Priame platby
Európska únia podporuje príjmy poľnohospodárov tzv. priamymi platbami, ktoré sú pre nich niečím ako záchrannou sieťou, zvyšujú ziskovosť poľnohospodárstva, zaisťujú potravinovú bezpečnosť vEurópe, pomáhajú farmárom pri výrobe bezpečných, zdravých acenovo dostupných potravín aodmeňujú ich za poskytovanie verejných statkov, za ktoré trhy bežne neplatia. Priame platby riadi Komisia spoločne sčlenskými štátmi využitím viacerých režimov.
Právny základ
Právny základ spoločnej poľnohospodárskej politiky je stanovený v (články38 až 44) (3.2.1).
z2.decembra2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty vrámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) aktoré sú financované zEurópskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) aEurópskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), aktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č.1305/2013 a(EÚ) č.1307/2013.
z2.decembra2021 ofinancovaní, riadení amonitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky aozrušení nariadenia (EÚ) č.1306/2013.
Úǻ
SPP podporuje poľnohospodárov rôznymi politickými opatreniami:
- Priame platby financované zEPZF sú záchrannou sieťou pre poľnohospodárov, ktorí bojujú snižšími než priemernými príjmami vporovnaní so zvyškom hospodárstva atiež sneistými trhmi, extrémami počasia, škodcami achorobami amajú slabú vyjednávaciu silu vpotravinovom reťazci. Priame platby, ktoré vobdobí 2021–2027 (viacročný finančný rámec, bežné ceny) dosiahnu približne 270miliárdEUR, predstavujú 72% finančných prostriedkov EÚ vrámci SPP (378,5miliardyEUR) (3.2.2). Finančné alokácie pre každý členský štát sú stanovené vprávnych predpisochEÚ,
- Cieľom trhových opatrení, ktoré sú tiež financované zEPZF, je podporovať astabilizovať poľnohospodárske trhy. Niektoré podporujú poľnohospodárov EÚ priamo, napríklad uľahčením ich účasti vskupinách výrobcov alebo systémoch kvality, čím sa posilňuje ich úloha vdodávateľskom reťazci. Na spoločnú organizáciu trhov (SOT) sa vzťahuje z2.decembra2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ)č.1308/2013 ospoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov; nariadene (EÚ)č.1151/2012 osystémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky; nariadenie (EÚ) č.251/2014 ozemepisných označeniach aromatizovaných vínnych výrobkov; anariadenie (EÚ)č.228/2013 oosobitných opatreniach voblasti poľnohospodárstva vprospech najvzdialenejších regiónov EÚ. Keďže sektorové intervencie sú už súčasťou strategických plánov SPP členských štátov, príslušné ustanovenia sa presunuli znariadenia ospoločnej organizácii trhov do nariadenia ostrategických plánoch SPP,
- Cieľom opatrení na rozvoj vidieka financovaných zEPFRV a zvnútroštátnych fondov je prispievať khospodárskej, sociálnej aenvironmentálnej výkonnosti vidieckych oblastí. Ich súčasťou sú aj podporné opatrenia pre poľnohospodárov, napríklad agroenvironmentálne opatrenia, financovanie poľnohospodárskych investícií, nástroje na riadenie rizík afinančné nástroje.
ʰľ
Režimy priamych platieb sa riadia článkami20až41 nariadenia (EÚ) 2021/2115 (nariadenie ostrategických plánoch SPP). Niektoré režimy sú povinné, iné môžu byť dobrovoľnom zahrnuté do strategických plánov SPP.
- Základná podpora príjmu vzáujme udržateľnosti (články 21–28 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná platba na hektár, na ktorú je vyčlenená polovica rozpočtu na priame platby. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vyplácať jednotnú sumu na hektár, platbu podmieniť rôznymi sociálno-ekonomickými alebo agronomickými podmienkami alebo vyplácať sumu na základe platobných nárokov uplatnených vrámci predchádzajúcej SPP. Pri využívaní platobných nárokov musia členské štáty postupne znižovať rozdiel medzi svojimi hodnotami vnadchádzajúcich rokoch, čo je proces známy ako „konvergencia“. Platba pre malých poľnohospodárov nepresahujúca 1250EUR ročne sa môže vyplatiť ako jednorazová platba alebo platba na hektár. Takéto platby, ktoré si poľnohospodári môžu nepovinne zvoliť, nahrádzajú všetky ostatné formy priamych platieb,
- Komplementárna redistributívna podpora príjmu vzáujme udržateľnosti (článok29 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba na prvé hektáre poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Sumu na hektár apočet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je kdispozícii redistributívna podpora príjmu, vymedzujú členské štáty. Cieľom tohto režimu je prerozdeliť priame platby zväčších poľnohospodárskych podnikov na menšie alebo stredné poľnohospodárske podniky. Aby sa podporili malé farmy, musí aspoň 10% rozpočtu na priame platby každého členského štátu smerovať do tohto režimu, pokiaľ sa prerozdelenie nedosiahne inými prostriedkami,
- Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov (článok30 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba pre nových poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Paušálnu sumu alebo sumu na hektár apočet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je kdispozícii podpora, vymedzujú členské štáty. Stanovujú aj požadovanú hornú vekovú hranicu – od 35 do 40rokov – aodbornú prípravu azručnosti potenciálnych príjemcov,
- Režimy vzáujme klímy, životného prostredia adobrých životných podmienok zvierat (ekoschémy) (článok31 nariadenia (EÚ) 2021/2115) pomáhajú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu dodržiavať poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu, životné prostredie adobré životné podmienky zvierat alebo vboji proti antimikrobiálnej rezistencii. Takéto postupy, ktoré musia presahovať rámec legislatívnych požiadaviek, sú uvedené vstrategických plánoch SPP. Ročná platba na hektár poskytnutá na ekoschémy môže byť platbou nad rámec základnej podpory príjmu alebo platbou na kompenzáciu vzniknutých nákladov alebo straty príjmu vdôsledku prijatých záväzkov. Najmenej 25% vnútroštátneho rozpočtu na priame platby sa musí použiť na tieto režimy, ktoré sú pre poľnohospodárov dobrovoľné,
- Viazaná podpora príjmu (články32–35 nariadenia (EÚ) 2021/2115), zatiaľ čo vminulosti bola podpora príjmu vrámci SPP prepojená skonkrétnymi produktmi (alebo na ne viazaná), sledom reforiem sa toto prepojenie postupne odstránilo, avsúčasnosti je táto podpora obmedzená na malý podiel priamych platieb. Cieľom viazanej podpory je riešiť problémy vsektoroch, typoch výroby alebo osobitných typoch poľnohospodárstva, ktoré sú dôležité zo sociálno-ekonomických alebo environmentálnych dôvodov. Podpora pozostáva zročnej platby na hektár alebo zviera scieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť alebo kvalitu. Pokiaľ ide oodvetvia, na ktoré sa môžu zamerať strategické plány SPP, bielkovinové plodiny sa môžu zahrnúť bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia, pretože by to prispelo kzníženiu závislosti EÚ od dovozu do tohto odvetvia apoužívania dusíkatých hnojív,
- Osobitná platba na bavlnu (články36–41 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je režim viazaných priamych platieb, ktorým sa poskytujú platby na hektár bavlny voblastiach Bulharska, Grécka, Španielska aPortugalska, vktorých je produkcia bavlny povolená.
Ako fungujú priame platby vpraxi?
Každý rok prijme priame platby viac ako 6 miliónov príjemcov. Vyplácajú sa aktívnym poľnohospodárom, či už jednotlivcom alebo spoločnostiam, ktorí vykonávajú aspoň minimálnu úroveň poľnohospodárskej činnosti (t.j. poľnohospodársku výrobu alebo udržiavanie poľnohospodárskej plochy vstave vhodnom na poľnohospodársku činnosť). Vstrategických plánoch SPP sa vymedzujú aktívni poľnohospodári na základe objektívnych anediskriminačných kritérií, ato aj prostredníctvom negatívneho zoznamu, ktorý vylučuje, aby sa určité subjekty považovali za aktívnych poľnohospodárov.
Podpora prostredníctvom strategických plánov SPP sa väčšinou poskytuje vo forme platieb na plochu. Vprípade niektorých režimov sa vychádza zpočtu podporených zvierat. Vymedzenia týkajúce sa oprávnenosti poľnohospodárov aoblastí oprávnených na podporu SPP sú stanovené na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila jednotnosť politiky. Vporovnaní spredchádzajúcim obdobím SPP nie sú tieto vymedzenia pojmov vprávnych predpisoch EÚ veľmi podrobné ačlenským štátom poskytujú flexibilitu bližšie špecifikovať pravidlá na vnútroštátnej úrovni, aby sa mohli prispôsobiť ich potrebám alepšie zacieliť svoju podporu.
Všetky členské štáty stanovili minimálne požiadavky na prijímanie priamych platieb, pričom väčšina znich si stanovila plochu afinančný prah od0,3 do štyroch hektárov aod 100EUR do 500EUR. Väčšina členských štátov si ponechala prahy minimálnych požiadaviek nezmenené vporovnaní spredchádzajúcim obdobím.
Poľnohospodári, ktorí majú záujem opriame platby, one musia požiadať každý rok adodržiavať niekoľko pravidiel. Okrem povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, ktoré sú pri vykonávaní poľnohospodárskych činností povinné, podliehajú poľnohospodári, ktorí dostávajú platby vrámci SPP, tzv. kondicionalite, t.j. musia udržiavať pôdu vdobrom poľnohospodárskom aenvironmentálnom stave. Na SPP na roky 2023–2027 sa uplatňuje posilnená kondicionalita s„ekologickejšími“ požiadavkami. Po prvýkrát sa tiež zavádza sociálna podmienenosť, pričom priame platby sa prepájajú surčitými základnými sociálnymi zásadami azásadami týkajúcimi sa práce.
Komisia avnútroštátne orgány riadia priame platby tzv. zdieľaným systémom. Pod dohľadom Komisie sú vnútroštátne platobné agentúry zodpovedné za správu priamych platieb aplnenie úloh, ako je spracovanie žiadostí opomoc, uhrádzanie platieb avykonávanie určitých kontrol.
Kľúčové finančné informácie
Základná podpora príjmu vzáujme udržateľnosti (BISS), ročná oddelená platba na plochu financovaná výlučne zrozpočtu EÚ, je naďalej najdôležitejším nástrojom SPP na podporu príjmov poľnohospodárov EÚ. Plánované výdavky tohto nástroja vrámci strategických plánov SPP predstavujú vpriemere 51% celkového rozpočtu EPZF alebo 31% celkových verejných výdavkov SPP.
Rozdelenie celkových verejných plánovaných výdavkov na priame platby, zktorých vychádza vykonávanie všetkých 28strategických plánov SPP (2023–2027)
Typ intervencie | príspevok EÚ (vmiliardáchEUR) | % ako podiel celkových priamych platieb |
---|---|---|
BISS – Základná podpora príjmu vzáujme udržateľnosti (články 21–28) | 96,69 | 51,12% |
CIS – Viazaná podpora príjmu (články 32–35) | 23,03 | 12,18% |
CIS-YF – Komplementárna podpora príjmu premladých poľnohospodárov (článok30) | 3,4 | 1,80% |
CRISS – Komplementárna redistributívna podpora príjmu vzáujme udržateľnosti (článok29) | 20,09 | 10,62% |
Ekoschéma – schémy vzáujme klímy, životného prostredia adobrých životných podmienok zvierat (článok31) | 44,71 | 23,64% |
Bavlna – Osobitná platba na bavlnu (články 36–41) | 1,23 | 0,65% |
Priame platby zEPZF spolu | 189,15 | 100% |
Zdroj: Európska komisia, Schválených 28strategických plánov SPP (2023–2027)
Súhrnný prehľad, jún2023
Úloha Európskeho parlamentu
Komisia 1.júna2018 uverejnila svoje návrhy, ktorými sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov vrámci SPP. VParlamente bol tento spis pridelený Výboru pre poľnohospodárstvo arozvoj vidieka (AGRI). Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie abezpečnosť potravín (ENVI) získal štatút pridruženého výboru podľa článku 54rokovacieho poriadku. Po voľbách do Európskeho parlamentu vroku2019 bol za spravodajcu výboru AGRI vymenovaný Peter Jahr (PPE, Nemecko), zatiaľ čo za spravodajcu výboru ENVI bol vymenovaný Christophe Hansen (PPE, Luxembursko). Parlament prijal 23.októbra2020 pozíciu vprvom čítaní klegislatívnym návrhom Komisie knovejSPP.
Prijaté znenie predstavovalo základ pre následné rokovania sRadou ovšetkých troch spisoch týkajúcich sa SPP, ktoré sa začali 10.novembra2020 apokračovali sériou „trialógových“ zasadnutí. Koncom júna2021 dosiahli rokujúce strany dohodu otroch návrhoch balíka reforiem SPP. Túto dohodu schválili ministri poľnohospodárstva EÚ 28.júna2021 ačlenovia výboru AGRI 9.septembra2021. Dohodu onariadení ostrategických plánoch SPP schválili členovia výboru AGRI38 hlasmi za a8hlasmi proti, pričom dvaja poslanci sa zdržali hlasovania. Parlament hlasoval otroch návrhoch balíka reforiem SPP na druhej novembrovej plenárnej schôdzi anariadenie ostrategických plánoch SPP, teraz nariadenie (EÚ) 2021/2115 z2.decembra2021, bolo uverejnené vÚradnom vestníku EÚL435 zo 6.decembra2021.
Počas rokovaní sa Parlament snažil poňať svoju úlohu čo najširšie apokryť celé spektrum otázok, oktorých sa rokovalo počas procesu reformy SPP. Všú徱 oprocese reformy SPP po roku2020 zmedziinštitucionálneho hľadiska, ktorej vypracovanie zadal Parlament, sa poukazuje na to, že prijatím úlohy strážcu zásad EÚ arozpočtu SPP sa Parlament snažil zachovať európsky charakter ajednotnosť rôznych častí navrhovaných právnych predpisov, aby sa zabránilo „opätovnému znárodneniu“ SPP. Okrem toho sa vniektorých prípadoch ujal vedenia ako iniciátor opatrení, čoho dôkazom je jeho úsilie ovyčlenenie značného podielu rozpočtu na priame platby na nové ekoschémy alebo úspešné zavedenie sociálnej podmienenosti do nového nariadenia ostrategických plánoch SPP.
François Nègre