合法博彩网站

Eur贸psky parlament,

鈥撎�听so zrete木om na ozn谩menie Komisie z 28.听novembra 2018 s n谩zvom 膶ist谩 plan茅ta pre v拧etk媒ch听鈥撎鼸ur贸pska dlhodob谩 strategick谩 v铆zia pre prosperuj煤ce, modern茅, konkurencieschopn茅 a klimaticky neutr谩lne hospod谩rstvo (),

鈥撎�听so zrete木om na R谩mcov媒 dohovor Organiz谩cie Spojen媒ch n谩rodov o听zmene kl铆my (膹alej len 鈥濽NFCCC鈥�) a听Kj贸tsky protokol k听tomuto dohovoru,

鈥撎�听so zrete木om na Par铆啪sku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a听21. konferenciu zmluvn媒ch str谩n UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvn媒ch str谩n, ktor谩 sl煤啪ila ako stretnutie zmluvn媒ch str谩n Kj贸tskeho protokolu (CMP 11) a ktor谩 sa konala od 30. novembra do听11. decembra 2015 v Par铆啪i vo Franc煤zsku,

鈥撎�听so zrete木om na 24. konferenciu zmluvn媒ch str谩n UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvn媒ch str谩n Kj贸tskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. 膷as钮 prv茅ho zasadnutia konferencie zmluvn媒ch str谩n, ktor茅 bolo z谩rove艌 sch么dzou zmluvn媒ch str谩n Par铆啪skej dohody (CMA1.3), ktor茅 sa konalo v Katoviciach v Po木sku od 2. 鈥� 14.听decembra 2018,

鈥撎�听so zrete木om na program trvalo udr啪ate木n茅ho rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udr啪ate木n茅ho rozvoja,

鈥撎�听so zrete木om na svoje uznesenie z 25. okt贸bra 2018 o听Konferencii OSN o听zmene kl铆my 2018 v Katoviciach, Po木sko (COP 24)[1],

鈥撎�听so zrete木om na osobitn煤 spr谩vu Medzivl谩dneho panelu o zmene kl铆my (IPCC) s n谩zvom Glob谩lne otep木ovanie o 1,5听掳C, jej piatu hodnotiacu spr谩vu (AR5) a jej s煤hrnn煤 spr谩vu,

鈥撎�听so zrete木om na deviatu spr谩vu OSN o medzer谩ch v oblasti emisi铆 (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

鈥撎�听so zrete木om na 膷l谩nok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.听听uzn谩va, 啪e v谩啪ne rizik谩 zmeny kl铆my s煤 v centre z谩ujmu na拧ich ob膷anov; podporuje demon拧tr谩cie, najm盲 vo forme klimatick媒ch pochodov a 拧kolsk媒ch 拧trajkov, ktor茅 zvy拧uj煤 informovanos钮 o t媒chto klimatick媒ch rizik谩ch; uzn谩va, 啪e 木udia v celej Eur贸pe, najm盲 mlad拧ia gener谩cia, 啪iaci a 拧tudenti, s煤 hlboko znepokojen铆 nedostato膷n媒m 煤sil铆m vl谩d v Eur贸pe o zabezpe膷enie udr啪ate木nej bud煤cnosti; v铆ta v媒zvy t媒chto aktivistov na zv媒拧enie amb铆ci铆 v oblasti kl铆my a 啪iada n谩rodn茅, region谩lne a miestne vl谩dy, ako aj vl谩dy E脷, aby podnikli konkr茅tne a r媒chle kroky s cie木om neprekro膷i钮 klimatick媒 limit 1,5听掳C;

2.听听zd么raz艌uje, 啪e eur贸pski ob膷ania u啪 膷elia priamym d么sledkom zmeny kl铆my; zd么raz艌uje, 啪e pod木a Eur贸pskej environment谩lnej agent煤ry priemern茅 ro膷n茅 straty sp么soben茅 po膷as铆m a extr茅mami s煤visiacimi s kl铆mou v 脷nii dosiahli v rokoch 2010 a啪 2016 pribli啪ne 12,8听mili谩rd EUR a 啪e ak sa neprijm煤 啪iadne opatrenia, klimatick茅 拧kody v E脷 m么啪u do roku 2080 dosiahnu钮 minim谩lne 190听mili谩rd EUR, 膷o zodpoved谩 poklesu 煤rovne blahobytu o 1,8听% jej s煤膷asn茅ho HDP; zd么raz艌uje, 啪e v r谩mci scen谩ra vysok媒ch emisi铆 by sa ro膷n茅 n谩klady v d么sledku povodn铆 v E脷 mohli do roku 2100 zv媒拧i钮 na 1 bili贸n EUR a 啪e katastrofy sp么soben茅 po膷as铆m by mohli postihn煤钮 pribli啪ne dve tretiny eur贸pskych ob膷anov do roku 2100 v porovnan铆 s听5听% v s煤膷asnosti; 膹alej zd么raz艌uje, 啪e pod木a Eur贸pskej environment谩lnej agent煤ry bude do roku 2030 50听% os铆dlen媒ch oblast铆 v E脷 postihnut媒ch v谩啪nym nedostatkom vody;

3.听听zd么raz艌uje, 啪e osobitn谩 spr谩va IPCC o glob谩lnom otep木ovan铆 o 1,5听掳C (膹alej len 鈥瀞pr谩va IPCC) predstavuje najkomplexnej拧ie a najaktu谩lnej拧ie hodnotenie sp么sobov zmier艌ovania v s煤lade s Par铆啪skou dohodou;

4.听听zd么raz艌uje, 啪e pod木a osobitnej spr谩vy IPCC obmedzenie glob谩lneho otep木ovania na 1,5听掳C bez ak茅hoko木vek alebo len obmedzen茅ho prekro膷enia znamen谩 dosiahnutie nulovej bilancie glob谩lnych emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov najnesk么r do roku 2067 a zn铆啪enie glob谩lnych emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov do roku 2030 na maxim谩lne 27,4听GtCO2eq ro膷ne; zd么raz艌uje, 啪e vzh木adom na tieto zistenia ako glob谩lneho l铆dra a s cie木om zaru膷i钮 mo啪nos钮 udr啪a钮 n谩rast glob谩lnej teploty pod 1,5听掳C do roku 2100, je potrebn茅, aby sa 脷nia usilovala dosiahnu钮 nulov煤 bilanciu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov 膷o najsk么r a najnesk么r do roku 2050;

5.听听vyjadruje znepokojenie v听s煤vislosti so spr谩vou Programu OSN pre 啪ivotn茅 prostredie o medzer谩ch v oblasti emisi铆 z roku 2018 (Emissions Gap Report), v ktorej sa uv谩dza, 啪e vn煤tro拧t谩tne stanoven茅 pr铆spevky v媒razne prevy拧uj煤 limit oteplenia pod 2听掳C stanoven媒 v Par铆啪skej dohode a poved煤 namiesto toho k odhadovan茅mu n谩rastu teploty o听3,2听掳C[2] do roku 2100; zd么raz艌uje, 啪e je naliehavo potrebn茅, aby v拧etky strany UNFCCC zv媒拧ili svoje klimatick茅 amb铆cie do roku 2020;

6.听听v铆ta zverejnenie ozn谩menia Komisie s n谩zvom 膶ist谩 plan茅ta pre v拧etk媒ch听鈥撎鼸ur贸pska dlhodob谩 strategick谩 v铆zia pre prosperuj煤ce, modern茅, konkurencieschopn茅 a klimaticky neutr谩lne hospod谩rstvo, v ktorom sa zd么raz艌uj煤 pr铆le啪itosti a v媒zvy, ktor茅 prin谩拧a transform谩cia smerom k hospod谩rstvu s nulov媒mi emisiami sklen铆kov媒ch plynov eur贸pskym ob膷anom a eur贸pskemu hospod谩rstvu a z h木adiska vytv谩rania pracovn媒ch miest v 脷nii, a stanovuje z谩klad pre 拧irok煤 diskusiu, na ktorej sa z煤膷ast艌uj煤 in拧tit煤cie E脷, n谩rodn茅 parlamenty, podnikate木sk媒 sektor, mimovl谩dne organiz谩cie, mest谩 a komunity, ako aj ob膷ania;

7.听听podporuje cie木 dosiahnutia nulovej bilancie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov do roku 2050 a听vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby v r谩mci bud煤cej diskusie o Eur贸pe na osobitnom samite E脷 v Sibiu v m谩ji 2019 schv谩lili strat茅giu na dosiahnutie tohto cie木a; vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby sa zaviazali splni钮 po啪adovan茅 amb铆cie v z谩ujme dosiahnutia tohto cie木a;

8.听听domnieva sa, 啪e Eur贸pa m么啪e smerova钮 k nulovej bilancii emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov presunut铆m invest铆ci铆 do inovat铆vnych technologick媒ch rie拧en铆, posilnen铆m postavenia ob膷anov a p么soben铆m v k木煤膷ov媒ch oblastiach, ako je energetika, priemyseln谩 politika, doprava, po木nohospod谩rstvo a v媒skum, a z谩rove艌 zabezpe膷i钮 vytv谩ranie pracovn媒ch miest a soci谩lnu spravodlivos钮 pre spravodliv媒 prechod;

Sp么soby dosiahnutia cie木ov eur贸pskej strat茅gie nulov媒ch emisi铆 do polovice storo膷ia

9.听听poznamen谩va, 啪e strat茅gia nulovej bilancie emisi铆 E脷 predstavuje osem sp么sobov hospod谩rskej, technologickej a soci谩lnej premeny, ktor煤 脷nia potrebuje na splnenie dlhodob茅ho teplotn茅ho cie木a Par铆啪skej dohody; kon拧tatuje, 啪e iba dva z nich by 脷nii umo啪nili dosiahnu钮 najnesk么r do roku 2050 nulov煤 bilanciu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; zd么raz艌uje, 啪e si to vy啪aduje ur媒chlen煤 akciu a zna膷n茅 煤silie na v拧etk媒ch 煤rovniach, a to od miestnej a region谩lnej 煤rovne a啪 po vn煤tro拧t谩tnu a eur贸psku 煤rove艌 a zapojenie v拧etk媒ch neverejn媒ch subjektov; uzn谩va, 啪e region谩lne a miestne stanoven茅 pr铆spevky by mohli by钮 d么le啪it媒mi n谩strojmi na preklenutie medzery v oblasti emisi铆; pripom铆na povinnos钮 膷lensk媒ch 拧t谩tov prija钮 dlhodob茅 vn煤tro拧t谩tne strat茅gie stanoven茅 v nariaden铆 o riaden铆 energetickej 煤nie[3]; vyz媒va preto 膷lensk茅 拧t谩ty, aby stanovili jasn茅 kr谩tkodob茅 a dlhodob茅 ciele a politiky, ktor茅 bud煤 v s煤lade s cie木mi Par铆啪skej dohody, a aby poskytovali investi膷n煤 podporu pre sp么soby dosiahnutia nulovej bilancie emisi铆;

10.听听zd么raz艌uje, 啪e prv谩 kateg贸ria sp么sobov predstaven媒ch v strat茅gi铆 sa zameriava na zn铆啪enie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov (GHG) do roku 2050 len o pribli啪ne 80听% v porovnan铆 s 煤rov艌ami z roku 1990; so znepokojen铆m kon拧tatuje, 啪e t谩to amb铆cia sa nach谩dza na spodnej 煤rovni udr啪ania glob谩lneho otep木ovania pod hranicou 2听掳C, a preto nie je v s煤lade s Par铆啪skym cie木om udr啪a钮 ho v媒razne pod 2听掳C ani s bud煤cim cie木om ni啪拧铆m ako 1,5听掳C;

11.听听zd么raz艌uje, 啪e prechod na 膷ist煤 energiu stimuluje moderniz谩ciu eur贸pskeho hospod谩rstva a prinesie eur贸pskym ob膷anom spolo膷ensk媒 a environment谩lny pr铆nos; poukazuje na to, 啪e pod木a odhadov Komisie sa o膷ak谩va v媒raznej拧铆 n谩rast HDP E脷, ak sa napln铆 scen谩r s nulov媒mi emisiami, ne啪 v pr铆pade scen谩ru s men拧铆m obmedzen铆m emisi铆; domnieva sa, 啪e ne膷innos钮 by bola z膹aleka najn谩kladnej拧铆m scen谩rom a viedla by nielen k mas铆vnemu zn铆啪eniu HDP v Eur贸pe, ale aj k 膹al拧iemu zv媒拧eniu hospod谩rskych nerovnost铆 medzi 膷lensk媒mi 拧t谩tmi a听regi贸nmi a v r谩mci nich, ke膹啪e sa o膷ak谩va, 啪e niektor茅 膷lensk茅 拧t谩ty zasiahnu d么sledky ne膷innosti v媒raznej拧ie ne啪 ostatn茅;

12.听听so znepokojen铆m kon拧tatuje, 啪e z谩vislos钮 E脷 od dovozu energie je v听s煤膷asnosti pribli啪ne 55听%; zd么raz艌uje, 啪e pod木a scen谩ra nulovej bilancie emisi铆 by t谩to z谩vislos钮 klesla na 20听% do roku 2050, 膷o by malo pozit铆vny vplyv na obchodn煤 bilanciu a geopolitick煤 poz铆ciu E脷; kon拧tatuje, 啪e kumulat铆vne 煤spory pri n谩kladoch na dovoz fos铆lnych pal铆v v rokoch 2031 鈥� 2050 by predstavovali pribli啪ne 2 a啪 3 bili贸ny EUR, ktor茅 by sa mohli pou啪i钮 na in茅 priority pre eur贸pskych ob膷anov;

13.听听zd么raz艌uje, 啪e zn铆啪en铆m zne膷istenia ovzdu拧ia v r谩mci scen谩ra nulovej bilancie emisi铆 by sa zn铆啪ila miera pred膷asn媒ch 煤mrt铆 na jemn茅 tuh茅 膷astice o听viac ako 40听%; kon拧tatuje, 啪e v r谩mci tak茅hoto scen谩ra by sa 拧kody na zdrav铆 zn铆啪ili o pribli啪ne 200听mili谩rd EUR ro膷ne;

14.听听v铆ta za膷lenenie dvoch sp么sobov, ktor媒ch cie木om je dosiahnu钮 do roku 2050 nulov煤 bilanciu emisi铆 GHG, a to, 啪e ich Komisia podporuje, a pova啪uje cie木 do polovice storo膷ia za jedin媒, ktor媒 je v s煤lade so z谩v盲zkami 脷nie vypl媒vaj煤cimi z Par铆啪skej dohody; vyjadruje po木utovanie nad skuto膷nos钮ou, 啪e sa v r谩mci strat茅gie nezv谩啪ili 啪iadne sp么soby na dosiahnutie nulov媒ch emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov pred rokom 2050;

15.听听vyjadruje po木utovanie nad t媒m, 啪e ch媒ba sp么sob na dosiahnutie nulov媒ch emisi铆 za predpokladu, 啪e sa do roku 2050 zavedie syst茅m plne zalo啪en媒 na obnovite木n媒ch zdrojoch; naliehavo preto vyz媒va Komisiu, aby 膷o najsk么r predlo啪ila dopl艌uj煤ci scen谩r pre 100听% obnovite木n茅 zdroje do roku 2050;

16.听听poznamen谩va, 啪e tieto sp么soby zah艜艌aj煤 vyu啪铆vanie nieko木k媒ch technol贸gi铆 odstra艌ovania oxidu uhli膷it茅ho, a to aj prostredn铆ctvom zachyt谩vania a ukladania (CCS) alebo zachyt谩vania a vyu啪铆vania (CCU) oxidu uhli膷it茅ho a priameho zachyt谩vania vzduchu, ktor茅 e拧te musia preuk谩za钮 svoju uskuto膷nite木nos钮; domnieva sa v拧ak, 啪e v strat茅gii nulovej bilancie emisi铆 E脷 by sa malo uprednostni钮 priame zni啪ovanie emisi铆 a opatrenia na zachovanie a posilnenie prirodzen媒ch z谩chytov a z谩sobn铆kov E脷, pri膷om v pr铆pade, 啪e nie s煤 k dispoz铆cii 啪iadne mo啪nosti na priame zni啪ovanie emisi铆 alebo prirodzen茅 odstr谩nenie uhl铆ka, by sa mala zameriava钮 iba na pou啪铆vanie technol贸gi铆 na odstra艌ovanie uhl铆ka; domnieva sa, 啪e ak sa m谩 脷nia vyhn煤钮 technol贸gi谩m na odstra艌ovanie oxidu uhli膷it茅ho, ktor茅 by predstavovali zna膷n茅 rizik谩 pre ekosyst茅my, biodiverzitu a potravinov煤 bezpe膷nos钮, bud煤 do roku 2030 potrebn茅 膹al拧ie zn铆啪enia emisi铆, ako sa kon拧tatuje v spr谩ve IPCC o glob谩lnom otep木ovan铆 o 1,5听掳C;

Soci谩lne aspekty zmeny kl铆my a spravodliv媒 prechod

17.听听v铆ta tvrdenie Komisie, 啪e nulov茅 emisie s煤 mo啪n茅 bez toho, aby do拧lo k 膷ist媒m strat谩m pracovn媒ch miest, a berie pozit铆vne na vedomie podrobn茅 pos煤denie prechodu v energeticky n谩ro膷n媒ch priemyseln媒ch odvetviach; zd么raz艌uje, 啪e ak sa bude vhodne rie拧i钮 s primeranou podporou pre najzranite木nej拧ie regi贸ny, odvetvia a ob膷anov, spravodliv媒 prechod na nulov茅 emisie GHG m谩 potenci谩l vytvori钮 nov茅 pracovn茅 miesta v 脷nii 鈥� zamestnanos钮 v celom hospod谩rstve sa v r谩mci scen谩ra nulovej bilancie emisi铆 zv媒拧i o 2,1听mili贸na pracovn媒ch miest do roku 2050 v porovnan铆 so zv媒拧en铆m zamestnanosti o 1,3听mili贸na pracovn媒ch miest v r谩mci scen谩ra zn铆啪enia emisi铆 o 80听%; domnieva sa preto, 啪e Komisia by v r谩mci Panor谩my zru膷nost铆 E脷 mala vypracova钮 audit obnoven媒ch zru膷nost铆 na z谩klade region谩lnych 煤dajov o potreb谩ch zru膷nost铆 pre klimaticky neutr谩lnu Eur贸pu s cie木om zabezpe膷i钮 spravodliv媒 prechod pre ob膷anov E脷 a podpori钮 najzranite木nej拧ie regi贸ny, ktor媒ch hospod谩rstva z谩visia od 膷innost铆 s煤visiacich so sektormi a technol贸giami, ktor媒ch pokles sa o膷ak谩va alebo ktor茅 v bud煤cnosti bud煤 musie钮 prejs钮 transform谩ciou, a podporova钮 木ud铆 v rekvalifik谩cii na perspekt铆vne, kvalitn茅 pracovn茅 miesta v t媒ch ist媒ch regi贸noch;

18.听听zd么raz艌uje, 啪e prechod by mal by钮 spravodliv媒 pre v拧etky 膷asti spolo膷nosti; poznamen谩va, 啪e si to vy啪aduje pochopenie spravodliv茅ho prechodu, ktor媒 zah艜艌a negat铆vne a pozit铆vne vplyvy spojen茅 so zr媒chlen媒mi opatreniami v oblasti kl铆my, ako s煤 straty pracovn媒ch miest a nov茅 pracovn茅 pr铆le啪itosti, ako aj d么sledky oneskorenia opatren铆 v oblasti kl铆my;

19.听听v tejto s煤vislosti zd么raz艌uje, 啪e strat茅gie na v拧etk媒ch 煤rovniach, 拧it茅 na mieru a dostato膷ne financovan茅, sa bud煤 musie钮 vyprac煤va钮 na z谩klade inkluz铆vnych procesov a听v 煤zkej spolupr谩ci s miestnymi a region谩lnymi verejn媒mi org谩nmi, odbormi, vzdel谩vac铆mi in拧tit煤ciami, organiz谩ciami ob膷ianskej spolo膷nosti a s煤kromn媒m sektorom, aby sa zabezpe膷ili spravodliv茅 a rovnak茅 pr铆le啪itosti pre v拧etk媒ch eur贸pskych ob膷anov v tomto prechode;

20.听听zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅, aby v拧etky politiky E脷 prispievali k soci谩lnemu pokroku a soci谩lnej spravodlivosti; zd么raz艌uje najm盲 naliehav煤 potrebu zabezpe膷i钮 spravodliv茅 pr铆spevky od najv盲膷拧铆ch zne膷is钮ovate木ov vr谩tane boja proti da艌ov媒m 煤nikom a agres铆vnemu da艌ov茅mu pl谩novaniu zo strany podnikov; zd么raz艌uje, 啪e na zabezpe膷enie politick茅ho prijatia v拧etk媒mi ob膷anmi je d么le啪it茅 zoh木adni钮 distribu膷n茅 煤膷inky polit铆k s煤visiacich s klimatick媒mi zmenami a dekarboniz谩ciou, najm盲 na 木ud铆 s n铆zkymi pr铆jmami;

21.听听zd么raz艌uje mno啪stvo pr铆nosov, ktor茅 bude ma钮 klimaticky neutr谩lna spolo膷nos钮 na verejn茅 zdravie, a to z听h木adiska 煤spory n谩kladov na starostlivos钮 a听men拧ej z谩钮a啪e v syst茅moch poistenia a verejn茅ho zdravia, ku ktor媒m ned么jde, ako aj na v拧eobecn茅 dobr茅 啪ivotn茅 podmienky eur贸pskych ob膷anov v膹aka posilnenej biodiverzite, zn铆啪eniu zne膷istenia ovzdu拧ia a zmierneniu vystavenia zne膷is钮uj煤cim l谩tkam;

22.听听pripom铆na, 啪e pribli啪ne 50 a啪 125 mili贸nov eur贸pskych ob膷anov je v s煤膷asnosti ohrozen媒ch energetickou chudobou[4]; zd么raz艌uje, 啪e energetick媒 prechod m么啪e neprimerane ovplyvni钮 木ud铆 s n铆zkymi pr铆jmami a v盲膷拧mi zv媒拧i钮 energetick煤 chudobu; uzn谩va, 啪e energetick谩 politika mus铆 zah艜艌a钮 soci谩lny rozmer a zabezpe膷i钮, aby sa na nikoho nezabudlo; vyz媒va 膷lensk茅 拧t谩ty, aby prijali opatrenie zameran茅 na bud煤cnos钮 s cie木om zabezpe膷i钮 spravodliv媒 energetick媒 prechod a pr铆stup k energii pre v拧etk媒ch ob膷anov E脷;

23.听听domnieva sa, 啪e mlad铆 木udia s煤 膷oraz viac informovan铆 o听soci谩lnych a听environment谩lnych ot谩zkach a maj煤 moc zmeni钮 na拧u spolo膷nos钮 tak, aby bola v bud煤cnosti odoln谩 vo膷i zmene kl铆my, a 啪e vzdel谩vanie mlad媒ch 木ud铆 predstavuje jeden z听naj煤膷innej拧铆ch n谩strojov na boj proti zmene kl铆my; zd么raz艌uje potrebu akt铆vne zap谩ja钮 mlad拧ie gener谩cie do budovania medzin谩rodn媒ch, medzikult煤rnych a medzigenera膷n媒ch vz钮ahov, ktor茅 podporuj煤 kult煤rnu zmenu napom谩haj煤cu glob谩lne 煤silie o dosiahnutie udr啪ate木nej拧ej bud煤cnosti;

24.听听zd么raz艌uje, 啪e za膷lenenie a 煤膷as钮 eur贸pskych ob膷anov s煤 nevyhnutn茅, aby Eur贸pa dosiahla najnesk么r do roku 2050 nulov煤 bilanciu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; 啪iada v拧etky 煤rovne vn煤tro拧t谩tnej, region谩lnej a miestnej samospr谩vy, aby zaviedli konkr茅tne opatrenia na stimulovanie a u木ah膷ovanie 煤膷asti ob膷anov a v媒menu najlep拧铆ch postupov pri prechode na hospod谩rstvo s nulov媒mi emisiami;

Strednodob茅 ciele

25.听听uzn谩va, 啪e desa钮ro膷ie medzi rokmi 2020 a 2030 bude najd么le啪itej拧ie, ak m谩 E脷 dosiahnu钮 nulov茅 emisie do roku 2050; vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby podporili siln媒 strednodob媒 cie木 pre rok 2030, ke膹啪e je to potrebn茅 na zabezpe膷enie dostato膷nej investi膷nej stability na trhu, na pln茅 vyu啪itie potenci谩lu technologick媒ch inov谩ci铆 a na zv媒拧enie pr铆le啪itost铆 eur贸pskych podnikov sta钮 sa l铆drami na glob谩lnom trhu;

26.听听zd么raz艌uje, 啪e na dosiahnutie nulov媒ch emisi铆 GHG do roku 2050 n谩kladovo najefekt铆vnej拧铆m sp么sobom bude potrebn茅 v媒razne zv媒拧i钮 煤rove艌 amb铆ci铆 do roku 2030; domnieva sa, 啪e je nanajv媒拧 d么le啪it茅, aby 脷nia najnesk么r po膷as samitu OSN o kl铆me v septembri 2019 v New Yorku vyslala jasn媒 sign谩l, 啪e je pripraven谩 prehodnoti钮 svoj pr铆spevok k Par铆啪skej dohode;

27.听听podporuje aktualiz谩ciu NDC 脷nie o听cie木 pre cel茅 hospod谩rstvo spo膷铆vaj煤ci v听zn铆啪en铆 dom谩cich emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov do roku 2030 aspo艌 o听60听% v听porovnan铆 s听煤rov艌ami z听roku 1990; vyz媒va preto Radu, aby na osobitnom samite E脷 v Sibiu v m谩ji 2019 preto schv谩lila spolo膷n煤 poz铆ciu, aby 脷nia mohla n谩le啪ite zv媒拧i钮 煤rove艌 amb铆ci铆 svojich vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov, maj煤c na zreteli samit OSN o kl铆me v septembri 2019;

28.听听domnieva sa, 啪e Komisia by mala vyu啪i钮 presk煤mania bal铆ka opatren铆 v oblasti kl铆my do roku 2030, najnesk么r t媒ch v roku 2022 a啪 2024, a 膹al拧铆ch pr铆slu拧n媒ch pr谩vnych predpisov, predlo啪i钮 legislat铆vne n谩vrhy na zv媒拧enie 煤rovne amb铆ci铆 v s煤lade s aktualizovan媒mi vn煤tro拧t谩tne stanoven媒m pr铆spevkami a cie木om nulovej bilancie emisi铆; domnieva sa, 啪e nedostatok amb铆ci铆 do roku 2030 by obmedzil bud煤ce mo啪nosti, 膷o by mohlo zah艜艌a钮 dostupnos钮 ur膷it媒ch mo啪nost铆 n谩kladovo efekt铆vnej dekarboniz谩cie; domnieva sa, 啪e tieto presk煤mania s煤 d么le啪it媒mi m铆木nikmi na zabezpe膷enie z谩v盲zkov E脷 v oblasti kl铆my;

29.听听domnieva sa, 啪e v z谩ujme 膹al拧ieho zabezpe膷enia v盲膷拧ej stability a zvidite木nenia investorov bude prospe拧n茅, aby si E脷 stanovila aj 膹al拧铆 priebe啪n媒 cie木 zn铆啪enia emisi铆 do roku 2040;

30.听听domnieva sa, 啪e je potrebn茅 pravidelne presk煤ma钮 strat茅giu nulovej bilancie emisi铆 E脷; domnieva sa, 啪e tak茅to presk煤manie by malo vych谩dza钮 z听p盲钮ro膷n茅ho glob谩lneho hodnotenia, ako sa uv谩dza v Par铆啪skej dohode, a malo by zoh木adni钮 technologick媒 a spolo膷ensk媒 v媒voj, ako aj vstupy ne拧t谩tnych akt茅rov a Eur贸pskeho parlamentu;

Pr铆spevok odvetv铆

31.听听zd么raz艌uje, 啪e bilancia emisi铆 sa bude musie钮 zn铆啪i钮 takmer na nulu vo v拧etk媒ch odvetviach hospod谩rstva, 膷o by malo prispie钮 k spolo膷n茅mu 煤siliu o zn铆啪enie emisi铆; vyz媒va preto Komisiu, aby vypracovala sp么soby, ako dosiahnu钮 klimatick煤 neutralitu vo v拧etk媒ch odvetviach; v tejto s煤vislosti zd么raz艌uje v媒znam z谩sady zne膷is钮ovate木 plat铆;

32.听听zd么raz艌uje v媒znam prijatia integrovan茅ho, medziodvetvov茅ho pr铆stupu s cie木om u木ah膷i钮 煤silie v oblasti dekarboniz谩cie v r谩mci energetick茅ho syst茅mu a 膹al拧铆ch s煤visiacich sektorov a profitova钮 zo zv媒拧enej efekt铆vnosti; zd么raz艌uje 煤stredn煤 煤lohu energetickej efekt铆vnosti a obnovite木n媒ch zdrojov energie pri prechode na hospod谩rstvo s nulov媒mi emisiami; uzn谩va, 啪e integr谩cia energetick茅ho syst茅mu m么啪e prinies钮 v盲膷拧iu flexibilitu, vy拧拧iu 煤膷innos钮 syst茅mu, v盲膷拧iu spotrebu energie z obnovite木n媒ch zdrojov vo v拧etk媒ch nosi膷och energie a nakoniec n谩kladovo efekt铆vny energetick媒 prechod;

33.听听vyz媒va Komisiu, aby predlo啪ila ambici贸znu priemyseln煤 strat茅giu E脷, ktor谩 zoh木adn铆 ekologick茅 limity na拧ej plan茅ty a podpor铆 spravodliv媒 prechod v拧etk媒ch odvetv铆 vr谩tane energeticky n谩ro膷n媒ch priemyseln媒ch odvetv铆 na听nulov煤 bilanciu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; s煤hlas铆 so strategick媒mi oblas钮ami, ktor茅 ur膷ila Komisia a ktor茅 si vy啪aduj煤 spolo膷n茅 opatrenia;

34.听听domnieva sa, 啪e E脷 by mala nahradi钮 existuj煤ce opatrenia t媒kaj煤ce sa 煤niku uhl铆ka politikami, ktor茅 internalizuj煤 v拧etky n谩klady spojen茅 s emisiami sklen铆kov媒ch plynov; v tejto s煤vislosti vyz媒va Komisiu, aby presk煤mala 煤膷innos钮 a kompatibilitu s pravidlami Svetovej obchodnej organiz谩cie, mechanizmami na 煤pravu dan铆 z uhl铆ka medzi jednotliv媒mi 拧t谩tmi v oblasti dovozu aj v媒vozu, a aby Parlamentu a Rade 膷o najsk么r predlo啪ila legislat铆vny n谩vrh;

35.听听je presved膷en媒, 啪e prosperita, glob谩lna priemyseln谩 konkurencieschopnos钮 a politika v oblasti zmeny kl铆my sa navz谩jom posil艌uj煤; pripom铆na, 啪e t媒m, 啪e sa stane s煤膷as钮ou prv茅ho ve木k茅ho hospod谩rstva, ktor茅 sa bude usilova钮 o klimatick煤 neutralitu, eur贸pske podniky bud煤 m么c钮 z铆ska钮 v媒hodu prvenstva na medzin谩rodn媒ch trhoch, aby sa stali celosvetov媒mi l铆drami v oblasti trvalo udr啪ate木nej v媒roby efekt铆vne vyu啪铆vaj煤cej zdroje; zd么raz艌uje, 啪e oneskoren茅 alebo nedostato膷n茅 opatrenia na dosiahnutie nulovej bilancie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov najnesk么r do roku 2050 bud煤 vies钮 k听ekologick媒m, hospod谩rskym a soci谩lne neod么vodnite木n媒m n谩kladom a bud煤 煤膷inne br谩ni钮 bud煤cej konkurencieschopnosti eur贸pskeho priemyseln茅ho odvetvia;

36.听听kon拧tatuje, 啪e viacero rozv铆jaj煤cich sa trhov si z铆skava tak茅 postavenie, aby zohr谩vali d么le啪it煤 煤lohu pri uspokojovan铆 potrieb glob谩lneho trhu po膷as prechodu na hospod谩rstvo s nulov媒mi emisiami sklen铆kov媒ch plynov, napr铆klad pokia木 ide o dopravu s nulov媒mi emisiami a energiu z听obnovite木n媒ch zdrojov; zd么raz艌uje, 啪e E脷 ako hospod谩rstvo mus铆 aj na膹alej zauj铆ma钮 ved煤ce postavenie v听oblasti ekologick媒ch inov谩ci铆 a invest铆ci铆 do ekologick媒ch technol贸gi铆; je presved膷en媒, 啪e ved煤ce postavenie E脷 v oblasti energie z obnovite木n媒ch zdrojov a energetickej 煤膷innosti demon拧truje v in媒ch 膷astiach sveta, 啪e prechod na 膷ist煤 energiu je mo啪n媒 aj prospe拧n媒 nad r谩mec boja proti zmene kl铆my;

37.听听kon拧tatuje, 啪e v听spr谩ve Komisie z roku 2018 o cen谩ch energie a听n谩kladoch na 艌u v Eur贸pe sa zd么raz艌uje pretrv谩vaj煤ca vysok谩 miera vystavenia E脷 nest谩lym a rast煤cim cen谩m fos铆lnych pal铆v a o膷ak谩va sa, 啪e bud煤ce n谩klady na v媒robu elektrickej energie sa zv媒拧ia v pr铆pade elektrickej energie vyrobenej z听fos铆lnych pal铆v a zn铆啪ia v pr铆pade energie z obnovite木n媒ch zdrojov; zd么raz艌uje, 啪e n谩klady na dovoz energie do E脷 sa v roku 2017 zv媒拧ili o 26听% na 266 mili谩rd EUR, a to najm盲 v d么sledku rast煤cich cien ropy; kon拧tatuje, 啪e v听spr谩ve sa odhaduje, 啪e rast cien ropy m谩 negat铆vny vplyv na rast v听E脷 (-0,4听% HDP v roku 2017) a na infl谩ciu (+0,6);

38.听听pripom铆na, 啪e 71听% celkovej energie sa vyu啪铆va len na vykurovanie priestorov; s煤hlas铆 s Komisiou, 啪e energeticky efekt铆vne domy sa stan煤 normou v klimaticky neutr谩lnej E脷, 膷o prinesie v拧etk媒m Eur贸panom lep拧ie zdravie a pohodlie;

39.听听domnieva sa, 啪e k木煤膷ov媒m prvkom na zn铆啪enie emisi铆 GHG bude technologick媒 v媒voj a rie拧enia, energetick谩 efekt铆vnos钮 v ponuke aj dopyte, udr啪ate木n谩 energia z obnovite木n媒ch zdrojov v sektore dopravy, budov, vykurovania a chladenia a energetiky, ako aj z谩sady obehov茅ho hospod谩rstva; v tejto s煤vislosti zd么raz艌uje v媒znam strat茅gi铆 拧pecifick媒ch pre jednotliv茅 technol贸gie;

40.听听zd么raz艌uje, 啪e emisie z priemyseln媒ch procesov sa musia rie拧i钮 v omnoho v盲膷拧ej miere; poukazuje na to, 啪e pod木a osobitnej spr谩vy IPCC o otep木ovan铆 o 1,5听掳C mus铆 priemysel do roku 2050 zn铆啪i钮 svoje emisie uhl铆ka o 65听% 鈥� 90听% v porovnan铆 s rokom 2010;

41.听听po啪aduje vysoko energeticky efekt铆vny syst茅m plne zalo啪en媒 na obnovite木n媒ch zdrojoch a 啪iada Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby v tejto s煤vislosti prijali v拧etky potrebn茅 opatrenia, ke膹啪e to bude ma钮 dosah na v拧etky hospod谩rske odvetvia;

42.听听zd么raz艌uje pr铆nos energetickej efekt铆vnosti pre bezpe膷nos钮 dod谩vok, konkurencieschopnos钮 hospod谩rstva, ochranu 啪ivotn茅ho prostredia, zn铆啪enie 煤膷tov za energie a zlep拧enie kvality domov; potvrdzuje d么le啪it煤 煤lohu energetickej efekt铆vnosti pri vytv谩ran铆 podnikate木sk媒ch pr铆le啪itost铆 a zamestnanosti, ako aj jej glob谩lny a region谩lny pr铆nos; v tejto s煤vislosti pripom铆na, 啪e v r谩mci nariadenia o riaden铆 energetickej 煤nie sa zaviedla z谩sada prvoradosti energetickej efekt铆vnosti, a 啪e jej uplat艌ovanie by sa malo v plnej miere vyu啪铆va钮 v celom energetickom re钮azci a malo by sa pova啪ova钮 za z谩klad pre ak媒ko木vek sp么sob na dosiahnutie cie木a nulov媒ch emisi铆 do roku 2050;

43.听听zd么raz艌uje, 啪e sp么soby otep木ovania o 1,5听掳C so bez ak茅hoko木vek alebo len obmedzen茅ho prekro膷enia, analyzovan茅 v osobitnej spr谩va IPCC o otep木ovan铆 o 1,5听掳C, pripisuj煤 ve木mi rozdielne 煤lohy zav谩dzaniu zachyt谩vania a ukladania/zachyt谩vania a vyu啪铆vania oxidu uhli膷it茅ho, ktor茅 siahaj煤 od nula do 300听kumulat铆vnych emisi铆 GtCO₂ ukladan媒ch do roku 2050; domnieva sa, 啪e ukladanie emisi铆 CO₂ by sa nemalo vykon谩va钮 v odvetviach, v ktor媒ch existuj煤 dostato膷n茅 alternat铆vy zni啪ovania emisi铆, ako v pr铆pade odvetvia energetiky; uzn谩va 煤lohu, ktor煤 by zachyt谩vanie a vyu啪铆vanie oxidu uhli膷it茅ho mohlo zohr谩va钮 pri zni啪ovan铆 emisi铆 v niektor媒ch priemyseln媒ch procesoch, ale so znepokojen铆m kon拧tatuje, 啪e mnoh茅 technol贸gie na zachyt谩vanie a vyu啪铆vanie oxidu uhli膷it茅ho v s煤膷asnosti neprin谩拧aj煤 trval茅 zni啪ovanie emisi铆;

44.听听zd么raz艌uje, 啪e smernica o ekodizajne[5] v媒znamne prispieva k dosahovaniu cie木ov E脷 v oblasti kl铆my zni啪ovan铆m emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov o 320听mili贸nov ton ekvivalentov CO₂ ro膷ne a 啪e sa odhaduje, 啪e do roku 2020 spotrebitelia E脷 v膹aka smernici u拧etria spolu a啪 112听mili谩rd听EUR alebo ka啪doro膷ne okolo 490听EUR na dom谩cnos钮; 啪iada o regul谩ciu dodato膷n媒ch v媒robkov v r谩mci smernice o ekodizajne vr谩tane tabletov a smartf贸nov a o to, aby sa s煤膷asn茅 normy aktualizovali s cie木om zoh木adni钮 technologick媒 v媒voj;

45.听听zd么raz艌uje potrebu bezodkladne realizova钮 energetick煤 煤niu a bal铆k opatren铆 v oblasti 膷istej energie s cie木om u木ah膷i钮 invest铆cie tam, kde mo啪no vyr谩ba钮 膷o najviac energie z obnovite木n媒ch zdrojov a podnieti钮 akt铆vnu 煤膷as钮 ob膷anov s cie木om ur媒chli钮 energetick媒 prechod na uhl铆kovo neutr谩lne a udr啪ate木n茅 hospod谩rstvo a z谩rove艌 zn铆啪i钮 energetick煤 chudobu; pova啪uje za nevyhnutn茅 zv媒拧i钮 煤rove艌 vz谩jomn茅ho prepojenia medzi 膷lensk媒mi 拧t谩tmi, a to aj podporou v盲膷拧ieho po膷tu cezhrani膷n媒ch re啪imov podpory;

46.听听poukazuje na to, 啪e strat茅gia potvrdzuje, 啪e emisie GHG z odvetvia dopravy s煤 st谩le na vzostupe a 啪e s煤膷asn茅 politiky nebud煤 sta膷i钮 na dekarboniz谩ciu odvetvia dopravy do roku 2050; zd么raz艌uje potrebu vybudova钮 udr啪ate木n媒 dopravn媒 syst茅m v E脷, ktor媒 bude spo膷铆va钮 na troch hlavn媒ch pilieroch: prevencia, prechod na in媒 druh dopravy a zlep拧enie efekt铆vnosti; zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅 zabezpe膷i钮 najm盲 prechod z leteckej dopravy na 啪elezni膷n煤 a听smerova钮 k verejnej doprave a spolo膷nej mobilite; kon拧tatuje, 啪e cestn谩 doprava prispieva pribli啪ne jednou p盲tinou k听celkov媒m emisi谩m oxidu uhli膷it茅ho v E脷; vyz媒va preto 膷lensk茅 拧t谩ty a Komisiu, aby podnikli rozhodn茅 kroky s cie木om umo啪ni钮 vo v拧etk媒ch 膷lensk媒ch 拧t谩toch pr铆stup k vozidl谩m s nulov媒mi a n铆zkymi emisiami a s煤膷asne zabr谩ni钮 zv媒拧en茅mu vyu啪铆vaniu star媒ch, vysoko zne膷is钮uj煤cich vozidiel v 膷lensk媒ch 拧t谩toch s n铆zkymi pr铆jmami; 啪iada, aby sa predaj osobn媒ch automobilov a 木ahk媒ch 煤啪itkov媒ch vozidiel s motormi s vn煤torn媒m spa木ovan铆m v E脷 postupne zru拧il najnesk么r do roku 2035; 膹alej zd么raz艌uje 煤lohu inteligentn媒ch technol贸gi铆, ako je infra拧trukt煤ra inteligentn茅ho dob铆jania, s cie木om vytvori钮 synergie medzi elektrifik谩ciou dopravy a zaveden铆m obnovite木n媒ch zdrojov energie;

47.听听zd么raz艌uje, 啪e k听dosiahnutiu klimatickej neutrality hospod谩rstva E脷 ako celku musia prispie钮 v拧etky odvetvia vr谩tane medzin谩rodnej leteckej a lodnej dopravy; kon拧tatuje, 啪e anal媒za Komisie ukazuje, 啪e aj keby sa s煤膷asn茅 glob谩lne ciele a听opatrenia pl谩novan茅 Medzin谩rodnou n谩mornou organiz谩ciou Medzin谩rodnou organiz谩ciou civiln茅ho letectva vykon谩vali v plnej miere, nedosiahne sa nimi nevyhnutn茅 zn铆啪enie emisi铆, a 啪e s煤 potrebn茅 膹al拧ie v媒znamn茅 opatrenia v s煤lade s听cie木om dosiahnu钮 nulov煤 bilanciu emisi铆 v celom hospod谩rstve; zd么raz艌uje potrebu invest铆ci铆 do technol贸gi铆 s nulov媒m a n铆zkym obsahom uhl铆ka v t媒chto odvetviach; vyz媒va Komisiu, aby v t媒chto sektoroch zaviedla do praxe z谩sadu 鈥瀦ne膷is钮ovate木 plat铆鈥�, najm盲 pokia木 ide o zda艌ovanie keroz铆nu a ceny leteniek; pripom铆na, 啪e sa predpoklad谩, 啪e emisie sklen铆kov媒ch plynov z medzin谩rodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zv媒拧ia a啪 o 250听%; v铆ta skuto膷nos钮, 啪e sektor medzin谩rodnej lodnej dopravy si stanovil vlastn媒 absol煤tny cie木 zn铆啪enia emisi铆 GHG; so znepokojen铆m kon拧tatuje, 啪e sa nedosiahol dostato膷n媒 pokrok, pokia木 ide o听premietnutie tohto cie木a do kr谩tkodob媒ch a strednodob媒ch opatren铆 a 膹al拧铆ch konkr茅tnych 膷innost铆;

48.听听vyz媒va Komisiu, aby 膷o najsk么r navrhla komplexn媒 eur贸psky program pre 啪elezni膷n煤 dopravu vr谩tane r媒chlej realiz谩cie interoperabilnej 啪elezni膷nej siete v r谩mci E脷 a mobiliz谩cie zv媒拧en媒ch invest铆ci铆, najm盲 do moderniz谩cie existuj煤cich trat铆, vyrie拧enie ch媒baj煤cich spojen铆 a zabezpe膷enie pr谩v cestuj煤cich a priameho predaja cestovn媒ch l铆stkov; vyz媒va Komisiu a 膷lensk茅 拧t谩ty, aby navrhli politiky, invest铆cie a stimuly na zabezpe膷enie toho, aby 啪elezni膷n茅 cesty v Eur贸pe do 1听000 km, ak je to uskuto膷nite木n茅 a realizovate木n茅, boli pre ob膷anov atrakt铆vnej拧ie ako ekvivalenty leteckej alebo cestnej dopravy;

49.听听kon拧tatuje, 啪e sektor budov je v s煤膷asnosti zodpovedn媒 za 40听% kone膷nej spotreby energie a听36听% emisi铆 CO₂ v Eur贸pe[6]; po啪aduje uvo木nenie potenci谩lu tohto sektora v oblasti 煤spory energie a zn铆啪enia uhl铆kovej stopy v s煤lade s cie木om stanoven媒m v smernici o energetickej hospod谩rnosti budov[7] dosiahnu钮 do roku 2050 fond vysoko energeticky 煤膷inn媒ch a dekarbonizovan媒ch budov; zd么raz艌uje, 啪e zefekt铆vnenie spotreby energie v budov谩ch predstavuje v媒znamn媒 potenci谩l 膹al拧ieho zni啪ovania emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v Eur贸pe; okrem toho sa domnieva, 啪e budovy s n铆zkou spotrebou energie, do听ktor媒ch sa dod谩va len energia z obnovite木n媒ch zdrojov, s煤 nevyhnutnou podmienkou Par铆啪skej dohody a programu E脷 pre rast, pracovn茅 miesta v danej lokalite a lep拧ie 啪ivotn茅 podmienky pre ob膷anov v celej Eur贸pe;

50.听听kon拧tatuje, 啪e pribli啪ne 60听% emisi铆 met谩nu vo svete sa vyp煤拧钮a zo zdrojov, ako je po木nohospod谩rstvo, skl谩dky odpadov a odpadov茅 vody, v媒roba a听potrubn谩 preprava fos铆lnych pal铆v; pripom铆na, 啪e met谩n je siln媒 sklen铆kov媒 plyn so 100-ro膷n媒m potenci谩lom otep木ovania 28-kr谩t v盲膷拧铆m ako CO₂[8] a 啪e zn铆啪enie emisi铆 met谩nu m么啪e zohr谩va钮 d么le啪it煤 煤lohu pri zni啪ovan铆 koncentr谩cie pr铆zemn茅ho oz贸nu a jej negat铆vnych vplyvov na kvalitu ovzdu拧ia a 木udsk茅 zdravie; pripom铆na Komisii jej povinnos钮 膷o najsk么r presk煤ma钮 politick茅 mo啪nosti r媒chleho rie拧enia emisi铆 met谩nu ako s煤膷as钮 strategick茅ho pl谩nu 脷nie pre met谩n a aby na tento 煤膷el predlo啪ila legislat铆vne n谩vrhy Parlamentu a Rade; zd么raz艌uje potenci谩l po木nohospod谩rskeho odvetvia pri rie拧en铆 v媒ziev s煤visiacich so zmenou kl铆my, napr铆klad prostredn铆ctvom ekologick媒ch a technologick媒ch inov谩ci铆, ako aj zachyt谩vania uhl铆ka v p么de;

51.听听po啪aduje spolo膷n煤 po木nohospod谩rsku politiku, ktor谩 prispieva k zn铆啪eniu emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov v s煤lade s cie木om dosiahnutia nulovej bilancie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov najnesk么r do roku 2050; zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 v媒razne zn铆啪i钮 mno啪stvo hospod谩rskych zvierat v E脷, po膷n煤c oblas钮ami s vysokou hustotou hospod谩rskych zvierat a kon膷iac po木nohospod谩rskou v媒robou; zd么raz艌uje, 啪e zmeny stravovac铆ch n谩vykov, najm盲 v媒razn茅 zn铆啪enie spotreby hospod谩rskych zvierat, s煤 z谩kladom pre zn铆啪enie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov z听po木nohospod谩rskeho sektora;vyz媒va Komisiu, aby zabezpe膷ila, 啪e po木nohospod谩rske politiky, najm盲 fondy E脷 a vn煤tro拧t谩tne fondy, s煤 v s煤lade s cie木mi Par铆啪skej dohody;

52.听听zd么raz艌uje potrebu zaradi钮 amb铆cie v oblasti kl铆my do v拧etk媒ch polit铆k E脷 vr谩tane obchodnej politiky; naliehavo 啪iada Komisiu, aby zabezpe膷ila, 啪e v拧etky obchodn茅 dohody podp铆san茅 E脷 bud煤 煤plne v s煤lade s Par铆啪skou dohodou, preto啪e by to nielen zlep拧ilo glob谩lne opatrenia v oblasti zmeny kl铆my, ale aj zaru膷ilo rovnak茅 podmienky pre postihnut茅 odvetvia;

53.听听zd么raz艌uje, 啪e E脷 by mala presadzova钮 煤lohu a 煤silie regi贸nov, miest a obc铆; vyz媒va Komisiu, aby nadviazala na pr谩cu Dohovoru prim谩torov a starostov E脷, ktor媒 zastupuje 200 mili贸nov eur贸pskych ob膷anov, a umo啪nila im zohr谩va钮 煤lohu katalyz谩tora pri 膹al拧om prechode;

54.听听vyjadruje po木utovanie nad t媒m, 啪e mo啪nos钮 posilni钮 opatrenia E脷 v oblasti flu贸rovan媒ch GHG sa nezoh木adnila v strat茅gii Komisie; zd么raz艌uje, 啪e predch谩dzanie nez谩konn茅mu obchodovaniu s ne煤plne flu贸rovan媒m uh木ovod铆kom prostredn铆ctvom prijatia syst茅mu ude木ovania licenci铆 na ne煤plne flu贸rovan媒 uh木ovod铆k, z谩kaz jeho pou啪铆vania v odvetviach, v听ktor媒ch u啪 nie je potrebn媒, pride木ovanie kv贸t ne煤plne flu贸rovan茅ho uh木ovod铆ka prostredn铆ctvom auk膷n茅ho syst茅mu a pln茅 vykon谩vanie nariadenia o听flu贸rovan媒ch sklen铆kov媒ch plynoch[9] t媒m, 啪e sa zak谩啪e ka啪d茅 zbyto膷n茅 pou啪铆vanie SF₆, s煤 jasn媒mi pr铆le啪itos钮ami pom么c钮 E脷 splni钮 jej ciele vypl媒vaj煤ce z听Par铆啪skej dohody;

Maximaliz谩cia potenci谩lu vyu啪铆vania p么dy, zmeny vyu啪铆vania p么dy a odvetvia lesn茅ho hospod谩rstva v oblasti kl铆my

55.听听op盲tovne pripom铆na zistenia IPCC, v ktor媒ch sa uv谩dza, 啪e s rast煤cimi glob谩lnymi teplotami sa zhor拧ia vplyvy na 啪ivotn茅 prostredie vr谩tane lesn媒ch po啪iarov a degrad谩cie tundry a bore谩lnych lesov;

56.听听uzn谩va v媒znamn媒 potenci谩l lesov prispieva钮 k posil艌ovaniu eur贸pskeho 煤silia v oblasti kl铆my (prostredn铆ctvom 煤膷inkov sekvestr谩cie, ukladania a nahradenia uhl铆ka) a k dosiahnutiu cie木a nulov媒ch emisi铆 najnesk么r do roku 2050; pripom铆na cie木 zastavenia do roku 2020 straty biodiverzity a听degrad谩cie ekosyst茅mov媒ch slu啪ieb v听E脷; v tejto s煤vislosti podporuje udr啪ate木n茅 obhospodarovanie lesov spolu s konkr茅tnymi prostriedkami na stimulovanie efekt铆vneho a udr啪ate木n茅ho biohospod谩rstva E脷;

57.听听uzn谩va pozit铆vny, i ke膹 v kone膷nom d么sledku obmedzen媒 potenci谩l zales艌ovania v Eur贸pe; domnieva sa preto, 啪e iniciat铆vy v oblasti zales艌ovania musia by钮 doplnen茅 konkr茅tnymi iniciat铆vami a stimulmi zameran媒mi na posilnenie potenci谩lu sekvestr谩cie, pri膷om sa zabezpe膷铆 a posiln铆 zdravie existuj煤cich lesn媒ch pl么ch, aby bolo mo啪n茅 vyu啪铆va钮 pr铆nosy pre kl铆mu, udr啪ate木n茅 biohospod谩rstvo a听biodiverzitu; podporuje hlavn茅 煤silie zameran茅 na agrolesn铆cky syst茅m a na skuto膷n茅 zisky, ktor茅 sa maj煤 dosiahnu钮 鈥� z ekologick茅ho h木adiska a v oblasti biodiverzity 鈥� prostredn铆ctvom za膷le艌ovania stromov a r么znej veget谩cie do po木nohospod谩rskej p么dy; zd么raz艌uje, 啪e z celkov茅ho technick茅ho potenci谩lu opatren铆 zlep拧i钮 sekvestr谩ciu uhl铆ka v po木nohospod谩rskych oblastiach v E脷 m谩 agrolesn铆ctvo najv盲膷拧铆 potenci谩l[10];

58.听听poukazuje na to, 啪e opatrenia a politiky E脷 maj煤 vplyv aj na prirodzen茅 z谩chyty, p么du a lesy mimo Eur贸py a 啪e strat茅gia E脷 na dosiahnutie nulovej bilancie emisi铆 by mala zabezpe膷i钮, 啪e opatrenia E脷 nebud煤 拧kodliv茅 pre kl铆mu v tret铆ch krajin谩ch; pripom铆na medzin谩rodn媒 z谩v盲zok E脷 zastavi钮 odles艌ovanie do roku 2020 a v tejto s煤vislosti zd么raz艌uje potrebu konkr茅tnych opatren铆, a to aj prostredn铆ctvom nov媒ch pr谩vnych predpisov a regul谩cie; vyz媒va E脷, aby odstr谩nila najm盲 prepojenie medzi 煤bytkom pr铆rodn媒ch lesov a eur贸pskou spotrebou; okrem toho po啪aduje okam啪it茅 vyradenie biopal铆v na b谩ze potrav铆n a krm铆v vr谩tane palmov茅ho oleja a s贸je;

59.听听zd么raz艌uje, 啪e v eur贸pskych lesoch s chr谩nen媒m 拧tat煤tom je len 15听% lesn媒ch biotopov E脷 v priaznivom stave; zd么raz艌uje, 啪e je potrebn茅 maximalizova钮 ochranu a obnovu lesov, zalesnen媒ch pl么ch a mokrad铆 ako prirodzen媒ch n谩strojov na odstra艌ovanie uhl铆ka;

60.听听zd么raz艌uje skuto膷nos钮, 啪e v p么de sa nach谩dza viac uhl铆ka ako v听biosf茅re a听atmosf茅re dohromady; zd么raz艌uje preto, 啪e je d么le啪it茅 zastavi钮 degrad谩ciu p么dy v E脷 a zabezpe膷i钮 spolo膷n茅 opatrenia E脷 na zachovanie a zlep拧enie kvality p么dy a jej kapacity na ukladanie oxidu uhli膷it茅ho;

61.听听zd么raz艌uje 煤lohu v媒robkov z dreva s dlhou 啪ivotnos钮ou a ich 煤lohu v sektore vyu啪铆vania p么dy, zmien vo vyu啪铆van铆 p么dy a lesn茅ho hospod谩rstva (LULUCF) do roku 2030; zd么raz艌uje, 啪e v听bud煤com r谩mci by sa mal zv谩啪i钮 pr铆spevok t媒chto v媒robkov, ako aj v媒robkov v pr铆pade kateg贸ri铆 po木nohospod谩rskej p么dy a nielen obhospodarovania lesov a zalesnenej p么dy;

62.听听zd么raz艌uje v媒znam zefekt铆vnenia po木nohospod谩rskych modelov, ktor茅 podporuj煤 po木nohospod谩rske syst茅my odoln茅 vo膷i extr茅mom po膷asia a zamoreniu 拧kodcami, a ktor茅 zlep拧uj煤 sekvestr谩ciu uhl铆ka v p么de, zadr啪iavanie vody a agrobiodiverzitu;

Financovanie a v媒skum

63.听听domnieva sa, 啪e na to, aby 脷nia dosiahla nulov煤 bilanciu emisi铆 najnesk么r do roku 2050, je potrebn茅 mobilizova钮 zna膷n茅 verejn茅 a s煤kromn茅 invest铆cie; zd么raz艌uje, 啪e stabiln媒 a predv铆date木n媒 r谩mec politiky v oblasti energetiky a kl铆my je k木煤膷om k poskytovaniu ve木mi potrebnej d么very investorov a k tomu, aby sa eur贸pskym odvetviam umo啪nilo prij铆ma钮 dlhodob茅 investi膷n茅 rozhodnutia v Eur贸pe;

64.听听domnieva sa, 啪e hlavnou v媒zvou je odkloni钮 pe艌a啪n茅 toky z hned媒ch invest铆ci铆 do zelen媒ch invest铆ci铆, a 啪e n谩jdenie dostato膷n媒ch finan膷n媒ch zdrojov na rie拧enie najv盲膷拧ieho probl茅mu, ktor茅mu 木udstvo v s煤膷asnosti 膷el铆, je v prvom rade ot谩zkou politickej v么le; zd么raz艌uje preto, 啪e vykon谩vanie ak膷n茅ho pl谩nu udr啪ate木n茅ho financovania prijat茅ho v marci 2018 by malo by钮 prioritou vr谩tane kalibr谩cie kapit谩lov媒ch po啪iadaviek b谩nk a obozretn茅ho zaobch谩dzania s akt铆vami s vysok媒mi emisiami uhl铆ka, prudenci谩lnych pravidiel pre pois钮ovne a aktualiz谩cie povinnost铆 in拧titucion谩lnych investorov a spr谩vcov akt铆v;

65.听听domnieva sa, 啪e viacro膷n媒 finan膷n媒 r谩mec na obdobie 2021 鈥� 2027 by sa mal pred prijat铆m pos煤di钮 z h木adiska dosiahnutia cie木a nulovej bilancie emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov najnesk么r do roku 2050 a 啪e sa mus铆 zavies钮 拧tandardn媒 test na zabezpe膷enie odolnosti v媒davkov z听rozpo膷tu E脷 proti zmene kl铆my;

66.听听po啪aduje ur媒chlen煤 implement谩ciu inova膷n茅ho fondu ETS E脷 a spustenie prvej v媒zvy na predkladanie n谩vrhov v roku 2019 s cie木om podpori钮 invest铆cie do zav谩dzania prelomov媒ch n铆zkouhl铆kov媒ch priemyseln媒ch technol贸gi铆 v 拧irokej 拧k谩le odvetv铆, a to nielen v媒robu elektrickej energie, ale aj dia木kov茅 vykurovanie a priemyseln茅 procesy;

67.听听kon拧tatuje, 啪e strat茅gia E脷 v oblasti lesn茅ho hospod谩rstva pova啪uje politiku rozvoja vidieka v r谩mci spolo膷nej po木nohospod谩rskej politiky za hlavn媒 zdroj podpory ochrany a trvalo udr啪ate木n茅ho obhospodarovania lesov E脷;

68.听听vyjadruje po木utovanie nad skuto膷nos钮ou, 啪e dot谩cie na fos铆lne paliv谩 sa st谩le zvy拧uj煤 a dosahuj煤 pribli啪ne 55听mili谩rd EUR ro膷ne; vyz媒va E脷 a 膷lensk茅 拧t谩ty[11], aby okam啪ite prestali so v拧etk媒mi eur贸pskymi a vn煤tro拧t谩tnymi dot谩ciami na fos铆lne paliv谩;

69.听听zd么raz艌uje v媒znam vytvorenia fondu pre spravodliv媒 prechod, najm盲 pre regi贸ny a komunity, ktor茅 s煤 najviac postihnut茅 dekarboniz谩ciou;

70.听听zd么raz艌uje, 啪e programy v媒skumu a inov谩ci铆 na 煤rovni E脷 a na vn煤tro拧t谩tnej 煤rovni maj煤 z谩sadn媒 v媒znam z h木adiska podpory ved煤cej poz铆cie 脷nie v boji proti zmene kl铆my;

71.听听zd么raz艌uje, 啪e presadzovanie klimatick茅ho h木adiska sa mus铆 plne za膷leni钮 do programov v媒skumu a inov谩ci铆 a vykon谩va钮 vo v拧etk媒ch f谩zach v媒skumn茅ho cyklu ako jedna zo z谩sad financovania E脷;

脷loha spotrebite木ov a obehov茅ho hospod谩rstva

72.听听zd么raz艌uje v媒znamn媒 dosah zmeny spotrebite木sk茅ho spr谩vania pri dosahovan铆 zni啪ovania emisi铆 GHG, a to aj v celom potravinovom syst茅me, v听odvetv铆 dopravy a najm盲 v听odvetv铆 letectva; vyz媒va Komisiu, aby 膷o najsk么r presk煤mala politick茅 mo啪nosti vr谩tane zda艌ovania 啪ivotn茅ho prostredia s cie木om podpori钮 zmenu spotrebite木sk茅ho spr谩vania; zd么raz艌uje v媒znam iniciat铆v zdola nahor, ako je Dohovor prim谩torov a starostov, na podporu zmeny spr谩vania;

73.听听kon拧tatuje, 啪e 拧tatistiky Organiz谩cie OSN pre v媒啪ivu a po木nohospod谩rstvo nazna膷uj煤, 啪e celkov谩 spotreba m盲sov媒ch a听啪ivo膷铆拧nych v媒robkov na obyvate木a v E脷28 sa od 90. rokov 20.听storo膷ia zn铆啪ila, a 啪e podporovan铆m tohto pretrv谩vaj煤ceho trendu v kombin谩cii s technick媒mi opatreniami na zmiernenie na strane ponuky by sa mohli v媒znamne zn铆啪i钮 emisie z听po木nohospod谩rskej v媒roby;

74.听听zd么raz艌uje, 啪e je d么le啪it茅, aby v E脷 do拧lo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale v rovnakej miere aj k nahradeniu z h木adiska v媒robkov/materi谩lov, konkr茅tne k听nahradeniu v媒robkov a materi谩lov, ktor茅 s煤 z fos铆lnych zdrojov alebo pri v媒robe ktor媒ch vznikaj煤 vysok茅 煤rovne emisi铆, v媒robkami z obnovite木n媒ch zdrojov;

75.听听zd么raz艌uje, 啪e ve木mi ve木k谩 膷as钮 vyu啪铆vania energie, a teda emisie sklen铆kov媒ch plynov, je viazan谩 priamo na z铆skanie, spracovanie, prepravu, konverziu, vyu啪铆vanie a likvid谩ciu zdrojov; zd么raz艌uje, 啪e v ka啪dej f谩ze re钮azca riadenia zdrojov by sa mohli dosiahnu钮 zna膷n茅 煤spory; zd么raz艌uje preto, 啪e zvy拧ovanie produktivity zdrojov prostredn铆ctvom lep拧ej efekt铆vnosti a zni啪ovanie plytvania zdrojmi prostredn铆ctvom opatren铆, ako s煤 op盲tovn茅 pou啪itie, recykl谩cia a op盲tovn谩 v媒roba, m么啪u v媒razne zn铆啪i钮 spotrebu zdrojov a emisie sklen铆kov媒ch plynov, a z谩rove艌 zlep拧i钮 konkurencieschopnos钮 a vytv谩ra钮 podnikate木sk茅 pr铆le啪itosti a pracovn茅 miesta; zd么raz艌uje n谩kladov煤 efekt铆vnos钮 opatren铆 v oblasti obehov茅ho hospod谩rstva; zd么raz艌uje, 啪e zlep拧enie efekt铆vnosti vyu啪铆vania zdrojov a pr铆stupu k obehov茅mu hospod谩rstvu, ako aj lep拧ie navrhnut茅 obehov茅 v媒robky prispej煤 k posunu v 拧trukt煤re v媒roby a spotreby a k zn铆啪eniu mno啪stva odpadu;

76.听听zd么raz艌uje v媒znam politiky produktov, ako je ekologick茅 verejn茅 obstar谩vanie a听ekodizajn, ktor谩 m么啪e v媒znamne prispie钮 k 煤spor谩m energie ak听zni啪ovaniu uhl铆kovej stopy v媒robkov a z谩rove艌 zlep拧i钮 uhl铆kov煤 stopu pou啪铆van媒ch materi谩lov a celkov媒 vplyv na 啪ivotn茅 prostredie; zd么raz艌uje potrebu stanovi钮 po啪iadavky obehov茅ho hospod谩rstva v r谩mci noriem E脷 v oblasti ekodizajnu a听roz拧铆ri钮 s煤膷asn煤 metodiku ekodizajnu o 膹al拧ie kateg贸rie v媒robkov popri energeticky v媒znamn媒ch v媒robkoch;

77.听听domnieva sa, 啪e by sa malo pokra膷ova钮 v听pr谩ci na spo木ahlivom modeli merania klimatick茅ho vplyvu na z谩klade spotreby; berie na vedomie skuto膷nos钮, 啪e h暮bkov谩 anal媒za na z谩klade existuj煤cich modelov prin谩拧a z谩very, 啪e 煤silie E脷 zn铆啪i钮 emisie jej v媒roby sa ur膷it媒m sp么sobom oslabuje dovozom tovaru s vy拧拧ou uhl铆kovou stopou;

E脷 a glob谩lne opatrenia v oblasti kl铆my

78.听听zd么raz艌uje v媒znam v媒raznej拧铆ch iniciat铆v a pokra膷uj煤ceho dial贸gu na pr铆slu拧n媒ch medzin谩rodn媒ch f贸rach a 煤膷innej diplomacie v oblasti kl铆my s cie木om posilni钮 glob谩lnu a mnohostrann煤 spolupr谩cu a amb铆cie a podnieti钮 podobn茅 politick茅 rozhodnutia, ktor茅 zvy拧uj煤 amb铆cie v oblasti zmeny kl铆my v in媒ch regi贸noch a tret铆ch krajin谩ch; vyz媒va E脷, aby zv媒拧ila vlastn茅 financovanie opatren铆 v oblasti kl铆my a akt铆vne podporovala 膷lensk茅 拧t谩ty v tom, aby zv媒拧ili pomoc v oblasti ochrany kl铆my (sk么r rozvojov煤 pomoc ne啪 p么啪i膷ky) tret铆m krajin谩m, ktor谩 by mala dop暮艌a钮 zahrani膷n煤 rozvojov煤 pomoc, a nemala by sa zapo膷铆tava钮 dvakr谩t ako rozvojov谩 pomoc a finan膷n谩 pomoc v oblasti kl铆my;

79.听听zd么raz艌uje, 啪e samit OSN o zmene kl铆my, ktor媒 sa uskuto膷n铆 v septembri 2019, by bol pre ved煤cich predstavite木ov ide谩lnou pr铆le啪itos钮ou na to, aby ozn谩mili zv媒拧enie amb铆ci铆 v oblasti vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov; domnieva sa, 啪e E脷 by mala zauja钮 stanovisko k aktualiz谩cii svojich vn煤tro拧t谩tne stanoven媒ch pr铆spevkov v dostato膷nom predstihu, aby pri拧la na samit dobre pripraven谩, a v 煤zkej spolupr谩ci s medzin谩rodnou koal铆ciou str谩n na podporu zv媒拧en媒ch amb铆ci铆 v oblasti zmeny kl铆my;

80.听听zd么raz艌uje v媒znam posilnenia interoperability medzi politick媒mi n谩strojmi E脷 a ich ekvivalentmi v tret铆ch krajin谩ch, najm盲 mechanizmov stanovovania cien uhl铆ka; zd么raz艌uje v媒znam zavedenia environment谩lnych z谩ruk na zabezpe膷enie skuto膷n茅ho a dodato膷n茅ho zn铆啪enia emisi铆 sklen铆kov媒ch plynov; vyz媒va preto Komisiu, aby presadzovala pr铆sne a d么kladn茅 medzin谩rodn茅 pravidl谩 t媒kaj煤ce sa 膷l谩nku 6 Par铆啪skej dohody s cie木om zabr谩ni钮 medzer谩m v 煤膷tovn铆ctve alebo dvojit茅mu zapo膷铆taniu zni啪ovania emisi铆;

听

掳

掳听听掳

81.听听poveruje svojho predsedu, aby post煤pil toto uznesenie Rade, Komisii a听vl谩dam a听parlamentom 膷lensk媒ch 拧t谩tov.

听