Ϸվ

Návrh uznesenia - B10-0181/2024Návrh uznesenia
B10-0181/2024

NÁVRH UZNESENIAo zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode

22.11.2024-()

predložený na základe vyhlásenia Komisie
vsúlade sčlánkom136 ods.2 rokovacieho poriadku

Danilo Della Valle
v mene skupiny The Left

10‑0181/2024

Uznesenie Európskeho parlamentu o zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode

()

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia oGruzínsku,

so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. a z 15. decembra 2023 a z 27. júna 2024,

so zreteľom na oznámenie Komisie z8.novembra 2023 snázvom Oznámenie opolitike rozširovania EÚ za rok2023 [] ana sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie z8.novembra 2023 snázvom Správa oGruzínsku za rok2023 [SWD(2023)0697],

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedníčky ٱá pre vzťahy so Zakaukazskom a stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre Gruzínsko oodporúčaní Komisie z8.novembra 2023 týkajúcom sa žiadosti Gruzínska očlenstvo vEÚ,

so zreteľom na Dohodu opridružení medzi Európskou úniou aEurópskym spoločenstvom pre atómovú energiu aich členskými štátmi na jednej strane aGruzínskom na strane druhej[1], ktorá nadobudla platnosť 1.júla 2016,

so zreteľom na Zmluvu ofungovaní Európskej únie, najmä na jej článok215 ods.2, a na Zmluvu oEurópskej únii, najmä na jej článok29,

so zreteľom na nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gruzínsku a na jej správu zo septembra 2009,

so zreteľom na predbežné závery medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie týkajúce sa parlamentných volieb z26.októbra 2024,

so zreteľom na článok136 ods.2 rokovacieho poriadku,

A.keďže uplatňovanie slobody presvedčenia, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania je základným právom zakotveným v gruzínskej ústave;

B.keďže Gruzínsko sa ako signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zaviazalo dodržiavať princípy demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;

C.keďže Rusko nezákonne okupuje Abcházsko a Južné Osetsko od konfliktu v auguste 2008, ktorý nasledoval po útoku Gruzínska na Južné Osetsko v noci zo 7. na 8. augusta 2008;

D.keďže v júni 2014 EÚ a Gruzínsko podpísali dohodu o pridružení, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2016;

E.keďže v decembri 2023 Európska rada udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny EÚ;

F.keďže v marci 2017 nadobudla platnosť dohoda EÚ o liberalizácii vízového režimu s Gruzínskom po úspešnom splnení všetkých kritérií stanovených v akčnom pláne liberalizácie vízového režimu zo strany Gruzínska;

G.keďže parlamentné voľby, ktoré sa konali 26.októbra 2024, boli v Gruzínsku prvými, ktoré sa konali vplne pomernom volebnom systéme, a boli aj prvými voľbami, odkedy bol Gruzínsku v decembri 2023 udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ;

H.keďže právny rámec v Gruzínsku poskytuje primeraný základ na konanie demokratických volieb, ale napriek mnohým zmenám zostáva niekoľko dlhodobých odporúčaní Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie nevyriešených;

I.keďže 16. novembra 2024 gruzínsky volebný orgán oznámil oficiálne výsledky parlamentných volieb vtejto krajine apotvrdil, že vládnuca strana Gruzínsky sen bude mať v150-člennom parlamente po získaní 53,93% hlasov 89 kresiel, zatiaľ čo štyri opozičné strany prekročili prah 5% a spolu získali 37,44% hlasov;

J.keďže medzinárodná volebná pozorovateľská misia pri parlamentných voľbách v Gruzínsku pozostávala z 529 pozorovateľov zo 42 krajín vrátane 380 odborných pozorovateľov, ktorých vyslal úrad ODIHR, 60 poslancov a zamestnancov Parlamentného zhromaždenia OBSE, 39 z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, 38 z Parlamentného zhromaždenia NATO a 12 z Európskeho parlamentu;

K.keďže volebná kampaň vGruzínsku bola otvorená politickej súťaži, čo súperom vo všeobecnosti umožnilo viesť ju slobodne, ale poznačila ju veľmi polarizujúca rétorika avyobrazenia, ako aj ojedinelé prípady násilia, narušovania podujatí, slovné napádanie a ničenie materiálov kvolebnej kampani, o ktorých informovala vládnuca strana aj opozičné strany;

L.keďže voľby boli vo všeobecnosti dobre zorganizované, ale konali sa vnapätom prostredí, pričom mnohé volebné miestnosti boli preplnené a došlo kviacerým prípadom fyzických stretov a zastrašovania;

M.keďže prezidentka Salome Zurabišvili verejne obvinila gruzínsku vládu zvolebného podvodu a nezrovnalostí v nedávnych parlamentných voľbách; keďže prezidentka Zurabišvili následne odmietla vypovedať otýchto obvineniach na gruzínskej prokuratúre;

N.keďže vGruzínsku pôsobí viac ako 26 000 mimovládnych organizácií (MVO) – jedna na každých 142 občanov, čo je viac ako priemer EÚ;

O.keďže po parlamentných voľbách v roku 2020 mimovládna organizácia Medzinárodná spoločnosť pre spravodlivé voľby a demokraciu, ktorá získala externé finančné prostriedky, spochybnila oficiálne výsledky volieb a spochybnila ich legitímnosť, ale neskôr pripustila, že vo svojich výpočtoch urobila významnú chybu;

P.keďže gruzínsky parlament prijal zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý bol podpísaný 3. júna 2024 napriek vetu prezidentky; keďže proti tomuto zákonu protestovali časti gruzínskej občianskej spoločnosti; keďže tento zákon vyžaduje, aby sa organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20% svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako „agenti zahraničného vplyvu“;

Q.keďže 17. septembra 2024 gruzínsky parlament prijal zákon o „rodinných hodnotách a ochrane maloletých osôb“, ktorým sa zakazuje zmena pohlavia a adopcia homosexuálmi a transrodovými osobami, na gruzínskom území rušia manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí a poskytuje právny základ pre orgány na to, aby zakázali podujatia Pride a verejné zobrazenia dúhovej vlajky LGBTQ+ a zaviedli cenzúru filmov a kníh;

R.keďže Benátska komisia zdôrazňuje, že v súlade s medzinárodnými normami má štát pozitívnu povinnosť zabezpečiť rodovú rovnosť; keďže 4. apríla 2024 gruzínsky parlament zrušil pozmeňujúce návrhy z roku 2020, ktorými sa zavádzajú rodové kvóty pre zoznamy kandidátov v parlamentných a miestnych voľbách, a zrušil súvisiace finančné stimuly pre politické strany;

1.berie na vedomie výsledky parlamentných volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali 26. októbra 2024; vyzýva všetky strany, aby rešpektovali ich výsledok, konštruktívne pracovali a zároveň dodržiavali zásady právneho štátu a riešili rastúcu polarizáciu gruzínskej spoločnosti; žiada EÚ, aby nadviazala holistický azmysluplný dialóg s novou vládou Gruzínska;

2.berie na vedomie predbežnú správu zmedzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie, v ktorej sa uvádza, že celkový právny rámec v Gruzínsku poskytuje primeraný základ na konanie demokratických volieb, voliči mali na výber zo širokej škály 18zoznamov kandidátov, súperiace strany mohli vo všeobecnosti viesť kampaň slobodne a voľby boli vo všeobecnosti riadne zorganizované; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto voľby sa konali v polarizovanom prostredí a za nerovnakých podmienok a že sa objavili správy onátlaku na voličov a o prípadoch, keď bola potenciálne ohrozená tajnosť hlasovania; nabáda novú vládu Gruzínska, aby sa zaoberala odporúčaniami úradu ODIHR a Benátskej komisie;

3.pripomína, že proces pristúpenia k EÚ je založený na objektívnych kritériách; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Európskej rady pozastaviť Gruzínsku finančnú pomoc; zdôrazňuje výhody dohody o liberalizácii vízového režimu a potrebu jej zachovania; zdôrazňuje potrebu konštruktívneho dialógu medzi vládou Gruzínska a EÚ;

4.s hlbokým znepokojením odmieta prijatie zákona o „rodinných hodnotách a ochrane maloletých“ a považuje ho za útok na komunitu LGBTQ+ a hrozbu pre občianske slobody ako celok; okrem toho odmieta dôsledky tohto zákona pre médiá, keďže ukladá cenzúru tým, že zakazuje vysielateľom voľné spravodajstvo o otázkach LGBTQ+; opakuje, že sloboda médií a tolerancia voči sexuálnym menšinám sú kľúčovými faktormi fungovania demokracie;

5.konštatuje, že zákon o „transparentnosti zahraničného vplyvu“ so sebou prináša riziko, že mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, opozičné médiá a ostatné organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky z iných krajín, budú označené ako „zahraniční agenti“;

6.zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu a zhromažďovania a na pokojné protesty sú základnými slobodami a musia sa rešpektovať za každých okolností; vyjadruje znepokojenie nad správami o zbytočnom a neprimeranom používaní sily proti demonštrantom; zdôrazňuje vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka, že „všetky obmedzenia týchto práv musia byť v súlade so zásadami zákonnosti, nevyhnutnosti a proporcionality. Použitie sily počas protestov by malo byť vždy výnimočné a malo by byť krajným opatrením v prípade bezprostrednej hrozby“;

7.vyjadruje poľutovanie nad tým, že gruzínsky parlament rozhodol o zrušení povinných rodových kvót; opätovne zdôrazňuje potrebu vyváženého rodového zastúpenia v politickej účasti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zastúpením žien vo volebnom procese; vyzýva vládu Gruzínska, aby v tejto súvislosti podnikla iniciatívy;

8.berie na vedomie vyhlásenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na tlačovej konferencii Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a zodpovedajúcu ochotu gruzínskych predstaviteľov vyriešiť otvorené otázky mierovou a diplomatickou cestou; nabáda obe strany, aby v tomto smere podnikli spoľahlivé iniciatívy;

9.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci abezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentke, vláde a parlamentu Gruzínska.

Posledná úprava: 26. novembra 2024
Právne upozornenie-Politika ochrany súkromia