Ϸվ

Od roku2014 sú vzťahy medzi EÚ Ruskom naštrbené vdôsledku ruskej nezákonnej anexie Krymu, podpory separatistických skupín na východe Ukrajiny, destabilizačnej politiky vsusedstve, dezinformačných zasahujúcich kampaní porušovania ľudských práv vkrajine. Po tom, ako Rusko 24.február2022 začalo nevyprovokovanú, neoprávnenú nezákonnú útočnú vojnu proti Ukrajine, bola pozastavená zostávajúca politická, kultúrna vedecká spolupráca.

Právny základ

  • Hlava V: vonkajšia činnosť.
  • Články 206 207 (obchod) 216 až 219 (medzinárodné dohody) .
  • Dohoda opartnerstve spolupráci (dvojstranné vzťahy).

Vzťahy medzi EÚ Ruskom

Až do protestov hnutia Majdan na Ukrajine vnovembri2013 budovali EÚ Rusko strategické partnerstvo (dohoda opartnerstve pre modernizáciu iniciovaná vroku2010) rokovali onovej dohode na prehĺbenie spolupráce, ktorá bola iniciovaná vroku2008 pokrývala okrem iného obchod, hospodárstvo, energetiku, zmenu klímy, výskum, vzdelávanie, kultúru bezpečnostné otázky vrátane boja proti terorizmu, nešírenia jadrových zbraní riešenia konfliktov na Blízkom východe. EÚ bola vytrvalým podporovateľom pristúpenia Ruska kSvetovej obchodnej organizácii (WTO) (tento proces sa zavŕšil vroku2012). Protiprávna anexia Krymu Ruskom vmarci2014, dôkazy otom, že Rusko podporuje separatistických bojovníkov na východe Ukrajiny, jeho pokusy narušiť prístup kAzovskému moru viedli kzásadnej revízii politiky EÚ voči Rusku.

EÚ, podobne ako Spojené štáty, Kanada, Austrália ďalšie západné krajiny, od marc2014 postupne zavádzala voči Rusku reštriktívne opatrenia. Sankcie EÚ voči Rusku vroku2014 spočiatku zahŕňali individuálne reštriktívne opatrenia, ako je zmrazenie aktív zákaz udeľovania víz, zamerané na členov ruskej elity, ukrajinských separatistov organizácie snimi spojené, spolu sdiplomatickými sankciami, ktoré znamenali formálne pozastavenie samitov EÚ Ruska rokovaní onovej dohode ospolupráci medzi EÚ Ruskom, ako aj pozastavenie členstva Ruska vskupineG8. Neskôr nasledovali širšie hospodárske sankcie voči Rusku, ktoré spočiatku obmedzovali obchod sKrymom, odvetvové sankcie týkajúce sa obchodu so zbraňami, energetiky finančnej spolupráce sRuskom. Vreakcii na to Rusko vauguste2014 prijalo odvetné sankcie, ktorými zakázalo dovoz mnohých agropotravinárskych výrobkov zEÚ (ktoré predstavovali 43% celkového vývozu agropotravinárskych výrobkov zEÚ do Ruska 4,2% celkového vývozu agropotravinárskych výrobkov EÚ do sveta vroku2013). Do roku2021 zostala EÚ napriek sankciám odvetným sankciám najväčším obchodným partnerom Ruska Rusko piatym najväčším obchodným partneromEÚ.

Okrem toho EÚ prehodnotila svoje vzťahy sRuskom prostredníctvom globálnej bezpečnostnej stratégie EÚ zroku2016, vktorej ich definovala ako „kľúčovú strategickú výzvu“. Vmarci2016 Rada stanovila päť hlavných zásad, ktoré sa majú uplatňovať vo vzťahoch EÚ sRuskom: 1)vykonávanie dohôd zMinska týkajúcich sa konfliktu na východe Ukrajiny ako kľúčová podmienka pre akúkoľvek podstatnú zmenu vpostoji EÚ voči Rusku; 2)posilnenie vzťahov svýchodnými partnermi EÚ inými susedmi vrátane Strednej Ázie; 3)posilnenie odolnosti EÚ (napr. pokiaľ ide oenergetickú bezpečnosť, hybridné hrozby alebo strategickú komunikáciu); 4)selektívna spolupráca sRuskom votázkach, ktoré sú vzáujme EÚ; 5)potreba nadviazať medziľudské kontakty podporovať ruskú občiansku spoločnosť.

Od 24. február2022, keď Ruská federácia začala svoju nezákonnú, nevyprovokovanú neodôvodnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine, sa Rusko považuje za agresora útočiaceho na Ukrajinu EÚ svoju stratégiu voči Ruskej federácii zmenila.

V marci2022 prijala EÚ svoj , vktorom uznala, že Rusko predstavuje „dlhodobú priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť“, čím sa vzťahy medzi EÚ Ruskom od roku2016 výrazne zmenili. Tento prístup ďalej podporila strategická koncepcia NATO prijatá vjúni2022, vktorej sa uvádza, že „Ruská federácia je najzávažnejšou najpriamejšou hrozbou pre bezpečnosť spojencov pre mier stabilitu veuroatlantickej oblasti“.

V dôsledku toho sa prístup EÚ kRusku od roku2022 riadi týmito zásadami:1)Rusko sa musí medzinárodne izolovať musia sa naň uvaliť sankcie, aby sa mu zabránilo viesť vojnu; 2)medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, že sa vyvodí zodpovednosť voči Rusku jednotlivým páchateľom spolupáchateľom zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine; 3)musia sa podporovať susedné krajiny EÚ, to aj prostredníctvom politík rozširovania EÚ, partnerom na celom svete sa musí pomôcť riešiť dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; 4)na obranu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách by sa mala podporovať úzka spolupráca sNATO partnermi na celom svete; 5)musí sa posilniť odolnosť EÚ, najmä pokiaľ ide oenergetickú bezpečnosť kritickú infraštruktúru, musia sa prijať kroky proti kybernetickým hybridným hrozbám, manipulácii sinformáciami zasahovaniu zo strany Ruska; 6)občianska spoločnosť, obhajcovia ľudských práv nezávislé médiá sa musia podporovať vRusku aj mimo neho, pričom je nutné zaoberať sa hrozbami pre bezpečnosť verejný poriadok vEÚ.

EÚ čo najdôraznejšie odsúdila nezákonnú, nevyprovokovanú neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj jeho útoky na civilné obyvateľstvo civilnú infraštruktúru. Vyzýva na okamžité bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských jednotiek zcelého územia Ukrajiny vrámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Poukázala na to, že táto útočná vojna predstavuje nehanebné hrubé porušenie Charty OSN základných zásad medzinárodného práva že Ruská federácia zaň nesie plnú zodpovednosť. Predseda Európskej rady Charles Michel tiež upozornil na jej dôsledky pre svetový poriadok 1. marc2022 vyhlásil: „Útočí sa nielen na Ukrajinu. Útočí sa aj na medzinárodné právo, medzinárodný poriadok založený na pravidlách, demokraciu ľudskú dôstojnosť. Ide očistý jednoduchý geopolitický terorizmus.“ Lídri EÚ okrem toho zdôraznili, že Rusko, Bielorusko všetci tí, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny iné najzávažnejšie zločiny, sa budú zodpovedať za svoje činy vsúlade smedzinárodným právom. EÚ odsúdila aj to, že Rusko použilo potraviny ako zbraň vo vojne proti Ukrajine, globálnu krízu potravinovej bezpečnosti, ktorú tým vyvolalo. Za nezákonné nelegitímne tiež označila zinscenované referendá, ktoré Rusko uskutočnilo vseptembri2022 na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, dôrazne odmietla tento pokus Ruska legitimizovať či normalizovať svoju nezákonnú vojenskú kontrolu pokus oanexiu častí ukrajinského územia.

V reakcii na ruskú inváziu členské štáty EÚ vúzkej spolupráci spartnermi vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Austrálie Japonska urýchlene prijali bezprecedentne prísne sankcie. Od 24.február2022 EÚ masívne rozšírila reštriktívne odvetvové opatrenia prostredníctvom (do apríl2024) na sankčný zoznam pridala značný počet osôb subjektov scieľom ďalej zvýšiť tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo. Cieľom reštriktívnych opatrení je oslabiť hospodárske základy Ruska, pripraviť ho odôležité technológie trhy výrazne znížiť jeho schopnosť viesť vojnu. Oštrnástom balíku sankcií sa rokuje.

Rýchly sled trinástich balíkov , ktoré už boli označené za „sankčnú revolúciu“, vyústil do bezprecedentného súboru opatrení zameraných na kľúčové odvetvia ruského hospodárstva politické elity krajiny. Každý balík postupne menil rozširoval rozsah sankčných režimov prijatých od roku2014, pričom pribudol nový režim zákazu dovozu tovaru pochádzajúceho znezákonne anektovaných území Donecka, Luhanska, Chersonu Záporožia do EÚ. Sankčné balíky majú byť tvrdé majú mať ďalekosiahle účinky vsektore financií, energetiky, dopravy vzdušného priestoru, technológií, poradenstva vysielania, ako aj vodvetví kovov, luxusných výrobkov ďalších druhov tovaru. Vývozné dovozné obmedzenia sa vzťahujú na .

Okrem individuálnych hospodárskych sankcií bolo zavedených aj niekoľko následných diplomatických sankcií vrátane pozastavenia zjednodušenia vízového styku medzi EÚ Ruskom. Spolu sostatnými členmi WTO sa EÚ dohodla, že ruským výrobkom službám na trhoch EÚ odoprie zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod.

Od konca apríl2024 zoznamy sankcií zahŕňajú viac ako 2100osôb subjektov. Medzi sankcionovanými osobami sú prezident Ruskej federácie Vladimír Putin, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, 351poslancov Štátnej dumy, ktorí schválili uznanie dočasne okupovaných území Doneckej Luhanskej oblasti, vysokopostavení úradníci vojenský personál, šíritelia dezinformácií, subjekty zodpovedné za raketové útoky na civilné obyvateľstvo, kritickú civilnú infraštruktúru za únosy následné nezákonné adopcie ukrajinských detí mnohí ďalší. Na sankčný zoznam bolo zaradených niekoľko vysokopostavených členov žoldnierskej organizácie Wagnerova skupina. Rada vjúni2023 za odsúdenie ruského opozičného politika, demokratického aktivistu kritika Kremľa Vladimíra Karu-Murzu na 25rokov odňatia slobody na základe politicky motivovaných falošných obvinení. Nedávno boli na sankčný zoznam zaradení aj pracovníci ruskej väzenskej služby justičného systému spojení so smrťou Alexeja Navaľného.

Okrem širokej škály sankcií EÚ zintenzívnila aj boj proti ich obchádzaniu zo strany Ruska. Na zabránenie oslabeniu účinnosti sankcií Únie vývozom cez tretie krajiny EÚ zaviedla nové opatrenia scieľom predísť obchádzaniu svojich zákazov vývozu konkrétneho tovaru technológií, najmä tovaru sdvojakým použitím, kritických komponentov vyspelých technológií.

Okrem toho bolo do zoznamu „trestných činov EÚ“ doplnené porušenie reštriktívnych opatrení Rada sa 9.jún2023 dohodla na zavedení trestných činov trestov za porušenie sankcií EÚ na uľahčení vyšetrovania, stíhania trestania porušenia sankčných opatrení vcelejEÚ.

V septembri2022 členské štáty EÚ úplne platnosť dohody ozjednodušení vízového režimu medzi EÚ Ruskom zroku2007 Komisia prijala scieľom zabezpečiť, aby toto pozastavenie nemalo negatívny vplyv na osoby, ktoré potrebujú ochranu, na osoby cestujúce do EÚ na nevyhnutné účely, ako sú novinári, disidenti zástupcovia občianskej spoločnosti.

V rámci odvety za sankcie EÚ iné medzinárodné sankcie uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári2022 ruská vláda zverejnila zoznam „nepriateľských“ zahraničných krajín, ktorý zahŕňa členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty ďalšie krajiny, ktoré voči Rusku zaviedli systém sankcií. Na ľudí ztýchto krajín sa teraz vzťahuje čoraz zložitejší systém odvetných protisankcií, ktoré ovplyvňujú rôzne obchodné finančné dohody, ktoré majú prepojenie sRuskom. Dňa 31.marc2022 sa ruské orgány tiež rozhodli výrazne rozšíriť svoj zoznam nežiaducich osôb zahrnúť doň „najvyššie vedenie EÚ, viacerých európskych komisárov šéfov vojenských orgánov EÚ, ako aj drvivú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu“, čím im odopreli právo vstúpiť na ruské územie. Tento zoznam nie je oficiálne uverejnený, čo na rozdiel od zákazu cestovania EÚ vylučuje akúkoľvek možnosť právne sa odvolať. Na ruskej čiernej listine sú aj vysokopostavení úradníci vlád niektorých členských štátov EÚ členovia národných parlamentov, verejní činitelia zástupcovia médií.

Vzhľadom na to, že nevyprovokovaná neodôvodnená invázia Ruska na Ukrajinu je očividným porušením medzinárodného práva zásad Charty OSN, EÚ podporuje ukrajinské medzinárodné úsilie ozabezpečenie zodpovednosti za vojnové zločiny, iné závažné zločiny vrátane zločinu agresie, ako aj za spôsobené rozsiahle škody. Európska komisia naďalej podporuje činnosť Medzinárodného trestného súdu zároveň vyjadrila pripravenosť spolupracovať smedzinárodným spoločenstvom na zriadení osobitného medzinárodného tribunálu ad hoc na vyšetrovanie stíhanie zločinov agresie Ruska voči Ukrajine, ktorých sa dopustilo politické vojenské vedenie Ruskej federácie jej spojencov, najmä Bieloruska. Vmáji2023 dostal Eurojust nové právomoci na uchovávanie, analýzu ukladanie dôkazov scieľom uľahčiť ďalšie vyšetrovanie vojnových zločinov, genocídy zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny. Vjúli2023 bolo vrámci Eurojustu zriadené Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA) za účasti členov spoločného vyšetrovacieho tímuEÚ.

Európska komisia vkoordinácii smedzinárodnými partnermi súlade správom EÚ medzinárodným právom skúma aj spôsoby využitia zmrazených ruských aktív na obnovu rekonštrukciu Ukrajiny. Od invázie Ruska na Ukrajinu boli vkrajináchG7 zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vhodnote 260miliárdEUR, ztoho dve tretiny sú vdržbe vEÚ. Na samiteG7 vjúni2024 sa bude rokovať otom, ako koordinovať prístupy medzi politikami medzinárodných partnerov.

Na základe dohody Európskej rady teraz členské štáty diskutujú omožnosti použiť mimoriadne príjmy pochádzajúce zaktív ruskej centrálnej banky imobilizovaných vEÚ. Rada 12.február2024 prijala . Druhý návrh, ktorý bol predložený 18. marca, spočíval vtom, aby sa 90% týchto príjmov vyčlenilo pre Európsky mierový nástroj scieľom zvýšiť vojenskú podporu Ukrajine 10% na riešenie potrieb obnovy na podporu kapacít ukrajinského obranného priemyslu. Zatiaľ sa nedosiahla žiadna dohoda, ale bol zaznamenaný pokrok.

Za vlády Vladimira Putina, hlavne od roku2012, sa priestor pre individuálne kolektívne akcie postupne, ale systematicky zmenšoval prostredníctvom legislatívnych obmedzení cieleného zastrašovania kritikov. Ruské orgány vpriebehu rokov zaviedli rozsiahle právne obmedzenia týkajúce sa „zahraničných agentov“ „nežiaducich“ „extrémistických“ organizácií, ktoré sa zameriavajú na stovky mimovládnych organizácií (MVO), pričom sa výrazne zvýšila cenzúra médií, internetu sociálnych sietí. Čoraz viac aktérov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv nezávislých novinárov bolo označených za „zahraničných agentov“, boli prenasledovaní uväznení, organizácie na ochranu ľudských práv boli zrušené sloboda prejavu, pokojného zhromažďovania združovania bola obmedzená. Terčom útokov sa stala aj investigatívna dátová žurnalistika, zatiaľ čo štátom kontrolované médiá neúnavne propagujú obraz „obliehanej pevnosti“, na ktorú útočí „kolektívny Západ“. Parlamentné voľby vrokoch2016 2021 regionálne komunálne voľby vseptembri2022 sa konali vreštriktívnom politickom mediálnom prostredí, čo viedlo kvýraznému víťazstvu Putinovej strany Jednotné Rusko. Volební pozorovatelia (do roku2016) nezávislé médiá zistili, že voľby naďalej nespĺňajú medzinárodné normy sú poznačené podvodmi, mobilizáciou na pracovisku, systematickým vylučovaním opozície inými nezrovnalosťami. Vseptembri2023 sa vRuskej federácii uskutočnili regionálne voľby, to aj na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré . , že uvedené voľby boli ako tie predchádzajúce. Volebné práva ruských občanov sa oslabili až do takej miery, že tieto voľby možno považovať za voľby bez akýchkoľvek skutočných demokratických zásad.

Po svojom štvrtom zvolení za prezidenta vroku2018 Vladimir Putin inicioval vroku2020 ústavné zmeny, ktoré mu umožnia zostať pri moci aj po roku2024 (teoreticky až do roku2036). Vmarci2024 začal Vladimir Putin svoje piate prezidentské obdobie. Vo voľbách považovaných za nedemokratické získal 87,28% hlasov pri účasti 77,44% oprávnených voličov. Tieto prezidentské „voľby“ sa uskutočnili 15.–17.marca za veľmi reštriktívnych podmienok poznačených intenzívnou propagandou. EÚ vydala , vktorom zopakovala, že neuznáva nikdy neuzná uskutočnenie týchto tzv. volieb na území Ukrajiny ani ich výsledky. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci bezpečnostnú politiku/podpredseda Komisie (VP/PK) Josep Borrell vyhlásil, že voľby boli založené na represívnych zákonoch poznačené absenciou dôveryhodnej súťaže nezávislých médií, svojvoľným zadržiavaním, prenasledovaním vedúcich predstaviteľov politickej opozície, zástupcov občianskej spoločnosti novinárov, ako aj náhlou smrťou ruského opozičného vodcu laureáta Sacharovovej ceny Alexeja Navaľného, ktorý bol zadržiavaný vjednej znajtvrdších ruských trestaneckých kolónií. Počas rozpravy vEurópskom parlamente 10.apríl2024 , že vtakomto prostredí nemožno hovoriť o„voľbách“. Navyše to bolo už druhýkrát za sebou, čo Organizácia pre bezpečnosť spoluprácu vEurópe (OBSE) nemohla pozorovať voľby vkrajine (po parlamentných voľbách vroku2021).

Po desiatich rokoch zmenšovania verejnej sféry za vlády Vladimíra Putina sa po návrate Alexeja Navaľného do Ruska vjanuári2021 roztočila nová špirála vnútropolitickej represie, ktorá sa dramaticky zintenzívnila od začiatku ruskej komplexnej invázie na Ukrajinu vo februári2022. Akýkoľvek nesúhlas alebo odchýlka od oficiálnej verzie udalostí podlieha sankciám kritické hlasy vspoločnosti sú ešte viac kriminalizované. charakterizuje Rusko ako „autoritársky režim“, ktorý sa umiestnil na 144.mieste zo 167krajín za Nikaraguou, Venezuelou Nigerom. Po invázii na Ukrajinu sa Rusko vo prepadlo odeväť miest (na 167.miesto zo180) situácia sa označuje za „veľmi vážnu“. Osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu voblasti ľudských práv vRuskej federácii Marijana Kacarovová viackrát zdôraznila, že situácia voblasti ľudských práv vRusku sa od invázie na Ukrajinu výrazne zhoršila, pričom dochádza kpotláčaniu občianskych politických práv.

Od 24. február2022 bolo vRusku zadržaných 20000protivojnových demonštrantov podľa vsúčasnosti počet politických väzňov presahuje 1000. EÚ odsúdila systematické zásahy proti mimovládnym organizáciám, organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv nezávislým novinárom vRusku aj mimo neho naďalej podporuje Rusov, ktorí sa vyjadrujú alebo protestujú proti vojne na Ukrajine. EÚ opakovane potvrdila svoju solidaritu sVladimirom Karom-Murzom, Alexejom Navaľným, Iľjom Jašinom, Olegom Orlovom všetkými Rusmi, ktorí boli stíhaní, väznení alebo zastrašovaní za to, že pokračujú vboji za ľudské práva hovoria pravdu onezákonných opatreniach režimu.

Platné dohody

Právnym základom pre vzťahy medzi EÚ Ruskom je dohoda opartnerstve spolupráci zjúna 1994. Táto dohoda spôvodnou platnosťou 10rokov sa každoročne automaticky obnovuje. Stanovujú sa vnej základné spoločné ciele zavádza inštitucionálny rámec pre dvojstranné kontakty (vrátane pravidelných konzultácií oľudských právach prezidentských samitov dvakrát za rok, ktoré sú vsúčasnosti pozastavené).

Na samite vPetrohrade vroku2003 EÚ Rusko posilnili vzájomnú spoluprácu vytvorením štyroch „spoločných priestorov“: hospodársky priestor, priestor slobody, bezpečnosti spravodlivosti, priestor vonkajšej bezpečnosti priestor výskumu, vzdelávania kultúry. Na regionálnej úrovni EÚ Rusko spolu sNórskom Islandom vytvorili vroku2007 novú politiku Severnej dimenzie, ktorá sa zameriava na cezhraničnú spoluprácu vregiónoch Baltského Barentsovho mora. Vjúli2008 sa začali rokovania onovej dohode medzi EÚ Ruskom, ktorej súčasťou mali byť „právoplatné záväzky“ voblastiach, ako sú politický dialóg, spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť, hospodárska spolupráca, výskum, vzdelávanie, kultúra, obchod, investície energetika. Vroku2010 sa začalo uplatňovať tzv. partnerstvo pre modernizáciu. Vroku2011 boli dokončené rokovania odohode ozjednodušení vízového režimu. Zdôvodu zásahu Ruska na Kryme však boli všetky tieto rozhovory procesy pozastavené. Vroku2014 Európska rada zmrazila spoluprácu sRuskom (s výnimkou cezhraničnej spolupráce medziľudských kontaktov), ako aj nové financovanie EÚ na podporu Ruska prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií. Vzťahy medzi EÚ Ruskom sú napäté od nezákonnej anexie Krymu mesta Sevastopol Ruskom vroku2014 od jeho destabilizujúcich krokov na východnej Ukrajine. Po tom, ako Rusko 24.február2022 začalo inváziu na Ukrajinu, bola pozastavená zostávajúca politická, kultúrna vedecká spolupráca.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament schválil dohodu opartnerstve spolupráci vroku1997 vrámci postupu súhlasu.

Prijal viacero uznesení oUkrajine, ktorými jasne odsudzuje ruskú nezákonnú anexiu Krymu vroku2014 jeho úlohu pri destabilizácii východnej Ukrajiny. V Parlament prijal uznesenia ostave vzťahov medzi EÚ Ruskom, vktorých podporil sankcie EÚ zdôraznil, že je potrebné, aby EÚ napriek komplikovaným vzťahom poskytovala ambicióznejšiu finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti rozvíjala medziľudské kontakty. Vuznesení zroku2019 vyjadruje veľké znepokojenie nad správaním Ruska na medzinárodnej scéne, najmä vkrajinách Východného partnerstva. Kritizuje tiež zhoršenie situácie voblasti ľudských práv základných slobôd vRusku navrhuje, aby sa Rusko už nepovažovalo za „strategického partnera“ EÚ. Vseptembri2021 Parlament prijal osmerovaní politických vzťahov medzi EÚ Ruskom, vktorom sa od EÚ vyžaduje „zabezpečiť, aby akákoľvek ďalšia spolupráca sKremľom závisela od prísľubu Kremľa ukončiť domácu agresiu voči vlastným obyvateľom, zastaviť systematické represie voči opozícii, zastrašovanie [...] politických väzňov, organizácií občianskej spoločnosti, zrušiť alebo zmeniť všetky právne predpisy, ktoré nie sú vsúlade smedzinárodnými normami, ako sú právne predpisy o„zahraničných agentoch“ [...] ukončiť vonkajšiu agresiu voči susedným krajinám“. Vyzýva EÚ, aby mala jasne vymedzené hranice aby sa zdržala spolupráce sRuskom len zdôvodu zachovania otvorených kanálov dialógu. Vyzýva tiež na vytvorenie vízie stratégie budúcnosti vzťahov EÚ so slobodným, prosperujúcim, mierovým demokratickým Ruskom.

Pred rokom2014 bol Parlament zástancom novej komplexnej dohody sRuskom založenej na spoločných hodnotách záujmoch. Parlament však opakovane vyjadril vážne obavy vsúvislosti sdodržiavaním ľudských práv zásad právneho štátu so stavom demokracie vRusku, napríklad pokiaľ ide oprávne predpisy proti „propagande“ LGBTI, dekriminalizáciu menej závažného domáceho násilia, tvrdé opatrenia proti nezávislým mimovládnym organizáciám alebo proti tým, ktorí dostávajú finančné prostriedky zkrajín mimo Ruska, atď. Parlament odsúdil najmä bezprecedentnú mieru porušovania ľudských práv páchaného na obyvateľoch Krymu, predovšetkým na Tatároch. Vroku2018 požadoval prepustenie ukrajinského filmového režiséra Olega Sencova, ktorý sa postavil proti nezákonnej anexii Krymu, udelil mu Sacharovovu cenu. Sencov bol prepustený vroku2019 vrámci výmeny väzňov medzi Ruskom Ukrajinou. Parlament dôrazne odsúdil pokus ovraždu Alexeja Navaľného vroku2020.

Od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine prijal Parlament množstvo uznesení, vktorých odsúdil ruskú agresiu zločiny spáchané vjej dôsledku vyjadril svoju rozhodnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti územnej celistvosti Ukrajiny vrámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

V období po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu Parlament neochvejne podporoval prísne účinné sankcie EÚ ako kľúčový nástroj proti Ruskej federácii, Bielorusku spojencom Ruskej federácie. Vyzval na konfiškáciu ruských aktív zmrazených EÚ na ich použitie na pomoc pri obnove Ukrajiny odškodnení obetí ruskej agresie. Pokiaľ ide ospoluprácu voblasti sankcií vo svete, Európsky parlament vyzval partnerov, aby sa prispôsobili týmto sankciám, vyjadril znepokojenie nad tým, že niekoľko tretích krajín spolupracuje sRuskom, aby mu pomohli obísť sankcie.

Parlament vo svojom uznesení z23.novembr2022 uznal Rusko ako štát podporujúci terorizmus štát, ktorý používa prostriedky terorizmu, vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa zjednotilo pri vyvodzovaní zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti zločin agresie. Vo viacerých uzneseniach Parlament vyzval prezidenta Putina, ďalších ruských lídrov ich bieloruských spojencov, aby sa zodpovedali za spáchaný zločin agresie. Vuznesení z19.január2023 Parlament podporil zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine, ktorého sa dopustilo politické vojenské vedenie Ruskej federácie jej spojencov, najmä Bieloruska. Plne tiež podporuje prebiehajúce vyšetrovanie situácie na Ukrajine údajných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti genocídy, ktoré vykonáva prokurátor Medzinárodného trestného súdu. Vmarci2023, keď Medzinárodný trestný súd oznámil vydanie zatýkacích rozkazov na Vladimíra Putina komisárku pre práva detí vkancelárii ruského prezidenta Mariju Ľvovú-Belovú, to zdôvodu nezákonných deportácií ukrajinských detí na ruské územie, Európsky parlament uvítal toto rozhodnutie počas rozpravy vpléne.

Vo svojom odporúčaní z8.jún2022 ozahraničnej, bezpečnostnej obrannej politike EÚ po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine Parlament naliehavo vyzval VP/PK Josepa Borrella, aby presadzoval celostný prístup kRuskej federácii upustil od akejkoľvek selektívnej spolupráce sMoskvou vzhľadom na brutálne činy vojnové zločiny, ktoré organizuje ruská politická elita ktoré páchajú ruské jednotky, ich zástupcovia žoldnieri na Ukrajine inde.

Parlament vuznesení zo 16.február2023 uznal, že ruská útočná vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu vEurópe, preto vyzval EÚ, aby prijala odvážne, statočné komplexné politické, bezpečnostné finančné rozhodnutia pokračovala vmedzinárodnej izolácii Ruskej federácie.

Parlament sa zároveň domnieva, že Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť členské štáty by mali začať uvažovať otom, ako spolupracovať sRuskom vbudúcnosti ako mu pomôcť pri úspešnom prechode zautoritárskeho režimu na demokratickú krajinu, ktorá sa vzdá revizionistických imperialistických politík, ako sa uvádza vjeho .

Ešte pred začiatkom útočnej vojny Parlament roky odsudzoval domáce represie ruského režimu čoraz horšiu situáciu voblasti ľudských práv vkrajine. Keď Rusko začalo útočnú vojnu proti Ukrajine, Parlament opätovne dôrazne odsúdil najmä prísne obmedzenia slobody názoru prejavu, práva na pokojné zhromažďovanie združovanie systematické zásahy proti organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv, nezávislým médiám, právnikom politickej opozícii. Parlament taktiež vyjadril poľutovanie nad radikálnymi represívnymi ruskými právnymi predpismi vrátane právnych predpisov o„zahraničných agentoch“ „nežiaducich organizáciách“ nad zmenami trestného zákona zákona omasmédiách, ktoré sa používajú na súdne obťažovanie nesúhlasných hlasov vkrajine zahraničí na oslabovanie nezávislých médií. Okrem toho odsúdil neustálu stále sa zvyšujúcu cenzúru vRusku.

Parlament opakovane odsúdil Rusko najmä za odsúdenie Alexeja Navaľného, ktorý vroku2021 získal Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu. Keďže zatýkaní väznení aktivisti pribúdali, Parlament prijal 20.apríl2023 dve uznesenia odsudzujúce rastúci útlak vRusku, najmä prípady Vladimira Karu-Murzu Alexeja Navaľného. Vrámci kampane za prepustenie Navaľného Parlament vjúni2023 nainštaloval pred budovou Parlamentu vBruseli kópiu trestnej cely vskutočnej veľkosti, vktorej si Alexej Navaľný odpykáva svoj 9,5-ročný trest. Cieľom tejto akcie organizovanej vrámci činností skupiny na podporu demokracie koordináciu volieb bolo upriamiť pozornosť na kritickú situáciu, vktorej sa Alexej Navaľný nachádza, informovať verejnosť orepresiách voči politickej opozícii vRusku. Parlament prijal 29.február2024 po náhlej smrti Alexeja Navaľného uznesenie, vktorom ju kvalifikoval ako „vraždu“, za ktorú ruská vláda Vladimir Putin osobne nesú trestnú politickú zodpovednosť. Vyzval VP/PK Josepa Borrella členské štáty, aby vyvodili zodpovednosť voči ruskému politickému vedeniu orgánom sankcionovali osoby zapojené do súdnych konaní proti Alexejovi Navaľnému, do jeho odsúdenia, väznenia podmienok, vktorých bol väznený. Opäť odsúdil eskaláciu porušovania ľudských práv ruským režimom.

Vo svojom uznesení z5.októbr2023 Parlament vyjadril znepokojenie nad prípadom Zaremy Musajevovej, obhajkyne ľudských práv zČečenska. Parlament tiež dôrazne dôsledne odsúdil porušovanie ľudských práv vČečensku.

Parlament vyjadril solidaritu podporu ľuďom vRusku Bielorusku, ktorí protestujú proti ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, žiadal, aby členské štáty chránili poskytli azyl Rusom Bielorusom, ktorí sú prenasledovaní za to, že sa vyjadrili proti vojne, ako aj ruským bieloruským dezertérom osobám, ktoré odmietajú vojenskú službu zdôvodu svedomia. Vyzval tiež inštitúcie EÚ, aby nadviazali spoluprácu sruskými demokratickými lídrami občianskou spoločnosťou, podporuje vytvorenie centra pre demokraciu vRusku, ktoré by hostil Európsky parlament. Predsedníčka Európskeho parlamentu sa vroku2022 stretla sniektorými zo zástupcov ruskej opozície Podvýbor pre ľudské práva usporadúva pravidelné výmeny názorov sruskými nezávislými novinármi zástupcami občianskej spoločnosti opozície. Jednotliví poslanci EP zorganizovali 5.6.jún2023 aj okrúhly stôl obudúcnosti demokratického Ruska, pri ktorom sa zišli zástupcovia inštitúcií EÚ, poslanci EP poprední predstavitelia všetkých prúdov ruských slobodných médií politickej opozície.

Dňa 25. apríl2024 pred obdobím prerušenia činnosti , že tzv. prezidentské voľby vRusku od 15.do17.marca boli nelegitímne nedemokratické jednoznačne odsúdil nezákonné tzv. voľby, ktoré sa uskutočnili na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Zároveň naliehavo vyzval členské štáty EÚ medzinárodné spoločenstvo, aby neuznali výsledok prezidentských volieb za legitímny, pretože neboli slobodné ani spravodlivé, ani nespĺňali základné medzinárodné volebné normy, preto nemajú demokratickú legitimitu.

Skupina na podporu demokracie koordináciu volieb delegácia EP pre vzťahy sRuskom zorganizovali 14.február2024 konferenciu, na ktorú boli pozvaní zástupcovia ruskej opozície právnici voblasti ľudských práv, aby diskutovali ovýzname týchto prezidentských volieb.

Vzťahy sruskými zákonodarcami sa rozvíjali najmä vrámci parlamentného výboru pre spoluprácu, teda medziparlamentného fóra zriadeného dohodou opartnerstve spolupráci medzi EÚ Ruskom. Vrokoch 1997 až2014 slúžil parlamentný výbor pre spoluprácu ako stabilná platforma pre rozvíjanie spolupráce dialóg medzi delegáciami zParlamentu Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Vmarci2014 však Parlament tieto medziparlamentné stretnutia prerušil vsúlade sreštriktívnymi opatreniami EÚ prijatými vreakcii na ukrajinskú krízu. Delegácia Parlamentu pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ –Rusko sa však naďalej pravidelne stretáva, aby analyzovala ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine diskutovala ojej vplyve vo svete na domácej scéne, najmä ostupňujúcich sa zásahoch ruských orgánov proti ruskej občianskej spoločnosti. Vtejto súvislosti si delegácia pravidelne vymieňa názory so zástupcami ruskej opozície, obhajcami ľudských práv, občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami nezávislými novinármi, ako aj smedzinárodnými expertmi.

Od roku1999 Rusko neprizýva Parlament na pozorovanie volieb.

Vanessa Cuevas Herman