NÁVRH UZNESENIAo bielej knihe o budúcnosti európskej obrany
5.3.2025-()
v súlade sčlánkom 136 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marc Botenga
v mene skupiny The Left
10‑0144/2025
Uznesenie Európskeho parlamentu o bielej knihe o budúcnosti európskej obrany
()
Európsky parlament,
–so zreteľom na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) EÚ,
–so zreteľom na Zmluvu oEurópskej únii, anajmä na jej článok42,
–so zreteľom na hlavu III, článok 3 Protokolu z13.júna 2012 oobavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy,
–so zreteľom na ohlásené uverejnenie bielej knihy o budúcnosti európskej obrany 19. marca 2025,
–so zreteľom na Helsinský záverečný akt,
–so zreteľom na rôzne európske obranné projekty z posledných rokov,
–so zreteľom na článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A.ďž v súlade so zmluvami je SBOP súčasťou SZBP a považuje sa za politický rámec, prostredníctvom ktorého môžu členské štáty rozvíjať európsku strategickú kultúru bezpečnosti a obrany, spoločne riešiť konflikty a krízy, chrániť Úniu a jej občanov a posilňovať medzinárodný mier a bezpečnosť;
B.ďž v článku 42 ods. 2 ZEÚ sa uvádza, že SBOP Únie musí byť zlučiteľná so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na základe Severoatlantickej zmluvy;
C.ďž NATO je do veľkej miery ovládané Spojenými štátmi a členstvo v NATO znamená povinnú komplementárnosť a kompatibilitu európskych zbraňových systémov so systémami USA, čo bráni strategickej a operačnej autonómii členských štátov a ostatných európskych krajín;
D.ďž na samite NATO v Bukurešti v roku 2008 vláda USA presadila členstvo Ukrajiny v NATO proti názoru viacerých členských štátov; ďž po ruskej invázii Spojené štáty tlačili na členské štáty EÚ, aby systematicky zvyšovali množstvo a kvalitu dodávok zbraní na Ukrajinu;
E.ďž jednotlivé členské štáty majú rôzne vojenské a bezpečnostné politiky vrátane politiky vojenskej neutrality;
F.ďž Spojené štáty mali z vojny na Ukrajine neočakávané výhody vďaka zvýšenému vývozu bridlicového plynu z USA do Európskej únie; ďž vláda USA chce teraz nespravodlivo kontrolovať ukrajinské nerastné zdroje a rokovať s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine bez účasti Ukrajiny a Európskej únie;
G.ďž na rozdiel od štátov disponujúcich jadrovými zbraňami, ako sú India a Čínska ľudová republika, sa NATO a Rusko odmietajú zaviazať k zásade „nepoužiť jadrové zbrane ako prví“, v rámci ktorej by sa formálne zdržali použitia jadrových zbraní s výnimkou odvetného útoku nepriateľskej mocnosti používajúcej zbrane hromadného ničenia;
H.ďž vláda USA začala veľký počet vojen a vojenských operácií, ktoré porušovali medzinárodné právo a zásady Charty OSN; ďž vzhľadom na poradné stanoviská Medzinárodného súdneho dvora z roku 2024 by sa Spojené štáty mohli na základe pokračujúcej vojenskej podpory Izraela podieľať na genocíde a nezákonnej okupácii; ďž účasť členských štátov EÚ na porušovaní medzinárodného práva vrátane útočných vojen a vojenských invázií v rozpore s medzinárodným právom proti krajinám, ako je bývalá Juhoslávia, Afganistan, Irak a Líbya, podkopala celosvetové dodržiavanie zásad medzinárodného práva;
I.ďž Spojené štáty predvídavo rozmiestnili nové gravitačné bomby B61-12 na území členských štátov EÚ, čím zvýšili riziko, že sa tieto členské štáty stanú obeťami preventívnych alebo odvetných úderov súvisiacich so zahraničnou politikou USA;
J.ďž opakované vojnové činy a akty agresie Ruska, počnúc vojnou proti Gruzínsku v roku 2008, anexiou Krymu v roku 2014 a pokračujúcou nezákonnou útočnou vojnou proti Ukrajine, ako aj rastúci počet sabotážnych činov na kritickej infraštruktúre, boli faktormi, ktoré vyvolali a vystupňovali napätie;
K.ďž podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa zakazujú výdavky vyplývajúce z operácií s vojenskými ani obrannými následkami na rozpočet Únie;
L.ďž Komisia napriek tomu v posledných rokoch spustila niekoľko európskych projektov v oblasti obrany vrátane Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP), prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany (PADR), Európskeho obranného fondu (EDF), posilnenia európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní (EDIRPA), aktu na podporu výroby munície (ASAP) a najnovšie aj európskej priemyselnej stratégie v oblasti obrany (EDIS) a Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP);
M.ďž podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru z roku 2023 členské štáty EÚ spolu so Spojeným kráľovstvom už teraz vynakladajú na obranu nominálne viac ako všetky ostatné krajiny sveta dohromady s výnimkou Spojených štátov;
N.ďž v apríli 2021 Komisia odhadla, že intenzívnejšou spoluprácou medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany by sa mohlo ušetriť 25 až 100 miliárd EUR ročne;
O.ďž Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA) plánuje zrušiť viac ako štyri pätiny svojich stredísk na celom svete, čím sa zníži počet jeho diplomatických zastúpení približne zo 100 na 18 stredísk;
P.ďž v roku 2024 sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli na znížení rozpočtu EÚ na vonkajšiu činnosť vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 o 2 miliardy EUR; ďž viaceré členské štáty, napríklad Francúzsko a Belgicko, tiež uskutočnili škrty a reformy vo svojich diplomatických službách;
Q.ďž predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová navrhla nový spoločný nástroj na zvýšenie vojenských výdavkov v celej EÚ s cieľom uvoľniť v nasledujúcich rokoch dodatočné výdavky na obranu vo výške až 800 miliárd EUR;
R.ďž ani vojenské výdavky Spojených štátov, ktoré majú viac ako 700 vojenských zariadení vo vyše 70 krajinách, nepresahujú 3,46 % ich HDP;
S.ďž vláda USA, niektoré členské štáty a predstavitelia NATO a Komisie napriek tomu presadzujú ďalšie rozsiahle zvýšenie výdavkov na obranu z priemerných 1,9 % HDP na 5 %;
T.ďž aj vo vojensky orientovanej Niinistöovej správe s názvom Safer Together – Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne vo väčšom bezpečí – posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti) sa zdôrazňuje skutočnosť, že hrozby pre bezpečnosť európskych občanov vrátane čoraz častejších a intenzívnejších extrémnych poveternostných javov, ako sú megasuchá, záplavy a vlny horúčav, a riziko nových pandémií by si vyžadovali rozsiahle investície do verejných služieb;
U.ďž v Draghiho správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti sa zdôrazňuje potreba rozsiahlych investícií do rôznych odvetví vrátane energetiky, farmaceutického priemyslu a dopravy, zatiaľ čo Komisia uplatnila voči siedmim členským štátom postup pri nadmernom deficite a presadzuje prísne úsporné opatrenia a štrukturálne reformy v oblasti sociálnych a verejných výdavkov;
V.ďž ďalšie rozsiahle zvyšovanie vojenských výdavkov naopak povedie k obmedzovaniu verejných služieb a výdavkov v sociálnej oblasti, oblasti klímy a životného prostredia v celej Európe, čo ohrozí sociálnu a ľudskú bezpečnosť európskych občanov;
W.ďž Komisia napriek tomu zvažuje pozastavenie uplatňovania pravidiel správy hospodárskych záležitostí v prípade vojenských výdavkov;
X.ďž Komisia nepredložila úplne autonómne posúdenie európskych obranných potrieb a priorít a namiesto toho sa spoliehala na posúdenie kritických nedostatkov v obrannej spôsobilosti zo strany NATO;
Y.ďž Turecko, člen NATO, nezákonne okupuje 37 % Cypru, členského štátu EÚ;
Z.ďž v teórii medzinárodných vzťahov sa „bezpečnostná dilema“ vzťahuje na jav, pri ktorom opatrenia, ako je obstarávanie zbraní, prijaté štátnym aktérom na zvýšenie vlastnej bezpečnosti, vyvolávajú reakcie iných štátov, napríklad zvýšené obstarávanie zbraní alebo preventívne útoky, ktoré v konečnom dôsledku vedú skôr k zníženiu ako k zvýšeniu bezpečnosti pôvodného štátu;
AA.ďž Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 uzavretý v Helsinkách medzi Spojenými štátmi, Kanadou, Sovietskym zväzom a všetkými krajinami Európy okrem Albánska zohral dôležitú úlohu pri zmierňovaní napätia medzi východom a západom počas studenej vojny;
AB.ďž acquis kolektívnej bezpečnosti z obdobia studenej vojny systematicky oslabilo odstúpenie Spojených štátov od zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM), Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) a Zmluvy o otvorenom nebi, na ktoré systematicky nadväzovalo odstúpenie Ruska, a odstúpenie Ruska od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe a od Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;
AC.ďž v rámci novej európskej bezpečnostnej štruktúry sa budú musieť uplatňovať zásady mierového spolužitia medzi krajinami s odlišnými politickými systémami a poskytovať bezpečnostné záruky všetkým stranám, aby sa zabránilo opätovnému rozdeleniu Európy na dva diametrálne odlišné bloky;
Smerom k európskej štruktúre kolektívnej bezpečnosti
1.pripomína, že v zmluvách sa SBOP považuje za súčasť SZBP; žiada preto, aby každá obranná iniciatíva na úrovni EÚ bola podriadená jasnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a stratégii pre mier na európskom kontinente;
2.odmieta militarizáciu EÚ a akékoľvek bojové ciele SBOP;
3.s veľkým znepokojením konštatuje, že strany na celom svete čoraz menej dodržiavajú medzinárodné a humanitárne právo, pričom Izrael, Rusko a Spojené štáty sú toho jasným príkladom; opätovne zdôrazňuje potrebu európskej nezávislosti pri formovaní zahraničnej a obrannej politiky;
4.domnieva sa, že vzhľadom na minulé a pokračujúce porušovanie medzinárodného práva Spojenými štátmi a negatívny vplyv vojenských zásahov USA na susedné regióny, zahraničná, bezpečnostná a obranná politika Únie a členských štátov už nemôže byť v súlade s rámcom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO); vyzýva preto Európsku radu, aby začala proces revízie zmlúv EÚ s cieľom odstrániť túto požiadavku zo Zmluvy o EÚ;
5.pripomína, že NATO a EÚ sú odlišné organizácie, ktoré slúžia na veľmi rozdielne účely a ktorých členstvo dokonca nie je totožné; vyjadruje poľutovanie nad spájaním vojenskej aliancie NATO s EÚ;
6.je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že po svete je stále roztrúsených viac ako 13 000 jadrových zbraní, z ktorých mnohé môžu byť nasadené v priebehu niekoľkých minút a môžu spôsobiť koniec ľudstva; so znepokojením konštatuje, že napriek deklarovanému záväzku dodržiavať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní členské štáty NATO investovali v rokoch 2019 až 2023 do modernizácie a údržby jadrových zbraní 271 miliárd USD, pričom v roku 2023 boli Čína a Rusko druhým a tretím najväčším investorom s rozpočtami vo výške 11,9 miliardy USD a 8,3 miliardy USD (v uvedenom poradí);
7.domnieva sa, že odmietnutie NATO zaviazať sa k zásade „nepoužiť jadrové zbrane ako prví“ a predsunuté rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Európe zvyšuje riziko, že sa Európa stane cieľom jadrových úderov; preto požaduje stiahnutie jadrových zbraní USA z územia členských štátov; je hlboko znepokojený jadrovými hrozbami pre európsku bezpečnosť vrátane skrytých varovaní pred použitím taktických jadrových zbraní a znížením prahu Ruska v súvislosti s použitím jadrových zbraní;
8.naliehavo vyzýva členské štáty, aby pracovali na novej dlhodobej štruktúre kolektívnej bezpečnosti pre Európu inšpirovanej zásadami helsinského procesu a zahŕňajúcej koncepciu vzájomných bezpečnostných záruk; poznamenáva, že základným aspektom takéhoto prístupu je rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých národov a záväzok dodržiavať medzinárodné právo;
9.trvá na tom, aby sa v rámci novej európskej bezpečnostnej štruktúry uplatňovali zásady mierového spolužitia krajín s odlišnými politickými systémami a poskytovali bezpečnostné záruky všetkým stranám;
10.vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na početné hrozby, od katastrof súvisiacich s klímou až po pandémie, upustila od úzkeho zamerania na vojenskú bezpečnosť a vypracovala politiku zameranú na ľudskú bezpečnosť, ako sa vymedzuje v rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 66/290, v ktorej sa uvádza, že „ľudská bezpečnosť je prístup, ktorý má členským štátom pomôcť identifikovať a riešiť rozsiahle a prierezové výzvy ohrozujúce prežitie, živobytie a dôstojnosť ich obyvateľov“, a vyzýva na „reakcie zamerané na ľudí, komplexné, špecifické pre daný kontext a zamerané na prevenciu, ktoré posilňujú ochranu a posilnenie postavenia všetkých ľudí“;
11.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa inšpirovali Rakúskom, ktoré vo svojej ústave zakotvilo neutralitu a zaviazalo sa nevstupovať do vojenských aliancií a nepovoliť zriadenie žiadnych zahraničných vojenských základní na svojom území;
12.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si tiež vzali príklad z Írska s jeho tradíciou vojenskej neutrality; pripomína, že táto tradícia zahŕňa aktívny prístup k operáciám na podporu mieru a krízovému riadeniu, prispievanie k riešeniu konfliktov a budovaniu mieru, prácu v oblasti ľudských práv a rozvoja a úsilie o podporu odzbrojenia a likvidáciu zbraní hromadného ničenia;
13.vyjadruje poľutovanie nad útokmi na írsku neutralitu a pripomína, že obyvateľom Írska bola pred ratifikáciou Lisabonskej zmluvy zaručená trvalá vojenská neutralita, ktorá bola podporená záväzkom podnikať operácie len s mandátom OSN;
14.opätovne vyzýva Turecko, člena NATO, aby stiahlo svoje vojská z Cypru, členského štátu EÚ, a aby konštruktívne pracovalo na nájdení životaschopného a mierového riešenia na základe príslušných rezolúcií OSN;
15.žiada, aby sa v Rade zachovalo jednomyseľné hlasovanie o otázkach obrany s cieľom podporovať riešenia založené na konsenze, ktoré podporujú tak potrebnú jednotu;
Diplomacia ako základný kameň európskej bezpečnosti
16.je presvedčený, že diplomacia by mala zostať základom zahraničnej politiky EÚ;
17.pripomína, že predchádzanie konfliktom je prvoradou súčasťou každej bezpečnostnej a obrannej stratégie; zdôrazňuje, že diplomacia predchádza vojnám a ukončuje ich a že každé euro investované do predchádzania konfliktom ušetrí neskôr približne 16 eur;
18.domnieva sa, že vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na viacerých frontoch a rastúce geopolitické napätie si preventívna diplomacia vyžaduje trvalú a zvýšenú pozornosť; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby okamžite zvrátili znižovanie počtu diplomatických zastúpení;
19.domnieva sa, že systematické prispôsobovanie sa zahraničnej politike USA, v poslednom čase najmä v súvislosti s izraelskými vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a genocídou voči Palestínčanom, dramaticky znížilo globálnu diplomatickú dôveryhodnosť EÚ, a tým zhoršilo jej bezpečnostnú situáciu;
20.pripomína, že účasť členských štátov EÚ na nezákonných vojenských operáciách a podpora porušovania medzinárodného práva v zahraničí vážne ohrozuje bezpečnosť občanov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali postoj nezaangažovanej zahraničnej a bezpečnostnej politiky založený na zásadách Charty OSN vrátane mierového riešenia konfliktov, diplomacie a multilateralizmu;
21.domnieva sa, že Európa môže veľa získať z diverzifikácie svojich vzťahov a udržiavania diplomatických stykov s čo najväčším počtom krajín sveta;
Kontrola zbraní, odzbrojenie anešírenie jadrových zbraní
22.je hlboko znepokojený tým, že svetové vojenské výdavky naďalej rastú na rekordnú úroveň; zdôrazňuje skutočnosť, že pretekmi v zbrojení sa nevytvorí bezpečnosť pre európskych občanov, ale naopak, v súlade s bezpečnostnou dilemou sa zvýši riziko násilného konfliktu; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala nové zmluvy o kontrole zbrojenia;
23.pripomína, že v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia sa stanovilo nešírenie zbraní ako ústredný cieľ SZBP EÚ a uvádza, že „naším cieľom je predchádzať šíreniu zbraní, ktoré vyvoláva obavy na celom svete, odrádzať od neho, zastaviť ho a podľa možnosti ho odstrániť“; preto vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Zmluvu ozákaze jadrových zbraní;
24.konštatuje, že vývoz zbraní, a to aj ručných a ľahkých zbraní, môže podnecovať konflikty a globálny terorizmus a destabilizovať celé regióny, štáty a spoločnosti, čím sa marí úsilie o udržateľný rozvoj a krízové riadenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne uplatňovali spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá kontroly vývozu vojenskej technológie a materiálu, aby sa zabránilo zhoršeniu bezpečnostnej situácie v bezprostrednom susedstve EÚ;
25.vyzýva na vytvorenie generálneho riaditeľstva Komisie pre odzbrojenie a kontrolu zbraní;
26.požaduje okamžité zbrojné embargo voči Izraelu a všetkým ostatným krajinám priamo alebo nepriamo zapojeným do ozbrojených konfliktov, s výnimkou tých, ktoré sa stali obeťou invázie iných krajín, s cieľom zastaviť spoluúčasť EÚ na vojnových zločinoch, etnických čistkách a genocídnych praktikách, či už ich pácha Izrael, alebo iná krajina; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku založili na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva;
Výdavky na obranu
27.naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby ponúkli úplnú transparentnosť a kritický audit súčasných výdavkov na obranu v rámci Únie a podrobne vysvetlili, prečo odhaduje, že európske krajiny by neboli schopné brániť sa s rozpočtami, ktoré už teraz výrazne prevyšujú rozpočty väčšiny krajín sveta;
28.so znepokojením konštatuje, že Komisia predložila nový spoločný obranný fond vo výške 150 miliárd EUR; je presvedčený, že zvýšenie výdavkov na obranu nie je riešením na dosiahnutie trvalého mieru a že škrty v štrukturálnych fondoch EÚ by sa nemali použiť na tento účel, ďž tieto fondy sú nevyhnutné na rozvoj miestnych spoločenstiev v celej EÚ;
29.konštatuje, že podiel na HDP nie je primeraným meradlom účinnosti a vplyvu výdavkov na obranu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nevstupovali do pretekov v zbrojení prostredníctvom masívneho zvyšovania rozpočtov na obranu na úkor ľudskej a sociálnej bezpečnosti;
30.považuje požiadavku NATO na komplementárnosť a kompatibilitu európskych zbraňových systémov so systémami USA za nezlučiteľnú s európskou strategickou autonómiou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada nepredložili podrobné hodnotenie nedostatkov v európskych kritických obranných spôsobilostiach; vyzýva obe inštitúcie, aby pred zvažovaním zvýšenia výdavkov na obranu predložili takéto hodnotenie vrátane konkrétnych priorít; pripomína, že by sa mali zamerať na obranné úlohy, a nie na budovanie kapacít na vojenské zásahy na celom svete;
31.pripomína odhady Komisie, že intenzívnejšou spoluprácou medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany by sa mohlo ušetriť až 100 miliárd EUR ročne; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa inšpirovali existujúcimi štruktúrami vnútroeurópskej spolupráce, ako sú BACA, belgicko-holandská námorná spolupráca BeNeSam a severská obranná spolupráca, ktorá zahŕňa Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko, ktoré zvýšili efektívnosť národnej obrany zúčastnených krajín, a aby preskúmali spoločné synergie a uľahčili účinné spoločné riešenia;
32.domnieva sa, že záväzky vojenskej spolupráce, ktoré možno prijať v organizáciách kolektívnej bezpečnosti, by sa mali posudzovať s ohľadom na prísne dodržiavanie Charty OSN;
33.odmieta vyčlenenie rozpočtových prostriedkov z rozpočtu EÚ na militarizáciu EÚ; vyzýva na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov EÚ určených na pokračujúcu militarizáciu EÚ a jej programy tak, aby reagovali na sociálne a hospodárske potreby občanov a podporovali súdržnosť medzi členskými štátmi;
34.zdôrazňuje skutočnosť, že bez digitálnej suverenity nie je možná ani autonómia, ani bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila rozvoj demokratického, verejne riadeného digitálneho balíka, ktorý by zahŕňal digitálnu infraštruktúru ako službu a univerzálne platformy, ako sú vyhľadávače a základné modely umelej inteligencie, riadené novými verejnými inštitúciami so zastúpením verejnosti a občianskej spoločnosti;
35.vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi v odvetvových otázkach ochrany kritickej infraštruktúry, ako sú podmorské káble;
Obranný priemysel
36.pripomína, že za posledné tri roky EÚ prijala niekoľko nových iniciatív v oblasti obrany a že nový komisár pre obranu a vesmírnu agendu sa domnieva, že v nadchádzajúcom desaťročí budú potrebné dodatočné investície vo výške 500 miliárd EUR, hoci iné zdroje hovoria o 700 miliardách EUR;
37.pripomína, že predchádzajúce programy EÚ sa realizovali netransparentne, pokiaľ ide o uplatňovanie etických usmernení EÚ, a že rozhodovanie je mimoriadne neprehľadné a silne ovplyvňované lobistami zbrojárskeho priemyslu;
38.tvrdí, že bez etických zásad pri rozhodovaní o investíciách EÚ prispeje k vytvoreniu nebezpečnejšieho a bezprávnejšieho svetového poriadku, v ktorom imperialistické mocnosti môžu bez následkov ignorovať medzinárodné právo, zatiaľ čo krajiny globálneho juhu sú vykorisťované pre svoje zdroje;
39.okrem toho žiada, aby EÚ prijala politiku transparentných vojenských výdavkov zameraných na misie, pričom by sa výdavky na zabezpečenie väčšej efektívnosti mali cieľavedomejšie vynakladať v prospech vymedzenej zahraničnej politiky;
40.pripomína, že podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa výdavky vyplývajúce z operácií s vojenskými ani obrannými následkami nesmú uhrádzať z rozpočtu EÚ; vyzýva na prísne uplatňovanie tohto článku; požaduje spätné preskúmanie príslušných obranných fondov a rozpočtových riadkov a v prípade potreby ich zrušenie;
41.vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom dotácií a verejnej podpory vojensko-priemyselného komplexu v súvislosti s rekordnými celkovými globálnymi vojenskými výdavkami vo výške 2 443 miliárd USD v roku 2023, čím sa rok 2023 stane deviatym rokom po sebe, v ktorom sa zvýšili vojenské výdavky;
42.žiada, aby európske verejné financie smerovali do európskych podnikov, a zdôrazňuje, že verejné európske podniky by mali podľa definície zostať v Európe, zatiaľ čo súkromné podniky môžu svoje aktivity premiestniť, ak si to želajú;
43.poznamenáva, že popredné zbrojárske spoločnosti bezočivo profitujú z vojny na Ukrajine; uvádza, že len spoločnosť Lockheed Martin v roku 2024 rozdelila akcionárom 6,8 miliardy USD v hotovosti vo forme dividend a spätného odkúpenia akcií; požaduje, aby sa neočakávané zisky zdaňovali s cieľom financovať adaptáciu na zmenu klímy, verejné zdravie a bývanie, ktoré sú tiež súčasťou širšieho chápania bezpečnosti;
44.domnieva sa, že použitie verejných prostriedkov by malo systematicky zodpovedať pomernej návratnosti verejných investícií a nie financovať zisk podnikov;
45.zdôrazňuje, že zameraním našich zdrojov, najmä výdavkov na výskum a vývoj, na vojenský sektor sa spomalí aj rozvoj iných strategických priemyselných odvetví na civilné účely, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov alebo farmaceutický priemysel;
46.dodáva, že vojenskými výdavkami sa neriešia žiadne z hlavných sociálnych alebo environmentálnych výziev a že, čo je ešte horšie, sa nimi posilňujú znečisťujúce a energeticky náročné priemyselné modely, čím sa zvyšuje tlak na zdroje a klímu, najmä na kritické materiály;
47.domnieva sa, že v dôsledku rozsiahleho nárastu nákupov tovaru vyrobeného v USA by sa nielen poškodilo európskemu hospodárstvu, ale zároveň by sa predĺžila vojenská závislosť Európy od Spojených štátov a vytvorili sa nové priemyselné a technologické obmedzenia;
48.žiada, aby bol obranný priemysel naďalej vylúčený z kritérií udržateľnosti, pokiaľ ide o investície;
49.žiada, aby sa financovanie EIB prísne obmedzilo na civilné projekty s vylúčením položiek s dvojakým použitím;
Zmena priorít verejných služieb a sociálnych výdavkov
50.je hlboko znepokojený tým, že militarizácia, konkrétne plán ReArm Europe, sa využíva na ďalší útok na verejné služby v celej EÚ, ktoré už čelia dusivým účinkom úsporných opatrení zavedených Komisiou;
51.je zdesený skutočnosťou, že Komisia je ochotná ohýbať fiškálne pravidlá, ako je Pakt stability a rastu, aby mohla financovať vojenské výdavky, ale považuje za nemožné zvýšiť výdavky na financovanie upadajúcich verejných služieb a podporiť sociálnu a hospodársku konvergenciu v členských štátoch smerom nahor;
52.dôrazne trvá na tom, že zdravie, vzdelávanie, zelená mobilita, adaptácia na zmenu klímy, zmiernenie zmeny klímy, biodiverzita, potravinová bezpečnosť a digitálna transformácia sú prvkami ľudskej bezpečnosti a mali by sa považovať za priority, ktoré si vyžadujú investície, a nie rozpočtové škrty;
53.žiada, aby sa v súlade s koncepciou ľudskej bezpečnosti zmenili priority verejných služieb a výdavkov na sociálne zabezpečenie, ako aj investícií do boja proti zmene klímy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie bezpečného života ľudí;
°
°°
54.poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade,Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku aEurópskej službe pre vonkajšiu činnosť.