Ϸվ

SPRÁVAo implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja

5.6.2023-()

Výbor pre rozvoj
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
(Postup spoločných výborov–článok 58 rokovacieho poriadku)
Spravodajcovia: Udo Bullmann, Petros Kokkalis


ʴDzٳܱ:
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu:
A9-0213/2023
Predkladané texty :
A9-0213/2023
Prijaté texty :


PR_INI

OBSAH

Strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VGESTORSKOM VÝBORE



NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja

()

Európsky parlament,

so zreteľom na rezolúciu OSN 70/1 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) prijatú na samite Organizácie Spojených národov oudržateľnom rozvoji 25.septembra 2015 v New Yorku a na 17cieľov udržateľného rozvoja, ktoré rezolúcia stanovuje,

so zreteľom na publikáciu Oddelenia OSN pre hospodárske asociálne záležitosti zjanuára 2022 snázvom „SDG Good Practices–Acompilation of success stories and lessons in SDG implementation–Second Edition“ (Osvedčené postupy voblasti cieľov udržateľného rozvoja– Súbor úspechov aponaučení zvykonávania cieľov udržateľného rozvoja–druhé vydanie),

so zreteľom na správu OSN o globálnom udržateľnom rozvoji za rok 2019 s názvom The Future is Now:Science for Achieving Sustainable Development (Budúcnosť je teraz: Veda pre dosiahnutie udržateľného rozvoja),

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (UNCBD) a globálny rámec pre biodiverzitu z Kunmingu-Montrealu, ktoré boli dohodnuté na 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite,

so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015–2030, ktorý členské štáty OSN prijali 18.marca 2015 na tretej svetovej konferencii OSN oznižovaní rizika katastrof,

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži 12. decembra 2015 a dohodu o novom financovaní strát a škôd pre zraniteľné krajiny prijatú na konferencii COP27 v Šarm aš-Šajchu 20. novembra 2022,

so zreteľom na osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme z 24. septembra 2019,

so zreteľom na šiestu hodnotiacu správu IPCC (AR6) z 28. februára 2022 a jej súhrnnú správu z 20. marca 2023,

so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji 2021/22 s názvom Neisté časy, nepokojné životy: Formovanie našej budúcnosti v transformujúcom sa svete;

so zreteľom na tretiu Medzinárodnú konferenciu ofinancovaní rozvoja, ktorá sa konala vAddis Abebe od 13. do 16.júla 2015,

so zreteľom na 6. samit Európskej únie a Africkej únie, ktorý sa konal 17.–18. februára 2022, a na súvisiace záverečné vyhlásenie s názvom Spoločná vízia pre rok 2030,

so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT), ktorá má nahradiť Dohodu z Cotonou,

so zreteľom na samit OSN o transformácii vzdelávania, ktorý sa uskutočnil 16.–19.septembra 2022 v New Yorku,

so zreteľom na samit o cieľoch udržateľného rozvoja v roku 2023, ktorý sa uskutoční v septembri 2023 počas týždňa Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni,

so zreteľom na Samit budúcnosti, ktorý je naplánovaný na september 2024 a na ktorom sa majú prijať zásadné reformy multilaterálnych inštitúcií a financovania udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni;

so zreteľom na správu oudržateľnom rozvoji za rok 2021 snázvom The Decade of Action for the Sustainable Development Goals (Desaťročie opatrení voblasti cieľov udržateľného rozvoja) a správu OSN o udržateľnom rozvoji z roku 2022 s názvom From Crisis to Sustainable Development: the SDGs as Roadmap to 2030 and Beyond (Od krízy k udržateľnému rozvoju: ciele udržateľného rozvoja ako plán do roku 2030 a po ňom),

so zreteľom na správu OSN o cieľoch udržateľného rozvoja do roku 2022,

so zreteľom na online databázu SDG Acceleration Actions (Opatrenia na urýchlenie cieľov udržateľného rozvoja),

so zreteľom na iniciatívu tajomníka Organizácie Spojených národov s názvom Podnet na splnenie cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 z februára 2023,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) z 8.októbra 2021 a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. júla 2022 o ľudskom práve na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie,

so zreteľom na rezolúciu Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA) č. 5/10 s názvom Environmentálny rozmer udržateľnej, odolnej a inkluzívnej obnovy po pandémii COVID-19 prijatú 2. marca 2022,

so zreteľom na iniciatívu WHO s názvom Jedno zdravie,

so zreteľom na návrh dohody podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie zo 4.marca 2023,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a stratégiu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN s názvom Our Common Agenda (Náš spoločný program), ktorá bola predložená Valnému zhromaždeniu OSN, a na mandát, ktorý rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 76/6 z 15. novembra 2021 udelila generálnemu tajomníkovi OSN, aby nadviazal na správu,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady azástupcov vlád členských štátov zasadajúcich vRade, Európskeho parlamentu aKomisie z30.júna 2017 s názvom Nový Európsky konsenzus orozvoji–Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť[1],

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 ovšeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030[2],

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie vEurópe –stav a výhľad na rok 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu,

so zreteľom na správu OECD z 10.novembra 2022 s názvom Celosvetový prehľad o financovaní udržateľného rozvoja 2023: žiadna udržateľnosť bez spravodlivosti,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 s názvom Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti, z 30. októbra 2019 s názvom Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť a z 8. decembra 2021 s názvom Obnovená stratégia udržateľného financovania,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023s názvom Pokrok pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

so zreteľom na iniciatívu Zelená dohoda a iniciatívu Global Gateway, ktoré sa začali 11. decembra 2019 a 1. decembra 2021,

so zreteľom na pracovné programy Komisie na rok 2020 (), 2021 (), 2022 () a 2023 () a na ich odkazy na ciele udržateľného rozvoja, najmä na prvé dobrovoľné preskúmanie plnenia cieľov udržateľného rozvoja zo strany EÚ,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z18.novembra 2020 snázvom Splnenie cieľov OSN voblasti udržateľného rozvoja–komplexný prístup (SWD(2020)0400),

so zreteľom na začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do rámca lepšej právnej regulácie vrátane oznámenia Komisie z 29. apríla 2021 s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov (),

so zreteľom na oznámenie Komisie o dôstojnej práci na celom svete v záujme globálnej spravodlivej transformácie a udržateľnej obnovy ( final), najmä na jeho záväzky v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja,

so zreteľom na akčný plán Európskej komisie pre sociálne hospodárstvo prijatý 9. decembra 2021,

so zreteľom na závery Rady z24.októbra 2019 ohospodárstve zameranom na dobré životné podmienky[3],

so zreteľom na odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj,

so zreteľom na závery Rady z22.júna 2021 okomplexnom prístupe kurýchleniu vykonávania Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj – obnova klepšiemu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19,

so zreteľom na závery Rady z 21.júna 2022 s názvom Transformačná úlohe vzdelávania zameraného na udržateľný rozvoj a globálne občianstvo pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja,

so zreteľom na monitorovaciu správu Eurostatu za rok 2021 o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ uverejnenú 15. júna 2021,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na európsku iniciatívu občanov Right2Water[4] a na svoje uznesenie z 5. októbra 2022 o prístupe k vode ako ľudskom práve – vonkajší rozmer[5],

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6.júla 2017 na tému opatrenia EÚ zamerané naudržateľnosť[6],

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o výročnej strategickej správe oimplementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja[7],

so zreteľom na svoje uznesenie z28.novembra 2019 onúdzovom stave voblasti klímy aživotného prostredia[8],

so zreteľom na svoje uznesenie z9.júna 2021 ostratégii EÚ voblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov[9],

so zreteľom na svoje uznesenie z10. marca 2022 oeurópskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022[10],

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2022 oimplementácii aplnení cieľov udržateľného rozvoja[11],

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6.júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo[12],

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2022 o budúcej európskej finančnej štruktúre pre rozvoj[13],

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie s názvom Legislatívne priority EÚ na roky 2023 a 2024[14],

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2023 o súdržnosti politík v záujme rozvoja[15],

so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii a článok 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2021/947 z9.júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva arozvojovej amedzinárodnej spolupráce–Globálna Európa, mení azrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu aRady č.466/2014/EÚ azrušuje nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) 2017/1601 anariadenie Rady (ES, Euratom) č.480/2009[16][17],

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozvoj aVýboru pre životné prostredie, verejné zdravie abezpečnosť potravín podľa článku 58rokovacieho poriadku,

A.keďže nové geopolitické prostredie a viaceré krízy v rôznych oblastiach ešte viac spomalili dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, pričom do uplynutia lehoty na vykonávanie Agendy 2030 zostáva menej ako sedem rokov; keďže je naliehavo potrebná kolektívna akcia v novom meradle, aby sme mohli reagovať na chudobu, ktorá sužuje stovky miliónov životov, a reagovať na bezprecedentné ohrozenie obývateľnosti našej planéty, ktoré predstavuje vzájomne prepojená kríza klímy a biodiverzity;

B.keďže Agenda 2030 a 17 cieľov udržateľného rozvoja, 169 cieľových hodnôt a sprievodných ukazovateľov predstavujú jediný celosvetovo spoločný a politicky dohodnutý rámec pre politiky založené na dôkazoch, a preto sú kľúčové pre riešenie súčasných výziev a preorientovanie globálneho kompasu smerom k sociálne a environmentálne spravodlivej transformácii v rámci možností planéty, pri ktorej sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudne;

C.keďže ciele udržateľného rozvoja, ktoré sú univerzálne a nedeliteľné, sa vzťahujú na všetkých aktérov vrátane občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ako aj na verejný aj súkromný sektor; keďže tieto subjekty by mali byť systematicky zapájané do navrhovania a vykonávania politík súvisiacich s cieľmi udržateľného rozvoja;

D.keďže napriek určitému pokroku v niektorých cieľoch udržateľného rozvoja pred krízami sa niektoré trendy odvtedy obrátili; keďže podľa správy Siete OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN) o udržateľnom rozvoji za rok 2022 už druhý rok po sebe svet nedosahuje pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja a priemerné skóre indexu cieľov udržateľného rozvoja v roku 2021 ďalej klesalo, pričom žiadna krajina nie je na dobrej ceste k splneniu všetkých 17 CUR do roku 2030;

E.keďže index ľudského rozvoja (HDI) v rokoch 2020 a 2021 zaznamenal jediný pokles v 30-ročnej histórii tohto indexu, čím sa vymazal nárast dosiahnutý v predchádzajúcich piatich rokoch;

F.keďže Európa je na dobrej ceste k splneniu 26 cieľov udržateľného rozvoja, musí urýchliť svoje úsilie o splnenie 64 cieľov a zvrátiť súčasný trend 15 cieľov; keďže krajiny EÚ sú najbližšie k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030, ale sú zodpovedné za väčšie negatívne vedľajšie účinky, ktoré oslabujú schopnosť ostatných krajín dosiahnuť svoje ciele; keďže ak by svetové obyvateľstvo spotrebúvalo rovnako ako EÚ, na udržanie dopytu po prírodných zdrojoch, ktorý si tento životný štýl vyžaduje, by bolo potrebných 2,8 planéty Zeme;

G.keďže inštitúcie EÚ a 27 členských štátov EÚ spolu predstavujú najväčšieho darcu pre rozvojové krajiny a zodpovedajú za približne 46% celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej rozvojovým krajinám všetkými členmi OECD; keďže pred pandémiou COVID-19 sa ročný nedostatok vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja odhadoval na 2,5 bilióna USD; keďže sa odhaduje, že pandémia tento rozdiel zväčšila na minimálne 3,9 bilióna USD ročne;

H.keďže fiškálny priestor pre príslušné politiky v rozvojových krajinách sa kriticky zmenšuje obrovskou a neustále rastúcou dlhovou záťažou, pričom 37 zo 69 najchudobnejších krajín sveta je od novembra 2022 vystavených vysokému riziku dlhovej tiesne alebo v nej už je, čo obmedzuje ich schopnosť investovať do dosahovania cieľov udržateľného rozvoja; keďže tento fiškálny priestor sa navyše zmenšuje vonkajšími otrasmi súvisiacimi s kumulovanými krízami a absenciou priaznivého medzinárodného prostredia na mobilizáciu domácich zdrojov;

I.keďže OSN odhaduje, že na zabezpečenie potrebných stimulov na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja je potrebné poskytnúť 500miliárdUSD ročne; keďže cieľom stimulačného plánu OSN pre ciele udržateľného rozvoja je riešiť vysoké náklady na dlhy a rastúce riziká dlhovej krízy, masívne rozšíriť dostupné dlhodobé financovanie rozvoja a rozšíriť núdzové financovanie pre krajiny v núdzi;

J.keďže súkromný sektor bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

K.keďže Francúzsko bude 22. a 23.júna 2023 hostiť medzinárodný samit na tému Nový globálny finančný pakt s cieľom zhodnotiť všetky spôsoby a prostriedky na posilnenie finančnej solidarity s krajinami globálneho Juhu; keďže súčasná situácia si vyžaduje mimoriadnu a trvalú reakciu všetkých aktérov EÚ a celosystémové preskúmanie európskej finančnej štruktúry pre rozvoj (EFAD);

L.keďže so zložitými šokmi a trvalými krízami, od zmeny klímy a krízy biodiverzity, pandémie COVID-19 a vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine až po rastúce ceny energií, potravín a hnojív, krehké dodávateľské reťazce, vyššiu infláciu, rastúce neudržateľné dlhové zaťaženie a sprísnenú menovú politiku, sa objavuje všeobecný trend „dvojrýchlostného zotavovania“ medzi vyspelými ekonomikami a rozvojovými krajinami, ktorý sa vyznačuje veľkým rozdielom vo finančnom prístupe a vysokými nákladmi na úvery pre rozvojové krajiny, čo je jedným zo symptómov nevyváženého finančného a menového systému, ktorý spomaľuje pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

M.keďže medzinárodný systém nemá nástroje na riešenie systémovej dlhovej krízy ani na účinné uľahčenie reštrukturalizácie dlhu, ktorá by dostatočne znížila dlhové zaťaženie krajín;

N.keďže rok 2023 je kľúčovým rokom pre preskúmanie cieľov udržateľného rozvoja a impulz na ich realizáciu do roku 2030, a to najmä tým, že EÚ predložila svoju prvú správu o dobrovoľnom preskúmaní na politickom fóre na vysokej úrovni v júli 2023, a preto, že 19.–20. septembra 2023 sa uskutoční globálny samit o cieľoch udržateľného rozvoja, čiže v polovici obdobia ich vykonávania a vykonávania Agendy 2030, na ktorom sa stretnú politickí a vedúci predstavitelia z vlád, medzinárodných organizácií, súkromného sektora, občianskej spoločnosti, žien a mládeže a ďalších zainteresovaných strán; keďže samit o cieľoch udržateľného rozvoja v roku 2023 bude kľúčovým momentom pre obnovenie politického záväzku na záchranu Agendy 2030, keďže sa koná len raz za štyri roky;

O.keďže Komisia zatiaľ nevypracovala zastrešujúcu stratégiu vykonávania Agendy 2030 zo strany EÚ ani plán financovania cieľov udržateľného rozvoja, ako to opakovane požadovali Parlament, Rada a Európska rada od prijatia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v roku 2015; keďže Komisia sa zaviazala, že k plneniu cieľov udržateľného rozvoja bude pristupovať ako k celku; keďže európska stratégia riadenia, ktorá integruje ciele udržateľného rozvoja do prierezového prístupu, by umožnila väčšie zosúladenie aúčinnosť verejných politík;P. keďže v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách na roky 2023 a 2024 sa stanovuje hlavný cieľ urýchliť vykonávanie Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj prostredníctvom predložených legislatívnych návrhov;

Q.keďže každá stratégia EÚ navrhnutá Komisiou s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja by mala obsahovať merateľné, časovo ohraničené ciele a konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v celej EÚ, ktoré by mali zahŕňať aktualizovaný systém monitorovania, ktorý by zohľadňoval vnútorný a vonkajší vplyv EÚ na proces dosahovania cieľov udržateľného rozvoja;

R.keďže ciele udržateľného rozvoja nie sú dostatočne začlenené do národných plánov obnovy a odolnosti (NPOO); keďže najmä veľmi málo členských štátov výslovne prepojilo NPOO s cieľmi udržateľného rozvoja;

S.keďže schopnosť získať údaje na vyplnenie ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja je vniektorých rozvojových krajinách obmedzená, čo môže vážne brániť hodnoteniu pokroku;

T.keďže v roku 2021 predstavovala kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ 0,49% hrubého národného dôchodku (HND) EÚ, čo je stále pod dohodnutým cieľom 0,7% hrubého národného dôchodku darcovskej krajiny; keďže po prijatí Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI-GE) vo výške 79,5miliardy EUR v rámci rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 môže EÚ strategicky a flexibilne využívať tento jednotný rozvojový nástroj strategicky a pružne na účinnejšiu podporu rozvojových krajín;

U.keďže zriadenie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) poskytuje verejným rozvojovým bankám a rozvojovým finančným inštitúciám otvorenú štruktúru na využívanie verejného a súkromného financovania prostredníctvom záruk EÚ a zmiešaného financovania s cieľom dosiahnuť ambicióznejší inkluzívny rozvoj a ekologický vplyv;

V.keďže existujú vážne pochybnosti o tom, či je nová stratégia EÚ Global Gateway v súlade so zásadami účinnosti rozvoja alebo či je vhodným nástrojom na vyplnenie medzery vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja;

W.keďže znižovanie nerovností (cieľ udržateľného rozvoja č. 10) je neoddeliteľne spojené s celkovým vykonávaním Agendy 2030 a s účinnými opatreniami v oblasti klímy;

X.keďže udržateľná mobilizácia zdrojov je nevyhnutná pre transformačné verejné opatrenia; keďže je nevyhnutné zintenzívniť úsilie súvisiace s daňovou spravodlivosťou, klimatickou spravodlivosťou a medzigeneračnou spravodlivosťou v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

Y.keďže politický záväzok EÚ týkajúci sa súdržnosti politík v záujme rozvoja bol opätovne potvrdený v novom Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017, v ktorom sa súdržnosť politík v záujme rozvoja označila za zásadný prvok stratégie EÚ na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a významný príspevok k širšiemu cieľu, ktorým je súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja; súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja je prístup zameraný na integráciu hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru udržateľného rozvoja vo všetkých fázach cyklu tvorby politík s cieľom podporiť synergie medzi jednotlivými oblasťami politík, identifikovať a zosúladiť potenciálne kompromisy, ako aj riešiť medzinárodné vedľajšie účinky politík EÚ;

Z.keďže je naliehavo potrebná úzka spolupráca medzi všetkými rozvojovými finančnými inštitúciami, vládami, inštitúciami EÚ a všetkými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa obmedzené verejné finančné prostriedky využívali čo najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom, pričom treba mať na pamäti, že úspešná mobilizácia ďalšieho kapitálu, verejného aj súkromného, je nevyhnutná;

AA.keďže najmä v článku 208 ZFEÚ sa vyžaduje, aby EÚ začlenila ciele rozvojovej spolupráce do všetkých vnútorných a vonkajších politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny;

AB.keďže úspech Európskej zelenej dohody a prísľub spravodlivej zelenej transformácie je neoddeliteľne spojený s dosiahnutím cieľov udržateľného rozvoja; keďže súhrnná hodnotiaca správa Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) z roku 2019 poskytuje dôkaz, že súčasné negatívne trendy v oblasti biodiverzity a ekosystémov oslabia plnenie 80% posudzovaných cieľov v oblasti cieľov udržateľného rozvoja týkajúcich sa chudoby, hladu, zdravia, vody, miest, klímy, oceánov a pôdy; keďže klimatická kríza akríza voblasti biodiverzity sú navzájom prepojené aje potrebné ich riešiť súdržne asúladne;

AC.keďže vonkajší rozmer Zelenej dohody a stratégie Global Gateway by mal Európe umožniť lepšie sa prezentovať v zahraničí, vyjadriť zelenú víziu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej, ochrany prírody a biodiverzity, riešiť rozvoj infraštruktúry a širšie rozvojové potreby zakotvené v európskych strategických cieľoch; keďže EÚ sa pritom zaviazala k inkluzívnemu prístupu, podpore žien a mládeže a k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo;

AD.keďže 8.environmentálny akčný Únie je spoločným zákonne dohodnutým programom EÚ v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2030 a základom pre dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov Agendy OSN 2030 a jej cieľov udržateľného rozvoja, pričom prioritou je hospodárstvo založené na blahobyte; keďže akčný program vyžaduje posilnenie environmentálne pozitívnych stimulov a postupné zrušenie environmentálne škodlivých dotácií, najmä dotácií na fosílne palivá, na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to bezodkladne;

AE.keďže len 24% malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ má konkrétny plán na zníženie svojej uhlíkovej stopy[18];

AF.keďže vzdelávanie je kľúčovým faktorom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a záchranným lanom pre ľudí v krízových situáciách; keďže stovky miliónov najzraniteľnejších detí, mládeže a dospelých sú dnes naďalej vylúčené zo vzdelávania; keďže ciele a zámery Agendy 2030 v oblasti vzdelávania boli vážne zmarené a hrozí, že žiaci a spoločnosti budú zle pripravení čeliť neistej budúcnosti;

AG.keďže 760miliónov ľudí na celom svete stále nemá prístup k elektrickej energii a 2,4miliardy používa na varenie palivá, ktoré sú škodlivé pre ich zdravie a životné prostredie;

AH.keďže sedem z desiatich budov v EÚ je energeticky neefektívnych a 11% obyvateľov EÚ trpí energetickou chudobou, čo vedie k možnému oneskoreniu prístupu k základným potrebám, starostlivosti, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, najmä pre deti a mladých ľudí; keďže budovy predstavujú približne 40% spotreby energie a 36% emisií skleníkových plynov v EÚ;

AI.keďže 3,6miliardy ľudí na celom svete žije bez bezpečnej hygieny a 2,3miliardy nemá doma základné zariadenia na umývanie rúk; keďže roky 2018 – 2028 boli vyhlásené za Medzinárodnú akčnú dekádu pre vodu pre udržateľný rozvoj; keďže najmä 28.júla 2010 Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 64/292 výslovne uznalo ľudské právo na vodu a hygienu; keďže v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách vo všetkých odvetviach, najmä energetike a poľnohospodárstve, rastie dopyt po vode;

AJ.keďže rozvinutý svet a Čína dovážajú veľké množstvá virtuálnej vody, t. j. vody používanej na výrobu potravín a tovaru, a to aj z krajín trpiacich nedostatkom vody;

AK.keďže Right2Water bola prvou úspešnou európskou iniciatívou občanov s 1,9 milióna podpisov; keďže Parlament vo svojom uznesení s názvom Ďalší postup nadväzujúci na európsku iniciatívu občanov vyjadril poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie v reakcii na európsku iniciatívu občanov nebolo dostatočne ambiciózne;

AL.keďže podľa mimovládnej organizácie Global Witness viac ako tretina ochrancov pôdy a životného prostredia zabitých vo svete v rokoch 2015 až 2019 patrila k domorodým komunitám, ktorých zručnosti v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou sú kľúčové v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity;AM. keďže podľa prístupu „jedno zdravie“ existujú dôkazy, že zdravie ľudí závisí od zdravia planéty a že zdravé životné prostredie je základným pilierom udržateľného rozvoja a blahobytu ľudí;

Aktualizácia stavu na polceste

1.uznáva, že ciele udržateľného rozvoja sú spoločným záujmom celého ľudstva; zdôrazňuje svoj záväzok voči Agende 2030 a 17 cieľov udržateľného rozvoja s ich 169 sprievodnými merateľnými cieľmi, najmä vzhľadom na nové zhoršujúce sa geopolitické prostredie, ako je okrem iného vojenská agresia Ruska proti Ukrajine, prebiehajúca kríza v oblasti klímy, biodiverzity, zdravia, dlhu a potravinovej bezpečnosti, ako aj rastúci odmietavý postoj k právam žien a rodovej rovnosti a násilné konflikty, ktoré naďalej postihujú mnohé časti sveta, najmä rozvojové krajiny; pripomína, že je nevyhnutné zohľadniť silnú vzájomnú závislosť medzi týmito krízami;

2.varuje pred prehlbovaním priepasti v rozdeľovaní bohatstva a príjmov, ktorá by viedla k ďalšej nerovnosti a chudobe a v posledných rokoch už viedla k fragmentácii spoločností v mnohých častiach rozvinutého a rozvojového sveta; varuje tiež pred akýmkoľvek oneskorením pri riešení environmentálnych a klimatických výziev, ktorým čelí Európa a svetové spoločenstvo;

3.v tejto súvislosti zdôrazňuje význam plnenia integrovaného prístupu k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré poskytujú jediný na dôkazoch založený univerzálny politický plán na ochranu planéty a poskytujú nástroje na dosiahnutie prosperity pre všetkých; pripomína, že záväzok nezabudnúť na nikoho a na žiadne miesto je jadrom Agendy 2030, a že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja by bolo prínosom pre všetky krajiny, regióny, obyvateľstvo a segmenty spoločnosti tým, že by sa zameralo na otázky rovnosti a nediskriminácie a riešilo základné príčiny týchto otázok, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tým, ktorí sú najviac marginalizovaní a zraniteľní, a že by mal posilniť kultúrnu udržateľnosť a práva pôvodného obyvateľstva;

4.zdôrazňuje, že ciele udržateľného rozvoja by sa mali dosiahnuť sociálne a klimaticky spravodlivým spôsobom, pričom by sa malo rešpektovať spravodlivé rozdelenie obmedzených zdrojov v rámci planetárnych medzí; opakuje, že mier, diplomacia a medzinárodná spolupráca sú základnými podmienkami, aby svet mohol dosiahnuť pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 a neskôr;

5.zdôrazňuje skutočnosť, že v polovici časového harmonogramu Agendy 2030 je vedúce postavenie EÚ pri globálnom vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja naďalej kľúčové a musí sa ďalej dôveryhodne preukázať, napr. mobilizáciou primeraných finančných zdrojov na podporu transformácií súvisiacich s udržateľným rozvojom; pripomína, že roky 2020 boli vyhlásené za akčné desaťročie OSN pre udržateľný rozvoj;

6.zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ a Komisia podporovali súdržnosť politík a inkluzívnosť na všetkých úrovniach riadenia, pričom by mali uprednostňovať a zahrnúť ciele udržateľného rozvoja do všetkých posúdení vplyvu;

7.zdôrazňuje, že rok 2023 ponúka jedinečnú príležitosť na získanie impulzu a prijatie naliehavých transformačných opatrení potrebných na to, aby naše spoločnosti pevne napredovali v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja; varuje, že dôsledky nečinnosti a strata ďalšieho roka by znášali predovšetkým najzraniteľnejšie osoby a komunity; vyzýva všetkých vedúcich predstaviteľov EÚ, aby urobili všetko pre bezodkladný pokrok v plnení záväzkov, politík a financovania EÚ;

8.pripomína, že do roku 2050 musí EÚ plne rešpektovať planetárne medze; zdôrazňuje, že toto sa dá dosiahnuť len vtedy, ak znásobí svoje úsilie v činnostiach týkajúcich sa životného prostredia, ako napríklad súvisacich s klímou a biodiverzitou, energetickou efektívnosťou a zelenou transformáciou, a desaťnásobne zvýši efektívnosť využívania zdrojov, pričom neobnoviteľné materiály bude využívať v úplne uzavretých cykloch a obnoviteľné zdroje aspoň v desaťnásobných cykloch, pričom bude dodržiavať zásady netoxickosti a nespôsobovania významnej škody; zdôrazňuje, že EÚ by mala nielen prestať ničiť, ale aj chrániť a obnovovať svoje prírodné ekosystémy, aby dosiahla zdravé, vitálne a odolné ekosystémy;

9.konštatuje, že proces implementovania takmer všetkých cieľov udržateľného rozvoja má omeškanie a že v prípade mnohých ukazovateľov boli zaznamenané dva po sebe nasledujúce roky regresie[19]; opätovne potvrdzuje význam každého jednotlivého cieľa udržateľného rozvoja a zdôrazňuje kľúčové výzvy, ktoré pretrvávajú pre udržateľný rozvoj, najmä v súvislosti s chudobou (cieľ udržateľného rozvoja č. 1), hladom (cieľ udržateľného rozvoja č. 2), zdravím (cieľ udržateľného rozvoja č. 3), vzdelávaním (cieľ udržateľného rozvoja č. 4), rodovou rovnosťou (cieľ udržateľného rozvoja č. 5), bezpečnou vodou a primeranými hygienickými zariadeniami pre všetkých (cieľ udržateľného rozvoja č. 6), čistou a dostupnou energiou (cieľ udržateľného rozvoja č. 7), zmenou klímy (cieľ udržateľného rozvoja č. 13), životom pod vodou vrátane oceánov (cieľ udržateľného rozvoja č. 14) a biodiverzitou (cieľ udržateľného rozvoja č. 15); zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú môže zohrávať cieľ udržateľného rozvoja č. 10 týkajúci sa znižovania nerovnosti a cieľ udržateľného rozvoja č.17 týkajúci sa globálnych partnerstiev pri globálnom vykonávaní Agendy 2030;

10.zdôrazňuje význam politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v roku 2023 a samitu o cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré sa majú konať v New Yorku, ako príležitosti na preskúmanie na polceste pokroku Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a 17 cieľov udržateľného rozvoja; domnieva sa, že tieto stretnutia musia poskytnúť politické usmernenia na vysokej úrovni a nový impulz na zintenzívnenie úsilia a urýchlené opatrenia na dosiahnutie cieľov do roku 2030; v tejto súvislosti uznáva, že v roku 2023 sa sústredí najmä na ciele udržateľného rozvoja č. 6, 7, 9, 11 a 17[20];

11.opätovne potvrdzuje, že prístup k vode a sanitácii je základným právom a že zlepšenie tohto prístupu je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov odstránenia chudoby, sociálnej rovnosti, verejného zdravia, potravinovej bezpečnosti a udržateľného rozvoja; pripomína, že v súlade s rámcovou smernicou EÚ o vode[21] nie je voda čisto komerčným produktom, ale verejným statkom nevyhnutným na ľudský život a dôstojnosť;

12.zdôrazňuje, že vodné politiky musia uprednostňovať udržateľné hospodárenie s riekami, jazerami, mokraďami, prameňmi a vodonosnými vrstvami a podporovať udržateľné hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve ako kľúč k riešeniu súčasných krízových situácií, ako sú znečistenie, odlesňovanie, dezertifikácia, strata biodiverzity a zmena klímy; upozorňuje na potenciálne riziká záberov a znečistenia vody do rozsiahlych akvizícií pôdy pre poľnohospodárstvo a ťažobný priemysel;

13.konštatuje, že vojenská agresia Ruska proti Ukrajine narušila globálne systémy dodávok energie a zdôraznila potrebu urýchlene ukončiť závislosť od fosílnych palív, postupne zrušiť všetky príslušné dotácie a prejsť na obnoviteľné zdroje energie;

14.v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ a členské štáty vyvinuli spoločné úsilie o dosiahnutie pokroku pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č.7, ktorým je zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých; zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je možné zabezpečiť univerzálny prístup a cenovú dostupnosť energie len prostredníctvom využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

15.zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č.7 prispeje k dosiahnutiu viacerých ďalších cieľov udržateľného rozvoja, a to aj v súvislosti s odstránením chudoby, rodovou rovnosťou, zmenou klímy, potravinovou bezpečnosťou, zdravím, vzdelávaním, udržateľnými mestami a komunitami, čistou vodou a hygienou, dôstojnými pracovnými miestami, inováciami, dopravou a utečencami;

16.zdôrazňuje, že vykonávanie cieľa udržateľného rozvoja č.7 by malo byť v súlade so spravodlivou, inkluzívnou a spravodlivou energetickou transformáciou so všeobecným prístupom k energii, ekologickými pracovnými miestami, diverzifikovanými ekonomikami, blahobytom ľudí a posilnením postavenia žien, miestnych komunít a zraniteľných skupín, aby sa na nikoho nezabudlo;

17.víta prelomovú dohodu o Zmluve o otvorenom mori, ktorej cieľom je chrániť oceány, riešiť zhoršovanie životného prostredia, bojovať proti zmene klímy a zabrániť strate biodiverzity;

á, multilateralizmus a partnerstvá

18.uznáva rozhodujúcu úlohu EÚ pri formovaní Agendy 2030 v roku 2015 a vyzýva ju a jej členské štáty, aby prijali odvážne opatrenia a poskytli vedúce postavenie na celosvetovej úrovni tým, že budú príkladom pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja, zdvojnásobia svoje úsilie o splnenie termínu a povedú politickú zmenu cieľov udržateľného rozvoja na nadchádzajúcom samite o cieľoch udržateľného rozvoja, ako je presadzovanie záväzných cieľov, povinné preskúmanie a transformačnejší prístup k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja ako celku;

19.vyzýva predsedov Európskeho parlamentu, Komisie aRady, aby predložili spoločné vyhlásenie, vktorom obnovia záväzok EÚ kplneniu Agendy 2030; zdôrazňuje, že EÚ musí zintenzívniť spoluprácu a urýchliť pokrok v oblasti cieľa udržateľného rozvoja č.17, partnerstiev za ciele; konštatuje, že EÚ má jedinečné predpoklady na urýchlenie pokroku v oblasti partnerstiev, keďže sa osvedčila ako zástanca multilateralizmu;

20.zdôrazňuje úlohu a zdroje miestnych a regionálnych orgánov, a najmä kľúčovú úlohu regiónov a miest, pričom OECD odhaduje, že 65% cieľov udržateľného rozvoja nemožno dosiahnuť bez ich koordinácie alebo zapojenia; a zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie je jednou zo základných hodnôt cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby zvýšila angažovanosť s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom;

21.pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je podstatnou požiadavkou, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom politík EÚ na chudobné a zraniteľné osoby v rozvojových krajinách a aby sa hľadali a využívali príležitosti na dosiahnutie synergií v súlade so zásadami Agendy 2030 s názvom „Na nikoho nezabudnúť“ a „Najskôr riešiť potreby tých, ktorí najviac zaostávajú“ a cieľmi udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by sa mala uplatňovať vo všetkých politikách a vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Agenda 2030 a ciele udržateľného rozvoja;

22.požaduje zásadnú zmenu pri vykonávaní súdržnosti politík v záujme rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby sa vplyvy na rozvojové krajiny riadne identifikovali a analyzovali, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom a aby sa v plnej miere využívali možné synergie na účely dosiahnutia rozvojových cieľov a cieľov udržateľného rozvoja;

23.opäť žiada, aby Európska komisia vykonala audit s cieľom zabezpečiť súlad medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami;

24.zdôrazňuje, že je potrebné lepšie komunikovať o cieľoch udržateľného rozvoja, pretože nie všetky zainteresované strany poznajú rámec a nepovažujú za prioritu ciele udržateľného rozvoja na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni, a je potrebná lepšia komunikácia, aby sa posilnil politický záväzok a zvýšilo povedomie o cieľoch udržateľného rozvoja v praxi;

25.zdôrazňuje význam rastúceho počtu mladých ľudí na globálnom Juhu pre udržateľný rozvoj; opakuje, že prístup ku kvalitnému vzdelávaniu (cieľ udržateľného rozvoja č.4) vrátane odbornej prípravy je rozhodujúcim nástrojom, ktorý umožní kontinentu posilniť postavenie rastúceho počtu mladých ľudí; silno zdôrazňuje vytvorenie silnejších väzieb medzi vzdelávaním, rozvojom zručností a zamestnanosťou, aby sa umožnil prístup k dôstojnej práci na rýchlo sa meniacom trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, sociálno-ekonomické postavenie, kultúrny pôvod a náboženstvo;

26.uznáva význam vzdelávania pre globálne občianstvo a udržateľný rozvoj ako faktora, ktorý umožňuje dosiahnutie všetkých cieľov, a vyzýva Komisiu, aby ho zahrnula medzi priority do všetkých príslušných výziev na financovanie;

27.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia napriek výzvam Európskeho parlamentu, Rady EÚ6a, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru6b a Výboru regiónov ešte stále nepredložila komplexnú stratégiu na dosiahnutie Agendy 2030, hoci na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja zostáva už len sedem rokov, a preto je potrebné ich urýchlene realizovať; trvá na tom, že Komisia by mala bezodkladne pristúpiť k prijatiu takejto stratégie; domnieva sa, že by sa v ňom mali vymedziť aspoň:

a)nový rámec riadenia pod vedením jediného komisára na vysokej úrovni, ktorý bude zodpovedný za vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých portfóliách a ktorý bude systematicky konzultovať s novou platformou viacerých zainteresovaných strán s cieľom premeniť kolektívne znalosti na kolektívnu činnosť a ktorý by mal zahŕňať regionálne a miestne samosprávy, všetky príslušné organizácie občianskej spoločnosti a vedcov;

b)revidovaný súbor konkrétnych merateľných, časovo ohraničených cieľov na úrovni EÚ akonkrétnych opatrení na ich dosiahnutie;

c)aktualizovaný systém monitorovania aukazovatele, ktoré zohľadňujú vnútorný avonkajší vplyv EÚ na globálny pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja;

d)jednotný finančný plán na dosiahnutie cieľov EÚ voblasti udržateľného rozvoja vsúvislosti suvedenými cieľmi;

e)plán pre diplomaciu EÚ voblasti cieľov udržateľného rozvoja amedzinárodnú spoluprácu pod vedením osobitného vyslanca pre ciele udržateľného rozvoja, ktorý by sa zodpovedal zodpovednému komisárovi a ktorý by podporoval konzistentnú činnosť v oblasti cieľov udržateľného rozvoja na celom svete prostredníctvom vonkajších opatrení EÚ a scieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže arovnaké podmienky;

28.zdôrazňuje, že stratégia by sa mala pravidelne revidovať amala by sa doplniť onápravné opatrenia voblastiach, vktorých sa pokrok považuje za zastavený alebo nedostatočný; žiada, aby sa vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja stalo bodom programu týždenného zasadnutia kolégia komisárov, ktoré sa koná najmenej raz za tri mesiace; naliehavo vyzýva budúce predsedníctvo Rady, aby zorganizovalo diskusiu na vysokej úrovni o tom, ako včas realizovať ciele udržateľného rozvoja, najlepšie v Rade pre všeobecné záležitosti na úrovni ministrov;

29.zdôrazňuje, že ciele udržateľného rozvoja by mali tvoriť základ európskych verejných politík a že všetky členské štáty by mali zvýšiť úroveň ambícií svojich vnútroštátnych reakcií na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja;

30.vyzýva Komisiu, aby pokračovala v reforme európskeho semestra s cieľom vyvážiť hospodárske, sociálne a environmentálne priority a lepšie prepojiť európsky semester s monitorovaním Zelenej dohody, Parížskej dohody a národných plánov obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a aby do tohto procesu zapojila miestne a regionálne samosprávy, pričom predovšetkým poznamenáva, že len veľmi málo členských štátov výslovne prepojilo svoje národné plány obnovy a odolnosti s cieľmi udržateľného rozvoja, a aby zahrnula komplexné mapovanie príslušných finančných balíkov;

31.vyzýva Komisiu, aby využívala odporúčania pre jednotlivé krajiny na systematické meranie pokroku členských štátov a na stanovenie konkrétnych návrhov na potrebné zmeny a zlepšenia vrátane odporúčaní pre ciele udržateľného rozvoja špecifické pre jednotlivé krajiny a aby pokračovala v reforme európskeho semestra s cieľom vyvážiť hospodárske, sociálne a environmentálne priority, aby bol hnacou silou dlhodobej sociálnej, environmentálnej a hospodárskej transformácie a aby sa zlepšila integrácia Agendy 2030, Európskeho piliera sociálnych práv a Európskej zelenej dohody na všetkých úrovniach;

32.zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu, národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov pri podpore vykonávania cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom európskych politík a pri zvyšovaní viditeľnosti cieľov vo verejnej diskusii; zdôrazňuje svoju kontrolu, právne predpisy a rozpočtové právomoci na podporu vykonávania Agendy 2030; preto vyzýva svoje výbory, aby do svojej legislatívnej a nelegislatívnej práce ďalej začleňovali aspekty súvisiace s cieľmi udržateľného rozvoja;

33.vyzýva tiež Parlament, aby vymenoval stáleho spravodajcu pre vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja s cieľom začleniť ich do právnych predpisov EÚ vo všetkých výboroch; víta v tejto súvislosti úsilie, ktoré vyvinula parlamentná aliancia pre ciele udržateľného rozvoja; vyzýva predsedníčku Európskeho parlamentu, aby vymenovala podpredsedu pre ciele udržateľného rozvoja s cieľom podporovať ciele udržateľného rozvoja v rámci predsedníctva a externe zastupovať Európsky parlament v oblasti cieľov udržateľného rozvoja;

34.nabáda generálny sekretariát Parlamentu, aby vypracoval hodnotenie cieľov udržateľného rozvoja Parlamentu s cieľom plne zhodnotiť jeho príspevok k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v nadväznosti na podobné záväzky iných inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že koordinácia a pravidelný štruktúrovaný dialóg v rámci inštitúcií EÚ a medzi nimi je nevyhnutná na zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ a zvýšenie účinnosti jej úsilia o splnenie Agendy 2030; preto žiada vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny a aby táto pracovná skupina prevzala zodpovednosť za koordináciu úsilia Únie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja na vnútornej a celosvetovej úrovni;

35.uznáva, že ciele udržateľného rozvoja sa musia posilniť vytvorením účinných právnych a regulačných rámcov, politík a postupov na úrovni EÚ a členských štátov na podporu ich vykonávania;

36.pripomína, že dobrovoľné vnútroštátne preskúmania sú základným kameňom rámca pre následné opatrenia a preskúmanie Agendy 2030 a kľúčovým nástrojom zodpovednosti; víta záväzok deviatich členských štátov EÚ predložiť svoju dobrovoľnú vnútroštátnu správu na politickom fóre na vysokej úrovni v roku 2023 a vyzýva všetky členské štáty, aby sa do tohto procesu zapojili v nasledujúcich rokoch; aaby náležite zohľadnili avykonali odporúčania, ktoré sa pri tejto príležitosti sformulujú; zdôrazňuje, že dobrovoľné vnútroštátne preskúmania zabezpečia zodpovednosť len vtedy, ak sa vykonávajú objektívnym spôsobom, ktorý sa zameriava na nedostatky rovnako ako na dosiahnuté výsledky;

37.vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty, ako aj tretie krajiny, aby do svojich dobrovoľných vnútroštátnych preskúmaní horizontálne a holisticky zahrnuli sociálne hospodárstvo, s uznaním kľúčovej úlohy sociálneho hospodárstva pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja; domnieva sa, že rok 2023 je pre svetové spoločenstvo okamihom prechodu od dobrovoľného podávania správ k povinnému podávaniu správ; vyzýva EÚ, aby presadzovala ďalšiu štandardizáciu vnútroštátnych a regionálnych dobrovoľných preskúmaní;

38.víta iniciatívu Komisie vypracovať a predložiť prvú dobrovoľnú správu o preskúmaní EÚ v roku 2023; zdôrazňuje význam dobrovoľného preskúmania EÚ, ktoré obsahuje:

a)opätovné potvrdenie záväzku EÚ plniť Agendu 2030 a sprievodné ciele;

b)strategický prehľad záväzkov a cieľov EÚ týkajúcich sa pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja vrátane prípadných kvantifikovaných a časovo vymedzených cieľov do roku 2030;

c)komplexné zhrnutie vnútorných a vonkajších opatrení EÚ na podporu vykonávania cieľov udržateľného rozvoja, ako aj súdržnosti politík medzi činnosťami na oboch úrovniach vrátane potenciálnych kompromisov, so zreteľom na vplyv na partnerské krajiny a pozitívny a negatívny vplyv na globálny pokrok v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ako aj na medzinárodných partnerstiev a diplomacie v oblasti cieľov udržateľného rozvoja;

d)usmernenia týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať na ďalšie vykonávanie Agendy 2030, najmä v očakávaní politických priorít Komisie na roky 2024 – 2029;

39.pripomína, že je dôležité zohľadniť regionálne a miestne hľadisko a príspevky občianskej spoločnosti počas konzultačného procesu; vyzýva Komisiu, aby do svojho európskeho dobrovoľného preskúmania zahrnula aj hľadisko sociálneho hospodárstva;

40.zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja si Agenda 2030 vyžaduje silnú úroveň spoločenskej legitimity; opakuje výzvu Komisii, aby vytvorila novú stálu platformu pre „celospoločenský“ prístup ako dôležitú inováciu pre pravidelnú a štruktúrovanú spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti, komunitnými organizáciami, súkromným sektorom (vrátane MSP), odbormi, družstvami, akademickými a výskumnými inštitúciami, regionálnymi a miestnymi samosprávami a marginalizovanými skupinami s cieľom systematicky ich zmysluplným spôsobom zapájať do procesu plnenia cieľov udržateľného rozvoja;

41.v súvislosti s plnením cieľov udržateľného rozvoja zdôrazňuje význam interdisciplinárneho prístupu a otvorenosti voči zmenám, ktorými prechádza súčasný svet, budovania povedomia prostredníctvom vzdelávania od útleho veku, podpory postojov, ktoré zohľadňujú výzvy v oblasti životného prostredia a klímy, podpory účasti na rozvojových procesoch a aktívneho občianstva;

42.zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce s partnermi na globálnom Juhu, najmä s Africkou úniou a so zástupcami miestnych a regionálnych vlád a so zástupcami občianskej spoločnosti, s cieľom vykonávať Agendu 2030 na celom svete; konštatuje, že jej realizácia umožní partnerským krajinám dosiahnuť ich vlastné rozvojové ciele (napr. Agendu 2063 Africkej únie) a posilní ich samostatnosť na ceste k spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že univerzálnosť cieľov udržateľného rozvoja ako spoločného programu predstavuje príležitosť na obnovenie dôvery a postavenie EÚ ako tvorcu mostov medzi globálnym Severom a globálnym Juhom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dostatočného zosúladenia s vlastným úsilím a miestnymi potrebami partnerských krajín, pokiaľ ide o partnerstvá v oblasti rozvojovej spolupráce;

43.zdôrazňuje, že je nevyhnutné zlepšiť účinnosť a efektívnosť európskych rozvojových politík s cieľom urýchliť realizáciu cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách; vyzýva na väčšiu angažovanosť EÚ a väčšiu konzistentnosť vo všetkých politikách a finančných nástrojoch na podporu udržateľného rozvoja; zasadzuje sa za pravidelné prehodnocovanie spoločne dohodnutých rozvojových cieľov s partnerskými krajinami a príslušnými zainteresovanými stranami z globálneho Juhu s cieľom odstrániť nedostatky;

44.zdôrazňuje, že je potrebné podporovať sociálne hospodárstvo vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, a to aj počas obchodných rokovaní; pripomína, že obchodná politika môže byť nástrojom na podporu regionálnej integrácie a stability, hospodárskeho rozvoja, migrácie, boja proti zmene klímy, ako aj na podporu mieru a bezpečnosti;

45.uznáva dôležitú úlohu partnerstva AKT – EÚ, najmä pri podpore udržateľného rozvoja v krajinách AKT a zabezpečení existencie silnejších aliancií na riešenie globálnych výziev; dôrazne podporuje čo najskoršie podpísanie novej dohody (dohoda po Dohode z Cotonou);

46.v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa musia vyhnúť negatívnym účinkom presahovania na globálny Juh, ktoré ohrozujú jeho snahu o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a ku ktorým dochádza v dôsledku hospodárskeho a technologického modelu členských štátov v minulosti; podporuje spoluprácu s globálnymi partnermi s cieľom premeniť akékoľvek negatívne presahovanie na pozitívny kolobeh;

47.žiada, aby všetky politiky EÚ podliehali povinnej kontrole cieľov udržateľného rozvoja s cieľom posúdiť všetky vplyvy a výdavky ovplyvňujúce plnenie cieľov udržateľného rozvoja na globálnom Juhu a riešiť akékoľvek negatívne účinky, a to aj prijatím zmierňujúcich opatrení a prípadnou revíziou legislatívnych aktov, a riešiť ich a zabezpečiť, aby zmena v tejto oblasti bola merateľná;

48.víta nedávnu dohodu spoluzákonodarcov o nariadení o odlesňovaní[22];

49.opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali opatrenia uvedené v nedávnom uznesení o súdržnosti politík v záujme rozvoja, s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tejto zásady a zásady nespôsobovania škody s osobitným dôrazom na obchod, financie, životné prostredie a zmenu klímy, potravinovú bezpečnosť, migráciu a bezpečnosť;

50.konštatuje, že získavanie kritických surovín potrebných na energetickú transformáciu EÚ je často spojené s potenciálne závažnými environmentálnymi vplyvmi, ako aj s potenciálnymi konfliktmi s miestnymi komunitami a porušovaním ľudských práv domorodého obyvateľstva na globálnom Juhu;

51.vyjadruje osobitné znepokojenie nad významným vplyvom určitých megaprojektov v tretích krajinách, najmä v oblasti energetiky a ťažobného priemyslu, na pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity, naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovali vysoké sociálne a environmentálne normy v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva a dohovorom MOP č. 169, najmä pokiaľ ide o uznanie zásad slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu a zvykového vlastníctva;

52.zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť a podporovať viaceré riešenia, ktoré môžu všetci aktéri v spoločnosti zaviesť na zníženie svojej uhlíkovej stopy, ako napríklad zodpovedná spotreba zdrojov (od vody po potraviny), prechod na obehové hospodárstvo, investície do zelenej energie, rozvoj zelených hodnotových reťazcov v súkromnom sektore, zvýšenie podielu zeleného verejného obstarávania, uprednostňovanie a podpora investícií do výskumného sektora zameraného na riešenia založené na biologických zdrojoch, zvýšenie podielu zelených kreditov na podporu prechodu na nízkouhlíkové podniky;

53.vyzýva EÚ, aby sa poučila z inovačných projektov realizovaných niektorými krajinami mimo EÚ, ako je iniciatíva Veľký zelený múr pod vedením afrických krajín, ktorej cieľom je obnoviť 100 miliónov hektárov v súčasnosti degradovanej pôdy do roku 2030 v celom regióne Sahel a umožniť rozvoj agroekológie a projektov obnovy;

54.zdôrazňuje, že vonkajšia a obchodná politika EÚ, ktorá má vplyv na rozvojové krajiny, musí byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a s cieľom rozvojovej spolupráce, ktorým je odstránenie chudoby, a zároveň pomáhať pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

55.zdôrazňuje, že je dôležité pracovať na rozvoji mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií (cieľ udržateľného rozvoja č.16), najmä v súčasnej situácii, ktorá je poznačená nárastom konfliktov, ako je vojna na Ukrajine po nelegálnej invázii Ruska;

56.vyzýva členské štáty EÚ a ich globálnych partnerov, aby podporovali výskum a vývoj, inovatívne ekologické technológie, budovanie kapacít a výmenu poznatkov v záujme udržateľnej, odolnej a inkluzívnej obnovy;

57.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rodové rozpočtovanie, rodovú rovnosť a aktívnu účasť žien na podpore realizácie cieľov udržateľného rozvoja, ako aj účasť rôznych menšín a pôvodného obyvateľstva;

58.zdôrazňuje, že príspevok žien k ekologickým hospodárskym činnostiam je nevyhnutný na dosiahnutie spravodlivého udržateľného rozvoja a mal by byť vnímaný a oceňovaný; verí, že aj ženy a dievčatá môžu využiť príležitosti v oblasti ekologického podnikania a stať sa skôr ekologickými zamestnávateľmi než zamestnancami;

Údaje a monitorovanie

59.opätovne vyjadruje podporu práci Eurostatu v súvislosti s ročným monitorovaním cieľov udržateľného rozvoja v EÚ; poukazuje na to, že s cieľom posúdiť pokrok členských štátov pri plnení cieľov udržateľného rozvoja sa musia zlepšiť ukazovatele udržateľného rozvoja Eurostatu, a to vyplnením medzier v prípade niektorých cieľov udržateľného rozvoja a riešením nedostatkov v informačných systémoch posilnením využívania existujúcich štatistických údajov z rôznych zdrojov a lepším meraním cezhraničného a dlhodobého distribučného vplyvu politík na územia a konkrétne marginalizované a zraniteľné skupiny v EÚ a na globálnej úrovni; považuje za nevyhnutné monitorovať pokrok pri plnení všetkých 169 čiastkových cieľov;

60.vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoj zber údajov a tiež prijali ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja a monitorovali ich vykonávanie v národných plánoch obnovy a odolnosti;

61.poukazuje na to, že ukazovatele udržateľného rozvoja Eurostatu neodrážajú realitu v praxi, pretože sa používajú na hodnotenie cieľov udržateľného rozvoja na vnútroštátnej úrovni a vo veľkej miere závisia od údajov poskytnutých národnými inštitútmi; domnieva sa preto, že by sa mali využívať aj miestne a regionálne údaje na úrovni NUTS-2 a mali by sa zakladať na merateľných, časovo ohraničených cieľoch;

62.zdôrazňuje, že Eurostatu by sa mala zabezpečiť minimálna úroveň rozčlenenia údajov a štatistických údajov, ktorá by bola bližšie zosúladená s globálnym rámcom monitorovania cieľov udržateľného rozvoja a ktorá by v prípade potreby zahŕňala geografickú polohu a demografické aspekty, pohlavie, príjem, úroveň vzdelania, vek, rasu, etnický pôvod, migračný status, zdravotné postihnutie a iné charakteristiky;

63.vyzýva členské štáty, aby OECD podávali dôkladnejšie správy o svojej rozvojovej spolupráci, aby sa vyplnila medzera v údajoch o vonkajšom vplyve EÚ na pokrok tretích krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a aby vypracovali viac ukazovateľov založených na dôkazoch v súlade s ukazovateľom presahovania založeným na spotrebe uvedeným v správe Eurostatu;

64.ďalej konštatuje, že stále nie sú k dispozícii dôležité údaje o globálnych, vnútroštátnych a regionálnych rozvojových politikách na globálnom Juhu založené na dôkazoch, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na najchudobnejšie a najviac zraniteľné a marginalizované skupiny a územia;

65.poukazuje na narušenie tvorby a presnosti údajov spôsobené globálnymi krízami; zdôrazňuje, že presné a spoľahlivé údaje sú kľúčové pre meranie pokroku a identifikáciu úzkych miest;

66.vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ a všetky členské štáty nepodávajú komplexné správy o oficiálnej rozvojovej pomoci podľa jednotlivých cieľov udržateľného rozvoja;

67.vyzýva na posilnenie a urýchlenie budovania ľudských, inštitucionálnych a infraštruktúrnych kapacít v oblasti údajov, najmä v rozvojových krajinách, a interných monitorovacích nástrojov EÚ, ako je napríklad rodový ukazovateľ alebo novozavedený ukazovateľ nerovnosti;

68.vyzýva EÚ, aby výrazne zintenzívnila technickú spoluprácu srozvojovými krajinami a technickú pomoc scieľom riešiť celosvetovú medzeru vúdajoch, ktorá vzniká vdôsledku nedostatočných monitorovacích kapacít anejednotných metodík;

69.pripomína, že vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dobrovoľných miestnych preskúmaní a dobrovoľných preskúmaní na nižšej ako celoštátnej úrovni ako prostriedkov na ďalšiu lokalizáciu cieľov udržateľného rozvoja, a teda na dosiahnutie pokroku pri ich vykonávaní;

70.vyzýva členské štáty, aby zaviedli komplexné nástroje, ako je mapovanie, na účinné vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja;

71.zdôrazňuje, že pravidelné komplexné preskúmanie pokroku dosiahnutého v rámci cieľov udržateľného rozvoja na nižšej ako vnútroštátnej a miestnej úrovni môže posilniť vertikálnu a horizontálnu súdržnosť, stimulovať miestnu účasť, uľahčiť vzájomné učenie a zdieľanie najlepších postupov medzi regiónmi a mestami na celosvetovej úrovni a prispieť k celkovému plneniu cieľov udržateľného rozvoja, a preto odporúča podporu ich plnenia na všetkých územných úrovniach;

72.v tejto súvislosti víta prácu UN-HABITAT a dôrazne podporuje prácu Spoločného výskumného centra na lokalizácii cieľov udržateľného rozvoja okrem iného prostredníctvom projektu REGIONS2030: Monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja v regiónoch EÚ – vyplnenie medzier v údajoch a Európskej príručky pre dobrovoľné miestne preskúmania cieľov udržateľného rozvoja,

73.vyzýva na vytvorenie európskej platformy pre dobrovoľné miestne preskúmania na podporu výmeny a učenia sa, ako aj partnerských prístupov v celej Európe s cieľom urýchliť plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni; navrhuje, aby sa tieto údaje začlenili do politík súdržnosti EÚ;

74.zdôrazňuje, že vykazovanie informácií oudržateľnosti podnikov análežitá starostlivosť, ak sú predmetom príslušných auditov, môžu byť dôležitým rámcom na podporu väčšej zodpovednosti vsúkromnom sektore, pokiaľ ide osociálny aenvironmentálny vplyv podnikov aich príspevok kdosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja;

75.nabáda všetkých aktérov v celej spoločnosti vrátane súkromných subjektov, aby sa zapojili do pravidelného dobrovoľného podávania správ o plnení cieľov udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje potrebu financovať odbornú prípravu zameranú na budovanie kapacít pre MSP aby sa učilo, ako plniť ciele udržateľného rozvoja v svojich každodenných činnostiach;

76.poukazuje na rastúce povedomie, že hospodársky rast meraný predovšetkým HDP má len málo spoločného s prosperitou a blahobytom a že jadrom hospodárskych systémov musí byť udržateľnosť;

77.požaduje zásadné reformy aj v metodike merania hospodárskej výkonnosti, ktorá musí riadne ukazovať pokrok na základe blaha ľudí a planéty;

78.vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila súhrnný prehľad a súbor ukazovateľov merajúcich nad rámec HDP, ako sa uvádza v 8. environmentálnom akčnom programe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele nad rámec HDP, ktoré zahŕňajú spoločenské a environmentálne faktory, a aby prehĺbila svoju spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom;

Finančný rámec

79.pripomína, že v čase prijatia cieľov udržateľného rozvoja sa všeobecne uznávala potreba prejsť pri financovaní rozvoja „od miliárd na bilióny“; je znepokojený skutočnosťou, že nedostatok vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja sa namiesto toho zvýšil z2,5 bilióna USD na 4 bilióny USD ročne[23];

80.v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu reformovaného globálneho plánu financovania cieľov udržateľného rozvoja; upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na celosvetový HDP, ktorý v súčasnosti presahuje 100biliónovUSD, a kapitalizáciu svetových trhov s akciami a pevným výnosom, ktorá sa pohybuje okolo 250biliónovUSD, sú svetové finančné zdroje dostatočné na to, aby sa výrazne posunuli smerom k odstráneniu nedostatku finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, a mali by sa na to poskytnúť, a to aj prostredníctvom spravodlivého a účinného zdaňovania a účinných medzinárodných opatrení proti daňovej konkurencii, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

81.zdôrazňuje dôležitú úlohu ODA ako katalyzátora zmien a pákového efektu na mobilizáciu iných zdrojov a pripomína, že zostáva hlavným zdrojom financovania pre najchudobnejšie krajiny a naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri plnení Agendy 2030; so znepokojením poznamenáva, že EÚ ajej členské štáty ako najväčší globálni poskytovatelia rozvojovej pomoci nedosiahli svoje kolektívne záväzky poskytnúť do roku2030 ako ODA 0,7%HND;

82.zdôrazňuje, že je potrebné, aby darcovia uprednostnili financovanie založené na grantoch, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny, vzhľadom na ich neudržateľné dlhové zaťaženie; trvá na tom, že hlavným cieľom oficiálnej rozvojovej pomoci, ako ju vymedzila OECD, by mala byť vždy podpora hospodárskeho rozvoja a blahobytu rozvojových krajín, a preto musí zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní cieľov udržateľného rozvoja;

83.zdôrazňuje, že by sa mali dodržiavať zásady účinnosti rozvoja a že ľudské práva musia v plnej miere dodržiavať všetci aktéri, ktorí využívajú kombinované financovanie a záruky;

84.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť spolupráce so súkromným sektorom, aby bola otvorená účinnej kontrole zo strany zainteresovaných strán, Parlamentu a verejnosti;

85.zdôrazňuje, že absencia plánu financovania cieľov udržateľného rozvoja bráni celkovému monitorovaniu výdavkov na ich plnenie v rámci rozpočtu EÚ; vyzýva na prijatie plánu financovania EÚ pre ciele udržateľného rozvoja v rámci revidovaného viacročného finančného rámca;

86.zdôrazňuje, že Agenda 2030 by mala usmerňovať všetky finančné nástroje EÚ a ich programovanie, najmä VFR, NDICI-Global Europe, EFSD+, hlavné nástroje EÚ na financovanie rozvoja, a tiež preskúmať synergie s programami Horizont Európa, LIFE+, InvestEU a Digitálna Európa;

87.zdôrazňuje, že plán financovania cieľov udržateľného rozvoja by sa mal zaoberať nedostatočnou rezervou v rámci okruhu 6 viacročného finančného rámca, ktorý neposkytuje dostatočné prostriedky na to, aby vonkajšia činnosť EÚ pomohla partnerským krajinám financovať ich stratégie v oblasti cieľov udržateľného rozvoja;

88.zdôrazňuje, že dôležité investičné stratégie EÚ, ako je Global Gateway, musia byť jasne orientované na potrebu vykonávania Agendy 2030 s jej zásadou nezabudnúť na nikoho a na žiadne miesto a musia byť plne posúdené z hľadiska celého sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozmeru; obáva sa, že Global Gateway nemá jasný mandát na rozvoj a že jeho projektovanie a plánovanie nemá dostatok transparentnosti a verejnej kontroly; kritizuje, že nie sú k dispozícii nové finančné prostriedky a spolieha sa na súkromné financovanie, ktoré je vo svojej podstate averzné voči riziku, a preto nedokáže ako prvé osloviť najzaostalejšie krajiny;

89.zdôrazňuje, že strednodobé preskúmanie nástroja NDICI–Globálna Európa poskytuje príležitosť posúdiť príspevok EÚ k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja na celom svete a opätovne potvrdzuje svoju podporu Agende 2030 stanovením jasných a merateľných záväzkov na nadchádzajúce roky;

90.pripomína povinnosť Komisie uvedenú v nariadení o taxonómii[24] uverejniť správu s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti nad rámec environmentálne udržateľných hospodárskych činností vrátane iných cieľov udržateľnosti, ako sú sociálne ciele; zdôrazňuje, že by to pomohlo pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a Európskej zelenej dohody, pričom by sa zohľadnila situácia mikropodnikov a MSP;

91.uznáva vedúcu úlohu EIB v rámci Európskej zelenej dohody a udržateľného modrého hospodárstva a jej významný príspevok k hospodárskej reakcii EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19; vyzýva EÚ, aby ďalej maximalizovala potenciál EIB ako nástroja na posilnenie strategickej autonómie EÚ, dosiahnutie jej cieľov udržateľného rozvoja a presadzovanie jej zahraničnopolitických záujmov a priorít vo vzťahoch s krajinami mimo EÚ;

92.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné požadovať od finančných inštitúcií, aby definovali a prijali stratégie a ciele na zosúladenie finančných portfólií a iných aktív s cieľmi udržateľného rozvoja a aby pravidelne podávali správy o pokroku, okrem iného v kontexte svojich správ o environmentálnom, sociálnom a správnom dosahu;

93.zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol rozpočet EÚ v súlade so 17cieľmi udržateľného rozvoja a ich príslušnými čiastkovými cieľmi; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti osobitnej metodiky na sledovanie výdavkov na ciele udržateľného rozvoja v rozpočte EÚ, ktorá by dopĺňala už zavedené metodiky sledovania klímy a biodiverzity; požaduje komplexné zmapovanie finančného krytia existujúcich a budúcich politík, programov a fondov EÚ vrátane investícií a štrukturálnych reforiem vykonávaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na zabezpečenie súdržnosti s cieľmi Agendy 2030;

94.zdôrazňuje, že primerané financovanie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, najmä v rozvojových krajinách, si vyžaduje dôkladnú revíziu globálnej finančnej štruktúry s cieľom zosúladiť všetky jej časti s Agendou 2030 pre globálny rozvoj, Parížskou dohodou o opatreniach v oblasti klímy a globálnym rámcom pre biodiverzitu;

95.vyzýva na urýchlené sfunkčnenie fondu pre straty a škody dohodnutého na konferencii COP 27 a na rýchle nasmerovanie nových finančných záväzkov tam, kde sú najviac potrebné;

96.naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju angažovanosť a spoločne pracovali na potrebných reformách Medzinárodného menového fondu, skupiny Svetovej banky a multilaterálnych rozvojových bánk s cieľom prispôsobiť vízie a prevádzkové modely týchto finančných inštitúcií tak, aby sa zameriavali na posilnenie boja proti chudobe a rastúcej nerovnosti a na podporu spravodlivej a udržateľnej dvojitej transformácie;

97.vyjadruje poľutovanie nad tým, že štrukturálne reformy presadzované MMF a Svetovou bankou prispeli k oslabeniu schopnosti rozvojových krajín podporovať verejné politiky zamerané na boj proti chudobe a na posilnenie systémov vzdelávania a zdravotníctva;

98.naliehavo vyzýva Komisiu aby sledovala nesúlady vo výdavkoch a identifikovala a postupne zrušila všetky dotácie škodlivé pre životné prostredie, ako to vyžaduje všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2030;

99.poukazuje na potrebu presmerovať zvláštne práva čerpania MMF do rozvojových krajín a multilaterálnych rozvojových bánk s cieľom zvýšiť investičnú kapacitu v rámci cieľov udržateľného rozvoja bez vytvárania ďalšieho dlhu; zdôrazňuje potrebu zlepšiť podmienky poskytovania úverov zo strany multilaterálnych rozvojových bánk vrátane nižších úrokových sadzieb a dlhodobejších úverov;

100.v tejto súvislosti dôrazne víta Bridgetownskú iniciatívu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa počas roka 2023 konštruktívne a aktívne zapájali do príslušných diskusií na medzinárodných fórach, aby bolo možné rýchlo dosiahnuť ambiciózne reformy;

101.v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v júni 2023 sa v Paríži uskutoční samit o novom globálnom finančnom pakte, ktorý umožní podporiť inkluzívny prístup spájajúci všetky príslušné zainteresované strany; vyzýva EÚ a medzinárodných partnerov, aby sa počas tohto medzinárodného samitu v plnej miere zapojili do skutočných záväzkov a opatrení, aby uľahčili zraniteľným krajinám prístup k finančným prostriedkom, ktoré potrebujú na riešenie dôsledkov súčasných a budúcich kríz, a aby vykonávali Agendu 2030 a vytvorili z nej príležitosť na vytvorenie novej zmluvy medzi severom a juhom;

102.uznáva význam a potenciál rozvojových bánk členských štátov a iných európskych rozvojových finančných inštitúcií; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť súkromný sektor v rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike, a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri poskytovaní služieb v tejto oblasti rozvojovej spolupráce;

103.vyzýva na účinnejšie šírenie informácií o možnostiach financovania, ktoré môžu byť podnikom k dispozícii na podporu realizácie strategických plánov týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni zo strany Európskej investičnej banky;

104.nabáda súkromný sektor a multilaterálne finančné inštitúcie, aby naďalej podporovali krajiny, ktorých hospodárstva boli zasiahnuté pandémiou COVID-19, s cieľom dosiahnuť udržateľnú, odolnú a inkluzívnu obnovu;

105.je znepokojený skutočnosťou, že najmenej rozvinuté krajiny neboli schopné financovať vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja už pred pandémiou COVID-19 a vojnou na Ukrajine a teraz potrebujú ešte väčšiu finančnú podporu; zdôrazňuje, že viac ako polovica zo 69 krajín sveta so strednými a nízkymi príjmami čelí buď dlhovej kríze, alebo vysokému riziku vzniku dlhovej krízy; s hlbokým znepokojením konštatuje, že podľa OSN 25rozvojových krajín minulo v roku 2022 viac ako 20% celkových verejných príjmov na zaplatenie zahraničného dlhu, zatiaľ čo 16najviac zadlžených krajín dnes dlhuje súkromným veriteľom viac ako 30% verejného a verejne garantovaného vonkajšieho dlhu; zdôrazňuje, že vysoké náklady rozvojových krajín na pôžičky brzdia investície do cieľov udržateľného rozvoja;

106.zdôrazňuje potrebu rýchleho úsilia o globálne odpustenie dlhu rozvojových krajín, aby sa skoncovalo so syndrómom „príliš málo a príliš neskoro“ a zbytočným zhoršovaním dlhovej situácie, ako aj potrebu systémových zmien smerom k multilaterálnemu poriadku založenému na pravidlách, ktorý by bol schopný predchádzať novým dlhovým krízam;

107.opätovne vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so všetkými hlavnými medzinárodnými aktérmi a dotknutými krajinami vypracovala skutočnú stratégiu na záchranu rozvojových krajín pred nadmerným zadlžením; vyzýva najmä na vytvorenie mnohostranného mechanizmu riešenia dlhov pod záštitou OSN;

108.konštatuje, že spoločný dlhový rámec stále neposkytuje konkrétne odpustenie dlhu, a žiada posilnenú iniciatívu multilaterálneho odpustenia dlhu s účinným mechanizmom na zapojenie súkromných veriteľov, odpustenie dlhu výmenou za dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a opatrenia v oblasti klímy (dlhové swapy), opatrenia na uľahčenie koordinácie nový zmlúv o pôžičkách a prijatie automatického pozastavenia dlhu v prípade vopred vymedzených šokov;

109.víta úsilie generálneho tajomníka OSN o podporu Podnetu na splnenie cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, ktorý vyzýva na dodatočnú likviditu, účinnú reštrukturalizáciu dlhu a rozšírenie financovania rozvoja s cieľom uvoľniť značný fiškálny priestor v rozvojových ekonomikách a reformovať globálnu medzinárodnú finančnú architektúru; žiada, aby EÚ a jej členské štáty spoločne reagovali na iniciatívu SDG Stimulus a aby bezodkladne začali s súbežnou prípravou návrhov na takýto plán;

110.poukazuje na relevantnosť svojho uznesenia zo 17. apríla 2018 s názvom Zlepšenie udržateľnosti dlhu rozvojových krajín[25], ktorá sa len zvýšila, keďže nové tlaky a nedostatok primeraných opatrení teraz vedú k novej veľkej dlhovej kríze; opätovne potvrdzuje výzvy uvedené v tomto uznesení na systematické zvažovanie potrieb zdrojov v kontexte ľudských práv vrátane práva na rozvoj a stanovenie priorít týchto potrieb, na vytvorenie medzinárodného mechanizmu splácania dlhov, na transformáciu zásad Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) na podporu zodpovedného poskytovania a prijímania úverov na právne záväzné a vynútiteľné nástroje, na sankcionovanie veriteľov, ktorí poskytujú úvery zjavne skorumpovaným vládam alebo v rozpore so zákonom ustanoveným národným parlamentom štátu, ktorý si požičiava;

111.uznáva význam mobilizácie domácich zdrojov v rozvojových krajinách štrukturálne výzvy spojené s ich mobilizáciou a upozorňuje na skutočnosť, že to závisí od priaznivého medzinárodného prostredia; pripomína, že nezákonné finančné toky a daňové raje majú vážny vplyv na fiškálny priestor rozvojových krajín a vážne narúšajú právny štát a inštitucionálnu odolnosť v týchto krajinách, čo je základným predpokladom dosiahnutia udržateľného rozvoja;

112.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v boji proti praktikám daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam vrátane zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s rozvojovými krajinami v daňových záležitostiach s cieľom umožniť im posilniť mobilizáciu verejných zdrojov a aby prevzali iniciatívu a presadzovali zriadenie medzivládnej komisie OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach na boj proti nezákonným finančným odlivom a cezhraničným daňovým únikom a zatvorenie daňových rajov;

113.opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejných a súkromných investícií a verejno-súkromných partnerstiev pri zvyšovaní investícií do rozvoja v rozvojových krajinách a najmenej rozvinutých krajinách, kde sú potreby najväčšie, pri odstraňovaní ročného nedostatku vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja vo výške 4 bilióny USD; vyzýva preto Komisiu, aby sa zapojila do hĺbkových diskusií a do spolupráce so súkromným sektorom s cieľom podporiť súkromné financovanie;

114.zároveň varuje aj pred súvisiacimi rizikami, napríklad narušením všeobecného prístupu ku kvalitným kritickým verejným službám (ako je zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálna ochrana alebo miestna výroba energie z obnoviteľných zdrojov) alebo nadmernou kompenzáciou pre súkromných investorov; v tejto súvislosti konštatuje, že celkové dôkazy o účinnosti rozvoja dotovania súkromných investícií sú naďalej nedostatočné a v súčasnosti chýbajú dôkazy o tom, že kombinované financovanie malo veľký vplyv na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

115.preto vyzýva EÚ, aby presadzovala nový prístup v oblasti zmiešaného financovania, ktorý by bol založený na vplyve zameranom na ciele udržateľného rozvoja, spravodlivom rozdelení rizík a odmien, jasných mechanizmoch zodpovednosti a súdržných sociálnych a environmentálnych normách v súlade s akčným programom z Addis Abeby, a uprednostňovala partnerstvá s domácimi podnikmi v najmenej rozvinutých krajinách, ktoré sledujú udržateľné a inkluzívne obchodné modely;

116.zdôrazňuje úlohu súkromnej filantropie pri financovaní udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vo svojich vnútorných politikách, ako aj vo vzťahoch s tretími krajinami podporovala lepší rámec pre nadácie;

117.pripomína, že rozvojové krajiny sú historicky zraniteľné voči vonkajším otrasom v dôsledku úzkych vývozných základní a menej diverzifikovaných ekonomík; zdôrazňuje preto, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je napredovať v globálnom hodnotovom reťazci prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie a prejsť od výrobného modelu orientovaného na vývoz smerom k rozvoju založenému na domácich a regionálnych trhoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu multilaterálnych fór a inštitúcií pri presadzovaní týchto cieľov s cieľom využiť odolnosť a zvýšiť národnú alebo regionálnu autonómiu pri výrobe základných tovarov a služieb;

118.uznáva úlohu miestnych mikropodnikov, malých astredných podnikov, družstiev, inkluzívnych podnikateľských modelov avýskumných ústavov ako hybnej sily rastu, zamestnanosti amiestnej inovácie, ktoré prispejú ksplneniu cieľov udržateľného rozvoja;

Odvetvové politiky súvisiace s cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré sa preskúmajú na politickom fóre na vysokej úrovni v roku 2023

119.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rôznych odvetvových oblastiach EÚ pretrváva mnoho prípadov nesúladu politík, najmä v oblasti potravín, energetiky, obchodu a daňovej politiky, čo má obzvlášť znepokojujúce negatívne dôsledky pre rozvojové krajiny;

120.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k cenovo dostupnému a čistému vykurovaniu a elektrine; zdôrazňuje, že zníženie dopytu po energii prostredníctvom zvýšenia energetickej efektívnosti budov, spotrebného tovaru a dopravy môže tiež prispieť k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 °C, ako sa zaviazalo v Parížskej dohode, a zároveň podporiť globálne ciele v oblasti zdravia, vzdelávania, chudoby, zamestnanosti a potravinovej bezpečnosti;

121.zdôrazňuje, že v súčasnosti žije v mestách 70% obyvateľov EÚ a predpokladá sa, že v roku 2050 to bude takmer 84%; preto zdôrazňuje význam udržateľného rozvoja miest v EÚ, okrem iného aj prostredníctvom: prechodu od osobných automobilov k udržateľnejším druhom dopravy, ako je kvalitná a cenovo dostupná verejná doprava, chôdza a cyklistika; ambicióznej vlny obnovy, ktorej cieľom je obnoviť fond budov v EÚ, a tým znížiť spotrebu energie a emisie, znížiť účty za energiu, vytvoriť miestne pracovné miesta a zabezpečiť bezpečnejšie a zdravšie budovy pre život ľudí; a vytvárania a rozširovania zelenej a modrej infraštruktúry v mestách, ktorá slúži na zníženie znečistenia ovzdušia, vody a hluku, poskytuje ochranu pred povodňami, suchom a horúčavami a poskytuje útočisko pre prírodu, ako aj rekreačné možnosti pre ľudí;

122.zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť všeobecný prístup k energii pre všetkých v krajinách globálneho Juhu; trvá na potrebe podporovať obnoviteľné decentralizované riešenia, ako sú systémy mimosieťového pripojenia, minisiete asiete malého rozsahu, aby knim mohli mať prístup všetky zložky obyvateľstva vrozvojových krajinách, hlavne chudobné avidiecke obyvateľstvo; vyzýva Európsku úniu, aby vodľahlých oblastiach snedostatočným pokrytím elektrickou energiou finančne aj technicky zamerala svoje snahy na tieto riešenia malého rozsahu;

123.berie na vedomie návrh Komisie uzavrieť nové dohody o uľahčení udržateľných investícií; zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o rokovania so svojimi partnermi s cieľom vypracovať udržateľné dohody o obchode a spolupráci, ktoré podporujú právo každej strany na reguláciu (vrátane možnosti obmedziť vývoz surovín, ak je to odôvodnené cieľmi udržateľného rozvoja), vytvárajú pridanú hodnotu pre obe strany a zároveň zabezpečujú vysokú úroveň ochrany klímy a ľudských práv;

124.pripomína, že strata biodiverzity a ekosystémových služieb ohrozí pokrok v približne 80% hodnotených cieľov udržateľného rozvoja OSN, a vyzýva EÚ, aby sa zaoberala základnými príčinami straty biodiverzity a začlenila záväzky týkajúce sa ochrany, obnovy a udržateľného využívania zdrojov do širších rozvojových politík; pripomína, že ekologická obnova má zásadný význam pri uplatňovaní prístupu „jedno zdravie“; zdôrazňuje, že úsilie o ochranu prírody nesmie porušovať ľudské práva, najmä práva pôvodných obyvateľov a miestnych spoločenstiev; preto vyzýva EÚ, aby vypracovala program ochrany prírody v spolupráci s miestnymi spoločenstvami, pôvodnými obyvateľmi a ženami, ako aj inými marginalizovanými skupinami, a tak skutočne prispela k boju proti odlesňovaniu a strate biodiverzity;

Vyhliadky do budúcnosti

125.opakuje, že ciele udržateľného rozvoja sú jediným celosvetovo dohodnutým a komplexným súborom cieľov týkajúcich sa veľkých výziev pre vyspelé a rozvojové krajiny, ktoré nás čakajú, a Agenda 2030 by preto mala slúžiť ako usmernenie na zvládnutie súčasných neistôt; dôrazne sa zasadzuje za cieľ udržateľného rozvoja 17. (partnerstvo pre ciele) na naliehavú revitalizáciu globálnych partnerstiev, najmä medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou v snahe o realizáciu Agendy 2030; zdôrazňuje príležitosť, ktorú poskytujú ciele udržateľného rozvoja na vytvorenie skutočného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky sústredeného na ľudí a planétu a na dosiahnutie udržateľného sveta po roku 2030;

126.navrhuje, aby OSN naliehala na všetky členské štáty, aby podporili zavedenie konkrétnych harmonogramov a plánov vykonávania, ktoré by boli pre signatárske štáty záväzné do roku 2030 a neskôr; okrem toho vyzýva OSN, aby v dostatočnom predstihu pripravila stratégiu po prijatí Agendy 2030;

°

°°

127.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade aKomisii, ako aj generálnemu tajomníkovi OSN a predsedovi Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.



DÔVODOVÁ SPRÁVA

Keďže do termínu na realizáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja zostáva len 6,5 roka, je mimoriadne dôležité, aby EÚ preukázala vedúce postavenie pri ich vykonávaní na celosvetovej aj regionálnej úrovni. Medzinárodné spoločenstvo čelí mnohým krízam, ako je pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine a núdzové situácie v oblasti klímy a biodiverzity, a konštatuje globálny negatívny vplyv na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja. Napriek určitému pokroku v niektorých cieľoch udržateľného rozvoja pred krízami sa trendy už niekoľko rokov za sebou obracajú, čo vedie k zvýšenej chudobe a nerovnosti, kríze cien potravín, zhoršovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. V tejto súvislosti je dôležité, aby spoluspravodajcovia zdôraznili, že Agenda 2030 a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja sú kľúčovými nástrojmi na riešenie týchto výziev a že slúžia ako globálny kompas sociálne a environmentálne spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, a hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky.

Rok 2023 je kľúčovým rokom pre preskúmanie cieľov udržateľného rozvoja a impulz na ich realizáciu do roku 2030, a to najmä tým, že EÚ predložila svoju prvú správu o dobrovoľnom preskúmaní na politickom fóre na vysokej úrovni v júli 2023, a preto, že v septembri 2023 sa uskutoční globálny samit o cieľoch udržateľného rozvoja, čiže v polovici obdobia ich vykonávania. Fórum na vysokej úrovni je hlavnou platformou OSN pre udržateľný rozvoj a zohráva ústrednú úlohu pri nadviazaní na Agendu 2030 a cieľoch udržateľného rozvoja a pri ich globálnom preskúmaní. Tohtoročné fórum na vysokej úrovni bude venované urýchleniu obnovy po koronavíruse (COVID-19) a úplnému vykonávaniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach.

Aktualizácia stavu na polceste

Cieľom tejto správy je prispieť k celkovému úsiliu EÚ o plnenie cieľov udržateľného rozvoja a predložiť niekoľko odporúčaní. Polovica obdobia je pre EÚ kľúčovým momentom na to, aby svoje ambície premietla do konkrétnych stratégií a opatrení zintenzívnením svojho úsilia. á slúži aj na prípravu delegácie Európskeho parlamentu na politickom fóre na vysokej úrovni v júli 2023.

V tejto súvislosti sa správa zameriava na strednodobý stav plnenia cieľov udržateľného rozvoja, na otázky správy vecí verejných, multilateralizmu a partnerstiev, ďalej sa zaoberá dostupnosťou údajov a monitorovacích nástrojov, po ktorých nasledujú odporúčania týkajúce sa finančného rámca, a poskytuje celkový výhľad do budúcnosti.

á, multilateralizmus a partnerstvá

EÚ zohrala významnú úlohu pri vytváraní Agendy 2030 v roku 2015, a preto nesie veľkú zodpovednosť za jej oživenie na celosvetovej úrovni, pričom ide príkladom. Na dosiahnutie cieľov Agendy 2030 je potrebná komplexná európska stratégia. V správe sa vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nepredložila takúto zastrešujúcu stratégiu úplného vykonávania cieľov udržateľného rozvoja, ako na to vyzval Európsky parlament vo svojom uznesení z 23. júna 2022 a v záveroch Rady. Je potrebná širšia koordinácia v rámci inštitúcií EÚ, lepšie zapojenie Európskeho parlamentu a konkrétne nástroje na konzultácie s občianskou spoločnosťou. Prvé dobrovoľné preskúmanie EÚ v roku 2023 je veľmi vítaným krokom, ktorý Parlament podporuje napriek hlbokému poľutovaniu nad nedostatočným zapojením Parlamentu do jeho príprav.

Okrem toho sa v správe kladie veľký dôraz na potrebu lepšej spolupráce s globálnymi partnerskými krajinami. V tejto súvislosti sa EÚ a jej členské štáty musia vyhnúť negatívnym účinkom presahovania na úkor globálneho Juhu a zabezpečiť, aby všetky politiky EÚ podliehali povinnej kontrole cieľov udržateľného rozvoja, aby sa dali lepšie pochopiť a riešiť akékoľvek negatívne účinky.

Údaje a monitorovanie

Existuje značný nedostatok údajov o globálnej, regionálnej a vnútroštátnej rozvojovej politike na globálnom Juhu, najmä o najchudobnejších a najviac marginalizovaných krajinách, čo sťažuje monitorovanie plnenia cieľov udržateľného rozvoja. EÚ musí tiež zlepšiť zber údajov a konkrétnejšie systém ukazovateľov udržateľného rozvoja Eurostatu, ktorý sa musí zlepšiť vyplnením medzier v niektorých cieľoch udržateľného rozvoja s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny.

Finančný rámec

Ako sa už roky pozoruje, financovanie cieľov udržateľného rozvoja je hlavnou výzvou pri ich vykonávaní. V čase prijatia cieľov udržateľného rozvoja sa všeobecne uznávala potreba prejsť pri financovaní rozvoja „od miliárd na bilióny“ ; Medzera vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja však naďalej rastie alarmujúcou mierou z 2,5 bilióna USD na 4 bilióny USD ročne.

Pandémia COVID-19 a jej hospodársky vplyv vo veľkej miere prispeli k presunu priorít a zvráteniu predchádzajúceho pokroku v súvislosti s Agendou 2030. Potreby financovania sú čoraz väčšie, ale zdroje sú menšie, čo podriaďuje ciele udržateľného rozvoja tzv. nožnicovému efektu.

Spoluspravodajcovia preto navrhujú niekoľko opatrení s cieľom odstrániť medzeru vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja. Okrem výzvy, aby EÚ prijala svoj vlastný plán financovania cieľov udržateľného rozvoja, sa v nich vyzýva na prijatie globálneho stimulačného balíka pre ciele udržateľného rozvoja. V správe sa okrem toho zdôrazňuje potreba dôkladného prepracovania globálnej finančnej štruktúry, účinných opatrení na odpustenie dlhu pre rozvojové krajiny a boja proti nezákonným finančným odlevom a daňovým rajom.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Článok 58 – Postup spoločných výborov

dátum oznámenia na schôdzi

16.2.2023

Dátum prijatia

23.5.2023

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

65

11

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Eric Andrieu, Maria Arena, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Stéphane Bijoux, Dominique Bilde, Malin Björk, Michael Bloss, Mercedes Bresso, Udo Bullmann, Delara Burkhardt, Mohammed Chahim, Antoni Comín i Oliveres, Elisabetta De Blasis, Esther de Lange, Heléne Fritzon, Malte Gallée, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Teuvo Hakkarainen, Pierrette Herzberger-Fofana, Martin Hojsík, György Hölvényi, Adam Jarubas, Rasa Juknevičienė, Karin Karlsbro, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Javi López, Karsten Lucke, César Luena, Erik Marquardt, Marina Mesure, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Ljudmila Novak, Janina Ochojska, Nikos Papandreou, Jutta Paulus, Francesca Peppucci, Jessica Polfjärd, Michèle Rivasi, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Christian Sagartz, Silvia Sardone, Günther Sidl, Tomas Tobé, Edina Tóth, Achille Variati, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Bernhard Zimniok

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

João Albuquerque, Milan Brglez, Asger Christensen, Gianantonio Da Re, Margarita de la Pisa Carrión, Rosa Estaràs Ferragut, Nicolás González Casares, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Marisa Matias, Max Orville, Demetris Papadakis, Rovana Plumb, Robert Roos, Sarah Wiener

Náhradníci (čl.209 ods.7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karolin Braunsberger-Reinhold, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Claude Gruffat, Markus Pieper, Rob Rooken


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VGESTORSKOM VÝBORE

65

+

NI

Antoni Comín i Oliveres, Edina Tóth

PPE

Bartosz Arłukowicz, Rosa Estaràs Ferragut, Adam Jarubas, Rasa Juknevičienė, Radan Kanev, Ewa Kopacz, Stelios Kympouropoulos, Esther de Lange, Dolors Montserrat, Ljudmila Novak, Janina Ochojska, Francesca Peppucci, Jessica Polfjärd, Christian Sagartz, Tomas Tobé, Pernille Weiss

Renew

Barry Andrews, Stéphane Bijoux, Asger Christensen, Charles Goerens, Martin Hojsík, Karin Karlsbro, Max Orville, María Soraya Rodríguez Ramos, Emma Wiesner, Michal Wiezik

S&D

João Albuquerque, Eric Andrieu, Maria Arena, Mercedes Bresso, Milan Brglez, Udo Bullmann, Delara Burkhardt, Mohammed Chahim, Heléne Fritzon, Mónica Silvana González, Nicolás González Casares, Javi López, Karsten Lucke, César Luena, Alessandra Moretti, Demetris Papadakis, Nikos Papandreou, Rovana Plumb, Sándor Rónai, Günther Sidl, Achille Variati, Petar Vitanov

The Left

Malin Björk, Marisa Matias, Marina Mesure, Mick Wallace

Verts/ALE

Margrete Auken, Michael Bloss, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Malte Gallée, Claude Gruffat, Pierrette Herzberger-Fofana, Erik Marquardt, Jutta Paulus, Michèle Rivasi, Sarah Wiener

11

-

ECR

Teuvo Hakkarainen, Joanna Kopcińska, Margarita de la Pisa Carrión, Rob Rooken, Robert Roos, Alexandr Vondra

ID

Bernhard Zimniok

PPE

Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Karolin Braunsberger-Reinhold, Markus Pieper

5

0

ID

Dominique Bilde, Gianantonio Da Re, Elisabetta De Blasis, Silvia Sardone

PPE

György Hölvényi

Vysvetlenie použitých znakov:

+:za

-:proti

0:zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 12. júna 2023
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia