NÁVRH UZNESENIAo situácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a o pokračujúcich hrozbách voči Arménsku
2.10.2023-()
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Željana Zovko, Andrey Kovatchev, Michael Gahler, Rasa Juknevičienė, David McAllister, Paulo Rangel, Andrius Kubilius, Isabel Wiseler‑Lima, François‑Xavier Bellamy, Vladimír Bilčík, Loucas Fourlas, Anja Haga, Andrzej Halicki, Sandra Kalniete, David Lega, Miriam Lexmann, Sven Simon, Michaela Šojdrová, Tom Vandenkendelaere, Tomáš Zdechovský
v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uzneseniaRC-B9-0393/2023
9‑0405/2023
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a o pokračujúcich hrozbách voči Arménsku
()
Európsky parlament,
–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Arménsku a Azerbajdžane, najmä na uznesenia z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu[1], z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom[2] a z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Azerbajdžanom[3],
–so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Výboru pre zahraničné veci, predsedu ٱá pre vzťahy so Zakaukazskom a stálych spravodajcov pre Arménsko a Azerbajdžan z 19. septembra 2023 o útoku Azerbajdžanu na Náhorný Karabach,
–so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z29. septembra 2023 o vysídlení ľudí z Náhorného Karabachu,
–so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa EÚ z 21. septembra 2023 o vývoji vNáhornom Karabachu,
–so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa EÚ z 26. júla 2023 oAzerbajdžane: humanitárna situácia na mieste,
–so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A.keďže 19. septembra 2023 Azerbajdžan začal nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu, ktorú označil za „protiteroristickú operáciu“, proti obranným silám Náhorného Karabachu, ktoré rýchlo premohol; keďže do 20. septembra 2023 už bola podpísaná dohoda o prímerí medzi de facto orgánmi Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu; keďže týmto vojenským útokom získal Azerbajdžan kontrolu nad veľkou väčšinou zostávajúcich častí Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte nedostali pod jeho kontrolu počas 44-dňovej vojny v roku 2020;
B.keďže existujú správy, že počas vojenskej operácie Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu bolo zabitých viac ako 350 arménskych civilistov a 400 bolo zranených; keďže existujú správy o nezvestných ľuďoch, čo by sa mohlo rovnať zločinom proti ľudskosti;
C.keďže v dohode o prímerí s Azerbajdžanom de facto orgány Náhorného Karabachu súhlasili s likvidáciou svojich civilných inštitúcií, ako aj s odzbrojením obranných síl, odovzdaním všetkých zbraní a so stiahnutím sa zo všetkých bojových pozícií a vojenských pozícií; keďže Arménsko nebolo účastníkom rokovaní o dohode o prímerí;
D.keďže 28. septembra 2023 Samvel Šahramanjan, de facto prezident Náhorného Karabachu, podpísal dekrét o rozpustení všetkých štruktúr a inštitúcií republiky od1.januára 2024; keďže od 1. januára 2024 prestane existovať neuznaná Republika Náhorný Karabach;
E.keďže azerbajdžanská vláda vyhlásila, že zaručí práva civilného obyvateľstva vrátane práv na vzdelanie, kultúrnych práv, náboženských práv a volebných práv do územných samospráv;
F.keďže hneď po začatí bojov sa začal exodus až 120 000 etnických Arménov obývajúcich Náhorný Karabach; keďže existujú správy, že do Arménska sa už dostalo viac ako 100 000 Arménov; keďže Náhorný Karabach bude čoskoro zbavený arménskych obyvateľov, ktorí tam žijú už po stáročia; keďže záväzky Azerbajdžanu rešpektovať práva miestneho obyvateľstva sa nepovažujú za dôveryhodné;
G.keďže EÚ poskytla Medzinárodnému výboru Červeného kríža 5 miliónov EUR nahumanitárnu pomoc; keďže finančné prostriedky budú určené na pomoc ľuďom presídleným z Náhorného Karabachu do Arménska a na pomoc zraniteľným osobám v Náhornom Karabachu; keďže EÚ poskytla od konca 44-dňovej vojny koncom roka 2020 humanitárnu pomoc vo výške 25,8 milióna EUR; keďže arménska vláda požiadala EÚ o pomoc pri riešení prílevu utečencov prichádzajúcich z Náhorného Karabachu;
H.keďže Lačinský koridor, jediná cesta vedúca z Arménska do Náhorného Karabachu, bol od 12. decembra 2022 zablokovaný azerbajdžanskými „ekologickými aktivistami“; keďže počas blokády exkláva nedostávala základné služby a tovar, ako sú potraviny a lieky, a bola vystavená výpadkom elektrickej energie; keďže život približne 120 000 etnických Arménov sa stal neznesiteľným, čo viedlo k humanitárnej kríze; keďže 23. apríla 2023 Azerbajdžan zriadil na Lačinskom koridore nelegálne kontrolné stanovisko, a tým ďalej posilnil svoju kontrolu nad cestou;
I.keďže na základe trojstranného vyhlásenia z 9. novembra 2020, ktorým sa ukončila 44-dňová vojna, mal Lačinský koridor zostať pod kontrolou ruských mierových síl, pričom Azerbajdžan mal zaručiť bezpečnosť osôb, vozidiel a nákladu pohybujúcich sa po Lačinskom koridore v oboch smeroch; keďže ruské mierové sily zohrávali počas blokády Lačinského koridoru pasívnu úlohu a nevyvíjali žiadne úsilie na riadne plnenie svojej misie; keďže blokáda Lačinského koridoru bola porušením trojstranného vyhlásenia zo strany Azerbajdžanu;
J.keďže konflikt v Náhornom Karabachu sa začal počas rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1988; keďže prvá vojna v Karabachu sa skončila v roku 1994, keď Arménsko prevzalo kontrolu nad celým regiónom a siedmimi priľahlými územiami; keďže v roku 1992 vyhlásil Náhorný Karabach nezávislosť, ktorú neuznala žiadna krajina na svete;
K.keďže bývalá autonómna oblasť Náhorného Karabachu je medzinárodne uznanou časťou Azerbajdžanu, v ktorej dominujú etnickí Arméni; keďže 22. mája 2023 predseda vlády Arménska Nikol Pašinjan vyjadril pripravenosť svojej krajiny uznať územnú celistvosť Azerbajdžanu vrátane Náhorného Karabachu výmenou za bezpečnostné záruky pre arménske obyvateľstvo v regióne v rámci mierového procesu medzi oboma krajinami;
L.keďže predseda Európskej rady Charles Michel vytvoril jednu z troch línií mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom a má byť hostiteľom ďalšieho stretnutia na vysokej úrovni s oboma lídrami, ktoré sa uskutoční 5. októbra 2023 v Granade na pôde Európskeho politického spoločenstva;
M.keďže blokovanie komunikačných a cestných spojení spájajúcich západný Azerbajdžan s Nachičevanskou autonómnou republikou je nevyriešenou otázkou uvedenou v trojstrannom vyhlásení; keďže odblokovanie všetkých hospodárskych a dopravných spojení v regióne zo strany Arménska by zaručilo bezpečnosť dopravných spojení medzi Azerbajdžanom a Nachičevanskou autonómnou republikou a umožnilo by nerušený pohyb osôb, vozidiel a nákladu v oboch smeroch; keďže Azerbajdžan požaduje, aby mal koridor extrateritoriálny charakter, čo je pre arménsku stranu neprijateľné; keďže toto cestné spojenie, koridor Zangezur, sa nachádza na hraniciach Arménska s Iránom;
1.odsudzuje vopred naplánovaný a neopodstatnený vojenský útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach; zdôrazňuje, že tento útok bol navyše zbytočný, keďže Azerbajdžan, ktorý si upevnil svoju pozíciu po 44-dňovej vojne v roku 2020, bol na jasnej ceste obnoviť svoju kontrolu nad Náhorným Karabachom prostredníctvom diplomatických rokovaní; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že azerbajdžanská ofenzíva vážne narúša prebiehajúci mierový proces s Arménskom, ktorý sprostredkúva EÚ;
2.pripomína, že útok sa odohral v kontexte veľkej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu po tom, ako Azerbajdžan už deväť mesiacov blokuje Lačinský koridor, čím porušuje záväzky Baku vyplývajúce z vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 a právne záväzné príkazy Medzinárodného súdneho dvora;
3.vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom Náhorného Karabachu; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby Arménsku okamžite poskytli všetku potrebnú pomoc pri riešení prílevu utečencov z Náhorného Karabachu a následnej humanitárnej krízy, ako aj pri ich opätovnom začleňovaní do Arménska; vyjadruje uznanie arménskym orgánom za ich úsilie poskytnúť pomoc a prístrešie rastúcemu počtu utečencov z Náhorného Karabachu;
4.opakovane zdôrazňuje svoje znepokojenie nad dôsledkami azerbajdžanskej vojenskej ofenzívy pre civilné obyvateľstvo Náhorného Karabachu, ktoré bolo nútené opustiť tento región;
5.vyzýva na medzinárodné nezávislé vyšetrovanie údajných vojnových zločinov spáchaných azerbajdžanskými orgánmi na etnických Arménoch v Náhornom Karabachu od 19. septembra 2023 s cieľom postaviť pred súd a uložiť sankcie všetkým zodpovedným osobám;
6.odsudzuje nečinnosť ruských „mierových síl“ a celkovú úlohu Ruska, ktoré po desaťročia podnecovalo konflikt a využívalo ho na vlastné politické ciele;
7.vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila a repatriovala všetkých bývalých predstaviteľov Náhorného Karabachu vrátane bývalého štátneho ministra Náhorného Karabachu Rubena Vardanjana, poradcu prezidenta Davita Babajana a všetkých ostatných, ktorí boli nezákonne zatknutí pred 20. septembrom 2023 a po ňom;
8.víta zriadenie prítomnosti medzinárodných síl v Náhornom Karabachu pod záštitou OSN, ktorá bude monitorovať situáciu na mieste a poskytovať pomoc zostávajúcemu miestnemu obyvateľstvu; vyzýva ESVČ, aby podstatne zvýšila počet pozorovateľov pôsobiacich v rámci misie Európskej únie v Arménsku, aby ich umiestnila pozdĺž hranice s Tureckom a aby požadovala ich prítomnosť na azerbajdžanskej strane hranice s Arménskom a v Náhornom Karabachu;
9.pripomína, že Azerbajdžan je plne zodpovedný za dodržiavanie práv a bezpečnosti všetkých príslušníkov arménskeho etnika, ktorí sa rozhodli zostať v Náhornom Karabachu; požaduje ochranu svojho kultúrneho, historického a náboženského dedičstva v súlade s normami UNESCO a medzinárodnými záväzkami Azerbajdžanu; trvá na tom, aby Azerbajdžan umožnil misii UNESCO navštíviť Náhorný Karabach a umožnil jej prístup k pamiatkam potrebný na účely zaznamenania ich súčasného stavu a pokračovania v inventarizácii; žiada, aby sa zabezpečila ochrana majetku tých členov arménskeho spoločenstva, ktorí sa rozhodli odísť, a aby sa s Arménskom vypracovalo riešenie na poskytnutie odškodnenia za majetok, ktorý zostal v Náhornom Karabachu; žiada, aby Azerbajdžan vyvinul maximálne úsilie a umožnil bezpečný návrat etnického arménskeho obyvateľstva z Náhorného Karabachu bez zastrašovania a pod medzinárodným dohľadom;
10.varuje Azerbajdžan pred akýmkoľvek potenciálnym vojenským avanturizmom voči Arménsku, ako bol ten, ktorý sa odohral v septembri 2022, s cieľom násilne ovládnuť južnú časť Arménska alebo iné časti provincie Sjunik; keďže akékoľvek takéto kroky by sa považovali za základ na prehodnotenie vzťahov EÚ s Azerbajdžanom, a to pozastavením rokovaní o dohode s Azerbajdžanom, presadením cenového stropu na azerbajdžanskú ropu a plyn, pozastavením memoranda o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti energetiky, pozastavením účasti Azerbajdžanu na Východnom partnerstve, uvalením osobných cielených sankcií voči všetkým osobám v azerbajdžanských orgánoch, ktoré prijali a vykonali tieto rozhodnutia, v súlade s globálnym režimom sankcií EÚ v oblasti ľudských práv, lobovaním za pozastavenie členstva Azerbajdžanu v medzinárodných organizáciách a športových federáciách a zákazom účasti azerbajdžanských účastníkov na medzinárodných kultúrnych a športových podujatiach; vyzýva Turecko, aby zabránil svojmu spojencovi Azerbajdžanu v takýchto nezodpovedných krokoch;
11.podporuje prebiehajúce mierové rozhovory medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré boli od začiatku nestabilné, ale v súčasnosti ich vážne sťažila nedávna vojenská operácia proti Náhornému Karabachu; pripomína, že vzťahy medzi oboma krajinami boli vážne narušené viac ako tridsať rokov trvajúcim konfliktom, ktorý bol podnecovaný a predlžovaný zásahom Ruska; verí, že keď budú medzinárodne zaručené práva a bezpečnosť Arménov v Náhornom Karabachu, ako aj právo na návrat tých, ktorí už utiekli, táto otázka už nebude v centre pozornosti a obe krajiny budú môcť nadviazať dobré susedské vzťahy, nastúpiť na dlhú cestu zmierenia a nepodľahnúť vonkajším zásahom; zdôrazňuje, že dôstojný a trvalý regionálny mier, ktorý zachováva suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť oboch krajín, je predpokladom stability v susedstve;
12.vyzýva EÚ, aby vyjadrila silnú podporu demokraticky zvoleným arménskym orgánom a ich ambícii rozvíjať odolnosť, bezpečnosť, demokratické reformy a vôľu znížiť svoju závislosť od bezpečnostných záruk Ruskej federácie; domnieva sa, že EÚ musí využiť príležitosť potenciálneho geopolitického vákua a poskytnúť Arménsku ambiciózny plán spolupráce prostredníctvom aktualizácie súčasnej komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve, ktorá by Arménsko pevnejšie zakotvila v spoločenstve západných demokracií a pomohla mu uvoľniť vzťahy s jeho susedmi, najmä s Tureckom;
13.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Európskej komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vláde a prezidentovi Arménska, vláde a prezidentovi Azerbajdžanu, generálnej tajomníčke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, generálnej tajomníčke Rady Európy, generálnej riaditeľke UNESCO a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
- [1] Ú. v. EÚ C 214, 16.6.2023, s. 104.
- [2] Prijaté texty, P9_TA(2023)0081.
- [3] Prijaté texty, P9_TA(2023)0082.