Ϸվ

Agentúra EÚ pre spoluprácu voblasti presadzovania práva (Europol) je ústredným článkom širšej štruktúry vnútornej bezpečnosti EÚ. Spolupráca apolitiky voblasti presadzovania práva sa stále vyvíjajú, pričom sa dôraz kladie na boj proti terorizmu, počítačovej kriminalite ainým závažným aorganizovaným formám trestnej činnosti. Hlavným cieľom je dosiahnuť bezpečnejšiu Európu vprospech všetkých ľudí vEÚ vsúlade so základnými právami apravidlami ochrany údajov, ako to niekoľkokrát požadoval Parlament.

Právny základ

Články 33 (colná spolupráca), 87, 88 a89 Zmluvy ofungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Účinná policajná spolupráca je kľúčovým prvkom pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti aspravodlivosti vEÚ založeného na dodržiavaní základných práv. Cezhraničná spolupráca voblasti presadzovania práva, ktorá zahŕňa policajné, colné ainé orgány presadzovania práva, je určená na prevenciu, odhaľovanie avyšetrovanie trestných činov vcelej EÚ. Vpraxi sa táto spolupráca zameriava najmä na závažné druhy trestnej činnosti (ako je organizovaná trestná činnosť, obchodovanie sdrogami, legalizácia príjmov ztrestnej činnosti, falšovanie eura, obchodovanie sľuďmi apočítačová kriminalita) ana terorizmus. Europol je agentúra EÚ na presadzovanie práva.

ý

A. ܲčٰ

Policajná spolupráca medzi členskými štátmi sa začala vroku1976 vytvorením medzivládnej siete zástupcov ministerstiev spravodlivosti avnútorných vecí, tzv. skupiny Trevi. VMaastrichtskej zmluve sa potom vytýčili otázky spoločného záujmu, ktoré poskytli oprávnené dôvody na policajnú spoluprácu (terorizmus, drogy ainé formy medzinárodnej trestnej činnosti). Zároveň sa sformulovala zásada vytvorenia Európskeho policajného úradu (Europol), ktorý mal spočiatku podobu európskej protidrogovej jednotky. Dohovor oEuropole bol podpísaný 26.júla1995, ale úrad svoju činnosť oficiálne začal až 1.júla1999 na základe posilnených právomocí, ktoré mu zabezpečila Amsterdamská zmluva (podpísaná 2.októbra1997). Policajná spolupráca sa však rozvinula už pred zriadením Europolu. Vytvorením schengenského priestoru vroku1985, do ktorého najskôr patrilo len niekoľko členských štátov, sa cezhraničná policajná spolupráca už stala realitou (pozri tiež informačný list 4.2.4). Nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy sa tzv.schengenské acquis – vrátane jeho aspektov voblasti policajnej spolupráce – začlenilo do právnych predpisov EÚ, aj keď vrámci tretieho piliera týkajúceho sa medzivládnej spolupráce. Rovnaký medzivládny prístup sa uplatnil pri opatreniach policajnej spolupráce, ktoré prijala malá skupina členských štátov vrámci Prümskej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenia ovýmene DNA, odtlačkov prstov ainformácií oregistrácii vozidiel. Prümská zmluva bola potom plne zavedená na úrovniEÚ.

B. Súčasný inštitucionálny rámec

Lisabonskou zmluvou (ZFEÚ) sa tento inštitucionálny rámec značne zjednodušil: odvtedy sa väčšina opatrení týkajúcich sa policajnej spolupráce prijíma riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovaním) apodlieha preskúmaniu Súdneho dvora Európskej únie. Napriek tomu, aj keď necháme bokom špecifiká voblasti slobody, bezpečnosti aspravodlivosti (t. j. výnimky pre Írsko aDánsko (protokoly č.21 a22 pripojené kZFEÚ) avýsadné postavenie národných parlamentov (protokoly č.1 a2)), policajná spolupráca spolu sjustičnou spoluprácou vtrestných veciach nebola úplne prenesená do rámca Európskej únie azachovala si niekoľko pôvodných znakov:

  • právo iniciatívy má nielen Komisia, ale aj členské štáty, ak zastupujú štvrtinu členských štátov Rady (článok76 ZFEÚ),
  • opatrenia operačnej spolupráce, ktoré jednomyseľne prijíma Rada, sa sParlamentom len konzultujú. Ak Rada nedosiahne jednomyseľnosť, posilnená spolupráca je možná medzi aspoň deviatimi členskými štátmi. Vtedy Európska rada tento postup pozastaví scieľom dosiahnuť zhodu (mechanizmus záchrannej brzdy podľa článku87 ods.3 ZFEÚ).

C. Hlavné legislatívne akty opolicajnej spolupráci prijaté riadnym legislatívnym postupom

  • z12.augusta2013 oútokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (tzv.smernica opočítačovej kriminalite). Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do 4.septembra2015.
  • z25.novembra2015 oAgentúre Európskej únie pre odbornú prípravu voblasti presadzovania práva (CEPOL) aktorým sa nahrádza azrušuje rozhodnutie Rady 2005/681/SVV, ktoré sa uplatňuje od 1.júla2016.
  • z27.apríla2016 ovyužívaní údajov zo záznamov ocestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania astíhania teroristických trestných činov azávažnej trestnej činnosti. Členské štáty boli povinné transponovať smernicu do svojho vnútroštátneho práva do25.mája 2018.
  • zo 6.júla2016 oopatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí ainformačných systémov vÚnii. Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do9. mája 2018.
  • z15.marca2017 oboji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV amení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV. Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do8.septembra2018.
  • z24.marca2021 okontrole nadobúdania adržania zbraní.
  • zo 14.novembra2018 oAgentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov vpriestore slobody, bezpečnosti aspravodlivosti (eu-LISA) aozmene nariadenia (ES)č.1987/2006 arozhodnutia Rady 2007/533/SVV aozrušení nariadenia (EÚ)č.1077/2011, ktoré sa uplatňuje od 11.decembra2018.
  • z28.novembra2018 ozriadení, prevádzke avyužívaní Schengenského informačného systému (SIS) voblasti policajnej spolupráce ajustičnej spolupráce vtrestných veciach, ozmene azrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV aozrušení nariadenia Európskeho parlamentu aRady (ES) č.1986/2006 arozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ, ktoré sa malo začať uplatňovať najneskôr 28.𳦱𳾲2021.
  • z20.mája2019 ostanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ voblasti policajnej ajustičnej spolupráce, azylu amigrácie aozmene nariadení (EÚ)2018/1726, (EÚ)2018/1862 a(EÚ)2019/816.
  • z20.júna2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných ainých informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie aktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV. Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do1.augusta2021.
  • z29.apríla2021 oriešení šírenia teroristického obsahu online, ktoré sa uplatňuje od 7.júna2022.
  • z8.júna2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ)2016/794, pokiaľ ide ospoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracúvanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov aúlohu Europolu vo výskume ainovácii, ktoré sa uplatňuje od 28.júna2022.
  • zo 14.decembra2022 oopatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti vÚnii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ)č.910/2014 asmernica (EÚ)2018/1972 azrušuje smernica (EÚ)2016/1148 (smernica NIS2). Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do18.októbra2024.
  • zo 14.decembra 2022 oodolnosti kritických subjektov aozrušení smernice Rady 2008/114/ES (smernica CER). Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do18.októbra2024.
  • z10.mája2023 ovýmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov azrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV. Členské štáty sú povinné transponovať túto smernicu do svojho vnútroštátneho práva do 12.decembra2024.
  • zo 4.októbra2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ)2018/1727 arozhodnutie Rady2005/671/SVV, pokiaľ ide odigitálnu výmenu informácií vprípadoch terorizmu, ktoré sa uplatňuje od 31.októbra2023.
  • z13.marca2024 oautomatizovanom vyhľadávaní avýmene údajov na účely policajnej spolupráce (prümské nariadenieII), ktoré sa uplatňuje od 25.apríla2024.

D. Agentúry aďalšie orgány policajnej spolupráce

1. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu voblasti presadzovania práva (Europol)

je agentúra, ktorej hlavným cieľom je zvýšiť bezpečnosť vEurópe. Podporuje členské štáty vich boji proti terorizmu, počítačovej kriminalite ainým závažným aorganizovaným formám trestnej činnosti. Europol spolupracuje aj smnohými partnerskými štátmi mimo EÚ asmedzinárodnými organizáciami. Slúži ako podporné centrum pre operácie voblasti presadzovania práva aako stredisko informácií otrestnej činnosti.

Významnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť EÚ ajej občanov predstavujú rozsiahle zločinecké ateroristické siete. Najväčšie bezpečnostné hrozby pochádzajú zterorizmu, medzinárodného obchodu sdrogami, prania špinavých peňazí, organizovaného podvodu, falšovania eura aobchodovania sľuďmi.

S cieľom reagovať na tieto hrozby zriadil Europol niekoľko špecializovaných jednotiek:

  • Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite, ktoré posilňuje schopnosti reakcie orgánov presadzovania práva na počítačovú kriminalitu vEÚ, atým pomáha pri ochrane európskych obyvateľov, podnikov avlád pred trestnou činnosťou na internete,
  • Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, ktoré podporuje členské štáty zameraním sa na komplexné asofistikované zločinecké siete zapojené do prevádzačstva ana ich rozloženie,
  • Európske centrum pre boj proti terorizmu, čo je operačné centrum acentrum odborných znalostí, ktoré odráža rastúcu potrebu EÚ posilniť schopnosť reakcie na teror,
  • Európske centrum pre závažnú organizovanú trestnú činnosť, ktoré poskytuje operačnú podporu vyšetrovaniam členských štátov vprioritných prípadoch súvisiacich so závažnou aorganizovanou trestnou činnosťou,
  • koordinovanú koalíciu pre boj proti trestnej činnosti voblasti duševného vlastníctva, ktorá poskytuje operačnú atechnickú podporu orgánom presadzovania práva aďalším partnerom,
  • Európske centrum pre finančnú ahospodársku trestnú činnosť, čo je operačné centrum na podporu členských štátov vprebiehajúcich prípadoch týkajúcich sa finančnej ahospodárskej trestnej činnosti,
  • FIU.net, čo je decentralizovaná sofistikovaná počítačová sieť, ktorá poskytuje podporu finančným spravodajským jednotkám vEÚ vboji proti praniu špinavých peňazí afinancovaniu terorizmu,
  • jednotku EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu, ktorá odhaľuje avyšetruje škodlivý obsah na internete avsociálnych médiách.

Europol bol zriadený na základe nariadenia oEuropole. Sídli vholandskom Haagu. Europol vypracúva niekoľko správ, ako napríklad á EÚ osituácii atrendoch voblasti terorizmu (), hodnotenie hrozieb závažnej aorganizovanej trestnej činnosti (), hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti () a. Europol uverejnil svoju najnovšiu á vapríli2021, svoju najnovšiu á vjúni2023 asvoju najnovšiu á vjúli2023. Dňa 5.apríla2024 predložil svoju prvú snázvom Dekódovanie najhrozivejších zločineckých sietíEÚ.

Na dosiahnutie väčšej zodpovednosti za agentúru bola podľa nariadenia oEuropole zriadená spoločná parlamentná kontrolná skupina (JPSG) pre Europol. Včlánku88 ZFEÚ je ustanovená kontrola činnosti Europolu zo strany Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov. Podľa článku51 nariadenia oEuropole „JPSG vykonáva politické monitorovanie činností Europolu pri plnení jeho poslania, aj pokiaľ ide ovplyv týchto činností na základné práva aslobody fyzických osôb“. sa konalo 18.a19.februára2024 vGhente.

Vmáji2022 Parlament aRada prijali nové , ktorým sa mení mandát Europolu aktoré nadobudlo účinnosť 28.júna2022. Nové nariadenie oEuropole sa týka zlepšení voblasti výskumu ainovácií, spracúvania veľkých súborov údajov, spolupráce so súkromnými subjektmi a stretími krajinami, spolupráce sEurópskou prokuratúrou aspôsobu, akým sa nové zápisy do Schengenského informačného systému môžu vkladať na základe informácií ztretích krajín, pretože Europol teraz môže navrhnúť, aby členské štáty vložili zápisy. Výkonný riaditeľ Europolu môže takisto navrhnúť začatie vnútroštátneho vyšetrovania iných ako cezhraničných trestných činov poškodzujúcich spoločný záujem, ktorý je predmetom politikyEÚ.

2. Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu voblasti presadzovania práva (CEPOL)

je agentúra, ktorá sa zaoberá prípravou, poskytovaním akoordináciou odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva. Podporou spolupráce avýmeny poznatkov medzi pracovníkmi orgánov presadzovania práva členských štátov ado určitej miery aj ztretích krajín prispieva CEPOL kvyššej bezpečnosti vEurópe votázkach vyplývajúcich zbezpečnostných priorít EÚ, najmä zcyklu politík EÚ na boj proti organizovanej azávažnej trestnej činnosti. Agentúra pre odbornú prípravu voblasti presadzovania práva je zriadená podľa nariadenia oCEPOL-e. Sídli vMaďarsku vBudapešti.

3. Stály výbor pre operačnú spoluprácu voblasti vnútornej bezpečnosti (COSI)

Podľa článku71 ZFEÚ sa „v rámci Rady ... zriaďuje stály výbor scieľom zabezpečiť vrámci Únie podporu aposilnenie operačnej spolupráce voblasti vnútornej bezpečnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok240, stály výbor napomáha koordinovať činnosť príslušných orgánov členských štátov. Zástupcovia dotknutých orgánov, úradov aagentúr Únie sa môžu zapájať do rokovaní tohto výboru. Európsky parlament anárodné parlamenty sú oboznamované srokovaniami.“ Výbor COSI bol vytvorený ozriadení Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu voblasti vnútornej bezpečnosti (2010/131/EÚ).

4. Spravodajské asituačné centrum EÚ

Spravodajské asituačné centrum EÚ (EU INTCEN) nie je orgánom policajnej spolupráce vpravom slova zmysle, pretože je súčasťou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť azaoberá sa len strategickými analýzami. Kpolicajnej spolupráci však prispieva posudzovaním hrozieb, pričom vychádza zinformácií spravodajských služieb, ozbrojených síl, diplomatov apolicajných orgánov. Zoperačného hľadiska môže INTCEN rovnako užitočne prispievať napríklad informáciami na úrovni celej EÚ odestináciách, úmysloch apohyboch teroristov.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe právnych predpisov EÚ voblasti policajnej spolupráce, pretože bezpečnosť obyvateľstva EÚ povýšil na svoju politickú prioritu. Okrem toho vrámci riadneho legislatívneho postupu pracuje na skvalitňovaní policajnej spolupráce rovnocenne sRadou.

Hlavným nástrojom policajnej spolupráce je Europol, ktorý je ústredným pilierom širšej infraštruktúry vnútornej bezpečnosti EÚ. Vrámci reformy Europolu Parlament aktívne podporoval väčšiu parlamentnú kontrolu alepšie pravidlá na ochranu údajov. (vrámci riadneho legislatívneho postupu) na posilnení mandátu Europolu vnadväznosti na prijatý 9.decembra2020. Nový mandát Europolu umožňuje spracúvať veľké súbory údajov avyvíjať nové technológie zodpovedajúce potrebám voblasti presadzovania práva. Posilňuje tiež rámec Europolu na ochranu údajov aparlamentný dohľad. Zrevidované nariadenie oEuropole nadobudlo účinnosť vjúni2022.

Parlament vrôznych diskusiách oboji proti terorizmu aoslobode prejavu odsúdil teroristické útoky vEurópe ana celom svete avyzval na jednotu aráznu reakciu. Parlament tiež požadoval, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na podporu základných slobôd, apoukázal na potrebu urýchlene riešiť online aspekty radikalizácie anenávistných prejavov.

Parlament prijal 17.decembra2020 uznesenie ostratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020–2025, ktorú navrhla 24.júla2020. Vstratégii sa navrhuje, aby sa počas nasledujúcich piatich rokov vytvorili nástroje aopatrenia na zaistenie bezpečnosti vnašom fyzickom adigitálnom prostredí vrátane boja proti terorizmu aorganizovanej trestnej činnosti, prevencie aodhaľovania hybridných hrozieb, zvyšovania odolnosti našej kritickej infraštruktúry, posilňovania kybernetickej bezpečnosti apodpory výskumu ainovácií.

Parlament 6.októbra2021 prijal oumelej inteligencii vtrestnom práve ajej využívaní policajnými ajustičnými orgánmi vtrestných veciach. Poslanci EP poukázali na riziko algoritmickej predpojatosti vaplikáciách umelej inteligencie azdôraznili potrebu ľudského dohľadu, aby sa zabránilo diskriminácii. Požiadali tiež omoratórium na zavádzanie systémov rozpoznávania tváre na účely presadzovania práva. Dňa 13.marca2024 Parlament prijal legislatívne uznesenie onávrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá voblasti umelej inteligencie (akt oumelej inteligencii) Vnariadení sa stanovujú povinnosti pre systémy aposkytovateľov umelej inteligencie na základe potenciálnych rizík avplyvov umelej inteligencie pri súčasnom zaistení bezpečnosti adodržiavania základných práv. Používanie systémov biometrickej identifikácie na presadzovanie práva je vzásade zakázané svýnimkou detailne vymenovaných aúzko vymedzených situácií.

Parlament je zapojený do hodnotenia akontroly týchto oblastí apreskúmava príslušné legislatívne návrhy:

  • oznámenie Komisie snázvom , ktoré bolo prijaté 9.decembra2020,
  • , ktorú Komisia zverejnila 16.decembra2020 avktorej navrhla nové pravidlá na posilnenie odolnosti fyzických adigitálnych kritických subjektov,
  • , ktorú Komisia predložila 14.apríla2021,
  • oznámenie Komisie o, ktoré bolo prijaté 18.októbra2023,
  • oznámenie Komisie o, ktoré bolo prijaté 18.októbra2023.

S cieľom zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva vcelej EÚ mohli lepšie spolupracovať podľa moderného súboru pravidiel, Komisia 8.𳦱𳾲2021 , ktorým sa zefektívni súčasná mozaika rôznych nástrojov EÚ amnohostranných dohôd ospolupráci. Navrhované opatrenia zahŕňajú odporúčanie ooperačnej policajnej spolupráci, nové pravidlá na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov arevidované pravidlá automatizovanej výmeny údajov na účely policajnej spolupráce vprümskom rámci. Parlament bol zapojený do schvaľovania navrhovaných opatrení.

Parlament nedávno pripravil správy auznesenia otýchto otázkach: predchádzanie obchodovaniu sľuďmi aboj proti nemu aochrana obetí takéhoto obchodovania, predchádzanie násiliu na ženách adomácemu násiliu aboj proti nemu, kybernetické násilie, sexuálne zneužívanie detí na internete, počítačová kriminalita akybernetická bezpečnosť, pranie špinavých peňazí afinancovanie terorizmu, európsky príkaz na predloženie auchovanie elektronických dôkazov vtrestných veciach, reforma ochrany súkromia na internete adôvernosť elektronických komunikácií, revízia Kódexu schengenských hraníc, digitalizácia postupov vydávania víz, spolupráca voblasti presadzovania práva, zhromažďovanie aprenos vopred poskytovaných informácií ocestujúcich, terorizmus anásilná radikalizácia, rušivý špionážny softvér, zahraničné zasahovanie adezinformácie avýmena informácií atoky údajov so Spojenými štátmi.

Politiky voblasti policajnej spolupráce avnútornej bezpečnosti sú stále vo vývoji, pričom pozornosť sa zameriava na účinnejší boj proti hrozbám atrestnej činnosti vcelej EÚ a– najmä vprípade Parlamentu – na súčasné dodržiavanie základných práv apravidiel oochrane údajov. Hoci pravidlá pre agentúry policajnej spolupráce EÚ boli kompletne prepracované, bude sa treba naďalej spoločne usilovať oďalšie posilnenie opatrení policajnej spolupráce, najmä pokiaľ ide ovýmenu údajov adôkazov medzi orgánmi presadzovania práva jednotlivých členských štátov, ako aj medzi týmito orgánmi aagentúrami EÚ. Parlament naliehavo žiadal členské štáty, aby pokročili vtechnickej normalizácii kvality údajov avytvorili právny rámec pre budúci prístup založený na „štandardnej výmene informácií“. Vtejto súvislosti bude musieť EÚ dôsledne riešiť výzvy súvisiace snovými technológiami, umelou inteligenciou, šifrovaním ainteroperabilitou informačných systémov pre hranice, bezpečnosť amigráciu.

Keďže počet úloh rastie aočakávania sú stále vyššie, pre agentúry EÚ treba zabezpečiť primerané finančné aľudské zdroje.

V súčasnosti je Parlament plnohodnotným inštitucionálnym aktérom voblasti politík vnútornej bezpečnosti amal by zohrávať väčšiu úlohu pri hodnotení avymedzovaní politík policajnej spolupráce.

Alessandro Davoli