Ϸվ

Justičná spolupráca vtrestných veciach

Justičná spolupráca vtrestných veciach spočíva na zásade vzájomného uznávania rozsudkov ajustičných rozhodnutí azahŕňa opatrenia na aproximáciu práva členských štátov vo viacerých oblastiach. Lisabonskou zmluvou vznikol pevnejší základ pre rozvoj trestného súdnictva aEurópsky parlament zároveň získal nové právomoci.

Právny základ

Články 82 až 86 Zmluvy ofungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Postupné zrušenie hraničných kontrol vEÚ značne zjednodušilo voľný pohyb občanov EÚ, ale zároveň uľahčilo medzinárodné pôsobenie páchateľov trestných činov. Vzáujme riešenia problému cezhraničnej trestnej činnosti zahŕňa priestor slobody, bezpečnosti aspravodlivosti opatrenia na podporu vzájomnej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi vtrestných veciach. Na začiatku stojí zásada vzájomného uznávania. Na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti aterorizmu azaručenie ochrany práv obetí, podozrivých aväzňov vcelej EÚ boli prijaté osobitné opatrenia.

ý

A. Hlavné legislatívne akty EÚ týkajúce sa justičnej spolupráce vtrestných veciach

1. Postupy prijímania

V súlade so ZFEÚ sa väčšina opatrení voblasti justičnej spolupráce vtrestných veciach prijíma riadnym legislatívnym postupom apodlieha súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Ak aj odhliadneme od špecifík priestoru slobody, bezpečnosti aspravodlivosti (výnimky preÍrsko aDánsko – protokoly21 a22, ktoré sú prílohou kZFEÚ – avýsadné postavenie národných parlamentov – protokoly1 a2), justičná spolupráca vtrestných veciach apolicajná spolupráca neboli plne integrované do rámca EÚ azachovávajú si niektoré pôvodné črty zčias pred Lisabonskou zmluvou:

  • právo iniciatívy má nielen Komisia, ale aj členské štáty, ak zastupujú štvrtinu členov Rady (článok76 ZFEÚ),
  • sParlamentom sa len konzultuje oosobitných opatreniach voblasti justičnej spolupráce vtrestných veciach, ktoré následne jednomyseľne prijíma Rada. Ak sa vRade nedosiahne jednomyseľnosť, ešte stále je možná posilnená spolupráca medzi aspoň deviatimi členskými štátmi.

2. Hlavné legislatívne akty prijímané riadnym legislatívnym postupom

a. Spoločné minimálne normy pre trestné konanie:

  • z20.októbra2010 opráve na tlmočenie apreklad vtrestnom konaní,
  • z22.mája2012 opráve na informácie vtrestnom konaní,
  • z22.októbra2013 opráve na prístup kobhajcovi vtrestnom konaní avkonaní oeurópskom zatykači aopráve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody ana komunikáciu stretími osobami a skonzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody,
  • z9.marca2016 oposilnení určitých aspektov prezumpcie neviny apráva byť prítomný na konaní pred súdom vtrestnom konaní,
  • z11.mája2016 oprocesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami vtrestnom konaní,
  • z26.októbra2016 oprávnej pomoci pre podozrivé aobvinené osoby vtrestnom konaní apre vyžiadané osoby vkonaní oeurópskom zatykači.

b. Boj proti terorizmu:

  • z27.apríla2016 ovyužívaní údajov zo záznamov ocestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania astíhania teroristických trestných činov azávažnej trestnej činnosti,
  • z15.marca2017 oboji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV amení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV,
  • z29.apríla2021 oriešení šírenia teroristického obsahu online,
  • zo 4.októbra2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ)2018/1727 arozhodnutie Rady2005/671/SVV, pokiaľ ide odigitálnu výmenu informácií vprípadoch terorizmu.

c. Boj proti korupcii, počítačovej kriminalite, podvodom apraniu špinavých peňazí:

  • z12.augusta2013 oútokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (smernica opočítačovej kriminalite),
  • z3.apríla2014 ozaistení akonfiškácii prostriedkov apríjmov ztrestnej činnosti vEurópskej únii,
  • zo 16.apríla2014 otrestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica ozneužívaní trhu),
  • z15.mája2014 otrestnoprávnej ochrane eura aostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV,
  • z5.júla2017 oboji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva,
  • z30.mája2018, ktorou sa mení smernica (EÚ)2015/849 opredchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,
  • z23.októbra2018 oboji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva,
  • zo 14.novembra2018 ovzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie apríkazov na konfiškáciu,
  • zo 17.apríla2019 oboji proti podvodom sbezhotovostnými platobnými prostriedkami aproti ich falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV.

d. Výmena informácií medzi členskými štátmi aagentúrami EÚ:

  • z3.apríla2014 oeurópskom vyšetrovacom príkaze vtrestných veciach,
  • zo 14.novembra2018 oAgentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov vpriestore slobody, bezpečnosti aspravodlivosti (eu-LISA),
  • z28.novembra2018 ozriadení, prevádzke avyužívaní Schengenského informačného systému (SIS) voblasti policajnej spolupráce ajustičnej spolupráce vtrestných veciach,
  • zo 17.apríla2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie oodsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín aosôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), scieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, aktorým sa mení nariadenie (EÚ)2018/1726. Toto nariadenie súvisí so zo 17.apríla2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide ovýmenu informácií oštátnych príslušníkoch tretích krajín apokiaľ ide oEurópsky informačný systém registrov trestov (ECRIS),
  • z20.mája2019 ostanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ voblasti policajnej ajustičnej spolupráce, azylu amigrácie,
  • z10.mája2023 ovýmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov azrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV,
  • z12.júla2023 oeurópskom príkaze na predloženie elektronických dôkazov aeurópskom príkaze na uchovanie elektronických dôkazov vtrestnom konaní ana výkon trestu odňatia slobody vnadväznosti na trestné konanie,
  • z12.júla2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní avymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania elektronických dôkazov vtrestnom konaní.

e. Ochrana obetí:

  • z5.apríla2011 oprevencii obchodovania sľuďmi aboji proti nemu aoochrane obetí obchodovania,
  • z13.decembra2011 oboji proti sexuálnemu zneužívaniu asexuálnemu vykorisťovaniu detí aproti detskej pornografii,
  • z13.decembra2011 oeurópskom ochrannom príkaze,
  • z25.októbra2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy voblasti práv, podpory aochrany obetí trestných činov.

B. Agentúry justičnej spolupráce vtrestných veciach ainé príslušné orgány

1. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu vtrestných veciach (Eurojust)

podporuje askvalitňuje koordináciu vyšetrovania atrestného stíhania, ako aj spoluprácu medzi orgánmi členských štátov. Uľahčuje najmä spracúvanie žiadostí omedzinárodnú vzájomnú právnu pomoc avykonávanie žiadostí ovydanie. Eurojust vrámci svojich možností podporuje orgány členských štátov scieľom zefektívniť ich vyšetrovanie astíhanie cezhraničnej trestnej činnosti.

Eurojust môže pomáhať členskému štátu na jeho žiadosť pri vyšetrovaní atrestnom stíhaní týkajúcom sa tohto členského štátu anečlenského štátu, ak Eurojust anečlenský štát majú uzavretú dohodu ospolupráci alebo ak bol preukázaný zásadný záujem.

Rieši tie isté druhy trestných činov aprečinov, vktorých má právomoc Agentúra Európskej únie pre spoluprácu voblasti presadzovania práva (Europol), ako je terorizmus, obchodovanie sdrogami, obchodovanie sľuďmi, falšovanie, pranie špinavých peňazí, počítačová kriminalita, trestné činy proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov akorupcie, trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, trestné činy proti životnému prostrediu aúčasť vzločineckej organizácii. Eurojust tiež môže na žiadosť členského štátu pomáhať pri vyšetrovaní astíhaní iných druhov trestných činov.

V súvislosti svojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala vo februári2022, pôsobí na Ukrajine od marca2022 . Sedem členov SVT sa 14.apríla2023 dohodlo na vyšetrovaní nielen údajných vojnových zločinov, ale aj zločinov genocídy spáchaných na Ukrajine. Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine, čo je justičné centrum začlenené do Eurojustu, umožňuje výmenu dôkazov aspoločnú stratégiu trestného stíhania. Eurojust takisto spravuje databázu dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov na podporu práce SVT ainých vyšetrovaní medzinárodných trestných činov.Eurojust sa 2.apríla2024 zúčastnil na medzinárodnej konferencii na tému Obnova spravodlivosti pre Ukrajinu vHaagu scieľom zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri vyšetrovaní trestných činov, stíhaní páchateľov akoordinácii medzinárodného úsilia.

Vapríli2022 Komisia uverejnila na rozšírenie mandátu Eurojustu. Parlament aRada dosiahli oniekoľko týždňov neskôr dohodu orevidovanom mandáte, ktorá Eurojustu umožňuje uchovať, analyzovať, ukladať avymieňať si dôkazy ovojnových zločinoch, genocíde azločinoch proti ľudskosti spríslušnými justičnými orgánmi členských štátov a sMedzinárodným trestným súdom. Nové nariadenie oEurojuste bolo uverejnené vÚradnom vestníku EÚ 31.mája2022 anadobudlo účinnosť nasledujúci deň.

Predchádzajúci právny rámec pre Eurojust ( zo 16.decembra 2008 oposilnení Eurojustu) nadobudol účinnosť 4.júna2009. Dňa 12.decembra 2019 sa začalo uplatňovať . Súčasným právnym základom Eurojustu je z30.mája2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ)2018/1727, pokiaľ ide ouchovanie, analýzu aukladanie dôkazov vEurojuste vsúvislosti sgenocídou, trestnými činmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi asúvisiacimi trestnými činmi.

Eurojust každý rok zverejňuje výročnú správu. Dňa 24.mája2023 uverejnil svoju . Tromi najčastejšími druhmi trestnej činnosti, ktorými sa agentúra zaoberala vroku2022, boli podvody, obchodovanie sdrogami apranie špinavých peňazí.

Eurojust sídli vholandskom Haagu.

2. Európska prokuratúra (EPPO)

z12.októbra2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia EPPO, je účinné od 20.novembra2017. Parlament udelil súhlas sáom nariadenia Rady vo svojej .

je nezávislým úradom zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie avykonávanie spravodlivosti za trestné činy proti rozpočtu EÚ, ako sú podvody, korupcia alebo cezhraničné podvody voblasti DPH vhodnote viac ako 10miliónovEUR. Zoznam trestných činov by sa vbudúcnosti mohol rozšíriť tak, aby zahŕňal napríklad terorizmus.

Na základe vzájomnej dohody Parlament aRada vymenovali prvú hlavnú európsku prokurátorku Lauru Codruțu Kövesiovú nasedemročné funkčné obdobie, ktoré nie je obnoviteľné.

Doteraz sa kEPPO pripojilo 23členských štátov. Ostatné členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú, sa môžu pripojiť kedykoľvek, pričom vprípade dvoch znich vsúčasnosti proces pristúpenia prebieha. Ústredie EPPO sídli vLuxemburgu spolu skanceláriami generálneho prokurátora akolégia prokurátorov zastupujúcich všetky zúčastnené členské štáty. Dohliadajú na každodenné vyšetrovanie trestných činov delegovanými prokurátormi.

EPPO začala svoju činnosť 1.júna2021 auž vedie mnohé vyšetrovania. Práca pokračuje aj vniekoľkých ďalších oblastiach vrátane prispôsobenia vnútroštátnych justičných systémov nariadeniam oEPPO, vymenovania európskych delegovaných prokurátorov anáboru zamestnancov.

Európska prokuratúra predložila 9.apríla2024 svoju výročnú správu za rok2023 na spoločnej schôdzi Výboru pre kontrolu rozpočtu aVýboru pre občianske slobody, spravodlivosť avnútorné veci Európskeho parlamentu. K31.decembru2023 viedla EPPO 1927aktívnych vyšetrovaní, pričom celková odhadovaná výška škôd presahovala 19,2miliardyEUR. EPPO so 139podanými obžalobami, čo je ovyše 50% viac ako vroku2022, zvýšila úsilie oto, aby boli páchatelia podvodov vEÚ postavení pred vnútroštátne súdy. Napokon vsúlade scieľom EPPO zamerať sa na náhradu škôd sudcovia vydali európskym delegovaným prokurátorom príkazy na zaistenie vhodnote 1,5miliardyEUR, čo je viac ako štvornásobok vporovnaní srokom2022.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament zohráva kľúčovú úlohu vkoncipovaní právnych predpisov EÚ voblasti justičnej spolupráce vtrestných veciach aboj proti trestnej činnosti akorupcii považuje za politickú prioritu. Voblasti justičnej spolupráce vtrestných veciach má rovnaké postavenie ako Rada. Riadny legislatívny postup sa uplatňuje vtakmer všetkých oblastiach trestného práva EÚ okrem niekoľkých výnimiek, ku ktorým patrí najmä postup súhlasu so zriadením EPPO.

Hlavným nástrojom na dosiahnutie justičnej spolupráce vtrestných veciach medzi členskými štátmi je Eurojust. Vrámci reformy Eurojustu Parlament aktívne obhajoval väčšiu parlamentnú kontrolu aposilnenie pravidiel ochrany údajov.

Parlament 1.decembra2020 zorganizoval (prostredníctvom účasti na diaľku zdôvodu pandémie COVID-19) prvú medziparlamentnú schôdzu výborov na tému Hodnotenie činností Eurojustu. Účelom tejto schôdze bolo prvé posúdenie činností Eurojustu Európskym parlamentom anárodnými parlamentmi vsúlade sčlánkom 85 ZFEÚ a. Druhá medziparlamentná schôdza výborov zameraná na hodnotenie činností Eurojustu sa konala 1.februára2022 atretia sa uskutočnila 30.novembra2022. Štvrtá schôdza sa konala 7.novembra 2023 vBruseli.

Parlament prijal 20.januára2021 uznesenie ovykonávaní európskeho zatykača apostupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (aschválil tiež správu ovykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z13.júna2002 prijatého pred Lisabonskou zmluvou). Vtomto uznesení Parlament posúdil výsledky zjednodušeného cezhraničného súdneho postupu odovzdávania, ktorým sa vroku2004 nahradili zdĺhavé postupy vydávania osôb vEÚ, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí.

Parlament 6.októbra2021 prijal uznesenie oumelej inteligencii vtrestnom práve ajej využívaní policajnými ajustičnými orgánmi vtrestných veciach. Dňa 13. marca2024 prijal dzí káu nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá voblasti umelej inteligencie (akt oumelej inteligencii).

Parlament nedávno pripravil správy auznesenia otýchto otázkach: predchádzanie násiliu na ženách adomácemu násiliu aboj proti nemu, boj proti korupcii, predchádzanie obchodovaniu sľuďmi aboj proti nemu aochrana obetí, odovzdávanie trestného konania, práva obetí, pranie špinavých peňazí afinancovanie terorizmu, konfiškácia avymáhanie majetku, nenávistné prejavy na internete, odhaľovanie aodstraňovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí, počítačová kriminalita, digitalizácia justície, spolupráca voblasti presadzovania práva, terorizmus anásilná radikalizácia, rušivý špionážny softvér zahraničné zasahovanie adezinformácie.

Parlament prijal 12.marca2024 dzí knovej smernici zameranej na porušovanie sankcií EÚ. Komisia navrhla uvedenú smernicu vdecembri2022 vreakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Smernica bola prijatá 24.apríla2024. Tento právny predpis stanovuje vymedzenie trestných činov asankcií vsúvislosti sporušením reštriktívnych opatrení EÚ azároveň kriminalizuje obchádzanie sankcií.

Politiky voblasti justičnej spolupráce vtrestných veciach sa stále vyvíjajú azameriavajú sa najmä na účinnejší boj proti celoúnijným hrozbám atrestnej činnosti. Parlament prijal osobitné opatrenia na boj proti terorizmu, nadnárodnej trestnej činnosti, korupcii, podvodom apraniu špinavých peňazí ana ochranu práv obetí, podozrivých aväzňov vcelej EÚ. Prijalo sa aj niekoľko opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi.

Alessandro Davoli