Ϸվ

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zmluva

Po vstupe Rímskej zmluvy do platnosti boli poľnohospodárske politiky členských štátov nahradené intervenčnými mechanizmami na úrovni Spoločenstva. Základy spoločnej poľnohospodárskej politiky zostali od Rímskej zmluvy nezmenené svýnimkou pravidiel týkajúcich sa rozhodovacieho postupu. Lisabonskou zmluvou sa spolurozhodovanie uznalo za „riadny legislatívny postup“ voblasti SPP, čím sa nahradil postup konzultácie.

Právny základ

Zmluva ofungovaní Európskej únie (ZFEÚ) – články38 až 44.

Zmysel SPP

Keď vroku1958 na základe Rímskej zmluvy vznikol spoločný trh, poľnohospodárstvo všiestich zakladajúcich členských štátoch bolo výrazne ovplyvňované štátnymi intervenciami. Na začlenenie poľnohospodárskych výrobkov do voľného pohybu tovaru súčasné zachovanie štátnych intervencií vpoľnohospodárskom odvetví bolo potrebné odstrániť vnútroštátne intervenčné mechanizmy, ktoré boli nezlučiteľné so spoločným trhom, preniesť ich na úroveň Spoločenstva. To je základný dôvod vzniku spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Intervencie vpoľnohospodárstve však boli založené na vtom čase veľmi rozšírenej koncepcii špecifickosti tohto odvetvia, ktoré je veľmi závislé od klimatických výkyvov zemepisných obmedzení musí sa vyrovnávať so systémovou nerovnováhou medzi ponukou dopytom, následkom čoho sa vyznačuje veľkou nestálosťou cien príjmov.

Dopyt po potravinách je nepružný, čo znamená, že na zmeny cien reaguje iba nepatrne. Vzhľadom na dĺžku výrobných cyklov nemennosť výrobných faktorov je okrem toho veľmi nepružná aj celková ponuka poľnohospodárskych výrobkov. Za takýchto podmienok má bohatá ponuka za následok pokles cien, pričom nedostatočná ponuka, naopak, spôsobuje ich výrazné zvýšenie. Všetky tieto faktory vyúsťujú do trvalej nestability trhov. Vtakejto situácii mali orgány verejnej moci vždy jasnú tendenciu regulovať poľnohospodárske trhy podporovať príjmy výrobcov túto tendenciu zdedila ajSPP.

Napriek tomu, že poľnohospodárstvo má dnes už len nízky podiel na hospodárstve rozvinutých krajín, teda aj Európskej únie, verejné intervencie sa nedávno posilnili zavedením poľnohospodárskych politík zameraných na rozvoj vidieka, ktoré kpodpore tradičnej základnej činnosti, t.j. kprodukcii potravín, pridali ďalšie rozmery, ako je udržateľný rozvoj, boj proti zmene klímy, územné plánovanie plánovanie krajiny, diverzifikácia oživenie vidieckeho hospodárstva, verejné zdravie, kvalita výrobkov či výroba energie biomateriálov. Podpora verejných statkov alebo neobchodných aspektov poľnohospodárskej činnosti (teda tých, ktoré nie sú trhovo ohodnotené) sa následne stala kľúčovou oblasťou najnovšej poľnohospodárskej politiky politiky rozvoja vidieka, teda ajSPP.

Ciele

Včlánku39 ZFEÚ sa stanovujú konkrétne ciele SPP:

  1. zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva rozvojom technického pokroku zabezpečením optimálneho využívania výrobných faktorov – najmä pracovnej sily,
  2. zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov,
  3. stabilizovať trhy,
  4. zaručiť bezpečnosť dodávok,
  5. zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny.

Ide ociele, ktoré sú hospodárske (článok39 ods.1 písm.a), c) d)) zároveň sociálne (článok39 ods.1 písm.b) e)) zameriavajú sa na ochranu záujmov výrobcov spotrebiteľov. Od prijatia Rímskej zmluvy sa ciele SPP prakticky nezmenili, pretože ich formulácia sa ukázala ako veľmi flexibilná schopná pokryť mnohé reformy zrealizované od 80.rokov minulého storočia (pozri informačný list: Spoločná poľnohospodárska politika – nástroje reformy3.2.3). Treba zdôrazniť, že na základe konsolidovanej judikatúry nemožno všetky ciele SPP dosiahnuť zároveň vplnej miere. Zákonodarca Únie má preto široký priestor na vlastné uváženie pri určovaní rozsahu reforiem, to na základe vývoja na trhoch priorít, ktoré vdanom okamihu stanovia európske inštitúcie.

Okrem špecifických cieľov SPP stanovených včlánku39 ZFEÚ sú vo viacerých ustanoveniach zmluvy stanovené ďalšie ciele, ktoré sa vzťahujú na všetky politiky činnosti Únie. Vtejto súvislosti sa neoddeliteľnou súčasťou cieľov SPP vo svojej podstate stáva aj vysoká miera zamestnanosti (článok9), ochrana životného prostredia sohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja (článok11), ochrana spotrebiteľa (článok12), požiadavky na dobré životné podmienky zvierat (článok13), ochrana verejného zdravia (článok168 ods.1) či hospodárska, sociálna územná súdržnosť (články174 178). Európska zelená dohoda znovembr2019, stratégia „Zfarmy na stôl“ stratégie voblasti biodiverzity do roku2030, ktoré Komisia uverejnila vmáji2020, potvrdzujú čoraz väčšiu prierezovosť otázok týkajúcich sa poľnohospodárstva potravín. Vkontexte otvárania globalizácie trhov sa včlánku207 ďalej stanovujú zásady spoločnej obchodnej politiky platné pre obchod spoľnohospodárskymi výrobkami. Napokon, zásady politiky hospodárskej súťaže pripúšťajú voblasti výroby obchodu spoľnohospodárskymi výrobkami výnimku na základe štrukturálnej špecifickosti poľnohospodárskej prvovýroby (článok42). Táto výnimka však začala platiť až od roku2013 (pozri informačný list: Financovanie SPP – fakty čísla 3.2.2).

Rozhodovací postup voblasti poľnohospodárstva

Zmluvou ofungovaní EÚ (článok42 prvý pododsek článok43 ods.2) sa vtedy uznalo spolurozhodovanie za „riadny legislatívny postup“ voblasti SPP (pozri informačný list1.2.3), čím sa nahradil predtým používaný postup konzultácie posilnila úloha Európskeho parlamentu ako skutočného spoluzákonodarcu.

Nová zmluva však poukazuje na problémy svýkladom, keďže sa zavádzajú výnimky zbežného postupu vprospech Rady. Vdruhom pododseku článku42, ktorý sa týka pravidiel hospodárskej súťaže, sa uvádza, že: „Na návrh Komisie môže Rada schváliť poskytovanie pomoci: a)na ochranu podnikov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami, b) vrámci programov hospodárskeho rozvoja“. Okrem toho sa včlánku43 ods.3 píše, že „Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci množstvových obmedzení“. Keďže chýba jasné vymedzenie legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu Rady voblasti poľnohospodárstva, objavili sa vpriebehu rokovaní oSPP po roku2013 právne politické problémy.

Dalo sa sistotou predpokladať, že medziinštitucionálna diskusia orozsahu pôsobnosti článku43 ods.3 sa dostane až pred Súdny dvor Európskej únie. Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-113/14 zo 7.septembra 2016 však stanovil široký výklad pojmu „stanovovanie cien“ včlánku43 ods.3 Zmluvy ofungovaní EÚ, ktorý zahŕňa aj prahové hodnoty intervenčných cien. Atak došlo kzrušeniu článku7 nariadenia (EÚ) č.1308/2013 (nariadenie ojednotnej spoločnej organizácii trhov) založeného na článku43 ods.2 prahové hodnoty boli znovu prijaté výlučným rozhodnutím Rady. Podľa týchto rozsudkov by sa vbudúcich reformách zameraných na zosúladenie mechanizmov SPP sjej cieľmi mal objasniť dosah existujúcich právnych základov tak, aby lepšie zohľadňovali legislatívne výsady Európskeho parlamentu.

Na vykonávaní SPP sa vrámci takzvaného komitologického postupu okrem toho vždy podieľali aj ďalšie subjekty. Od roku1961, keď vznikli prvé spoločne organizované trhy, bolo zriadených viacero výborov. Po Lisabonskej zmluve sa začalo rozlišovať medzi tzv. delegovanými aktmi vykonávacími aktmi (pozri informačný list1.3.8). Prijímanie delegovaných aktov sa upravuje vpríslušnom základnom právnom akte, zatiaľ čo prijímanie vykonávacích aktov prebieha podľa nových postupov preskúmania alebo konzultácie podľa . Na väčšinu návrhov vykonávacích aktov Komisie voblasti poľnohospodárstva sa vzťahujú postupy preskúmania, vrámci ktorých majú Európsky parlament Rada tzv. kontrolnú právomoc.

Navyše do európskeho rozhodovacieho procesu boli cez činnosti poradných výborov vždy zapojené aj profesijné organizácie vEÚ zastúpené vo Výbore profesijných poľnohospodárskych organizácií Všeobecnej konfederácie poľnohospodárskych družstiev Európskej únie. Rozsah konzultácií sa nedávno rozšíril vytvorením skupín pre občiansky dialóg, ktoré majú pomáhať Komisii suplatňovaním SPP (tzv. štruktúrovaný dialóg).

SPP – spoločná právomoc Únie členských štátov

ZFEÚ (pozri informačný list 1.1.5) sa uznáva spoločná právomoc EÚ jej členských štátov voblasti poľnohospodárstva vprotiklade sozaužívaným právnym názorom stanoviskom právnych služieb Komisie[1], ktoré až doteraz považovali trhovú politiku (prvý pilier SPP) za výlučnú právomoc EÚ. Nový článok4 ods.2 písm.d) ZFEÚ ovplyvňuje legislatívnu činnosť voblasti poľnohospodárstva tým, že európske inštitúcie uplatňujú zásadu subsidiarity (pozri informačný list 1.2.2) voblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci EÚ (článok5 ods.3 článok12 Zmluvy oEÚ). Národné parlamenty môžu na základe toho predložiť predsedom Európskeho parlamentu, Rady Komisie odôvodnené stanovisko, pokiaľ ide osúlad návrhu legislatívneho aktu týkajúceho sa poľnohospodárstva so zásadou subsidiarity. Na SPP sa vsúčasnosti vzťahuje aj „systém posilnenej spolupráce“ stanovený včlánku20 Zmluvy oEÚ (pozri informačný list 1.1.5). Vtomto ohľade sa niektoré členské štáty (vminimálnom počte deväť) budú môcť rozhodnúť, či medzi sebou prijmú dodatočné poľnohospodárske záväzky, pretože SPP je na úrovni uplatňovania spoločných mechanizmov čoraz pružnejšia (pozri informačný list3.2.3).

Úloha Európskeho parlamentu

Hoci Európsky parlament vtejto oblasti nemá žiadne rozhodovacie právomoci, od prijatia Rímskej zmluvy výrazne ovplyvňuje formovanie SPP nezáväznými prostriedkami, ako sú iniciatívne správy uznesenia. Treba podotknúť, že po vyhlásení zo zasadnutia Európskej rady vLuxemburgu vroku1997 vprospech európskeho poľnohospodárskeho modelu, Európsky parlament viackrát dokázal svoju podporu tomuto európskemu poľnohospodárskemu (potravinovému) modelu, ktorý má multifunkčný charakter, vzťahuje sa na celé územie rozšírenej Únie je zlučiteľný sotváraním globalizáciou trhov. Tento záujem sa prejavil predovšetkým vrámci reformy SPP vroku2003 mnohostranných rokovaní opoľnohospodárstve vrámci Svetovej obchodnej organizácie (pozri informačný list: Dohoda WTO opoľnohospodárstve 3.2.10). Európsky parlament vtejto súvislosti zároveň preukázal snahu ozačlenenie nových cieľov do SPP. Tieto zásady boli potvrdené uzneseniami z obudúcnosti SPP po roku2013. Vďaka tejto reforme SPP, ktorá bola ukončená 20.novembra 2013, mohol Európsky parlament na základe inštitucionálneho rámca stanoveného Lisabonskou zmluvou zohrávať úlohu plnohodnotného spoluzákonodarcu voblasti poľnohospodárstva.

Dňa 30.máj2018 Parlament prijal vypracovanú zvlastnej iniciatívy. Európska komisia uverejnila 1.jún2018 legislatívne návrhy týkajúce sa reformy SPP. Vapríli2019 členovia Výboru pre poľnohospodárstvo rozvoj vidieka hlasovali otroch správach kpredloženým legislatívnym návrhom. Po voľbách do Európskeho parlamentu vmáji2019 nový Výbor pre poľnohospodárstvo rozvoj vidieka zrevidoval pozmeňujúce návrhy prijaté vpredchádzajúcom volebnom období Parlament na plenárnej schôdzi 23.októbr2020 schválil svoju konečnú pozíciu. Vjúni2021 dosiahli vyjednávači dohodu otroch návrhoch zbalíka reforiem SPP, preto mohli byť 2.decembr2021 schválené nariadenia (EÚ)2021/2115, (EÚ)2021/2116 (EÚ)2021/2117 (3.2.2).

[1]SEK(92)1990, 27.10.1992.

Vera Milicevic