Zásada subsidiarity
Zásada subsidiarity stanovená vZmluve oEurópskej únii vymedzuje voblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Európskej únie, podmienky, za ktorých sa uprednostňuje, aby Únia konala namiesto členských štátov.
Právny základ
Článok 5 ods.3 Zmluvy oEurópskej únii (Zmluva oEÚ) protokol (č.2) ouplatňovaní zásad subsidiarity proporcionality.
Ciele
Zásady subsidiarity proporcionality upravujú vykonávanie právomocí Európskej únie. Vprípade oblastí, ktoré nepatria do výlučnej právomoci EÚ, je cieľom zásady subsidiarity na jednej strane ochrana rozhodovacej schopnosti akcieschopnosti členských štátov na druhej strane oprávnenie Únie konať vprípade, keď sledované ciele nemôžu dostatočným spôsobom dosiahnuť členské štáty, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie „zdôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti“. Cieľom zavedenia zásady subsidiarity do zmlúv EÚ je teda priblížiť vykonávanie právomocí čo najviac kobčanom, vsúlade so zásadou blízkosti uvedenej v.
Dosiahnuté výsledky
A. Pôvod história
Zásada subsidiarity bola formálne zakotvená vZmluve oEÚ, podpísanej vroku1992: Zmluva oEÚ obsahovala odkaz na túto zásadu v. Kritérium subsidiarity, hoci nie pod týmto názvom, bolo však , podpísaným vroku1986, zahrnuté do environmentálnej politiky. Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo svojom stanovil, že zásada subsidiarity nie je pred vstupom Zmluvy oEurópskej únii do platnosti všeobecnou právnou zásadou, podľa ktorej sa má posudzovať zákonnosť opatrení Spoločenstva.
Bez toho, aby sa zmenilo znenie zásady subsidiarity včlánku5 ods.2 Zmluvy ozaložení Európskeho spoločenstva, bol , podpísanou vroku1997, kZmluve ozaložení Európskeho spoločenstva pripojený (ďalej len „protokol zroku1997“). Pravidlá uplatňovania, ktoré neboli zakotvené vzmluvách, ale boli dohodnuté už predtým vrámci celkového prístupu kuplatňovaniu zásady subsidiarity (zasadnutie Európskej rady vEdinburghu vroku1992), sa tak stali právne záväzné odvtedy môžu byť predmetom súdneho preskúmania.
Lisabonskou zmluvou, ktorou sa zmenila Zmluva oEÚ ZES ktorá bola podpísaná vroku2007, sa zásada subsidiarity začlenila do článku5 ods.3 Zmluvy oEÚ zrušilo sa príslušné ustanovenie ZES, pričom sa zachovalo jeho znenie. Doplnila sa aj explicitná zmienka oregionálnom miestnom rozmere zásady subsidiarity. Lisabonská zmluva navyše nahradila protokol zroku1997 novým protokolom č.2, pričom hlavným rozdielom je nová úloha národných parlamentov pri zabezpečovaní dodržiavania zásady subsidiarity (pozri informačný list1.3.5).
B. Vymedzenie
Všeobecným zmyslom účelom zásady subsidiarity je zaručiť určitý stupeň nezávislosti pre nižší orgán vo vzťahu kvyššiemu orgánu, najmä pokiaľ ide omiestny orgán vo vzťahu kústrednému orgánu. Ide teda orozdelenie právomocí medzi viaceré úrovne moci. Zásada tvorí inštitucionálny základ federatívnych štátov.
Zásada subsidiarity sa uplatňuje vrámci EÚ slúži pritom ako regulačné kritérium vykonávania právomocí Únie, ktoré nie sú jej výlučnými právomocami. Vylučuje zásah Únie vprípade, keď vec môžu účinne riešiť členské štáty na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Úniu oprávňuje vykonávať svoje právomoci len vtedy, keď členské štáty nie sú schopné uspokojivo dosiahnuť ciele navrhovaného opatrenia keď konanie na úrovni Únie môže priniesť pridanú hodnotu.
ʴǻľ článku5 ods.3 ZEÚ môžu inštitúcie Únie konať na základe zásady subsidiarity, ak sú splnené tri podmienky: a)príslušná oblasť nepatrí do výlučnej právomoci Únie (nie výlučná právomoc); b)ciele navrhovaného opatrenia nemožno dostatočným spôsobom dosiahnuť na úrovni členských štátov (nevyhnutnosť); c)opatrenie možno pre jeho rozsah alebo účinky lepšie realizovať na úrovni Únie (pridaná hodnota).
C. Rozsah pôsobnosti
1. Vymedzenie právomocí Únie
Zásada subsidiarity sa uplatňuje voblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Únie ani členských štátov ktoré sú spoločné. Vstupom Lisabonskej zmluvy sa presnejšie vymedzili právomoci Únie. Vprvej časti hlavyI sa totiž uvádza rozdelenie právomocí Únie na tri kategórie (výlučné právomoci, spoločné právomoci podporné právomoci) zoznam oblastí, ktoré patria do týchto troch kategórií právomocí.
2. Adresáti zásady subsidiarity
Zásada subsidiarity sa týka všetkých inštitúcií Únie nadobúda praktický význam najmä vrámci legislatívnych postupov. Lisabonská zmluva posilnila úlohu národných parlamentov Súdneho dvora pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity. Keďže vLisabonskej zmluve sa uvádza výslovný odkaz na regionálny rozmer zásady subsidiarity, tiež sa posilnila úloha Európskeho výboru regiónov otvorila možnosť, ponechaná na úvahu národných parlamentov, účasti regionálnych parlamentov slegislatívnymi právomocami na mechanizmu včasného varovania exante.
D. Postupy vnútroštátneho parlamentného preskúmania
ʴǻľ článku5 ods.3 druhého pododseku článku12 písm.b) ZEÚ národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity vsúlade spostupom stanoveným vprotokole č.2. Na základe tohto mechanizmu (včasného varovania exante) má každý národný parlament alebo každá komora národného parlamentu osem týždňov od postúpenia návrhu legislatívneho aktu na to, aby zaslali predsedom Európskeho parlamentu, Rady Komisie odôvodnené stanovisko suvedením dôvodov, pre ktoré sa domnievajú, že daný návrh nie je vsúlade so zásadou subsidiarity. Ak má toto záporné odôvodnené stanovisko podporu aspoň jednej tretiny hlasov národných parlamentov (jeden hlas na komoru vprípade dvojkomorových parlamentov dva hlasy vprípade jednokomorových parlamentov), návrh sa musí opätovne preskúmať (tzv. žltá karta). Inštitúcia, ktorá návrh legislatívneho aktu pripravila, môže rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne, svoje rozhodnutie odôvodní. Pokiaľ ide onávrhy aktov týkajúcich sa policajnej alebo justičnej spolupráce vtrestných veciach, táto hranica sa znižuje na jednu štvrtinu. Ak aspoň jednoduchá väčšina hlasov pridelených národným parlamentom vrámci riadneho legislatívneho postupu spochybní súlad legislatívneho návrhu so zásadou subsidiarity ak sa Komisia rozhodne ponechať svoj návrh, vec sa postúpi zákonodarcovi (Európskemu parlamentu Rade), ktorý sa vyjadrí vprvom čítaní. Ak sa zákonodarca domnieva, že legislatívny návrh nie je zlučiteľný so zásadou subsidiarity, môže ho zamietnuť 55% väčšinou členov Rady alebo väčšinou hlasov vEurópskom parlamente (tzv.oranžová karta).
Doteraz sa postup „žltej karty“ uplatnil trikrát, zatiaľ čo postup „oranžovej karty“ sa nevyužil nikdy. Vmáji2012 sa po prvýkrát použila „žltá karta“ proti [1]. Celkovo dvanásť zo 40národných parlamentov alebo ich komôr sa domnievalo, že obsah návrhu nie je vsúlade so zásadou subsidiarity. Komisia nakoniec návrh stiahla, no podľa nej kporušeniu zásady subsidiarity nedošlo. Voktóbri2013 použilo 14komôr národných parlamentov z11členských štátov ďalšiu „žltú kartu“, to vsúvislosti s[2]. Komisia sa po preskúmaní prijatých odôvodnených stanovísk národných parlamentov rozhodla [3], pričom uviedla, že je vsúlade so zásadou subsidiarity. Tretiu žltú kartu použilo 14komôr 11členských štátov vmáji2016 proti [4]. Keďže otázka vysielaných pracovníkov je vo svojej podstate cezhraničná, teda neporušuje zásadu subsidiarity, Komisia uviedla podrobné [5] na zachovanie svojho návrhu.
Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie zparlamentov Európskej únie (COSAC) slúži ako užitočná platforma pre národné parlamenty na výmenu informácií súvisiacich skontrolou subsidiarity. Okrem toho sieť Európskeho výboru regiónov na monitorovanie subsidiarity uľahčuje výmenu informácií medzi miestnymi regionálnymi orgánmi inštitúciami EÚ. Členmi tejto siete sú regionálne parlamenty vlády so zákonodarnými právomocami, miestne regionálne orgány bez zákonodarných právomocí združenia miestnych samospráv vEÚ. Je otvorená aj pre národné delegácie Európskeho výboru regiónov komory národných parlamentov.
E. Konferencia obudúcnosti Európy
Vmarci2017 Komisia vytvorila ako súčasť programu lepšej právnej regulácie, najmä diskusie obudúcnosti Európy, ktorá sa začala na základe predsedu Komisie Junckera. Cieľom osobitnej skupiny je 1)vydávať odporúčania otom, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity proporcionality; 2)identifikovať oblasti politiky, vktorých by činnosti mohli byť opätovne delegované na krajiny EÚ alebo skonečnou platnosťou na ne prenesené; 3)nachádzať spôsoby lepšieho zapojenia regionálnych miestnych orgánov do tvorby realizácie politikyEÚ.
Na základe odporúčaní osobitnej skupiny Komisia voktóbri2018 zverejnila , ktorého cieľom je posilniť úlohu zásad subsidiarity proporcionality pri tvorbe politiky EÚ. Jedným zhlavných zohľadnených odporúčaní skupiny bolo začleniť tabuľku na posudzovanie subsidiarity proporcionality do usmernení Komisie pre lepšiu reguláciu použiť túto tabuľku na prezentáciu zistení Komisie vposúdeniach vplyvu, hodnoteniach dôvodových správach.
Zásady subsidiarity proporcionality boli tiež vcentre pozornosti Konferencie obudúcnosti Európy vsúlade so , ktoré podpísali predsedovia Parlamentu, Rady Komisie.
F. Súdne preskúmanie
Dodržiavanie zásady subsidiarity možno preskúmať dodatočne (po prijatí legislatívneho aktu) prostredníctvom opravného prostriedku Súdneho dvora Európskej únie, ako sa tiež uvádza vprotokole. Pri uplatňovaní tejto zásady majú inštitúcie Únie široký priestor na voľnú úvahu. Vo svojich rozsudkoch vo veciach Súdny dvor rozhodol, že súlad so zásadou subsidiarity je jednou zpodmienok obsiahnutých vpovinnosti uvádzať odôvodnenia aktov podľa článku296 ZFEÚ. Táto požiadavka je splnená už vprípade, že dodržiavanie zásady vo všeobecnosti vyplýva zodôvodnení že bola zohľadnená pri preskúmaní aktu. Vnovšom rozsudku (, Philip Morris, bod218) Súdny dvor potvrdil, že musí preskúmať, „či normotvorca Únie mohol na základe podrobne opísaných údajov konštatovať, že cieľ sledovaný zamýšľanou činnosťou možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie“. Pokiaľ ide oprocesné záruky najmä povinnosť uviesť ôǻ týkajúce sa subsidiarity, Súdny dvor pripomenul, že dodržiavanie tejto povinnosti „sa musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie napadnutého aktu, ale aj vzhľadom na jeho kontext okolnosti prípadu“ (odsek225).
Členské štáty môžu vsúlade so svojím právnym poriadkom podať vmene svojho národného parlamentu alebo jeho komory na Súdny dvor žalobu oneplatnosť legislatívneho aktu zdôvodu porušenia zásady subsidiarity. Európsky výbor regiónov môže tiež podať takúto žalobu proti legislatívnym aktom, ak sa vZFEÚ stanovuje povinnosť jeho konzultácie.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament bol pri vzniku konceptu subsidiarity, keď 14.február1984 počas prijímania návrhu Zmluvy oEurópskej únii navrhol ustanovenie, podľa ktorého vždy, keď sa zmluvou priznáva Únii právomoc konkurujúca právomociam členských štátov, členské štáty môžu konať, ak Únia neprijala normatívny akt. Okrem toho sa vnávrhu zdôrazňuje, že Únia by mala konať iba vzáujme vykonávania úloh, ktoré možno lepšie zrealizovať spoločne než samostatne na úrovni jednotlivých štátov.
Parlament prevzal tieto návrhy do viacerých uznesení (napr. uznesení z23.novembr1989, zo 14.decembra 1989, z12.júl1990, z21.novembr1990 a z18.máj1995), vktorých pripomína svoju oddanosť zásade subsidiarity.
A. Medziinštitucionálne dohody
Parlament prijal súbor opatrení na vykonávanie svojej úlohy podľa zmlúv, pokiaľ ide ouplatňovanie zásady subsidiarity. Včlánku43 jeho rokovacieho poriadku sa uvádza, že „pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť tomu, či návrhdodržiava zásadysubsidiarity proporcionality“. Výbor pre právne veci je parlamentným výborom shorizontálnou zodpovednosťou za monitorovanie dodržiavania zásady subsidiarity. Vtejto súvislosti pravidelne vypracúva správu ovýročných správach Komisie týkajúcich sa subsidiarity proporcionality.
Rada, Parlament Komisia podpísali 25.októbr1993 medziinštitucionálnu dohodu[6], vktorej sa jasne uvádza vôľa týchto troch inštitúcií odhodlane pokračovať týmto spôsobom. Touto dohodou sa zaviazali dodržiavať zásadu subsidiarity. Dohoda stanovuje prostredníctvom postupov upravujúcich uplatňovanie zásady subsidiarity podmienky vykonávania právomocí, ktoré boli zmluvami udelené inštitúciám Únie, aby bolo možné dosiahnuť ciele stanovené vtýchto zmluvách. Komisia szaviazala, že bude zohľadňovať zásadu subsidiarity odôvodní jej dodržiavanie. To isté platí pre Parlament Radu vsúvislosti správomocami, ktoré im boli udelené.
ʴǻľ (ktorou sa nahrádza dohoda zdecembr2003 medziinštitucionálny spoločný prístup kposudzovaniu vplyvu znovembr2005) musí Komisia vo svojej správe odôvodniť navrhované opatrenia vo vzťahu kuplatňovaniu zásady subsidiarity súčasne musí zásadu subsidiarity zohľadňovať vrámci svojich posúdení vplyvu. Okrem toho sa na základe [7] Parlament Komisia zaviazali kspolupráci snárodnými parlamentmi, aby im uľahčili výkon kontrolnej právomoci vsúvislosti so zásadou subsidiarity.
B. Uznesenia Európskeho parlamentu
Parlament už vo svojom [8] tvrdil, že zásada subsidiarity predstavuje záväznú právnu normu, pripomenul, že jej vykonávanie by nemalo brániť vykonávaniu výlučných právomocí Únie, ani by sa nemalo použiť ako zámienka na spochybnenie acquis communautaire. V[9] doplnil, že spory by sa mali riešiť prednostne na politickej úrovni, pričom vzal na vedomie návrhy Konventu obudúcnosti Európy týkajúce sa zavedenia „mechanizmu včasného varovania“ národnými parlamentmi vsúvislosti sotázkami subsidiarity. Tento mechanizmus bol napokon začlenený do Lisabonskej zmluvy (pozri vyššie informačný list 1.3.5).
Vo svojom [10] Parlament privítal užšie zapojenie národných parlamentov pri kontrole legislatívnych návrhov sohľadom na zásady subsidiarity proporcionality, navrhol, aby boli preskúmané všetky spôsoby odstránenia prípadných prekážok zapojením národných parlamentov do kontrolného mechanizmu subsidiarity.
V [11] Parlament poukázal na prudký nárast počtu odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi, čo svedčí oich rastúcom zapojení do rozhodovacieho procesu Únie. Privítal tiež záujem národných parlamentov zohrávať aktívnejšiu úlohu uplatnením postupu „zelenej karty“. Vtejto súvislosti odporučil, aby sa vplnom rozsahu využívali existujúce nástroje umožňujúce národným parlamentom zúčastňovať sa nlegislatívnom procese bez vytvárania nových inštitucionálnych administratívnych štruktúr.
V [12] zdôraznil zásadnú úlohu miestnych orgánov najmä regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami. Vzal tiež na vedomie odporúčania osobitnej skupiny pre subsidiaritu proporcionalitu scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ale poukázal na to, že mnohé znich, najmä pokiaľ ide oúlohu národných parlamentov potrebu zreformovať systém včasného varovania, už sám zdôraznil.
Vo svojom [13] Parlament poukázal na to, že miestne regionálne orgány vykonávajú používajú približne 70 % právnych predpisov EÚ, vyzval Komisiu, aby ich lepšie zapájala do konzultačných procesov aby začlenila tzv. modelovú tabuľku scieľom posúdiť uplatňovanie subsidiarity proporcionality počas celého rozhodovacieho procesu. Zdôraznil tiež, že súčasná štruktúra postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity vedie ktomu, že národné parlamenty venujú príliš dlhý čas technickým právnym posúdeniam vkrátkych lehotách, čo komplikuje cieľ viesť hlbšiu politickú diskusiu oeurópskej politike.
Eeva Pavy