní Európskej únie umožňuje Európskemu parlamentu požiadať Komisiu opredloženie vhodného návrhu voveciach, oktorých sa domnieva, že naplnenie zmlúv je potrebné vydať akt EÚ;

1.domnieva sa, že vo svetle nedávneho vývoja v oblasti pracovnej mobility v rámci EÚ a na to, aby EÚ mohla čeliť rôznym demografickým, sociálnym, ekonomickým a environmentálnymvýzvam a zabrániť odlivu mozgov, musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie o riešenie pretrvávajúcich cezhraničných právnych a administratívnych prekážok v širšom kontexte súdržnosti oveľa efektívnejšejšou spoluprácou orgánov pohraničných regiónov, ako aj novým účinným nástrojom;

2.konštatuje, že napriek územným cezhraničným aktivitám, ktoré sa vyvíjali celé desaťročia a ktoré EÚ podporovala a uľahčovala pomocou právnych a finančných nástrojov, občania z pohraničných regiónov sú častejšie diskriminovaní tým, že nemajú prístup k najbližšej verejnej službe, ktorá sa nachádza na druhej strane hranice, alebo ich podniky majú menej príležitostí;

3.podporuje prebiehajúce úsilie v rámci iniciatívy b-solutions, ktorú podporuje Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) a ktorú riadi Združenie európskych pohraničných regiónov (AEBR) ako jedno z opatrení navrhnutých v oznámení Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ;

4.považuje iniciatívu b-solutions za úspešnú, ale zároveň ju považuje len za jeden z technických nástrojov, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“), sieť hraničných kontaktných miest alebo makroregionálne stratégie, ktoré dopĺňajú cezhraničnú spoluprácu EÚ, ale zjavne neposkytujú komplexnú a účinnú reakciu na prekážky, ktoré ovplyvňujú pohraničné regióny;

5.zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržnosti EÚ a poskytnutie dlhodobo očakávaného riešenia všetkým pohraničným regiónom, ktoré im umožní odstrániť prekážky, ktoré si vyžadujú vyšší stupeň úsilia a spolupráce medzi príslušnými členskými štátmi, pri dodržaní zásady subsidiarity, je potrebný celoúnijný koordinačný rámec;

6.tvrdí, že zmena návrhu ECBM by sa mala zamerať na vytvorenie jednoduchého a priameho koordinačného rámca, ktorý by umožnil orgánom na rôznych úrovniach odstrániť právne a administratívne prekážky a zároveň zabrániť duplicite orgánov a úradov a vytváraniu zbytočnej administratívnej záťaže, čím by sa prispelo k rozvoju pohraničných oblastí a zároveň sa zohľadnili ich špecifická; rozsah pôsobnosti revidovaného návrhu ECBM by sa mal zamerať na spoločné projekty;

7.domnieva sa, že na to, aby bol takýto koordinačný rámec skutočným nástrojom súdržnosti, mal by plne rešpektovať ústavné a legislatívne právomocí členských štátov a zohľadňovať inštitucionálne rozdiely, pokiaľ ide o oblasti pôsobenia príslušných vnútroštátnych správnych orgánov a rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi;

8.navrhuje, aby sa nový koordinačný rámec nazýval: „Nástroj pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v EÚ“ (BRIDGEU);

9.zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány sú kľúčovými hráčmi pri podpore územnej súdržnosti a by mali byť schopné zapojiť sa zmysluplným a inkluzívnym spôsobom do formulovania opatrení zameraných na odstránenie cezhraničných prekážok aže príslušné miestne subjekty občianskej spoločnosti a komunitné skupiny by mali byť informované o tomto procese;

10.zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh v tejto oblasti musí jasne definovať príslušné orgány a subjekty členských štátov na všetkých úrovniach, ktoré sú zapojené v celom procese, aby sa zaručila potrebná právna istota pre regionálnych a miestnych aktérov;

11.domnieva sa, že zriadenie cezhraničných koordinačných miest má zásadný význam pre to, aby verejné orgány, občianska spoločnosť, občania a súkromné subjekty mali k dispozícii partnera, ktorý by bol schopný riešiť právne alebo administratívne prekážky brániace realizácii spoločného projektu;

12.zastáva názor, že členské štáty by mali prostredníctvom cezhraničných koordinačných miest v jednotlivých prípadoch dobrovoľneposúdiť, či a ako riešiť žiadosť o pomoc pri odstraňovaní prekážok a administratívnej záťaže;

13.zastáva názor, že spôsob, ako posilniť viacúrovňové riadenie, inovácie a intenzívnejšiu spoluprácu medzi pohraničnými regiónmi, je umožniť cezhraničným koordinačným miestam zriadiť cezhraničné výbory v prípade riešenia zložitej prekážky, ktorá si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pohraničných regiónov na všetkých úrovniach;

14.zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať pri dobrovoľnom rozhodovaní o aktivácii nástroja k dispozícii rôzne politické opatrenia na riešenie prekážky, napríklad revíziu svojho administratívneho alebo právneho rámca prostredníctvom jednostranných opatrení prijatých na príslušnej úrovni, právne nezáväzných nástrojov, posunutie riadenia prekážky príslušným orgánom zriadeným na základe existujúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv, až po zriadenie cezhraničného výboru, ktorého úlohou je vypracovať ad hoc riešenie na odstránenie jednej alebo viacerých zistených prekážok;

15.zdôrazňuje, že prijatie rozhodnutia o vykonávaní akéhokoľvek ad hoc riešenia navrhnutého cezhraničným výborom by malo zostať v právomoci príslušných orgánov na príslušnej úrovni dotknutého členského štátu a v každom prípade by ho mali členské štáty vykonať v plnom súlade so svojím legislatívnym a ústavným rámcom;

16.konštatuje, že niektoré členské štáty, napríklad Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Luxembursko a Malta, ktoré sú jednotlivými regiónmi na úrovni NUTS 2, sú vylúčené z pôvodného geografického rozsahu pôsobnosti úrovne NUTS 3, ktorý predložila Komisia, zatiaľ čo v Nemecku regióny NUTS 1 zodpovedajú federálnym štátom, NUTS 2 vládnym regiónom a regióny NUTS 3 sú vo všeobecnosti okresy; tvrdí, že v prípade cezhraničných prekážok nie je úroveň NUTS 3 vždy optimálnou úrovňou na riešenie právnych a administratívnych prekážok v rôznych cezhraničných situáciách; zdôrazňuje preto, že budúci koordinačný rámec musí umožňovať určitú flexibilitu pri vykonávaní, aby bol čo najrelevantnejší a najúčinnejší a aby sa v každom prípade zameral na najvhodnejšie územie;

17.zdôrazňuje, že nič nebráni členským štátom, aby sa dobrovoľne riadili rovnakými procesnými opatreniami stanovenými v navrhovanom nariadení uvedenom v prílohe I k tomuto uzneseniu, keď sa dohodnú na riešení právnych a administratívnych prekážok pre pohraničné regióny EÚ s kandidátskymi krajinami pri súčasnom dodržiavaní práva EÚ;

18.žiada Komisiu, abyna základe článku 175 tretieho odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh nariadenia o nástroji pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v EÚ v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe;

19.pripomína záväzok predsedníčky Komisie týkajúci sa práva iniciatívy Európskeho parlamentu ajej prísľub prísť na základe legislatívnych správ Európskeho parlamentu zvlastnej iniciatívy s legislatívnym aktom v súlade so zásadami práva EÚ, ktorý uviedla vpolitických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu 2019–2024; očakáva preto, že Komisia v nadväznosti na toto uznesenie predloží legislatívny návrh;

20.zastáva názor, že na návrhy tu uvedené je potrebné dostatočné množstvo finančných prostriedkov, a domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaných návrhov by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by sa vykonávanie nového nariadenia mohlo uľahčiť mobilizáciou nástroja technickej pomoci a výmeny informácií Európskej komisie (TAIEX) alebo nástroja technickej podpory s cieľom podporiť budovanie kapacít orgánov členských štátov na všetkých úrovniach;

21.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie asprievodné odporúčania Komisii aRade a Európskemu výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(2) https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/easing_legal_and_administrative_obstacles_in_eu_border_regions_0.pdf
(3) Ú.v. EÚC433, 23.12.2019, s.24.
(4) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124.
(5) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 619.
(6) Ú.v. EÚC86, 7.3.2019, s.165.
(7) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6009-2020-INIT/sk/pdf
(8) Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 82.
(10) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/cooperation/european-territorial/survey-2020/cross-border-survey-2020-report_en.pdf
(11) Ú. v. EÚ C 106, 26.3.2021, s. 12.
(12) https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/Cohesion%20Alliance/Reports/Public%20Consultations%20on%20the%20Future%20of%20Cross-Border%20Cooperation/Report_on_the_Consultations-Future_of_CBC.pdf
(13) /doceo/document/O-9-2021-000061_SK.html
(14) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 18.
(15) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/bf87d622-5bc8-11ec-91ac-01aa75ed71a1/language-en
(16) /resources/library/media/20220509RES29121/20220509RES29121.pdf
(17) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 27.
(18) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 100.
(19) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 114.
(20) EPRS, Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte: posúdenie európskej pridanej hodnoty, PE 740.233, 2023.
(21) Výskumná služba Európskeho parlamentu (2023). Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte. Posúdenie európskej pridanej hodnoty, s. 48.
(22) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (2020). “B-solutions: Solving Border Obstacles: a compendium of 43 cases: annex“ (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch - súhrn 43 prípadov: príloha), Úrad pre publikácie. https://data.europa.eu/doi/10.2776/36819.
(23) Záverečná správa Konferencie obudúcnosti Európy. á 12, opatrenie 15, s.56.


PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA KOBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

á

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o nástroji pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v Únii

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho asociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

ďž:

(1)V článku175 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa ustanovuje prijatie osobitných opatrení okrem fondov uvedených vprvom odseku uvedeného článku na dosiahnutie cieľa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti uvedeného v ZFEÚ. Sharmonickým rozvojom celého územia Únie aposilnením hospodárskej, sociálnej aúzemnej súdržnosti je spojené iposilnenie územnej spolupráce. Na tento účel je vhodné prijať opatrenia potrebné na zlepšenie podmienok vykonávania akcií územnej spolupráce.

(2)Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, členských štátov a regionálne a miestne orgány by mali spolupracovať na zabezpečení účinného vykonávania a monitorovania činností územnej spolupráce s cieľom dosiahnuť súdržnejšie a integrovanejšie územie Únie.

(3)V článku 174 ZFEÚ sa uznávajú výzvy, ktorým čelia pohraničné regióny, a stanovuje sa v ňom, že Únia by mala venovať osobitnú pozornosť týmto regiónom pri vytváraní a uskutočňovaní činností vedúcich k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii.

(4)Komisia vo svojom oznámení z 20. septembra 2017 s názvom „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“) uvádza, že v uplynulých desaťročiach pomohol európsky integračný proces pri premene pohraničných regiónov vnútri Únie z prevažne periférnych oblastí na oblasti rastu a príležitostí. Dokončením jednotného trhu v roku 1992 sa zvýšila produktivita Únie a znížili sa náklady zrušením colných formalít, harmonizáciou alebo vzájomným uznávaním technických pravidiel a poklesom cien v dôsledku hospodárskej súťaže.

(5)Komisia takisto zdôraznila, že v pohraničných regiónoch stále existujú mnohé právne prekážky, najmä tie, ktoré sa týkajú zdravotníckych služieb, regulácie práce, ochrany životného prostredia,daní, rozvoja podnikania a prekážky súvisiace s rozdielmi v administratívnej kultúre a vnútroštátnych právnych rámcoch. Na riešenie týchto prekážok, ktoré sú skutočnými prekážkami účinnej spolupráce, však samotné financovanie v rámci Európskej územnej spolupráce ani inštitucionálna podpora spolupráce zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) nestačia.

(6)V správe Komisie z 21. júla 2021 s názvom Pohraničné regióny EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie sa uvádza, že vypuknutie pandémie COVID-19 v prvom štvrťroku 2020 tento trend ešte zhoršilo, a to v dôsledku uzavretia hraníc, ktoré členské štáty zaviedli s cieľom obmedziť šírenie vírusu. Komisia vo svojej správe z januára 2021 s názvom Účinky zatvorenia hraníc z dôvodu pandémie COVID-19 na cezhraničné regióny uviedla, že zdravotné kontroly zavedené na hraniciach výrazne obmedzili mobilitu cezhraničných pracovníkov, hospodárske činnosti závislé od cezhraničných zákazníkov a klientov a nadmerne skomplikovali prístup k sociálnemu zabezpečeniu cezhraničných pracovníkov, ktorí sa museli uchýliť k práci na diaľku. Nemožnosť dostať sa do zdravotníckych zariadení a škôl na druhej strane hraníc mala vážny vplyv na zdravie a bezpečnosť značného počtu občanov.

(7)Od roku 1990 programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, známejšie pod názvom „Interreg“(1), podporujú programy cezhraničnej spolupráce pozdĺž pohraničných regiónov Únie. Financovali sa z nich tisíce projektov a iniciatív, ktoré pomohli zlepšiť európsku integráciu, a skutočne prispeli k zmene pohraničných regiónov. Hlavné úspechy programov Interreg zahŕňajú: zvýšenú dôveru medzi pohraničnými regiónmi, väčšiu prepojiteľnosť, zlepšenie environmentálnych noriem, zlepšenie zdravia a zlepšenie materiálnej situácie občanov.

(8)V rámci iniciatívy Interreg sa takisto podporuje spolupráca na niektorých námorných hraniciach. Právne prekážky však nie sú hlavným problémom pre námorné pohraničné regióny z dôvodu fyzickej nemožnosti prekročiť hranicu denne alebo niekoľkokrát za týždeň za prácou, vzdelávaním a odbornou prípravou, nakupovaním, využívaním zariadení a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo z dôvodu rýchlych núdzových zásahov.

(9)Makroregionálne stratégie zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení spoločných výziev, ktorým makroregióny čelia. Sú platformami pre strategické vytváranie sietí a pôsobia naprieč hranicami, odvetviami a úrovňami riadenia s cieľom pomôcť koordinovať spoločné politiky a opatrenia v príslušnom makroregióne. Keďže makroregióny sú úzko prepojené oblasti so spoločnými potrebami, odstránenie prekážok by mohlo posilniť spoluprácu, čím by sa regióny stali silnejšími, odolnejšími a atraktívnejšími miestami pre život.

(10)Komisia vo svojej správe z marca 2017 s názvom Zmenšovanie právnych a administratívnych prekážok v pohraničných regiónoch EÚ preskúmala celkovo 239 prekážok. Dve tretiny týchto prekážok sa týkajú celej pozemnej hranice a takmer 60% z nich má veľký negatívny vplyv na cezhraničnú integráciu, čo sa premieta do konkrétnych vplyvov na príležitosti na trhu práce a sociálne práva občanov.

(11)Komisia vo svojej verejnej konzultácii z roku 2020 o prekonávaní cezhraničných prekážok, ktorá nadviazala na cezhraničné preskúmanie GR REGIO z roku 2015, uviedla, že zatiaľ čo 45% respondentov vníma hranicu ako príležitosť, viac ako tretina vníma hranicu najmä ako prekážku.

(12)V štúdii výskumnej služby Európskeho parlamentu týkajúcej sa posúdenia európskej pridanej hodnoty sa pri posudzovaní údajov za roky 2014 – 2019 zistilo, že odstránenie prekážok by prinieslo významné výhody pre pohraničné regióny NUTS 3 a pre celé hospodárstvo Únie. Presnejšie, celkový prínos hrubej pridanej hodnoty z úplného odstránenia právnych a administratívnych prekážok by priniesol približne 457 miliárd EUR, čo predstavuje 3,8% celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie v roku 2019. Odstránenie 20% prekážok pre všetky pohraničné regióny by viedlo k celkovému prínosu hrubej pridanej hodnoty vo výške 123 miliárd EUR, čo predstavuje približne 1% celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie za rok 2019, ako aj k celkovému prínosu v oblasti zamestnanosti vo výške 1 milióna pracovných miest, čo predstavuje približne 0,5% celkovej zamestnanosti na úrovni Únie(2).

(13)Medzi ďalšie potenciálne prínosy patrí pozitívny vplyv na sociálne práva a odstránenie nerovností v prístupe k verejným službám pre občanov žijúcich v pohraničných regiónoch, čo by následne prispelo k udržaniu talentov a ďalšiemu uvoľneniu hospodárskeho a sociálneho potenciálu týchto regiónov.

(14)Komisia vo svojom oznámení o pohraničných regiónoch okrem iných opatrení poukázala na iniciatívu, ktorá sa začala v roku 2015. Viaceré členské štáty zvažujú výhody nového nástroja na zjednodušenie cezhraničných projektov tým, že na dobrovoľnom základe a po dohode s príslušnými zodpovednými orgánmi umožnia dočasné výnimky z existujúcich právnych predpisov alebo prijatie ad hoc riešení. Vzťahovalo by sa to na individuálne projekty alebo činnosti, ktoré sú časovo obmedzené, realizované v pohraničnom regióne a ktoré iniciujú miestne alebo regionálne orgány.

(15)Hoci v určitých regiónoch Únie už na medzivládnej, regionálnej a miestnej úrovni existujú viaceré účinné zmluvy, dohody a nástroje cezhraničnej spolupráce, nie sú v nich zahrnuté všetky pohraničné regióny v Únii. Okrem toho finančné nástroje (hlavne programy Interreg) a právne nástroje (najmä EZÚS) ktoré sa doteraz poskytovali na úrovni Únie, neboli dostatočné na riešenie cezhraničných prekážok v celej Únii. S cieľom doplniť existujúce systémy a odstrániť procedurálne prekážky brániace rozvoju pohraničných oblastí je preto potrebné vytvoriť dobrovoľný koordinačný rámec, v ktorom sa stanovia všeobecné ustanovenia a jasné procesné opatrenia, ktoré môžu členské štáty použiť na riešenie prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničnom kontexte. Akékoľvek rozhodnutie o tom, či a ako riešiť potenciálne prekážky, by malo patriť do právomoci dotknutých členských štátov.

(16)Právne prekážky ovplyvňujú najmä ľudí, ktorých interakcia prebieha na pozemných hraniciach, ako sú cezhraniční pracovníci, ktorí denne alebo týždenne prekračujú hranice. Aby sa mohol účinok tohto nariadenia zamerať na regióny najbližšie k hranici a s najvyšším stupňom integrácie a interakcie medzi susediacimi členskými štátmi, malo by sa toto nariadenie vzťahovať na cezhraničné regióny v zmysle územia pokrytého susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 2 alebo 3.

(17)S cieľom koordinovať úlohy rôznych orgánov, medzi ktoré v niektorých členských štátoch patria vnútroštátne a regionálne legislatívne orgány, v rámci daného členského štátu a medzi orgánmi jedného alebo viacerých susediacich členských štátov, by sa od každého členského štátu malo vyžadovať, aby zriadil alebo určil cezhraničné koordinačné miesto buď ako samostatný orgán na úrovni členských štátov, alebo v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu, alebo aby touto úlohou poveril príslušný orgán alebo inštitúciu. Úlohy cezhraničných koordinačných miest sú stanovenév tomto nariadení v súlade s vnútroštátnymi právomocami.

(18)Ak sa dva susediace členské štáty dohodnú na spoločnom riešení prekážky identifikovanej prostredníctvom iniciatívneho dokumentu, mal by sa zvolať cezhraničný výbor zložený zo zástupcov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov určených cezhraničnými koordinačnými miestami dotknutých členských štátov. Každý cezhraničný výbor by mal byť dočasným orgánom, ktorého úlohy sú stanovené v tomto nariadení, a mal by sa obmedziť na vypracovanie ad hoc riešenia na odstránenie cezhraničnej prekážky.

(19)V tomto nariadení sa stanovuje postup týkajúci sa dokumentu s iniciatívou vrátane vymedzenia toho, kto môže byť iniciátorom, postup prípravy a predloženia dokumentu s iniciatívou, obsah tohto dokumentu, predbežná analýza dokumentu s iniciatívou a následné opatrenia. Iniciátormi môžu byť miestne alebo regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, občianske iniciatívy alebo iné subjekty bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnu subjektivitu, a to za predpokladu, že sú zodpovedné za iniciovanie alebo iniciovanie aj realizáciu spoločného projektu. V tomto nariadení by sa mal stanoviť úplný zoznam subjektov, ktoré môžu konať ako iniciátori.

(20)Cezhraničné koordinačné miesto, ktoré prijme dokument s iniciatívou, sa označuje ako cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu. V postupe sa stanoví aj reakcia susediaceho členského štátu na žiadosť o zriadenie cezhraničného výboru.

(21)Po doručení dokumentu s iniciatívou by cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu malo spolupracovať so všetkými príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi vo svojom členskom štáte a s cezhraničným koordinačným miestom v dotknutom pohraničnom členskom štáte alebo štátoch. Cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu by malo iniciátorovi poskytnúť predbežné posúdenie, či dokument s iniciatívou spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení a či prekážka existuje. Toto predbežné posúdenie by malo byť na požiadanie sprístupnené verejnosti. Cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu by potom malo mať možnosť rozhodnúť, či sa má začať postup vedúci k uzavretiu ad hoc riešenia, či sa má nájsť riešenie na vnútroštátnej úrovni, alebo či sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu, patrí do pôsobnosti existujúcich medzinárodných dohôd. Členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa prekážky neriešiť. Každé rozhodnutie zostáva v právomoci dotknutých členských štátov a malo by byť riadne odôvodnené a včas oznámené všetkým zúčastneným stranám a na požiadanie zverejnené.

(22)V tomto nariadení sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať, keď sa dve alebo viaceré cezhraničné koordinačné miesta dohodnú, že vypracovaním návrhu ad hoc riešenia poveria cezhraničný výbor, vrátane obsahu návrhu ad hoc riešenia a postúpenia návrhu ad hoc riešenia dotknutým členským štátom.

(23)V nariadení sa stanovuje aj postup, ktorý sa má dodržiavať pri uzavretí ad hoc riešenia preskúmaní a odsúhlasení ad hoc riešenia príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

(24)V nariadení sa stanovujú pravidlá vykonávania, monitorovania a hodnotenia uplatňovania ad hoc riešenia.

(25)Podmienky územnej spolupráce by sa mali vytvoriť v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ, podľa ktorej by obsah a forma opatrenia Únie nemali prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Prijatie tohto nariadenia by preto nemalo ohroziť uplatňovanie akýchkoľvek existujúcich alebo budúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv alebo dohôd uzavretých členskými štátmi podľa medzinárodného práva,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLAI

Všeobecné ustanovenia

Článok1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zavádza koordinačný rámec, ktorý stanovuje všeobecné ustanovenia a procesné opatrenia pre členské štáty, aby riešili prekážku, ktorá bráni plánovaniu, rozvoju, personálnemu zabezpečeniu, financovaniu alebo fungovaniu spoločného projektu v cezhraničnom kontexte, a to v spolupráci so svojimi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

2.Členské štáty posúdia dobrovoľne av každom jednotlivom prípade, či na riešenie prekážky uvedenej v odseku 1 tohto článku uplatnia procesné opatrenia stanovené v kapitole II.

3.Vtomto nariadení sa stanovuje:

a)organizácia a úlohy cezhraničných koordinačných miest v členských štátoch;

b)zloženie a úlohy cezhraničných výborov;

c)koordinačná úloha Komisie.

4.Týmto nariadením nie je dotknuté vykonávanie existujúcich alebo akýchkoľvek budúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv uzavretých členskými štátmi podľa medzinárodného práva ani výsady a úlohy orgánov zriadených týmito zmluvami.

Článok2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na spoločné projekty v cezhraničnom kontexte, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 2.

Článok3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„cezhraničný región“ je oblasť zahŕňajúca susediace pozemné alebo námorné pohraničné regióny v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 2 a 3;

2.„spoločný projekt“ je akákoľvek časť infraštruktúry s dosahom na daný cezhraničný región alebo akákoľvek služba všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovaná v danom cezhraničnom regióne bez ohľadu na to, či sa tento vplyv prejaví na oboch stranách hranice alebo iba na jednej;

3.„prekážka“ je akékoľvek právne alebo administratívne ustanovenie týkajúce sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu, ktoré bráni prirodzenému potenciálu pohraničného regiónu pri cezhraničnej interakcii;

4.„iniciátor“ je aktér, ktorý identifikuje jednu alebo viacero prekážok a spustí koordinačný rámec tým, že predloží dokument s iniciatívou;

5.„dokument s iniciatívou“ je dokument, ktorý vypracoval jeden alebo viacero iniciátorov na spustenie nástroja;

6.„oblasť uplatňovania“ je územnáoblasť v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorej sa uplatňuje riešenie ad hoc obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné na realizáciu spoločného projektu;

7.„príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom na vykonávanie osobitných úloh súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.

Článok 4

Cezhraničné koordinačné miesta

1.Každý členský štát zriadi alebo určí v úplnom súlade so svojím právnym a ústavným rámcom cezhraničné koordinačné miesto, a to jedným z týchto spôsobov:

a)určí na úrovni členských štátov cezhraničné koordinačné miesto ako samostatný orgán;

b)zriadi cezhraničné koordinačné miesto v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu; alebo

c)zverí príslušnému orgánu alebo subjektu ďalšie úlohy ako národnému cezhraničnému koordinačnému miestu.

2.Členské štáty oznámia Komisii totožnosť cezhraničného koordinačného miesta do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa orgánu alebo subjektu, ktorý je zriadený ako cezhraničné koordinačné miesto alebo ktorý vykonáva iné príslušné úlohy, poskytlo potrebné budovanie kapacít a podpora na vykonávanie úloh uvedených v článku 5.

Článok5

Úlohy cezhraničných koordinačných miest

1.Každé cezhraničné koordinačné miesto vykonáva úlohy a postupy stanovené v kapitole II, a najmä:

a)vykonáva predbežnú analýzu všetkých prijatých dokumentov s iniciatívou, spolupracuje s iniciátorom a zabezpečuje transparentnosť a prístup k dokumentácii;

b)koordinuje prípravu, uzatváranie a vykonávanie všetkých ad hoc riešení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

c)spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami v susediacom členskom štáte alebo štátoch;

d)spolupracuje s Komisiou a podporuje aktualizáciu jej databázy, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. e);

e)určí vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré budú poverené vypracovaním návrhu ad hoc riešenia v rámci cezhraničného výboru, a spolupracuje s nimi v prípadoch, keď sa dotknuté členské štáty spoločne rozhodnú začať postupy stanovené v článku 11 ods. 1 písm. d) a v článku 12;

f)na požiadanie zabezpečuje poskytovanie informácií o všetkých rozhodnutiach prijatých podľa tohto nariadenia občanom a príslušným zainteresovaným stranám.

2.Každý členský štát sa môže rozhodnúť poveriť cezhraničné koordinačné miesto týmito ďalšími úlohami:

a)monitorovať vykonávanie všetkých ad hoc riešení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

b)informovať príslušný orgán svojho členského štátu o jeho povinnosti dodržiavať lehoty stanovené v danom ad hoc riešení a o všetkých nedodržaných lehotách stanovených v príslušnom ad hoc riešení;

c)informovať iniciátora o následných opatreniach v súvislosti s dokumentom s iniciatívou pri začatí postupov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a).

Článok6

Úlohy a zloženie cezhraničných výborov

1.Členské štáty po vzájomnej dohode po konzultácii s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmia na základe posúdenia jednotlivých prípadov podľa článku 11 ods. 1 písm. d) a článku 12 rozhodnú o zriadení cezhraničného výboru, ktorého úlohou je vypracovať ad hoc riešenie na riešenie jednej alebo viacerých prekážok identifikovaných v dokumente s iniciatívou.

2.V návrhu ad hoc riešenia sa stanovia právne alebo administratívne opatrenia výlučne na riešenie prekážky uvedenej v dokumente s iniciatívou. Uzatvorením a vykonávaním ad hoc riešenia sa poveria príslušné orgány dotknutých členských štátov v plnom súlade s ich legislatívnym a ústavnýmrámcom.

3.Cezhraničné výbory sa skladajú zo zástupcov vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov určených cezhraničnými koordinačnými miestami dotknutých členských štátov. Cezhraničné koordinačné miesta zabezpečia účasť regionálnych a miestnych orgánov v cezhraničnom výbore, ak odstránenie prekážky patrí do ich právomoci.

Článok 7

Koordinačné úlohy Komisie

1.Komisia vykonáva tieto koordinačné úlohy:

a)spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami;

b)na požiadanie poskytuje praktické informácie a výklad problematiky a tematického zamerania tohto nariadenia;

c)na požiadanie poskytuje cezhraničnému výboru technickú pomoc v procese vypracúvania ad hoc riešenia;

d)podporuje výmenu najlepších postupov;

e)vytvára, zverejňuje a aktualizuje verejnúdatabázu všetkých cezhraničných koordinačných miest a ich kontaktných údajov,ako aj všetkých ad hoc riešení.

KAPITOLA II

Možnosti členských štátov pri riešení cezhraničných prekážok

Článok 8

Príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou

1.Iniciátor určí akúkoľvek prekážku týkajúcu sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu.

2.Iniciátorom je jeden z týchto subjektov, a to buď samostatne, alebo spoločne:

a)verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu;

b)jeden alebo viac miestnych alebo regionálnych orgánov v danom cezhraničnom regióne;

c)subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý podporuje cezhraničnú spoluprácu a ktorý sa nachádza v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrýva, vrátane európskych zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006(3), euroregiónov, Euregios a podobných subjektov;

d)organizácia zriadená v mene cezhraničných regiónov s cieľom presadzovať záujmy cezhraničných území a uľahčiť vytváranie sietí účastníkov a výmenu skúseností, ako napríklad Združenie európskych pohraničných regiónov, Mission Opérationnelle Transfrontalière alebo Stredoeurópska služba pre cezhraničné iniciatívy.

3.Iniciátor pripraví dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9, pričom zohľadní žiadosti osôb alebo subjektov, ktorých sa spoločný projekt týka, ak to umožňuje rozhodné právo.

4.Iniciátor predloží dokument s iniciatívou cezhraničnému koordinačnému miestu svojho členského štátu a kópiu zašle cezhraničnému koordinačnému miestu susediaceho členského štátu alebo štátov. V prípadoch uvedených v článku 8 ods. 2 písm. c) a d) sa iniciátor môže slobodne rozhodnúť, ktorému cezhraničnému koordinačnému miestu dotknutých členských štátov zašle dokument s iniciatívou.

Článok 9

Obsah dokumentu s iniciatívou

1.Dokument s iniciatívou uvedený v článku 8 obsahuje aspoň tieto prvky:

a)opis spoločného projektu a jeho kontextu vrátane plánu projektu, harmonogramu projektu a rizík projektu s uvedením vplyvu prekážok;

b)opis predpokladaných prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu;

c)ak je to možné a relevantné, predbežné posúdenie, ako by sa cezhraničné prekážky mohli prekonať prostredníctvom ad hoc riešenia;

d)zoznam legislatívnych a administratívnych ustanovení, ktoré by sa mali zohľadniť pri plánovanom ad hoc riešení;

e)očakávaný dátum uzavretia ad hoc riešenia, aby projekt zostal životaschopný;

f)predpokladané trvanie ad hoc riešenia;

g)odôvodnenie oblasti použitia ad hoc riešenia.

2.Oblasť uplatňovania ad hoc riešenia sa obmedzí na to, čo je nevyhnutne potrebné na účinnú realizáciu spoločného projektu.

Článok 10

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou zo strany cezhraničného koordinačného miesta prvého kontaktu

1.Cezhraničné koordinačné miesto, ktoré dostane dokument s iniciatívou (ďalej len „cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu“), vykoná predbežnú analýzu. Nadviaže kontakt so všetkými príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a s cezhraničným koordinačným miestom v dotknutom susediacom členskom štáte.

2.Cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu zašle do jedného mesiaca od prijatia dokumentu s iniciatívou cezhraničnému koordinačnému miestu prvého kontaktu svoju predbežnú reakciu.

3.Po doručení dokumentu s iniciatívou cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu vykoná jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení, ktoré sa iniciátorovi zasielajú písomne:

a)v prípadoch, keď bol dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9, informuje iniciátora do jedného mesiaca o tom, že je prípustný, a teda že existuje prekážka;

b)v prípade potreby do jedného mesiaca požiada o predloženie revidovaného dokumentu s iniciatívou alebo dodatočných osobitných informácií, pričom uvedie dôvody, pre ktoré sa dokument s iniciatívou nepovažuje za dostatočný; po prijatí revidovaného dokumentu s iniciatívou prijme cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu jedno z týchto opatrení:

i)pristúpi k jednému z opatrení uvedených v článku 11 ods. 1;

ii)ak sa domnieva, že revidovaný dokument s iniciatívou stále nie je pripravený v súlade s článkom 9 alebo že dodatočné osobitné informácie stále nie sú dostatočné, do jedného mesiaca od doručenia revidovaného dokumentu s iniciatívou písomne informuje iniciátora o svojom rozhodnutí ukončiť postup; toto rozhodnutie musí byť odôvodnené;

c)do troch mesiacov informuje iniciátora o svojom posúdení, že neexistuje žiadna prekážka, pričom písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia, prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia a v prípade potreby odporúčania, ako postupovať;

d)ak realizácii cezhraničného projektu bránia právne alebo administratívne akty na regionálnej alebo miestnej úrovni, informuje o tom iniciátora a prijme jedno z týchto opatrení:

i)po konzultácii s príslušnými regionálnymi alebo miestnymi orgánmi a v úplnom súlade s ústavným rámcom dotknutého členského štátu pristúpi k jednému z opatrení uvedených v článku 11 ods. 1; alebo

ii)postúpi dokument s iniciatívou príslušným regionálnym alebo miestnym orgánom.

4.Rozhodnutia prijaté podľa odseku 3 tohto článku sa zapíšu do záznamov, ktoré sa na požiadanie sprístupnia verejnosti.

Článok11

Nadväzujúce opatrenia po predbežnej analýze dokumentu s iniciatívou

1.Po doručení dokumentu s iniciatívou, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 9, a po oznámení jeho pozitívnej predbežnej analýzy podľa článku 10 ods. 3 písm. a) a b) prijme cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu do troch mesiacov od tohto doručenia jedno z týchto opatrení:

a)informuje iniciátora, že sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok brániacich realizácii spoločného projektu patrí do pôsobnosti existujúcich medzinárodných dohôd uvedených v článku 1 ods. 2 a že odporúča iniciátorovi, aby predložil dokument s iniciatívou príslušným orgánom;

b)informuje iniciátora, že sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok brániacich realizácii spoločného projektu by sa mohlo účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom nezáväzných opatrení, ako sú napríklad:

i)zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít prostredníctvom výmeny poznatkov;

ii)budovanie kapacít miestnych zainteresovaných strán;

iii)vyžiadanie usmernení od Komisie s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie;

c)informuje iniciátora, že realizácii projektu bráni administratívna prekážka, ktorú možno vyriešiť bez legislatívneho postupu, ako sú ustanovenia, pravidlá alebo postupy, ktoré sa jasne odlišujú od ustanovenia prijatého v rámci legislatívneho postupu, a prijme jedno z týchto opatrení:

i)rozhodne o riešení prekážky a do troch mesiacov na tento účel nadviaže kontakt s príslušným vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym orgánom;

ii)rozhodne, že nebude riešiť prekážku a zároveň písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia a prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia;

d)vyjadrí svoj záväzok iniciátorovi odstrániť prekážku tým, že spustí postupy na sformulovanie ad hoc riešenia s príslušnými orgánmi dotknutého susediaceho členského štátu zriadením cezhraničného výboru; cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu písomne informuje cezhraničné koordinačné miesto susediacich členských štátov, pričom uvedie zoznam vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov členského štátu prvého kontaktu, ktoré by sa zúčastnili na príprave ad hoc riešenia;

e)informujeiniciátora, že realizácii projektu bráni prekážka právnej povahy, a preto ju možno vyriešiť len legislatívnym postupom, a buď:

i)sa zaviaže riešiť prekážku prijatím všetkých potrebných opatrení v plnom súlade so svojím legislatívnym rámcom a spolupracovať s príslušným vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym orgánom; alebo

ii)rozhodne, že nebude riešiť prekážku a písomne uvedie dôvody rozhodnutia a prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia.

2.V riadne odôvodnených prípadoch môže cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 písm. c) jedenkrát, a to najviac o tri mesiace, a informuje o tom iniciátora a dotknutý hraničný členský štát, pričom písomne uvedie dôvody predĺženia.

3.Členské štáty informujú Komisiu o každom rozhodnutí prijatom podľa tohto článku cezhraničným koordinačným miestom prvého kontaktu a zaznamenávajú tietorozhodnutia, aby sa mohli na požiadanie zverejniť.

Článok 12

Reakcia dotknutého susediaceho členského štátu na žiadosť o zriadenie cezhraničného výboru

1.Po oznámení žiadosti cezhraničného koordinačného miesta prvého kontaktu o vypracovanie návrhu ad hoc riešenia v rámci cezhraničného výboru podľa článku 11 ods. 1 písm. d) cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu rozhodne, či začne postupy uvedené v článku 13, do jedného mesiaca od tohto oznámenia a svoje rozhodnutie písomne oznámi cezhraničnému koordinačnému miestu prvého kontaktu. Ak sa cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu rozhodne dodržiavať postupy podľa článku 13, uvedie zoznam vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sa zúčastnia na príprave ad hoc riešenia.

2.Ak cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu oznámi svoje rozhodnutie nezačať postupy uvedené v článku 13, písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Cezhraničné koordinačné miesto členského štátu prvého kontaktu informuje iniciátora o tom, že jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty sa rozhodli neriešiť prekážky, ktoré identifikoval iniciátor.

Článok13

Obsah návrhu ad hoc riešenia

1.á ad hoc riešenia uvedený v článku 6 ods. 2 obsahuje aspoň tieto prvky:

a)opis spoločného projektu a jeho kontextu, jednej alebo viacerých zodpovedajúcich prekážok brániacich jeho realizácii, ako aj odôvodnenie riešenia jednej alebo viacerých týchto prekážok;

b)zoznam konkrétnych právnych ustanovení, ktoré predstavujú jednu alebo viacero prekážok spoločného projektu;

c)navrhované ad hoc riešenie vrátane všetkých potrebných opatrení, ktoré majú prijať príslušné orgány dotknutých členských štátov;

d)oblasť uplatňovania ad hoc riešenia;

e)trvanie uplatňovania ad hoc riešenia a odôvodnenie tohto trvania;

f)orgán alebo orgány členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú príslušné prijať všetky potrebné opatrenia na vykonávanie a monitorovanie ad hoc riešenia;

g)dátum nadobudnutia účinnosti ad hoc riešenia, na ktorom sa dohodli príslušné orgány.

Článok 14

Postúpenie ad hoc riešenia

1.Po tom, ako cezhraničný výbor schváli návrh ad hoc riešenia uvedeného v článku 6 ods. 2, cezhraničné koordinačné miesta dotknutých členských štátov zašlú tento návrh do jedného mesiaca príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

2.Kópiu zašle cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktuna vedomie iniciátorovi, ako aj príslušným miestnym a regionálnym orgánom, ak sa nezúčastnili cezhraničného výboru.

Článok15

Uzatvorenie a vykonávanie ad hoc riešenia

1.Príslušné orgány dotknutých členských štátov preskúmajú návrh ad hoc riešenia prijatý podľa článku 14 a najneskôr do troch mesiacov od doručenia návrhu prijmú jedno z týchto opatrení:

a)odsúhlasia návrh ad hoc riešenia, pripravia a prijmú všetky opatrenia potrebné na jeho vykonanie spolu s časovým harmonogramom;

b)rozhodnú, že nesúhlasia s návrhom ad hoc riešenia a pripravia podrobné odôvodnenie s uvedením dôvodov tohto rozhodnutia.

2.Príslušné orgány zašlú kópiu svojho rozhodnutia príslušným cezhraničným koordinačným miestam dotknutých členských štátov, ako aj iniciátorovi.

3.Po ukončení vykonania ad hoc riešenia a splnení všetkých potrebných požiadaviek podľa odseku 1 cezhraničné koordinačné miesta písomne informujú iniciátora, príslušné orgány dotknutých členských štátov a Komisiu.

KAPITOLAIII

Záverečné ustanovenia

Článok 16

Hodnotenie

Do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu, v ktorej sa posúdi uplatňovanie tohto nariadenia na základe ukazovateľov týkajúcich sa jeho účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, európskej pridanej hodnoty a priestoru na zjednodušenie. V uvedenej správe Komisia okrem iného posúdi rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na cezhraničné regióny na námorných hraniciach alebo v cezhraničných regiónoch medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

Článok17

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ..................

za Európsky parlament za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) V rámci iniciatívy Interreg nasledovalo po sebe päť programových období: INTERREGI (1990 – 1993), INTERREGII (1994 – 1999), INTERREGIII (2000 – 2006), INTERREGIV (2007 – 2013) a INTERREGV (2014 – 2020).
(2) EPRS, Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte: posúdenie európskej pridanej hodnoty, PE 740.233, máj 2023.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

Posledná úprava: 19. decembra 2023Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia