Z谩sada subsidiarity
Z谩sada subsidiarity stanoven谩 v听Zmluve o听Eur贸pskej 煤nii vymedzuje v听oblastiach, ktor茅 nepatria do v媒lu膷nej pr谩vomoci Eur贸pskej 煤nie, podmienky, za ktor媒ch sa uprednost艌uje, aby 脷nia konala namiesto 膷lensk媒ch 拧t谩tov.
Pr谩vny z谩klad
膶l谩nok 5 ods.听3 Zmluvy o听Eur贸pskej 煤nii (Zmluva o听E脷) 补听protokol (膷.听2) o听uplat艌ovan铆 z谩sad subsidiarity 补听proporcionality.
Ciele
Z谩sady subsidiarity 补听proporcionality upravuj煤 vykon谩vanie pr谩vomoc铆 Eur贸pskej 煤nie. V听pr铆pade oblast铆, ktor茅 nepatria do v媒lu膷nej pr谩vomoci E脷, je cie木om z谩sady subsidiarity na jednej strane ochrana rozhodovacej schopnosti 补听akcieschopnosti 膷lensk媒ch 拧t谩tov 补听na druhej strane opr谩vnenie 脷nie kona钮 v听pr铆pade, ke膹 sledovan茅 ciele nem么啪u dostato膷n媒m sp么sobom dosiahnu钮 膷lensk茅 拧t谩ty, ale mo啪no ich lep拧ie dosiahnu钮 na 煤rovni 脷nie 鈥瀦听d么vodov rozsahu alebo 煤膷inkov navrhovanej 膷innosti鈥�. Cie木om zavedenia z谩sady subsidiarity do zml煤v E脷 je teda pribl铆啪i钮 vykon谩vanie pr谩vomoc铆 膷o najviac k听ob膷anom, v听s煤lade so z谩sadou bl铆zkosti uvedenej v听.
Dosiahnut茅 v媒sledky
A. P么vod 补听hist贸ria
Z谩sada subsidiarity bola form谩lne zakotven谩 v听Zmluve o听E脷, podp铆sanej v听roku听1992: Zmluva o听E脷 obsahovala odkaz na t煤to z谩sadu v听. Krit茅rium subsidiarity, hoci nie pod t媒mto n谩zvom, bolo v拧ak , podp铆san媒m v听roku听1986, zahrnut茅 do environment谩lnej politiky. S煤d prv茅ho stup艌a Eur贸pskych spolo膷enstiev vo svojom stanovil, 啪e z谩sada subsidiarity nie je pred vstupom Zmluvy o听Eur贸pskej 煤nii do platnosti v拧eobecnou pr谩vnou z谩sadou, pod木a ktorej sa m谩 posudzova钮 z谩konnos钮 opatren铆 Spolo膷enstva.
Bez toho, aby sa zmenilo znenie z谩sady subsidiarity v听膷l谩nku听5 ods.听2 Zmluvy o听zalo啪en铆 Eur贸pskeho spolo膷enstva, bol , podp铆sanou v听roku听1997, k听Zmluve o听zalo啪en铆 Eur贸pskeho spolo膷enstva pripojen媒 (膹alej len 鈥瀙rotokol z听roku听1997鈥�). Pravidl谩 uplat艌ovania, ktor茅 neboli zakotven茅 v听zmluv谩ch, ale boli dohodnut茅 u啪 predt媒m v听r谩mci celkov茅ho pr铆stupu k听uplat艌ovaniu z谩sady subsidiarity (zasadnutie Eur贸pskej rady v听Edinburghu v听roku听1992), sa tak stali pr谩vne z谩v盲zn茅 补听odvtedy m么啪u by钮 predmetom s煤dneho presk煤mania.
Lisabonskou zmluvou, ktorou sa zmenila Zmluva o听E脷 补听ZES 补听ktor谩 bola podp铆san谩 v听roku听2007, sa z谩sada subsidiarity za膷lenila do 膷l谩nku听5 ods.听3 Zmluvy o听E脷 补听zru拧ilo sa pr铆slu拧n茅 ustanovenie ZES, pri膷om sa zachovalo jeho znenie. Doplnila sa aj explicitn谩 zmienka o听region谩lnom 补听miestnom rozmere z谩sady subsidiarity. Lisabonsk谩 zmluva navy拧e nahradila protokol z听roku听1997 nov媒m protokolom 膷.听2, pri膷om hlavn媒m rozdielom je nov谩 煤loha n谩rodn媒ch parlamentov pri zabezpe膷ovan铆 dodr啪iavania z谩sady subsidiarity (pozri informa膷n媒 list听1.3.5).
B. Vymedzenie
V拧eobecn媒m zmyslom 补听煤膷elom z谩sady subsidiarity je zaru膷i钮 ur膷it媒 stupe艌 nez谩vislosti pre ni啪拧铆 org谩n vo vz钮ahu k听vy拧拧iemu org谩nu, najm盲 pokia木 ide o听miestny org谩n vo vz钮ahu k听煤stredn茅mu org谩nu. Ide teda o听rozdelenie pr谩vomoc铆 medzi viacer茅 煤rovne moci. Z谩sada tvor铆 in拧titucion谩lny z谩klad federat铆vnych 拧t谩tov.
Z谩sada subsidiarity sa uplat艌uje v听r谩mci E脷 补听sl煤啪i pritom ako regula膷n茅 krit茅rium vykon谩vania pr谩vomoc铆 脷nie, ktor茅 nie s煤 jej v媒lu膷n媒mi pr谩vomocami. Vylu膷uje z谩sah 脷nie v听pr铆pade, ke膹 vec m么啪u 煤膷inne rie拧i钮 膷lensk茅 拧t谩ty na n谩rodnej, region谩lnej alebo miestnej 煤rovni. 脷niu opr谩v艌uje vykon谩va钮 svoje pr谩vomoci len vtedy, ke膹 膷lensk茅 拧t谩ty nie s煤 schopn茅 uspokojivo dosiahnu钮 ciele navrhovan茅ho opatrenia 补听ke膹 konanie na 煤rovni 脷nie m么啪e prinies钮 pridan煤 hodnotu.
笔辞诲木补 膷l谩nku听5 ods.听3 ZE脷 m么啪u in拧tit煤cie 脷nie kona钮 na z谩klade z谩sady subsidiarity, ak s煤 splnen茅 tri podmienky: a)听pr铆slu拧n谩 oblas钮 nepatr铆 do v媒lu膷nej pr谩vomoci 脷nie (nie v媒lu膷n谩 pr谩vomoc); b)听ciele navrhovan茅ho opatrenia nemo啪no dostato膷n媒m sp么sobom dosiahnu钮 na 煤rovni 膷lensk媒ch 拧t谩tov (nevyhnutnos钮); c)听opatrenie mo啪no pre jeho rozsah alebo 煤膷inky lep拧ie realizova钮 na 煤rovni 脷nie (pridan谩 hodnota).
C. Rozsah p么sobnosti
1. Vymedzenie pr谩vomoc铆 脷nie
Z谩sada subsidiarity sa uplat艌uje v听oblastiach, ktor茅 nepatria do v媒lu膷nej pr谩vomoci 脷nie ani 膷lensk媒ch 拧t谩tov 补听ktor茅 s煤 spolo膷n茅. Vstupom Lisabonskej zmluvy sa presnej拧ie vymedzili pr谩vomoci 脷nie. V听prvej 膷asti hlavy听I sa toti啪 uv谩dza rozdelenie pr谩vomoc铆 脷nie na tri kateg贸rie (v媒lu膷n茅 pr谩vomoci, spolo膷n茅 pr谩vomoci 补听podporn茅 pr谩vomoci) 补听zoznam oblast铆, ktor茅 patria do t媒chto troch kateg贸ri铆 pr谩vomoc铆.
2. Adres谩ti z谩sady subsidiarity
Z谩sada subsidiarity sa t媒ka v拧etk媒ch in拧tit煤ci铆 脷nie 补听nadob煤da praktick媒 v媒znam najm盲 v听r谩mci legislat铆vnych postupov. Lisabonsk谩 zmluva posilnila 煤lohu n谩rodn媒ch parlamentov 补听S煤dneho dvora pri kontrole dodr啪iavania z谩sady subsidiarity. Ke膹啪e v听Lisabonskej zmluve sa uv谩dza v媒slovn媒 odkaz na region谩lny rozmer z谩sady subsidiarity, tie啪 sa posilnila 煤loha Eur贸pskeho v媒boru regi贸nov 补听otvorila mo啪nos钮, ponechan谩 na 煤vahu n谩rodn媒ch parlamentov, 煤膷asti region谩lnych parlamentov s听legislat铆vnymi pr谩vomocami na mechanizmu v膷asn茅ho varovania ex听ante.
D. Postupy vn煤tro拧t谩tneho parlamentn茅ho presk煤mania
笔辞诲木补 膷l谩nku听5 ods.听3 druh茅ho pododseku 补听膷l谩nku听12 p铆sm.听b) ZE脷 n谩rodn茅 parlamenty zabezpe膷uj煤 dodr啪iavanie z谩sady subsidiarity v听s煤lade s听postupom stanoven媒m v听protokole 膷.听2. Na z谩klade tohto mechanizmu (v膷asn茅ho varovania ex听ante) m谩 ka啪d媒 n谩rodn媒 parlament alebo ka啪d谩 komora n谩rodn茅ho parlamentu osem t媒啪d艌ov od post煤penia n谩vrhu legislat铆vneho aktu na to, aby zaslali predsedom Eur贸pskeho parlamentu, Rady 补听Komisie od么vodnen茅 stanovisko s听uveden铆m d么vodov, pre ktor茅 sa domnievaj煤, 啪e dan媒 n谩vrh nie je v听s煤lade so z谩sadou subsidiarity. Ak m谩 toto z谩porn茅 od么vodnen茅 stanovisko podporu aspo艌 jednej tretiny hlasov n谩rodn媒ch parlamentov (jeden hlas na komoru v听pr铆pade dvojkomorov媒ch parlamentov 补听dva hlasy v听pr铆pade jednokomorov媒ch parlamentov), n谩vrh sa mus铆 op盲tovne presk煤ma钮 (tzv. 啪lt谩 karta). In拧tit煤cia, ktor谩 n谩vrh legislat铆vneho aktu pripravila, m么啪e rozhodn煤钮, 膷i ho ponech谩, zmen铆 alebo stiahne, 补听svoje rozhodnutie od么vodn铆. Pokia木 ide o听n谩vrhy aktov t媒kaj煤cich sa policajnej alebo justi膷nej spolupr谩ce v听trestn媒ch veciach, t谩to hranica sa zni啪uje na jednu 拧tvrtinu. Ak aspo艌 jednoduch谩 v盲膷拧ina hlasov pridelen媒ch n谩rodn媒m parlamentom v听r谩mci riadneho legislat铆vneho postupu spochybn铆 s煤lad legislat铆vneho n谩vrhu so z谩sadou subsidiarity 补听ak sa Komisia rozhodne ponecha钮 svoj n谩vrh, vec sa post煤pi z谩konodarcovi (Eur贸pskemu parlamentu 补听Rade), ktor媒 sa vyjadr铆 v听prvom 膷铆tan铆. Ak sa z谩konodarca domnieva, 啪e legislat铆vny n谩vrh nie je zlu膷ite木n媒 so z谩sadou subsidiarity, m么啪e ho zamietnu钮 55听% v盲膷拧inou 膷lenov Rady alebo v盲膷拧inou hlasov v听Eur贸pskom parlamente (tzv.听oran啪ov谩 karta).
Doteraz sa postup 鈥炁緇tej karty鈥� uplatnil trikr谩t, zatia木 膷o postup 鈥瀘ran啪ovej karty鈥� sa nevyu啪il nikdy. V听m谩ji听2012 sa po prv媒kr谩t pou啪ila 鈥炁緇t谩 karta鈥� proti [1]. Celkovo dvan谩s钮 zo 40听n谩rodn媒ch parlamentov alebo ich kom么r sa domnievalo, 啪e obsah n谩vrhu nie je v听s煤lade so z谩sadou subsidiarity. Komisia nakoniec n谩vrh stiahla, no pod木a nej k听poru拧eniu z谩sady subsidiarity nedo拧lo. V听okt贸bri听2013 pou啪ilo 14听kom么r n谩rodn媒ch parlamentov z听11听膷lensk媒ch 拧t谩tov 膹al拧iu 鈥炁緇t煤 kartu鈥�, 补听to v听s煤vislosti s听[2]. Komisia sa po presk煤man铆 prijat媒ch od么vodnen媒ch stanov铆sk n谩rodn媒ch parlamentov rozhodla [3], pri膷om uviedla, 啪e je v听s煤lade so z谩sadou subsidiarity. Tretiu 啪lt煤 kartu pou啪ilo 14听kom么r 11听膷lensk媒ch 拧t谩tov v听m谩ji听2016 proti [4]. Ke膹啪e ot谩zka vysielan媒ch pracovn铆kov je vo svojej podstate cezhrani膷n谩, 补听teda neporu拧uje z谩sadu subsidiarity, Komisia uviedla podrobn茅 [5] na zachovanie svojho n谩vrhu.
Konferencia parlamentn媒ch v媒borov pre z谩le啪itosti 脷nie z听parlamentov Eur贸pskej 煤nie (COSAC) sl煤啪i ako u啪ito膷n谩 platforma pre n谩rodn茅 parlamenty na v媒menu inform谩ci铆 s煤visiacich s听kontrolou subsidiarity. Okrem toho sie钮 Eur贸pskeho v媒boru regi贸nov na monitorovanie subsidiarity u木ah膷uje v媒menu inform谩ci铆 medzi miestnymi 补听region谩lnymi org谩nmi 补听in拧tit煤ciami E脷. 膶lenmi tejto siete s煤 region谩lne parlamenty 补听vl谩dy so z谩konodarn媒mi pr谩vomocami, miestne 补听region谩lne org谩ny bez z谩konodarn媒ch pr谩vomoc铆 补听zdru啪enia miestnych samospr谩v v听E脷. Je otvoren谩 aj pre n谩rodn茅 deleg谩cie Eur贸pskeho v媒boru regi贸nov 补听komory n谩rodn媒ch parlamentov.
E. Konferencia o听bud煤cnosti Eur贸py
V听marci听2017 Komisia vytvorila ako s煤膷as钮 programu lep拧ej pr谩vnej regul谩cie, 补听najm盲 diskusie o听bud煤cnosti Eur贸py, ktor谩 sa za膷ala na z谩klade predsedu Komisie Junckera. Cie木om osobitnej skupiny je 1)听vyd谩va钮 odpor煤膷ania o听tom, ako lep拧ie uplat艌ova钮 z谩sady subsidiarity 补听proporcionality; 2)听identifikova钮 oblasti politiky, v听ktor媒ch by 膷innosti mohli by钮 op盲tovne delegovan茅 na krajiny E脷 alebo s听kone膷nou platnos钮ou na ne prenesen茅; 补听3)听nach谩dza钮 sp么soby lep拧ieho zapojenia region谩lnych 补听miestnych org谩nov do tvorby 补听realiz谩cie politiky听E脷.
Na z谩klade odpor煤膷an铆 osobitnej skupiny Komisia v听okt贸bri听2018 zverejnila , ktor茅ho cie木om je posilni钮 煤lohu z谩sad subsidiarity 补听proporcionality pri tvorbe politiky E脷. Jedn媒m z听hlavn媒ch zoh木adnen媒ch odpor煤膷an铆 skupiny bolo za膷leni钮 tabu木ku na posudzovanie subsidiarity 补听proporcionality do usmernen铆 Komisie pre lep拧iu regul谩ciu 补听pou啪i钮 t煤to tabu木ku na prezent谩ciu zisten铆 Komisie v听pos煤deniach vplyvu, hodnoteniach 补听d么vodov媒ch spr谩vach.
Z谩sady subsidiarity 补听proporcionality boli tie啪 v听centre pozornosti Konferencie o听bud煤cnosti Eur贸py v听s煤lade so , ktor茅 podp铆sali predsedovia Parlamentu, Rady 补听Komisie.
F. S煤dne presk煤manie
Dodr啪iavanie z谩sady subsidiarity mo啪no presk煤ma钮 dodato膷ne (po prijat铆 legislat铆vneho aktu) prostredn铆ctvom opravn茅ho prostriedku S煤dneho dvora Eur贸pskej 煤nie, ako sa tie啪 uv谩dza v听protokole. Pri uplat艌ovan铆 tejto z谩sady maj煤 in拧tit煤cie 脷nie 拧irok媒 priestor na vo木n煤 煤vahu. Vo svojich rozsudkoch vo veciach 补听 S煤dny dvor rozhodol, 啪e s煤lad so z谩sadou subsidiarity je jednou z听podmienok obsiahnut媒ch v听povinnosti uv谩dza钮 od么vodnenia aktov pod木a 膷l谩nku听296 ZFE脷. T谩to po啪iadavka je splnen谩 u啪 v听pr铆pade, 啪e dodr啪iavanie z谩sady vo v拧eobecnosti vypl媒va z听od么vodnen铆 补听啪e bola zoh木adnen谩 pri presk煤man铆 aktu. V听nov拧om rozsudku (, Philip Morris, bod听218) S煤dny dvor potvrdil, 啪e mus铆 presk煤ma钮, 鈥災峣 normotvorca 脷nie mohol na z谩klade podrobne op铆san媒ch 煤dajov kon拧tatova钮, 啪e cie木 sledovan媒 zam媒拧木anou 膷innos钮ou mo啪no lep拧ie dosiahnu钮 na 煤rovni 脷nie鈥�. Pokia木 ide o听procesn茅 z谩ruky 补听najm盲 povinnos钮 uvies钮 诲么惫辞诲测 t媒kaj煤ce sa subsidiarity, S煤dny dvor pripomenul, 啪e dodr啪iavanie tejto povinnosti 鈥瀞a mus铆 pos煤di钮 nielen vzh木adom na znenie napadnut茅ho aktu, ale aj vzh木adom na jeho kontext 补听okolnosti pr铆padu鈥� (odsek听225).
膶lensk茅 拧t谩ty m么啪u v听s煤lade so svoj铆m pr谩vnym poriadkom poda钮 v听mene svojho n谩rodn茅ho parlamentu alebo jeho komory na S煤dny dvor 啪alobu o听neplatnos钮 legislat铆vneho aktu z听d么vodu poru拧enia z谩sady subsidiarity. Eur贸psky v媒bor regi贸nov m么啪e tie啪 poda钮 tak煤to 啪alobu proti legislat铆vnym aktom, ak sa v听ZFE脷 stanovuje povinnos钮 jeho konzult谩cie.
脷loha Eur贸pskeho parlamentu
Parlament bol pri vzniku konceptu subsidiarity, ke膹 14.听febru谩r补听1984 po膷as prij铆mania n谩vrhu Zmluvy o听Eur贸pskej 煤nii navrhol ustanovenie, pod木a ktor茅ho v啪dy, ke膹 sa zmluvou prizn谩va 脷nii pr谩vomoc konkuruj煤ca pr谩vomociam 膷lensk媒ch 拧t谩tov, 膷lensk茅 拧t谩ty m么啪u kona钮, ak 脷nia neprijala normat铆vny akt. Okrem toho sa v听n谩vrhu zd么raz艌uje, 啪e 脷nia by mala kona钮 iba v听z谩ujme vykon谩vania 煤loh, ktor茅 mo啪no lep拧ie zrealizova钮 spolo膷ne ne啪 samostatne na 煤rovni jednotliv媒ch 拧t谩tov.
Parlament prevzal tieto n谩vrhy do viacer媒ch uznesen铆 (napr. uznesen铆 z听23.听novembr补听1989, zo 14.听decembra 1989, z听12.听j煤l补听1990, z听21.听novembr补听1990 a z听18.听m谩j补听1995), v听ktor媒ch pripom铆na svoju oddanos钮 z谩sade subsidiarity.
A. Medziin拧titucion谩lne dohody
Parlament prijal s煤bor opatren铆 na vykon谩vanie svojej 煤lohy pod木a zml煤v, pokia木 ide o听uplat艌ovanie z谩sady subsidiarity. V听膷l谩nku听43 jeho rokovacieho poriadku sa uv谩dza, 啪e 鈥瀙ri posudzovan铆 n谩vrhu legislat铆vneho aktu venuje Parlament osobitn煤 pozornos钮 tomu, 膷i n谩vrh听dodr啪iava z谩sady听subsidiarity 补听proporcionality鈥�. V媒bor pre pr谩vne veci je parlamentn媒m v媒borom s听horizont谩lnou zodpovednos钮ou za monitorovanie dodr啪iavania z谩sady subsidiarity. V听tejto s煤vislosti pravidelne vyprac煤va spr谩vu o听v媒ro膷n媒ch spr谩vach Komisie t媒kaj煤cich sa subsidiarity 补听proporcionality.
Rada, Parlament 补听Komisia podp铆sali 25.听okt贸br补听1993 medziin拧titucion谩lnu dohodu[6], v听ktorej sa jasne uv谩dza v么木a t媒chto troch in拧tit煤ci铆 odhodlane pokra膷ova钮 t媒mto sp么sobom. Touto dohodou sa zaviazali dodr啪iava钮 z谩sadu subsidiarity. Dohoda stanovuje prostredn铆ctvom postupov upravuj煤cich uplat艌ovanie z谩sady subsidiarity podmienky vykon谩vania pr谩vomoc铆, ktor茅 boli zmluvami udelen茅 in拧tit煤ci谩m 脷nie, aby bolo mo啪n茅 dosiahnu钮 ciele stanoven茅 v听t媒chto zmluv谩ch. Komisia s补听zaviazala, 啪e bude zoh木ad艌ova钮 z谩sadu subsidiarity 补听od么vodn铆 jej dodr啪iavanie. To ist茅 plat铆 pre Parlament 补听Radu v听s煤vislosti s听pr谩vomocami, ktor茅 im boli udelen茅.
笔辞诲木补 (ktorou sa nahr谩dza dohoda z听decembr补听2003 补听medziin拧titucion谩lny spolo膷n媒 pr铆stup k听posudzovaniu vplyvu z听novembr补听2005) mus铆 Komisia vo svojej spr谩ve od么vodni钮 navrhovan茅 opatrenia vo vz钮ahu k听uplat艌ovaniu z谩sady subsidiarity 补听s煤膷asne mus铆 z谩sadu subsidiarity zoh木ad艌ova钮 v听r谩mci svojich pos煤den铆 vplyvu. Okrem toho sa na z谩klade [7] Parlament 补听Komisia zaviazali k听spolupr谩ci s听n谩rodn媒mi parlamentmi, aby im u木ah膷ili v媒kon kontrolnej pr谩vomoci v听s煤vislosti so z谩sadou subsidiarity.
B. Uznesenia Eur贸pskeho parlamentu
Parlament u啪 vo svojom [8] tvrdil, 啪e z谩sada subsidiarity predstavuje z谩v盲zn煤 pr谩vnu normu, 补听pripomenul, 啪e jej vykon谩vanie by nemalo br谩ni钮 vykon谩vaniu v媒lu膷n媒ch pr谩vomoc铆 脷nie, ani by sa nemalo pou啪i钮 ako z谩mienka na spochybnenie acquis communautaire. V听[9] doplnil, 啪e spory by sa mali rie拧i钮 prednostne na politickej 煤rovni, pri膷om vzal na vedomie n谩vrhy Konventu o听bud煤cnosti Eur贸py t媒kaj煤ce sa zavedenia 鈥瀖echanizmu v膷asn茅ho varovania鈥� n谩rodn媒mi parlamentmi v听s煤vislosti s听ot谩zkami subsidiarity. Tento mechanizmus bol napokon za膷lenen媒 do Lisabonskej zmluvy (pozri vy拧拧ie 补听informa膷n媒 list 1.3.5).
Vo svojom [10] Parlament priv铆tal u啪拧ie zapojenie n谩rodn媒ch parlamentov pri kontrole legislat铆vnych n谩vrhov s听oh木adom na z谩sady subsidiarity 补听proporcionality, 补听navrhol, aby boli presk煤man茅 v拧etky sp么soby odstr谩nenia pr铆padn媒ch prek谩啪ok zapojen铆m n谩rodn媒ch parlamentov do kontroln茅ho mechanizmu subsidiarity.
V [11] Parlament pouk谩zal na prudk媒 n谩rast po膷tu od么vodnen媒ch stanov铆sk predlo啪en媒ch n谩rodn媒mi parlamentmi, 膷o sved膷铆 o听ich rast煤com zapojen铆 do rozhodovacieho procesu 脷nie. Priv铆tal tie啪 z谩ujem n谩rodn媒ch parlamentov zohr谩va钮 akt铆vnej拧iu 煤lohu uplatnen铆m postupu 鈥瀦elenej karty鈥�. V听tejto s煤vislosti odporu膷il, aby sa v听plnom rozsahu vyu啪铆vali existuj煤ce n谩stroje umo啪艌uj煤ce n谩rodn媒m parlamentom z煤膷ast艌ova钮 sa n补听legislat铆vnom procese bez vytv谩rania nov媒ch in拧titucion谩lnych 补听administrat铆vnych 拧trukt煤r.
V [12] zd么raznil z谩sadn煤 煤lohu miestnych org谩nov 补听najm盲 region谩lnych parlamentov so z谩konodarn媒mi pr谩vomocami. Vzal tie啪 na vedomie odpor煤膷ania osobitnej skupiny pre subsidiaritu 补听proporcionalitu 补听scen谩r 鈥濵enej, ale efekt铆vnej拧ie鈥�, ale pouk谩zal na to, 啪e mnoh茅 z听nich, najm盲 pokia木 ide o听煤lohu n谩rodn媒ch parlamentov 补听potrebu zreformova钮 syst茅m v膷asn茅ho varovania, u啪 s谩m zd么raznil.
Vo svojom [13] Parlament pouk谩zal na to, 啪e miestne 补听region谩lne org谩ny vykon谩vaj煤 补听pou啪铆vaj煤 pribli啪ne 70 % pr谩vnych predpisov E脷, 补听vyzval Komisiu, aby ich lep拧ie zap谩jala do konzulta膷n媒ch procesov 补听aby za膷lenila tzv. modelov煤 tabu木ku s听cie木om pos煤di钮 uplat艌ovanie subsidiarity 补听proporcionality po膷as cel茅ho rozhodovacieho procesu. Zd么raznil tie啪, 啪e s煤膷asn谩 拧trukt煤ra postupu kontroly dodr啪iavania z谩sady subsidiarity vedie k听tomu, 啪e n谩rodn茅 parlamenty venuj煤 pr铆li拧 dlh媒 膷as technick媒m 补听pr谩vnym pos煤deniam v听kr谩tkych lehot谩ch, 膷o komplikuje cie木 vies钮 hlb拧iu politick煤 diskusiu o听eur贸pskej politike.
听
Eeva Pavy