2021 - 2030
Vedúca predstaviteľka demokratických síl vo Venezuele María Corina Machado a nový prezident Edmundo González Urrutia – laureáti Sacharovovej ceny za rok 2024

Európsky parlament udelil prestížnu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2024 vedúcej predstaviteľke demokratických síl vo Venezuele Maríi Corine Machadovej a novozvolenému prezidentovi Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi ako zástupcom všetkých Venezuelčanov, ktorí vo svojej vlasti i v zahraničí bojujú za obnovu slobody a demokracie. Parlament tak vyjadril, že oceňuje ich neutíchajúce odhodlanie v boji za slobodu, ľudské práva a demokratické zásady a podporuje ich boj za demokratickú budúcnosť Venezuely.
María Corina Machado, bývalá opozičná poslankyňa a vedúca predstaviteľka demokratických síl, sa stala jednou z ústredných osobností prodemokratického hnutia vo Venezuele. Je známa svojou otvorenou kritikou Madurovho režimu a zasadzuje sa o demokratické reformy, transparentnosť a povinnosť venezuelskej vlády niesť zodpovednosť. Jej postoje namierené proti korupcii a zneužívaniu moci už niekoľkokrát viedli ku konfliktom s orgánmi štátnej moci.
Aj novozvolený prezident a diplomat Edmundo González Urrutia, ktorý reprezentuje Venezuelčanov doma aj v zahraničí, zasvätil svoju prácu boju za demokraciu a slobodu vo Venezuele. Ako uznávaná vedúca osobnosť občianskej spoločnosti sa usiluje o zjednotenie venezuelskej spoločnosti a posilnenie solidarity medzi občanmi, najmä v prípade vládnych represií. Usiluje sa dosiahnuť medzinárodnú podporu a vytvárať spojenectvá, ktoré by mohli pripraviť podmienky na prechod Venezuely k demokracii. Vedúce postavenie Gonzáleza Urrutiu, najmä počas rozsiahlych občianskych nepokojov, zohralo kľúčovú úlohu pri zjednocovaní Venezuelčanov v boji za spoločný cieľ.
Rozhodnutie vyznamenať tieto dve osobnosti Sacharovovou cenou za rok 2024 je dôrazným prejavom odhodlania Európskeho parlamentu podporovať demokratické hodnoty na celom svete. Predsedníčka Metsola ocenila statočnosť obidvoch laureátov - Machadovej aj Gonzáleza - týmito slovami: „Svojím úsilím o spravodlivé, slobodné a mierové odovzdanie moci sa nebojácne prihlásili k hodnotám, ktoré majú nesmierny význam pre milióny Venezuelčanov a Európsky parlament: spravodlivosti, demokracii a právnemu štátu. Európsky parlament stojí pri venezuelskom ľude a Maríi Corine Machadovej a novozvolenom prezidentovi Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi v ich boji za demokratickú budúcnosť ich vlasti. Táto cena im patrí." Pre Venezuelčanov, ktorí musia čeliť vážnej hospodárskej situácii, porušovaniu ľudských práv a politickým represiám, by toto ocenenie malo byť zábleskom nádeje a zároveň dôkazom toho, že medzinárodné spoločenstvo podporuje ich úsilie.
Žína Mahsa Amíní a iránske hnutie Žena, život, sloboda – laureáti Sacharovovej ceny za rok 2023

Sacharovova cena za rok 2023 bola udelená Žíne Mahse Amíníovej a hnutiu Žena, život, sloboda z Iránu. Tragický príbeh 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Žíny Mahsy Amíníovej nám neľútostne pripomína, že boj za ľudské práva a slobodu žien v Iráne pokračuje.
Amíníovú zatkla iránska polícia 13. septembra 2022 v Teheráne za údajné porušenie prísnych iránskych zákonov o zahaľovaní. O tri dni neskôr vo väzbe zomrela. Jej smrť rozpútala protesty v celom Iráne, ktoré organizovali najmä ženy pod úderným heslom Žena, život, sloboda. Demonštranti vystupovali predovšetkým proti represívnemu zákonu o nosení hidžábu a domáhali sa občianskych práv. Okrem toho požadovali ukončenie útlaku, diskriminácie, tyranstva a diktatúry režimu.
Rok po smrti Amíníovej, ktorá vyvolala vlnu demonštrácií proti iránskemu režimu, rôzne skupiny obhajujúce ľudské práva informovali, že pri týchto demonštráciách prišlo o život v rukách bezpečnostných síl viac ako 500 demonštrantov a viac ako 19 700 ich bolo zatknutých. Vláde sa síce podarilo do značnej miery protesty potlačiť, no smrť Amíníovej sa hlboko a natrvalo zapísala do pamäte bežných Iráncov.
Rozsiahle protesty, aké krajina nezažila od zelenej revolúcie v roku 2009, boli dôkazom neuveriteľnej nezlomnosti a odhodlania iránskych žien. Ich pozoruhodná odvaha vzbudila ohlas u miliónov ľudí a upriamila pozornosť medzinárodného spoločenstva na katastrofálny stav v oblasti ľudských práv v Iráne.
Sacharovova cena za slobodu myslenia je výraz uznania za obete, ktoré prinášajú mnohí jednotlivci a hnutia v úsilí o presadzovanie spravodlivosti a ľudských práv. Predsedníčka Metsolová pri oznamovaní laureátov ceny jej význam zdôraznila slovami:
„16. septembra sme si pripomenuli rok od vraždy Žíny Mahsy Amíníovej v Iráne. Európsky parlament s hrdosťou stojí na strane tých, ktorí naďalej odvážne a nezdolne bojujú za rovnosť, dôstojnosť a slobodu v Iráne. Stojíme po boku tých, ktorí sa aj z väzenia zasadzujú o to, aby hnutie Žena, život, sloboda mohlo fungovať aj naďalej. Európsky parlament sa rozhodol udeliť im Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2023, aby pripomenul ich boj a vzdal poctu všetkým, ktorí v mene slobody zaplatili tú najvyššiu cenu."
Sacharovova cena je symbolom neochvejnej podpory Európskeho parlamentu tým, ktorí v strastiplných podmienkach neúnavne obhajujú ľudské práva a slobodu. Odhodlanie a odvaha Žíny Mahsy Amíníovej a hnutia Žena, život, sloboda inšpirovali celý národ a upozornili medzinárodné spoločenstvo na to, že boj za rovnosť a slobodu v Iráne pokračuje. Ich činy nám pripomínajú, že ľudský duch je aj za tých najnáročnejších okolností schopný prekonať útlak a bojovať za lepšiu budúcnosť.
Statočný ľud Ukrajiny zastúpený prezidentom, zvolenými lídrami a občianskou spoločnosťou

Prebiehajúca agresia prináša nový rozmer do vojny, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine vo februári 2014 v nadväznosti na ukrajinskú revolúciu dôstojnosti, počas ktorej ukrajinský ľud žiadal, aby sa ich krajina uberala proeurópskou cestou. Nevyprovokovaná útočná vojna Ruska voči Ukrajine spôsobuje ukrajinskému ľudu obrovské náklady. Ukrajinci nielen bojujú za ochranu svojich domovov, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti, ale zároveň obhajujú slobodu, demokraciu, právny štát a európske hodnoty na bojiskách „proti brutálnemu režimu, ktorého cieľom je naštrbiť našu demokraciu, oslabiť a rozdeliť našu Úniu".
Obyvatelia Ukrajiny dennodenne čelia ruským zverstvám, pustošeniu, ničeniu, stratám na životoch, sociálnemu a hospodárskemu úpadku a iným útrapám. Viac ako 10 miliónov Ukrajincov žije životom vnútorne vysídlených osôb a viac ako šesť miliónov jednotlivcov, najmä žien s deťmi a starších osôb, bolo nútených zo svojej vlasti utiecť.
Sacharovova cena EP za slobodu myslenia za rok 2022 sa udeľuje ukrajinskému ľudu. Vyzdvihuje sa ňou úsilie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a úloha jednotlivcov, zástupcov iniciatív občianskej spoločnosti a štátnych a verejných inštitúcií. Medzi ocenených patria štátne pohotovostné služby Ukrajiny, Julija Pajevská, zakladateľka lekárskej jednotky Tajrini anjeli, Oleksandra Matvijčuková, právnička a predsedníčka organizácie Centrum pre občianske slobody, hnutie občianskeho odporu Žltá stuha a Ivan Fedorov, starosta ukrajinského mesta Melitopol, ktoré je v súčasnosti okupované Ruskom.
Prezident Zelenskyj je tvárou odvahy ukrajinského ľudu. Vyzdvihuje sa jeho statočnosť, vytrvalosť a oddanosť svojmu ľudu a európskym hodnotám.
Štátne pohotovostné služby Ukrajiny - zachraňujú ľudí, odstraňujú trosky a nevybuchnutú muníciu a evakuujú ľudí na bezpečnejšie miesta. Ku koncu júna 2022 štátne pohotovostné služby Ukrajiny uhasili 10 078 požiarov, evakuovali 1 861 000 ľudí, zachránili 1 487 ľudí a vyčistili 620 km2 zamínovaných oblastí.
Julija Pajevská (známa ako Tajra) - ukrajinská dobrovoľníčka, záchranárka, zakladateľka evakuačného lekárskeho tímu „Tajrini anjeli". Od roku 2014 zachraňuje životy vojakov a civilistov v Donbase. V marci 2022 počas evakuácie civilistov z Mariupola padla do ruského zajatia. V zajatí strávila tri mesiace.
Oleksandra Matvijčuková - právnička v oblasti ľudských práv, predsedníčka mimovládnej organizácie Centrum pre občianske slobody. Zaznamenáva vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané ruskou armádou na Ukrajine.
Hnutie občianskeho odporu Žltá stuha, ktoré vzniklo v dočasne okupovanom meste Cherson, zohráva dôležitú úlohu pri ochrane slobody prejavu a odporu voči ruským zámerom pre okupované oblasti.
Ivan Fedorov bol starostom Melitopola do 11. marca 2022, keď ho ruské jednotky uniesli a nahradili proruským dočasným starostom. Medzi Ukrajincami sa Fedorov stal symbolom útlaku a odporu a príkladom odvahy zoči-voči invázii.Alexej Navaľný - 2021, Rusko

Navaľný bol členom koordinačnej rady ruskej opozície a je vodcom strany Rusko budúcnosti, ako aj zakladateľom protikorupčnej nadácie (FBK). FBK uverejnila reportáže z vyšetrovania údajnej korupcie medzi vysokopostavenými ruskými úradníkmi, okrem iného aj tieto dva dokumentárne filmy: On nie je pre vás Dimon (2017) o bývalom predsedovi vlády a prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi a Putinov palác (2021) o paláci údajne postavenom pre ruského prezidenta, ktorý však toto obvinenie poprel.
Ruské orgány Navaľného niekoľkokrát zatkli. V dvoch prípadoch dostal podmienečný trest za spreneveru, a to v júli 2013 a v decembri 2014. Podľa rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva bolo v týchto prípadoch porušené právo Navaľného na spravodlivý proces. V roku 2013 organizácia Memorial so sídlom v Rusku, laureát Sacharovovej ceny za rok 2009, uznala Navaľného za politického väzňa. Vo februári 2014 bol Navaľnému uložený trest domáceho väzenia a zákaz komunikovať s kýmkoľvek okrem rodiny.
Navaľný sa pokúsil kandidovať na prezidenta Ruska vo voľbách v roku 2018, ale ruská ústredná volebná komisia jeho kandidatúru v decembri 2017 zakázala. Najvyšší súd Ruska jeho odvolanie zamietol a zákaz potvrdil.
Navaľný bol 20. augusta 2020 hospitalizovaný vo vážnom stave v dôsledku otravy nervovoparalytickou látkou Novičok. O dva dni neskôr ho letecky prepravili do Berlína na palube špeciálneho lietadla so zdravotníckym vybavením. Jeho prevoz zaplatila nemecká mimovládna organizácia Cinema for Peace. Na základe vyšetrovania boli ako páchatelia označení agenti ruskej federálnej bezpečnostnej služby. EÚ, Spojené kráľovstvo a USA reagovali uložením sankcií voči vysokým ruským činiteľom. O päť mesiacov neskôr sa Navaľný zotavil z kómy a 17. januára 2021 sa vrátil do Moskvy, kde bol okamžite na letisku zatknutý. Moskovský súd ho 2. februára 2021 odsúdil na dva a pol roka odňatia slobody za to, že počas liečby v Nemecku údajne porušil podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu za spreneveru z roku 2014 tým, že sa počas svojho zotavovania v Nemecku nehlásil dvakrát mesačne ruskej federálnej väzenskej službe. Po tom, ako väzenské orgány neposkytli Navaľnému primeranú lekársku starostlivosť ani neumožnili jeho lekárom, aby ho navštívili, začal 31. marca 2021 23-dňovú protestnú hladovku.
Alexej Navaľný je v súčasnosti väznený v prísne stráženej trestaneckej kolónii. Európsky parlament opakovane žiadal o jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie a vyzval členské štáty EÚ, aby výrazne sprísnili sankcie voči jednotlivcom a právnym subjektom zapojeným do rozhodnutia o jeho zatknutí a uväznení.
Kontakty
60 rue Wiertz / Wiertzstraat 60
B-1047 - Bruxelles/Brussels
Belgium