Ϸվ

Európsky parlament: historické pozadie

Pôvod Európskeho parlamentu je vSpoločnom zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia aocele (ESUO), ktoré sa stalo spoločným zhromaždením troch nadnárodných Európskych spoločenstiev, ktoré vtom čase existovali. Zhromaždenie následne získalo názov Európsky parlament. Odvtedy táto inštitúcia, ktorej poslanci sú od roku1979 volení priamo, prešla výraznými zmenami: zo zhromaždenia vymenovaných poslancov sa stal volený parlament, ktorý je uznávaný ako orgán určujúci politický program Európskej únie.

Právny základ

  • Pôvodné zmluvy (1.1.1, 1.1.2, 1.1.3, 1.1.4, 1.1.5).
  • Rozhodnutie a z20.septembra 1976 opriamych avšeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, zmenený adoplnený rozhodnutím Rady z25.júna a23.septembra 2002.
  • Článok 14 ods.2 ačlánok17 ods.2 Zmluvy oEurópskej únii (Zmluva oEÚ).

Tri spoločenstvá, jedno zhromaždenie

Po vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva aEurópskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa Spoločné zhromaždenie ESUO rozšírilo na všetky tri spoločenstvá. Nové zhromaždenie so 142poslancami sa po prvý raz stretlo 19.marca1958 vŠtrasburgu ako Európske parlamentné zhromaždenie a30.marca1962 sa jeho názov zmenil na Európsky parlament.

Od zhromaždenia vymenúvaných poslancov kvolenému parlamentu

Pred zavedením priamych volieb boli poslanci Európskeho parlamentu (EP) vymenúvaní národnými parlamentmi členských štátov. Všetci poslanci EP preto mali dvojitý mandát.

Konferencia ksamitu, ktorý sa uskutočnil 9.a10.decembra 1974 vParíži, rozhodla, že vroku 1978 alebo po ňom by sa mali konať priame voľby, aParlament bol vyzvaný, aby predložil nové návrhy scieľom nahradiť pôvodný návrh dohody zroku1960. Vjanuári1975 Parlament prijal nový návrh dohody ana jeho základe dospeli hlavy štátov alebo predsedovia vlád na zasadnutí 12.a13.júla1976 povyriešení viacerých názorových rozdielov kdohode.

Rozhodnutie aAkt opriamych avšeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu boli podpísané 20.septembra1976 vBruseli. Po ratifikácii všetkými členskými štátmi akt nadobudol platnosť vjúli1978 aprvé voľby sa konali 7.a10.júna1979.

dzšDZԾ

Po pristúpení Dánska, Írska aSpojeného kráľovstva kEurópskym spoločenstvám 1.januára1973 () sa počet poslancov EP zvýšil o198.

Pri druhom rozšírení, keď 1.januára1981 , vymenoval grécky parlament 24gréckych poslancov EP, ktorých voktóbri 1981 nahradili poslanci EP zvolení vpriamych voľbách. Druhé priame voľby sa konali 14.a17.júna1984.

Pri 1.januára1986 sa počet kresiel zvýšil zo434 na518, keď pribudlo 60španielskych a24portugalských poslancov EP, ktorých vymenovali príslušné národné parlamenty anásledne ich nahradili poslanci EP zvolení vpriamych voľbách.

Po zjednotení Nemecka sa zloženie Parlamentu prispôsobilo demografickej zmene. Vsúlade snávrhmi Parlamentu uvedenými vjeho snázvom Jednotný volebný postup: systém prideľovania kresiel poslancov Európskeho parlamentu sa počet poslancov EP zvýšil z518 na567 od volieb vjúni1994. Po sa počet poslancov EP zvýšil na626, ato spravodlivým pridelením kresiel pre nové členské štáty vsúlade suvedeným uznesením.

Na medzivládnej konferencii, ktorá sa konala počas roku2000 vNice (Francúzsko),sa zaviedlo nové rozdelenie kresiel vParlamente, ktoré sa uplatnilo pri európskych voľbách vroku 2004. Maximálny počet poslancov (predtým stanovený na700) sa zvýšil na732. Existujúci počet kresiel pridelených 15starým členským štátom sa znížil o91 (zo626 na535). Zostávajúcich 197kresiel sa pomerným dielom rozdelilo medzi všetky vtedajšie anové členské štáty.

Po 1.januára2007 sa počet kresiel vParlamente dočasne zvýšil na785 scieľom privítať poslancov EP ztýchto dvoch krajín. Po voľbách 4.až 7.júna2009 sa počet kresiel znížil na736. Keďže Lisabonskou zmluvou podľa článku14 ods.2 Zmluvy oEÚ sa stanovil maximálny počet 751poslancov, ktorý sa mal dočasne zvýšiť na754 do nasledujúcich volieb, počas volebného obdobia 2009–2014 bolo kposlancom zvoleným vjúni2009 doplnených 18poslancov EP, ato po ratifikácii doplňujúceho protokolu, ktorý bol prijatý na medzivládnej konferencii 23.júna2010. Pri príležitosti pristúpenia Chorvátska 1.júla2013 sa maximálny počet kresiel dočasne zvýšil na766 scieľom privítať 12chorvátskych poslancov EP, ktorí boli zvolení vapríli2013 (vsúlade sčlánkom19 ).

Predvoľbami vroku2014 sa celkový počet kresiel znížil na751. Rozdelenie kresiel sa následne opäť prehodnotilo (na 705poslancov EP) zdôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva, ktoré nadobudlo účinnosť 1.februára2020 (1.3.3). Vzhľadom na demografické zmeny včlenských štátoch od volieb vroku2019 bolo podľa návrhu Parlamentu uvedeného vjeho uznesení z15.júna2023 pridelených vsúlade sčlánkom14 ods.2 Zmluvy oEÚ ďalších 11kresiel. Európska rada tento počet svojím ešte zvýšila oštyri kreslá, čím sa celkový počet poslancov EP, ktorí budú zvolení na volebné obdobie 2024–2029, stanovil na720.

Postupné rozširovanie právomocí

Nahradenie príspevkov členských štátov vlastnými zdrojmi EÚ (1.4.1) viedlo kprvému rozšíreniu rozpočtových právomocí Parlamentu podľa podpísanej 22.apríla1970. Druhá zmluva zaoberajúca sa tou istou problematikou, ktorou sa posilnili právomoci Parlamentu, bola podpísaná (1.1.2).

zo 17.februára1986 posilnil úlohu Parlamentu vurčitých legislatívnych oblastiach (postup spolupráce) apodmienil schválenie zmlúv opristúpení apridružení súhlasom Parlamentu.

zo 7.februára1992 predstavuje začiatok premeny Parlamentu na spoluzákonodarcu. Založila sa ňou totiž Európska únia (EÚ), vurčitých oblastiach legislatívy sa zaviedol spolurozhodovací postup apostup spolupráce sa rozšíril naďalšie oblasti. Parlament tak nadobudol právomoc konečného schválenia zloženia Komisie, čo bolo dôležitým krokom vpred vsúvislosti spolitickou kontrolou Parlamentu nad výkonnou mocou EÚ (1.1.3).

z2.októbra1997 rozšírila spolurozhodovací postup na väčšinu oblastí legislatívy aupravila tento postup tak, že sa Parlament dostal na rovnocennú úroveň sRadou ako spoluzákonodarca. Parlamentná kontrola výkonnej moci sa ešte zvýšila tým, že sa vymenovanie predsedu Komisie podmienilo súhlasom Parlamentu. Zmluvou zNice sa ďalej rozšírila pôsobnosť spolurozhodovacieho postupu.

, ktorá zmenila ZEÚ, zmluvy ozaložení Európskych spoločenstiev (Zmluvy oES) aniektoré súvisiace akty, bola podpísaná 26.februára2001 anadobudla platnosť 1.februára2003. Cieľom tejto novej zmluvy bolo zreformovať inštitucionálnu štruktúru EÚ tak, aby mohla čeliť výzvam spojeným sbudúcim rozšírením. Legislatívne právomoci Parlamentu ajeho právomoci voblasti dohľadu sa zvýšili ahlasovanie kvalifikovanou väčšinou vRade sa rozšírilo na viac oblastí (1.1.4).

(1.1.5) z13.decembra2007 predstavovala ďalšie významné rozšírenie uplatňovania kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní vRade (používaním novej metódy od 1.novembra2014 – článok16ZEÚ) auplatňovania spolurozhodovacieho postupu (rozšírenéhona približne 45nových oblastí legislatívy). Tento tzv. riadny legislatívny postup sa stal najčastejšie používaným rozhodovacím postupom avzťahuje sa na všetky dôležité oblasti politiky ZFEÚ (článok294 – pôvodný článok250 Zmluvy oES). Úloha Parlamentu pri príprave budúcich zmien zmlúv sa tiež posilnila (článok48Zmluva oEÚ). Okrem toho sa ako súčasť Lisabonskej zmluvy (apôvodne ako súčasť neúspešného návrhu zmluvy oústave pre Európu) stala právne záväznou , ktorú 7.decembra2000 podpísali na zasadnutí Európskej rady vNice predsedovia Parlamentu, Komisie aRady (4.1.2).

Pri európskych voľbách 23.až 26.mája2019 sa ukázalo, že Parlament vplnej miere využil ustanovenia článku14 ZEÚ, vktorom sa uvádza: „Európsky parlament spoločne sRadou vykonáva legislatívne arozpočtové funkcie. Vykonáva funkciu politickej kontroly [...]. Volí predsedu Komisie.“ Okrem toho podľa článku17 ods.7 Zmluvy oEÚ ostatní členovia Komisie podliehajú ako celok schváleniu Európskeho parlamentu.

Z nedávneho výskumu oprínose Parlamentu krastu vyplýva, že právne predpisy, ktoré pripravuje, prispievajú kHDP EÚ sumou viac ako jeden bilión EUR ročne, ato posilnením práv obyvateľov apodnikov vEÚ[1]. Ďalší významný príspevok sa poskytuje zrozpočtu EÚ (1.4.3)[2]. Právne predpisy založené na dôkazoch aodborných znalostiach podporujú štúdie asemináre piatich tematických sekcií, ktoré poskytujú nezávislé odborné znalosti na vysokej úrovni, analýzy apolitické poradenstvo na žiadosť výborov, delegácií, predsedu, Predsedníctva agenerálneho tajomníka.

Od volieb vroku2014 európske politické strany (1.3.3) predstavovali hlavných kandidátov na funkciu predsedu Komisie scieľom zvýšiť účasť voličov na európskych voľbách.

Po podpísaní 24.januára2020 Parlament udelil súhlas srozhodnutím Rady uzavrieť túto dohodu ovystúpení (článok50 ods.2 ZEÚ). Hlasovanie 29.januára2020 (621hlasov za, 49proti) bolo tiež posledným, keď poslanci EP zo Spojeného kráľovstva zasadali vParlamente, pretože vystúpenie ich krajiny nadobudlo účinnosť 1.februára2020.

Dňa 28.apríla2021 Parlament udelil súhlas (článok218 ods.6a ZFEÚ) suzatvorením .

Nadchádzajúce voľby do Parlamentu sa uskutočnia 6.–9.júna2024.

Tento informačný list pripravila tematická sekcia Parlamentu pre práva občanov aústavné veci.

[1]Maciejewski M., Contribution to Growth: Delivering economic benefits for citizens and businesses, publikácia pre Výbor pre vnútorný trh aochranu spotrebiteľa, tematická sekcia pre politiky voblastiach hospodárstva, vedy akvality života, Európsky parlament, Luxemburg, 2019.
[2]StehrerR.akol., How EU funds tackle economic divide in the European Union, publikácia pre Výbor pre rozpočet, tematická sekcia pre rozpočtové veci, Európsky parlament, Luxemburg,2020.

Udo Bux / Mariusz Maciejewski