Ϸվ

Zoznam
ʰ峦áú
ú
Úplné znenie
Postup :
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0194/2022

Predkladané texty :

A9-0194/2022

Rozpravy :

PV04/07/2022-17
CRE04/07/2022-17

Hlasovanie :

PV05/07/2022-6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0274

Prijaté texty
PDF185kWORD63k
Utorok, 5. júla 2022-Štrasburg
Chudoba žien v Európe
P9_TA(2022)0274A9-0194/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 o chudobe žien v Európe ()

Európsky parlament,

–so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva oEÚ“),

–so zreteľom na články 8, 9, 151, 153 a157 Zmluvy ofungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej ustanovenia osociálnych právach a o rovnosti medzi ženami amužmi,

–so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) zroku 1979,

–so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, zásadu „na nikoho nezabudnúť“, anajmä cieľ 1 zameraný na odstránenie chudoby, cieľ 5 zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti azlepšenie životných podmienok žien a cieľ 8 zameraný nadosiahnutie udržateľného ahospodárskeho rastu,

–so zreteľom na stratégiu EÚ pre rast Európa 2020, najmä na jej cieľ znížiť počet ľudí, ktorí v EÚ žijú pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25% do roku 2020, čím sa zchudoby vymaní viac než 20miliónov ľudí, a so zreteľom na potrebu plnohodnotného rozvinutia systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov členských štátov na zaistenie primeranej podpory príjmov,

–so zreteľom na Dohovor Rady Európy opredchádzaní násiliu na ženách adomácemu násiliu aoboji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce,

–so zreteľom na akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv,

–so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti(1),

–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5.júla 2006 ovykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z20.júna2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb sopatrovateľskými povinnosťami(3) (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom),

–so zreteľom na oznámenie Komisie z5.marca 2020 snázvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020–2025 (),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 oženách a chudobe v Európskej únii(4),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(5),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o podnikaní žien v rámci malých a stredných podnikov(6),

–so zreteľom na svoje uznesenie z26. mája 2016 snázvom Chudoba: rodové hľadisko(7),

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(8),

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov vdôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(9),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(10),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ nazlepšenie rodovej rovnosti(11),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ(12),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien amužov(13),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze(14),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 s názvom Starnutie starého kontinentu – možnosti a výzvy súvisiace s politikou starnutia po roku 2020(15),

–so zreteľom na svoje uznesenie z10. februára 2021 oznižovaní nerovnosti sosobitným zameraním na chudobu pracujúcich(16),

–so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 5. marca 2020 s názvom Peking +25: piate preskúmanie uplatňovania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ,

–so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce z 27.mája 2020 s názvom COVID-19 a svet práce. Štvrté vydanie,

–so zreteľom na prehľad politiky nadácie Eurofound a EIGE z 15. júla 2021 s názvom Vzostupná konvergencia v oblasti rodovej rovnosti: Ako blízko je Únia rovnosti?,

–so zreteľom na štúdiu Tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Európskeho parlamentu s názvom Hľadisko rodovej rovnosti v prístupe k energii v EÚ,

–so zreteľom na index rodovej rovnosti inštitútu EIGE na roky 2019 a 2020,

–so zreteľom na stanovisko Svetového hnutia matiek (Make Mothers Matter) z júna 2021 s názvom Chudoba matiek v EÚ,

–so zreteľom na hodnotenie stratégie udržateľného rastu na rok 2021 a návrhu spoločnej správy Európskej siete proti chudobe o zamestnanosti v roku 2021 z februára 2021 s názvom Pracujeme na sociálne inkluzívnom avoči chudobe odolnom zotavení z pandémie COVID-19,

–so zreteľom na štúdiu Tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky z 19. mája 2021 s názvom COVID-19 a jeho hospodársky vplyv na ženy a chudobu žien: prehľad z 5 európskych krajín,

–so zreteľom na štúdiu Tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Európskeho parlamentu zo 14. júna 2021 s názvom Rodová rovnosť: ekonomická hodnota starostlivosti z pohľadu príslušných fondov EÚ,

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o dosahovaní cieľov v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady na domácnosť(17) a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť k nemu,

–so zreteľom na prácu platformy EÚ na boj proti bezdomovectvu, ktorá sa začala v júni 2021,

–so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0194/2022),

A. keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou Únie zakotvenou v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže v článku 8 ZFEÚ sa stanovuje zásada uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

B.keďže odstránenie chudoby je jednou z priorít EÚ, ktorá je zakotvená v článku 3 Zmluvy o EÚ a v článku 34 charty, a je hlavným cieľom akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv (EPSR), ktorý odzrkadľuje záväzok EÚ bojovať vo svojich politikách proti chudobe;

C.keďže v EÚ je počet chudobných žien ešte stále vyšší ako počet chudobných mužov(18); keďže napriek zníženiu chudoby v EÚ u žien aj mužov sú ženy naďalej neúmerne viac postihované chudobou a rizikom sociálneho vylúčenia ako muži, a to najmä tie, ktoré zažívajú prierezové formy diskriminácie; keďže v roku 2020 bolo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) v EÚ vyššie u žien (22,9%) ako u mužov (20,9%), aj keď sa od roku 2015 vobidvoch prípadoch znížilo (24,9% užien a23,1% umužov); keďže od roku 2017 sa rozdiely v chudobe žien a mužov zvýšili v 21členských štátoch(19); keďže podľa údajov je miera chudoby žien v jednotlivých členských štátoch značne odlišná; keďže vzhľadom na silný vzájomný vzťah medzi chudobou žien a chudobou detí je každé štvrté dieťa v EÚ ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením;

D.keďže podľa odhadov na rok 2019 v EÚ27 sú rizikom chudoby (AROPE) obzvlášť postihnuté ženy, pričom miera chudoby po sociálnych transferoch bola 17,1%; keďže od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 sú ženy neprimerane postihnuté v sociálno-ekonomickej oblasti, a to v niektorých prípadoch aj stratou zamestnania; keďže miera zamestnanosti žien počas pandémie klesla dokonca výraznejšie ako počas recesie v roku 2008; keďže je to okrem iného spôsobené nárastom neplatenej starostlivosti, práce v domácnosti a vzdelávaní, ktorú vykonávajú najmä ženy, a tiež viedlo k nárastu chudoby žien; keďže dokonca aj pred pandémiou ochorenia COVID-19 tvorili väčšinu osôb na dočasných postoch a so skráteným úväzkom ženy najmä v odvetví služieb a pandémia tento trend posilnila; keďže účinky pandémie ochorenia COVID-19 ešte nie sú úplne pochopené a keďže jej sociálno-ekonomický vplyv sa bude prejavovať aj v nasledujúcich rokoch; keďže je preto nevyhnutné skúmať chudobu žien v kontexte riešenia krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a po nej; keďže opatrenia prijaté na prekonanie finančnej krízy z roku 2008 na zníženie chudoby žien nestačili; keďže nepomer nižších miezd a obmedzenia vo financovaní sociálnych verejných služieb postihujú ženy z dôvodu ich väčšej závislosti od sociálnych služieb verejného záujmu a príspevkov;

E.keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená ohľad na rozdiely medzi ženami a mužmi v celom politickom cykle a doplnenie prierezového prístupu s ohľadom na odlišnosť žien a mužov pri koncipovaní, vykonávaní a hodnotení politík, programov a projektov s cieľom posilniť rodovú rovnosť; keďže doteraz sa v politikách EÚ neuplatňovali skutočne integrované politiky, ani sa v nich neuplatňoval prierezový prístup;

F.keďže článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ zaväzuje Úniu bojovať proti „sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii“ a podporovať „sociálnu spravodlivosť a ochranu [a] rovnosť medzi ženami a mužmi“ v súlade s koncepciou sociálneho trhového hospodárstva; keďže konkrétnym zámerom akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv je do roku 2030 znížiť počet ľudí ohrozených chudobou aspoň o 15 miliónov, z toho 5 miliónov detí; keďže agendy v oblasti sociálnej, ekologickej a rodovej rovnosti sú navzájom prepojené a ich spoločným cieľom je zabezpečiť udržateľný rast a spravodlivé rozdelenie zdrojov; keďže vdiskusiách orevízii súčasného modelu sociálno-ekonomického riadenia EÚ by sa mal zohľadniť jej záväzok znižovať nerovnosť a odstraňovať chudobu, najmä chudobu žien;

G.keďže osobitný spravodajca OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva Olivier De Schutter poukázal na to, že Európska únia by mala vypracovať stratégiu boja proti chudobe pre celú EÚ, ktorá by zabezpečila štrukturálny, široký prístup k odstraňovaniu chudoby žien; keďže Európska únia po pandémii potrebuje spravodlivejšiu spoločenskú zmluvu vrátane hospodárskych politík zameraných na znižovanie ekonomickej nerovnosti;

H.keďže chudoba rodičov často vedie k chudobe detí; keďže investície do politík na podporu žien zlepšujú aj životné podmienky ich rodín, a najmä ich detí; keďže EÚ a členské štáty musia rešpektovať, chrániť a napĺňať práva detí v súlade so Zmluvou o EÚ; keďže práva detí sú v chudobe ohrozené; keďže odstránenie chudoby detí je zahrnuté v zásade 11 Európskeho piliera sociálnych práv;

I.keďže rodiny s jedným rodičom sú viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením a je pri nich väčšia pravdepodobnosť prenosu chudoby na niekoľko generácií; keďže v 85% rodín s jedným rodičom sú hlavou ženy; keďže v roku 2020 bolo 42,1% obyvateľov EÚ, ktorí žijú v domácnosti s jedným dospelým so závislými deťmi, ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením;

J.keďže chudoba žien je dôsledkom ich celoživotnej diskriminácie; keďže rodové stereotypy neprestávajú mať vplyv na rozdelenie práce v domácnosti, vo vzdelávaní, na pracovisku a v spoločnosti a na prístup k moci a rozhodovaniu; keďže neplatená starostlivosť a práca v domácnosti, ktorú väčšinou vykonávajú ženy, je pre ženy neúmernou záťažou; keďže v celosvetovom meradle tvoria ženy viac ako 70 % pracovníkov v zdravotníctve a starostlivosti; keďže tento druh práce je systematicky podceňovaný, pretože ho ženy v minulosti aj teraz vykonávajú bezplatne v rámci domácnosti; keďže ženy majú v porovnaní s mužmi nižšie mzdy; keďže z dôvodu časovej chudoby majú ženy viac zmlúv na skrátený úväzok; keďže v dôsledku nízkej intenzity práce trpia ženy chudobou pracujúcich, ktorá vedie k vyššiemu riziku chudoby asociálneho vylúčenia;

K.keďže treba venovať náležitú pozornosť odporúčaniam Európskeho piliera sociálnych práv v oblasti rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí a aktívnej podpory zamestnanosti;

L.keďže chudoba žien má viacero rozmerov, a preto musíme bojovať proti všetkým príčinám adôsledkom všetkých stránok chudoby žien, ku ktorým patrí nielen materiálna deprivácia, ale aj nedostatočný prístup k rôznym zdrojom a službám, čo obmedzuje ich možnosti na plné uplatnenie občianskych práv; keďže na chudobu žien má priamy vplyv nedostatočne spravodlivé ohodnotenie práce, ktorú vykonávajú najmä ženy, prerušenie kariéry z dôvodu materskej dovolenky alebo opatrovateľských povinností, nevyváženého rozdelenia neplatených opatrovateľských povinností a práce v domácnosti a segregácie vo vzdelávaní a následne na trhu práce; keďže chudoba žien vedie k ich vylúčeniu z určitých sociálnych a politických aspektov života; keďže nedostatok primeraného prístupu k zdrojom a službám zároveň zvyšuje riziko, že ženy upadnú do chudoby alebo v nej zostanú, čo poukazuje na vzájomnú závislosť medzi chudobou a sociálnym a politickým vylúčením;

M.keďže chudoba má iný vplyv na ženy ako na mužov, a keďže na lepšie pochopenie feminizácie chudoby treba zohľadniť aj ďalšie ukazovatele ako vek, strednú dĺžku života, príjmovú nerovnosť, rozdiel v odmeňovaní žien amužov, typ domácnosti a sociálne transfery; keďže synergia rôznych realizovaných akcií patrení a politických opatrení na podporu rodovej rovnosti, zamestnanosti, vzdelávania, zdaňovania a bývania môže účinnejšie pomôcť v boji proti hlboko zakoreneným príčinám chudoby a sociálneho vylúčenia;

N. keďže u určitých skupín žien, ako sú osamelé matky, ženy nad 65rokov, ženy so zdravotným postihnutím, ženy s nízkou úrovňou vzdelania a ženy s migrantským pôvodom, je zvýšené riziko chudoby a sociálneho vylúčenia;

O.keďže medzi obyvateľmi EÚ27 vo vyššom veku je viac žien ako mužov: keďže v roku 2019 bol viac ako dvojnásobok veľmi starých žien (vo veku 85 rokov a starších) oproti veľmi starým mužom; keďže vývoj v oblasti starnutia obyvateľstva bude mať hlboké dôsledky pre vlády, podniky a občiansku spoločnosť a ovplyvní najmä systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, trh práce, verejné financie a dôchodkové nároky;

P.keďže z údajov vyplýva, že v EÚ je chudobou a sociálnym vylúčením ohrozených v priemere 29,5 % žien so zdravotným postihnutím v porovnaní s 27,5 % mužov;

Q.keďže ženy zo zraniteľnejších skupín, ako sú mladé ženy, ženy so zdravotným postihnutím, ženy s migrantským pôvodom, rómske ženy, ženy z náboženských alebo etnických menšín, ako aj ženy LBTQI+, sa stretávajú s ďalšími a vzájomne sa prelínajúcim formami diskriminácie pri prístupe k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu a sociálnym službám, a preto sú vystavené vyššiemu riziku chudoby;

R.keďže Rómovia sa stretávajú s diskrimináciou v prístupe k iniciatívam v oblasti zamestnanosti, ako je napríklad záruka pre mladých ľudí; keďže verejné služby zamestnanosti často nemajú dostatočné kapacity na to, aby ich oslovili, alebo uplatňujú nepriamo diskriminačné postupy;

S.keďže v súvislosti s údajmi o chudobe sa štatistickou jednotkou domácnosť definuje chudobu v rámci domácností, no nezohľadňuje sa rodová nerovnosť vo vnútornom rozdeľovaní zdrojov, čo sťažuje získanie spoľahlivých údajov podľa pohlavia;

T. keďže chudoba žien zvyšuje riziko bezdomovectva, nedostatočného prístupu k primeranému bývaniu a energetickej chudoby; keďže sú potrebné politické opatrenia osobitne prispôsobené osamelým rodičom;

U. keďže dôležitým nástrojom na odstránenie chudoby žien je rodová rovnosť na trhu práce, ktorá prináša výhody nielen ženám, ale aj celému hospodárstvu, s pozitívnym vplyvom na HDP, úroveň zamestnanosti a produktivitu; keďže zlepšenie rodovej rovnosti do roku 2050 by viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa v EÚ o 6,1 a 9,6 % a k tvorbe ďalších 10,5 milióna pracovných príležitostí, z čoho by profitovali ženy aj muži;

V.keďže hoci práca v odvetviach s veľkou prevahou žien je kľúčová a má vysokú sociálno-ekonomickú hodnotu, je podhodnotená a menej platená ako práca vodvetviach s prevahou mužov; keďže je naliehavo potrebné prehodnotiť primeranosť miezd v odvetviach, v ktorých majú prevahu ženy, v súvislosti s ich sociálnou a ekonomickou hodnotou a pokročiť v oblasti minimálnych miezd, minimálneho príjmu a transparentnosti odmeňovania v nariadeniach EÚ;

W. keďže právo na prácu je základným predpokladom pre ekonomickú nezávislosť, profesionálne uplatnenie a skutočné zrovnoprávnenie žien;

X.keďže priemerný rozdiel v zamestnanosti žien a mužov dosahuje 11,5%, pričom ženy sú neúmerne vysoko zastúpené v slabo platených, neistých oblastiach práce; keďže ženy sú viac postihnuté flexibilnými formami práce, atypickými a flexizmluvami (práca na skrátený úväzok, práca na dobu určitú); keďže ženy sa stretávajú s diskrimináciou v súvislosti s tehotenstvom a materstvom; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na úrovni EÚ predstavuje 14,1 %, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi sú značné rozdiely(20); keďže od roku 2010 sa rodový rozdiel v zárobkoch zväčšil v 17 členských štátoch, zatiaľ čo rodový rozdiel v príjmoch sa zväčšil v 19 členských štátoch, čo vedie k celkovému nárastu rodovej nerovnosti v zárobkoch a príjmoch v EÚ(21); keďže približne 10% pracujúceho obyvateľstva v EÚ je ohrozených chudobou a keďže sú to najmä ženy s minimálnou mzdou alebo mzdou pod hranicou životného minima, okrem iného z dôvodu väčšieho zapojenia žien do neformálneho hospodárstva; keďže mzdovú nerovnosť, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a chudobu žien môže pomôcť znížiť boj proti nelegálnej práci a stanovenie primeranej a slušnej úrovne minimálnej mzdy, ktorá umožní dôstojnú životnú úroveň;

Y.keďže vEurópskej sociálnej charte sa uznáva právo všetkých pracujúcich, a teda aj pracujúcich žien, na spravodlivú odmenu, ktorá im a ich rodinám zabezpečí dôstojnú životnú úroveň, a právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty; keďže vcharte sa tiež stanovuje právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením, čo prispieva k zníženiu jestvujúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

Z. keďže podiel transrodových osôb v platenom zamestnaní je len 51 % v porovnaní so 69,3 % celkovej populácie; keďže nezamestnanosť je osobitným problémom transrodových žien, u ktorých je takmer trikrát vyššia pravdepodobnosť nezamestnanosti, než je priemer celkovej populácie(22);

AA.keďže na plný úväzok je zamestnaných iba 20,7% žien so zdravotným postihnutím a 28,6% mužov so zdravotným postihnutím; keďže vniektorých členských štátoch osoby so zdravotným postihnutím pri nástupe dozamestnania často strácajú svoje nároky súvisiace so zdravotným postihnutím, čím sa zvyšuje riziko ich chudoby ako pracujúcich;

AB.keďže rozdiel vdôchodkoch žien amužov dosiahol vroku 2019 vpriemere 29,4%(23) vdôsledku nerovnováhy spôsobenej neustálou celoživotnou nerovnosťou; keďže tento rozdiel v dôchodkoch znamená, že ženy s pribúdajúcim vekom s väčšou pravdepodobnosťou padnú pod hranicu chudoby, a to aj s ohľadom na to, že stredná dĺžka života žien je vyššia ako u mužov, čím sa prehlbujú dôsledky chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže väčšie pracovné zaradenie počas celého života osoby pomáha odstraňovať rozdiely v dôchodkoch žien a mužov;

AC. keďže technologická a digitálna revolúcia, ktorej sme svedkami, zvyšuje digitálny pokrok a prináša nové možnosti činnosti, keďže táto technologická a digitálna revolúcia mení hospodárske modely, sociálne systémy a trh práce; keďže každý v našej spoločnosti, obzvlášť ženy, musí mať možnosť sa na tejto prosperite podieľať;

AD. keďže sa musí viac podporovať uplatňovanie politík zameraných na zvýšenie účasti žien v oblastiach súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou (STEM) a umelou inteligenciou a na prijatie viacúrovňového prístupu k riešeniu rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom odvetví;

AE. keďže dievčatá podávajú v škole lepšie výkony než chlapci, ale často narážajú na väčšie problémy alebo im rodinné či iné tlaky bránia v tom, aby tento úspech vo vzdelávaní premenili na profesijné úspechy;

AF. keďže chudobou sú postihnuté najmä ženy, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach; keďže mnohé ženy, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach, nie sú ani zaregistrované na trhu práce alebo ako nezamestnané; keďže miera nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je mimoriadne vysoká a tie, ktoré zamestnané sú, majú veľmi nízke príjmy; keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú obmedzený prístup k vzdelávaniu;

AG.keďže spoločným prístupom EÚ k odvetviu starostlivosti by sa popri politikách členských štátov vytvorila významná pridaná hodnota; keďže ženy vykonávajú neplatenú opatrovateľskú prácu častejšie ako muži a starostlivosť o deti alebo závislé osoby je preto jedným z najčastejších dôvodov skráteného úväzku žien alebo ich odchodu z trhu práce; keďže je skôr zvykom, že ženy pozastavia svoju kariéru alebo prijmú prácu na dobu určitú, na čiastočný úväzok, či neisté alebo dokonca neformálne zamestnanie, ktoré si môžu prispôsobiť harmonogramu starostlivosti, čo má vplyv na ich príjmy a príspevky do dôchodkových fondov, a teda má vplyv na ich ekonomickú nezávislosť v starobe; keďže univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám a zariadeniam za dostupné ceny, ako je starostlivosť v ranom detstve a vzdelávanie alebo starostlivosť o iné závislé osoby, je nielen kľúčom k prevencii narastajúcej chudoby najmä pre ženy, ale je tiež rozhodujúci pre hospodárstvo, ktoré slúži verejnému záujmu; keďže investície do týchto služieb vrátane majú preto pozitívny vplyv na ekonomickú nezávislosť žien aich účasť na trhu práce; keďže opatrenia sociálnej ochrany pre riešenie chudoby žien nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska jej viacrozmernosti, sú absolútne kľúčové;

AH.keďže chudoba zvyšuje dosah rodovo motivovaného násilia na ženách, keďže čoraz väčšie hospodárske ťažkosti sťažujú ženám odchod od partnera, ktorý ich zneužíva; keďže rodovo motivované násilie je štrukturálnym problémom, ktorý možno nájsť vo všetkých sociálno-ekonomických skupinách a ktorý nezávisí od pôvodu alebo viery; keďže chudoba vystavuje ženy väčšiemu riziku obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, pretože ony a ich rodiny sú ekonomicky závislé od svojich tyranov; keďže rodovo motivované násilie tiež prispieva k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pretože násilie zanecháva následky na zdraví a môže viesť k strate zamestnania a bezdomovectvu;

AI.keďže obťažovanie na pracovisku vrátane sexuálneho a psychického obťažovania, ktorého obeťami sú obvykle ženy, má na ženy odstrašujúci vplyv vrátane zvýšenej absencie, zníženej produktivity a následnej straty príjmu a prispieva k ich vyradeniu z trhu práce, čo má negatívny vplyv na kariéru a ekonomickú nezávislosť jednotlivca; keďže nahlásenie obťažovania na pracovisku môže viesť k prepusteniu alebo izolácii obete;

AJ.keďže podľa odhadov si v súčasnosti každé desiate dievča nemôže dovoliť hygienické výrobky; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z15. januára 2019 vyzval všetky členské štáty, aby odstránili tzv. daň z tampónov uplatnením flexibility zavedenej smernicou o DPH a uplatnili daňové výnimky alebo nulovú sadzbu DPH na tento základný tovar ženskej intímnej hygieny;

AK.keďže vojna Ruska proti Ukrajine vedie k ďalšiemu nárastu chudoby, najmä u žien, pretože núti ukrajinské ženy a deti utiecť do susedných krajín, a tiež v dôsledku zvyšovania cien základných služieb a tovaru, ktoré pociťujú všetci Európania, ale ktoré postihuje najmä tých, ktorí už majú menej prostriedkov;

1.poukazuje na to, že podľa Eurostatu žije včlenských štátoch vsúčasnosti v chudobe 64,6milióna žien a57,6milióna mužov, čo poukazuje na rozdielny dosah chudoby na ženy amužov; vyzýva Komisiu, aby do roku 2030 vypracovala ambicióznu európsku stratégiu na boj proti chudobe s konkrétnymi cieľmi zníženia chudoby, so zameraním na ukončenie chudoby žien a prelomenie medzigeneračného cyklu rizík chudoby;

2.zdôrazňuje, že chudoba žien sa musí analyzovať aj z prierezového hľadiska, ku ktorému patrí aj analýza zohľadňujúca rodové hľadisko a zameraná na prelínajúce sa formy diskriminácie na základe charakteristík, ako je sociálno-ekonomické zázemie, migrantský a etnický pôvod, vek, sexuálna orientácia, rodová identita a vyjadrenie rodovej príslušnosti; požaduje, aby sa do sociálneho prehľadu začlenil index rodovej rovnosti inštitútu EIGE; vyzýva inštitút EIGE, aby poskytoval údaje rozdelené podľa jednotlivých odvetví a podľa pohlavia, a vyzýva členské štáty, aby tieto údaje využívali na lepšie riešenie problémov špecifických pre jednotlivé krajiny avypracovali národné plány obnovy a tiež zvýšili synergiu jednotlivých balíkov, fondov apolitík;

3.zdôrazňuje dôležitosť politík, ktoré zohľadňujú demografické výzvy a podporujú rovnosť príležitostí pre všetkých, najmä pre tých, ktorí sú najviac postihnutí krízou, ako sú zraniteľné skupiny, rodiny v celej ich rozmanitosti, mladá generácia a staršie osoby, azabezpečenia toho, že všetky obchodné príležitosti, ktoré ponúka súčasná technologická a digitálna revolúcia, by sa mali zamerať na ženy;

4.vyzýva členské štáty, aby pri koncipovaní alebo hodnotení svojich politík a postupov pravidelne podobne konali pri zhromažďovaní a analýze rozčlenených údajov s cieľom zozbierať informácie a údaje o situácii žien v špecifických neistých podmienkach, ako sú ženy v energetickej neistote, digitálnej priepasti, s chorobami z povolania, nedostatočnou výživou a podvýživou;

5. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne riešili nerovnosti, ktorým čelia ženy, a aby sa zaoberali ich hlavnými zložkami, teda prekážkami na trhu práce, ako aj prístupom ku kvalitným a cenovo dostupným službám, ako je starostlivosť o deti a služby dlhodobej starostlivosti, a aby podporovali prístup k verejným dôchodkovým systémom pre samostatne zárobkovo činné, neaktívne a nezamestnané osoby (krátkodobo alebo dlhodobo) alebo osoby s neštandardnou formou zamestnania;

6. konštatuje, že chudoba sa naďalej meria na základe akumulovaného príjmu domácnosti, čo predpokladá, že všetci členovia domácnosti zarábajú rovnako a zdroje sa rozdeľujú rovnomerne; požaduje individualizované práva a výpočty podľa individuálneho príjmu, aby sa bojovalo proti skutočnému rozsahu chudoby žien;

7.pri meraní chudoby vrátane časovej chudoby žiada o viacrozmernosť; vyzýva Eurostat, aby s členskými štátmi koordinoval rodovo citlivú koncepciu európskeho prieskumu využívania času a pravidelnosť jeho vykonávania;

8.víta oznámenie Komisie o európskej stratégii starostlivosti, ale vyzýva ju, aby prekročila rámec opatrení v oblasti starostlivosti a zabezpečila transformáciu na ekonomiku starostlivosti, v ktorej sa bude uplatňovať celostný, rodovo responzívny a celoživotný prístup k starostlivosti vrátane opatrení na podporu ekologickej udržateľnosti, slušných pracovných podmienok a primeraných miezd na zachovanie príťažlivosti práce v oblasti starostlivosti, skoncovanie s diskrimináciou, potieranie chudoby, násilia a zneužívania, stanovenie minimálnych noriem a zodpovedajúcich usmernení pre kvalitu celoživotnej starostlivosti o človeka a podporu pre formálnych i neformálnych opatrovateľov, neplatených opatrovateľov a osoby v starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby vytvorili stimuly pre zamestnávateľov na podporu lepšej rovnováhy pracovného a súkromného života;

9. konštatuje, že všetky členské štáty počas pandémie zvýšili balíky na starostlivosť a zaviedli osobitné ustanovenia pre domácnosti s jedným rodičom; vyzýva členské štáty, aby v období obnovy tieto ustanovenia rozšírili;

10.je presvedčený, že zásada práce ako najlepšieho spôsobu boja proti chudobe v už súčasnosti neplatí vzhľadom na odvetvia nízkych miezd, atypické a neisté pracovné podmienky a rozklad systémov sociálneho zabezpečenia a že na dosiahnutie spoločnosti bez chudoby je potrebné funkčné kolektívne vyjednávanie a systémy s minimálnou mzdou;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili dostatočnú finančnú ochranu nielen pre ľudí s celoživotným zamestnaním, ale aj pre tých, ktorí poskytujú neplatenú starostlivosť ozávislé osoby aslužby súvisiace so starostlivosťou odomácnosť avzdelávanie, ktorí majú neisté zamestnanie alebo sú dlhodobo nezamestnaní;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky, ktorých cieľom je odstrániť neistú a nedobrovoľnú prácu na skrátený úväzok, a tak zlepšiť situáciu žien na trhu práce;

13.zdôrazňuje kľúčovú úlohu žien, ktoré pracujú v sociálnej oblasti, opatrovateľstve, upratovacích službách, vzdelávaní a maloobchode a zabezpečujú fungovanie našej spoločnosti, ako to ukázala kríza COVID-19; žiada, aby sa opätovne posúdila a prehodnotila práca, v ktorej majú zvyčajne prevahu ženy, a aby sa vyvinuli a uplatňovali medziodvetvové, rodovo neutrálne nástroje hodnotenia pracovných príležitostí scieľom lepšie posúdiť a spravodlivejšie odmeňovať prácu, v ktorej majú prevahu ženy, azabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, no zároveň posilňovať podnikanie žien v malých a stredných podnikoch;

14. poznamenáva, že veľkú väčšinu pracovníkov vmaloobchode aupratovačov tvoria ženy ačasto sa im vypláca iba minimálna mzda a že pandémia ochorenia COVID-19 ich vystavila ešte väčšiemu riziku chudoby; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť mzdy a bojovať proti neistej práci; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zlepšili postavenie zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom dôstojných miezd a pracovných podmienok, a najmä riadnych pracovných zmlúv;

15.zdôrazňuje, že na riešenie viacrozmernosti chudoby žien treba prekonať segregáciu neplatenej práce vdomácnosti aopatrovateľských povinností, ktoré vykonávajú najmä ženy, a posilniť boj proti stereotypom na posilnenie práce v službách starostlivosti, opatrenia na zabezpečenie rovnováhy pracovného a súkromného života a pracovné podmienky priaznivé pre rodinu, ako sú flexibilný pracovný čas amožnosť práce na diaľku na podporu modelu rovnocenného rozdelenia zárobkovej a opatrovateľskej činnosti (politika využívania času)(24), s cieľom umožniť ženám a mužom lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život (politika využívania času); naliehavo vyzýva členské štáty, aby vplnej miere transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom s cieľom zabezpečiť spravodlivú deľbu pracovného a rodinného života, a vyzýva ich, aby prekročili minimálne normy smernice; zdôrazňuje, že chudoba pracujúcich sa musí riešiť v jej základoch, napríklad podporou vzdelávania a odbornej prípravy, stanovením minimálnej mzdy a zabezpečením sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby investovali do kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a aby ich v tom podporovala, aby si vymieňali osvedčené postupy a venovali osobitnú pozornosť celoživotnému vzdelávaniu;

16. zdôrazňuje, že neprimerane vysoký počet žien má nedobrovoľne neistú prácu vrátane vysokého podielu práce na skrátený úväzok, s nízkou mzdou, na dobu určitú a bez uvedenia pracovného času; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali odporúčania Medzinárodnej organizácie práce na zníženie počtu neistých pracovných miest, ako je sprísnenie podmienok, za ktorých sa môžu uzatvárať neisté pracovné zmluvy, aobmedzenie doby, na ktorú môžu byť pracovníci zamestnaní na základe takýchto zmlúv;

17.vyzýva členské štáty, aby zaviedli aktívne a účinné politiky na prevenciu a boj proti obťažovaniu na pracovisku vrátane sexuálneho a psychického; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne a primerané mechanizmy financovania programov a opatrení na boj proti obťažovaniu na pracovisku vrátane mechanizmov na podporu žien pri oznamovaní prípadov obťažovania; vyzýva členské štáty aEÚ, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 190 oodstránení násilia aobťažovania vo svete práce;

18.zdôrazňuje potrebu zvýšiť povedomie o dôsledkoch rozhodovania žien na trhu práce a o význame ich hospodárskej nezávislosti na ich ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením;

19.vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy, ktoré majú s deťmi sú pre svoje materstvo na pracovisku diskriminované nie preto, že by ich pracovný výkon v porovnaní s kolegami bol horší; vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali pozitívny obraz matky ako zamestnankyne;

20.zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe žien, najmä služieb v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve alebo o iné závislé osoby, ako sú starší ľudia; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné mechanizmy na uznanie tejto činnosti vživote;

21.zdôrazňuje, že na chudobu žien má veľký vplyv aj zmena klímy, pretože ženy viac závisia od prírodných zdrojov, a keďže ženy tvoria v EÚ väčšinu chudobných, majú menej prostriedkov na svoju ochranu pred jej negatívnymi dôsledkami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa rodové hľadisko nezavádza do klimatických politík EÚ dôsledne; vyzýva Komisiu, aby rodovú rovnosť začlenila do klimatických politík a právnych predpisov EÚ; zastáva názor, že balík politík Fit for 55 a Sociálno-klimatický fond by mali byť koncipované a vykonávané s jasným rodovým rozmerom a mali by z nich mať prospech ženy rovnako ako muži;

22.vyzýva EÚ a členské štáty, aby chránili ženy žijúce v energetickej chudobe včasnou a koordinovanou reakciou s cieľom riešiť dlhodobý vplyv energetickej krízy; zdôrazňuje, že domácnostiam s nízkymi príjmami, a najmä starším ženám a osamelým matkám, sa musí zaručiť prístup k cenovo dostupným službám;

23.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodovú rovnosť do všetkých politík, programov a činností azaviedli lepšie politiky na zabezpečenie rovnováhy pracovného a súkromného života a primerané opatrenia na zaistenie účasti žien na trhu práce, ako je lepšia materská dovolenka, podstatne dlhšia otcovská dovolenka, platená a neprenosná rodičovská dovolenka, flexibilný pracovný čas, zariadenia starostlivosti o deti na pracovisku, opatrovateľské služby alebo politiky práce na diaľku; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a úprav reakcie hospodárskej politiky na pandémiu ochorenia COVID-19 podľa osobitných potrieb žien a štruktúry ich zárobkovej činnosti;

24.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rovnosť žien a mužov do všetkých právnych predpisov, politík, programov a činností súvisiacich s dopravou a aby do riešenia mobility, cenovo prístupného bývania a mestského plánovania zahrnuli rodové hľadisko;

25.zdôrazňuje, že bezdomovectvo žien by sa nemalo podceňovať a nesprávne vnímať v EÚ ako bezvýznamný sociálny problém; poukazuje na nedostatok všestranných rozčlenených údajov o povahe a rozsahu bezdomovectva žien, čím sa tento problém stáva menej viditeľným; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rodové hľadisko začlenili do politík a postupov zameraných na bezdomovectvo a nedostatočný prístup kcenovo dostupnému aprimeranému bývaniu aenergiám, a aby vypracovali osobitné stratégie na likvidáciu týchto problémov do roku 2030 a zároveň zabezpečili primerané a účinné fungovanie služieb s cieľom uspokojiť potreby žien bez domova; zdôrazňuje dôležitosť uznania rodovo motivovaného násilia za jednu zo základných príčin nárastu rizika bezdomovectva žien, a zdôrazňuje potrebu skúmať, ako sa potreby žien prelínajú so širšími sociálno-ekonomickými a štrukturálnymi prekážkami; vyzýva všetky subjekty, aby rodové hľadisko začlenili do európskej platformy boja proti bezdomovectvu; je presvedčený, že zásada „bývanie ako prvé“ môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti bezdomovectvu, a vyzýva na realizáciu týchto projektov vo všetkých členských štátoch;

26.konštatuje, že zhoršujúca sa sociálna a hospodárska situácia vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19 zvýšila všetky formy zneužívania a násilia voči ženám, ako aj prostitúciu, čo znamenáporušovanie ich ľudských práv; zdôrazňuje potrebu zvyšovať verejné, finančné aľudské zdroje na podporu skupín, ktorým hrozí chudoba, ariešiť situácie, ktorých hrozbe čelia deti, mladí, starší, osoby so zdravotným postihnutím abezdomovci;

27.konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien má ústredné postavenie pre ich schopnosť vyhýbať sa situáciám s rodovo motivovaným násilím; vyzýva preto na zabezpečenie opatrení na podporu a ochranu žien v týchto situáciách, prijatie komplexnej smernice o predchádzaní všetkým formám rodovo motivovaného násilia a boji proti nemu, zaradenie rodovo motivovaného násilia do zoznamu trestných činov EÚ, ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ a jeho ratifikáciu zo strany Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Lotyšska, Litvy a Slovenska; zdôrazňuje, že pre účasť žien na trhu práce, dosiahnutie ich plného potenciálu a finančnú nezávislosť má život bez násilia zásadný význam; odsudzuje zámerné dezinformácie o nástrojoch a iniciatívach na boj proti rodovo motivovanému násiliu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto dezinformácie získavajú v Európe oporu, a tak ešte sťažujú ochranu žien pred násilím;

28.vyzýva členské štáty na boj proti škodlivým praktikám, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, skoré a nútené manželstvá a násilie páchané v mene tzv. cti, ktoré osobitne zraňuje a obmedzuje mladé ženy a dievčatá;

29. považuje prostitúciu za závažnú formu násilia avykorisťovania, ktorá postihuje prevažne ženy adeti; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti ekonomickým, sociálnym a kultúrnym príčinám prostitúcie, aby sa ženy v situácii chudoby a sociálneho vylúčenia nestávali obeťami takéhoto vykorisťovania; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na pomoc prostitútkam pri ich opätovnom sociálnom a profesijnom začlenení;

30. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom európskych sociálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka navrhla aktívne opatrenia na podporu zamestnanosti, uľahčenie prístupu k sociálnym službám a sociálno-ekonomický rozvoj žien vo vidieckych oblastiach; odporúča členským štátom, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi znižovali riziko chudoby medzi ženami vo vidieckych oblastiach posilňovaním ich postavenia a zlepšovaním kvality ich života zabezpečením kvalitných programov vzdelávania a kvalitných podmienok zamestnávania vrátane práce na diaľku a dôstojného príjmu; vyzýva na prijatie pozitívnych opatrení, ktoré podnietia poľnohospodárky zostať najmä vo vidieckych oblastiach, vrátane podpory komunitných centier, ktoré môžu poskytovať technické poradenstvo a pomoc s cieľom udržať poľnohospodárske podniky v prevádzke a pomôcť im prežiť a povzbudiť mladých ľudí na investície do poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat s cieľom zabezpečiť ich dlhodobé prežitie;

31.zdôrazňuje kľúčovú úlohu všetkých sociálnych fondov a programov EÚ, najmä Európskeho sociálneho fondu plus a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, Fondu pre spravodlivú transformáciu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu v pomoci prepusteným zamestnancom; zdôrazňuje, že prostredníctvom ESF+ by sa členské štáty a Komisia mali zamerať na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov krízy najmä pre ženy, na zvýšenie počtu zamestnaných žien a pomoc pri nachádzaní rovnováhy pracovného a osobného života, na boj proti chudobe a jej rodovému rozmeru, feminizácii chudoby a rodovej diskriminácii na trhu práce, vo vzdelávaní a odbornej príprave, na podporu najzraniteľnejších osôb a na boj proti chudobe detí; vyzýva členské štáty, aby plne využívali fondy srodovým hľadiskom;

32. zdôrazňuje, že vnútroštátne úsilie zamerané na zabezpečenie začleňovania Rómov by sa malo urýchliť vo všetkých členských štátoch EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporovala začleňovanie, a tým zabezpečila účasť rómskych dievčat a žien na všetkých úrovniach vrátane tých, ktoré pracujú na miestnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ; poukazuje na to, že by sa mala zohľadňovať rovnosť mužov a žien a zamerať sa na pozdvihnutie osvedčených postupov členských štátov na úroveň Únie;

33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnili finančnú pomoc EÚ o študijné programy a projekty, ktoré poskytnú talentovaným rómskym dievčatám a ženám možnosť využiť ďalšie vzdelávanie na to, aby sa vymanili z medzigeneračnej chudoby, podporili ich sociálnu integráciu a rozvíjali ich vedomosti na zlepšenie situácie rómskej komunity; vyzýva členské štáty, aby uviedli úroveň podpory, akú by potrebovali na realizáciu odporúčaných opatrení na začlenenie rómskeho obyvateľstva;

34.zdôrazňuje, že nárast chudoby žien má veľký vplyv na spoločnosť ako takú; vyjadruje obavy, aký to bude mať vplyv na chudobu detí; v tejto súvislosti víta prijatie odporúčania Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti;

35.zdôrazňuje významný prínos žien do zamestnanosti, kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu; uznáva závažné zhoršenie životných podmienok žien zamestnaných v umení a kultúre, ako aj v mikropodnikoch a malých poľnohospodárskych a vidieckych podnikoch v dôsledku pozastavenia hospodárskych a kultúrnych činností počas pandémie;

36.požaduje rodovo citlivý prístup k digitálnej transformácii; vyzýva Komisiu, aby využila existujúce programy afinancovanie a aby sprístupnila financovanie tam, kde je to potrebné na boj proti digitálnej chudobe žien s cieľom vybaviť ženy potrebnými zručnosťami, aby mohli bezpečne fungovať v digitálnom prostredí a zvyšovali si digitálnu gramotnosť;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali prekážky podnikania žien a najmä vykonali komplexnú analýzu prístupu žien k financiám, čím by pomohli ukončiť chudobu žien v Európskej únii tým, že im umožnia venovať sa podnikaniu a zakladať malé a stredné podniky, ktoré prispejú k súbežnej zelenej a digitálnej transformácii; konštatuje, že podnikaním žien vznikajú pracovné príležitosti, posilňuje sa jednotný trh a znižuje nezamestnanosť; konštatuje, že obmedzením byrokratickej záťaže pre podnikateľov sa odstraňujú prekážky, a tak sa zaisťuje, aby viac žien mohlo začať podnikať; zdôrazňuje význam vedomostí o podnikaní a praktických skúseností v školách; vyzýva Komisiu ačlenské štáty, aby podporili posilnenie postavenia žien prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy aceloživotného vzdelávania; vyzýva najmä na výraznejšiu podporu predmetov STEM a digitálneho vzdelávania, umelej inteligencie afinančnej gramotnosti scieľom bojovať proti prevládajúcim stereotypom azabezpečiť, aby viac žien malo prístup do týchto odvetví amohlo prispievať kich rozvoju;

38.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že každá nová fiškálna politika vrátane daní s jasným rodovým rozmerom bude riešiť a odstraňovať sociálno-ekonomické a rodové nerovnosti vo všetkých ich rozmeroch(25); vyzýva členské štáty, aby vo svojej daňovej politike predchádzali rodovej diskriminácii a zrušili DPH na výrobky intímnej hygieny pre ženy, čo neúmerne ohrozuje dôstojnosť žien s nižšími príjmami, a aby tak všetkým ženám zabezpečili prístup k týmto nevyhnutným výrobkom;

39.vyzýva členské štáty, aby pri reforme dôchodkových systémov a úprave veku odchodu do dôchodku zohľadnili rodový rozmer a aby zvážili rozdiely medzi formami práce žien amužov vrátane všetkých praktík neplateného zamestnávania so zreteľom na vyššie riziko diskriminácie žien na trhu práce, najmä starších žien; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na predchádzanie riziku chudoby starších žien a dôchodkýň vyplývajúceho zo starnutia obyvateľstva a podielu starších žien v znevýhodnenej alebo zraniteľnej situácii; vyzýva členské štáty, aby do svojho dôchodkového systému započítali náhradu za neplatenú opatrovateľskú prácu, napríklad vo forme kreditov za starostlivosť alebo iných opatrení započítaných do dôchodku opatrovateľa bez ohľadu na to, či ide o starostlivosť o maloleté deti, staršie osoby alebo chorých či zdravotne postihnutých, a zároveň viedli mužov k tomu, aby sa stali opatrovateľmi;

40.vyzýva Komisiu, aby nepodporila žiadne politické odporúčanie, ktoré by viedlo k nárastu neistých pracovnoprávnych vzťahov, deregulácii pracovného času, znižovaniu miezd, útokom na kolektívne vyjednávanie alebo privatizácii verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia;

41.víta prebiehajúce rokovania o prijatí smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii; vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali rámec EÚ v prospech zavedenia alebo úpravy minimálnej mzdy pre každú krajinu, okrem iného na základe vnútroštátneho koša tovarov a služieb za skutočné ceny, okrem iného vrátane primeraného bývania, zdravej a vyváženej stravy, oblečenia, udržateľnej dopravy a energií, zdravia a starostlivosti a zdrojov umožňujúcich ľuďom zmysluplne sa zúčastňovať na živote spoločnosti, kultúry a vzdelávania, čím by sa zabezpečila dôstojná životná úroveň, ktorá by čiastočne pomohla znížiť chudobu pracujúcich, najmä žien; požaduje slušnú a primeranú minimálnu mzdu v členských štátoch ako nevyhnutnú záruku na zaistenie spravodlivejšieho rozdelenia miezd a garantovanie minimálnej mzdy na ochranu žien a mužov na trhu práce; zastáva názor, že vytvorenie rámca minimálnej mzdy sa musí dosiahnuť a zachovať prostredníctvom jasných pravidiel, transparentných postupov a účinnej praxe podľa kritérií a smerných ukazovateľov na posúdenie primeranosti a s prispením poradných orgánov, okrem iného aj zapojením sociálnych partnerov;

42.vyzýva členské štáty, aby boli ambiciózne pri vykonávaní európskej záruky pre deti a smernice o transparentnosti odmeňovania, ako aj budúcej smernice o minimálnych mzdách a odporúčania o minimálnom príjme;

43.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočte EÚ sa celkovo ešte neuplatňuje hľadisko rodovej rovnosti, ako na to poukázal Európsky dvor audítorov, a žiada, aby sa táto situácia urýchlene zmenila; zdôrazňuje, že hľadisko rodovej rovnosti sa musí uplatňovať na všetkých úrovniach politického cyklu a musí byť založené na spoľahlivých údajoch; zdôrazňuje význam zavedenia rodovo senzitívneho rozpočtovania, a to aj vo všetkých programoch rozpočtu na rok 2022, s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť a odstrániť chudobu žien; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlila zavedenie účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky na meranie príslušných výdavkov na rodovú rovnosť a úzko spolupracovala sEurópskym parlamentom, ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode z13. apríla 2016 olepšej tvorbe práva(26), aby bolo možné vykázať konkrétne výsledky vzhľadom na rozpočet roku 2022, ako aj za účelom rozšírenia tejto metodiky na všetky programy VFR;

44.poukazuje na to, že fiškálna kapacita EÚ si vyžaduje prípadnú revíziu súčasného hospodárskeho a sociálneho riadenia na zníženie nerovnosti a chudoby žien a dosiahnutie rodovej rovnosti; požaduje, aby hospodárske a sociálne riadenie bolo v súlade s dosahovaním cieľov rodovej rovnosti a s ukončením chudoby žien;

45.vyzýva Radu, aby vytvorila účelovú konfiguráciu pre rodovú rovnosť scieľom zabezpečiť spoločné akonkrétne opatrenia na riešenie výziev voblasti práv žien arodovej rovnosti aaby zabezpečila, že ootázkach rodovej rovnosti sa bude rokovať na najvyššej politickej úrovni;

46.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili nerovnomerný rodový vplyv inflácie a zvyšovania cien energií, ktoré spôsobila vojna Ruska proti Ukrajine, a aby to zohľadnili pri prijímaní opatrení na zmiernenie ich dosahu na najchudobnejších;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú.v. EÚ L223, 22.6.2021, s.14.
(2) Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(4) Ú.v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.
(5) Ú.v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(6) Ú.v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 56.
(7) Ú.v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(8) Ú.v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 14.
(9) Ú.v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(10) Ú.v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6.
(11) Ú.v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 80.
(12) Ú.v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 38.
(13) Ú.v. EÚ C 331, 17.8.2021, s. 5.
(14) Ú.v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 191.
(15) Ú.v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 122.
(16) Ú.v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 62.
(17) Ú. v. EÚ C58, 15.2.2018, s. 192.
(18) Webové sídlo Eurostatu s názvom Životné podmienky v Európe – chudoba a sociálne vylúčenie, prístup 30. mája 2022. Nájdete na: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_poverty_and_social_exclusion&oldid=544210
(19) Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Index rodovej rovnosti 2020: digitalizácia a budúcnosť práce, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020.
(20) Webové sídlo Eurostatu s názvom Gender pay gap statistics (Štatistika rozdielov v odmeňovaní žien a mužov), prístup 30. mája 2022. Nájdete na: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Gender_pay_gap_statistics.
(21) Gender pay gap statistics.
(22) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/7341d588-ddd8-11ea-adf7-01aa75ed71a1/language-en
(23) Článok Eurostatu z 3. februára 2021 s názvom Odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov?.
(24) Databáza rodových štatistík inštitútu EIGE, prístup 30. mája 2022. Nájdete na: https://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs/browse/ta/ta_timeuse.
(25) Správa tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z apríla 2017 s názvom Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii.
(26) Ú.v.EÚL123, 12.5.2016, s.1.

Posledná úprava: 21. augusta 2023Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia