Financovanie transeurópskych sietí
Transeurópske siete (TEN) sú financované spoločne Európskou úniou členskými štátmi. Finančná pomoc EÚ slúži ako katalyzátor, pričom väčšinu financovania zabezpečujú členské štáty. Financovanie TEN sa môže dopĺňať zo štrukturálnych fondov, zpomoci Európskej investičnej banky (EIB) alebo príspevkami zo súkromného sektora. Najväčšiu reformu pre TEN znamenalo zriadenie Nástroja na prepájanie Európy (NPE) vroku2013, ktorý bol obnovený vroku2021.
Právny základ
Hlava XVI Zmluvy ofungovaní Európskej únie, ktorej článok171 ustanovuje, že podporu EÚ je možné udeliť projektom spoločného záujmu, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené vusmerneniach.
zo 7.júl2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy.
Ciele
Všeobecné ciele NPE zahŕňajú budovanie, rozvoj, modernizáciu dokončenie transeurópskych sietí vodvetviach dopravy, energetiky digitálnych technológií (3.5.1) uľahčenie cezhraničnej spolupráce voblasti energie zobnoviteľných zdrojov pri zohľadnení dlhodobých záväzkov voblasti dekarbonizácie cieľov zvyšovania konkurencieschopnosti Európy. Vsúlade scieľom Únie uplatňovať hľadisko klímy vo svojich politikách sa zrozpočtu NPE prispieva 60% na ciele voblasti klímy vjeho činnostiach.
Dosiahnuté výsledky
A. Určenie všeobecných podmienok financovania projektov
Finančné prostriedky EÚ slúžia vo všeobecnosti ako katalyzátor projektov. Členské štáty musia získať väčšinu finančných prostriedkov, svýnimkou pomoci poskytovanej zKohézneho fondu, vprípade ktorej sa EÚ tradične podieľa väčšou časťou.
Prvé princípy financovania boli stanovené vnariadení Rady (ES) č.2236/95 z18.septembra 1995, ktorým sa určujú všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva voblasti transeurópskych sietí.
1. Pomoc EÚ na projekty má jednu alebo viaceré ztýchto foriem:
- spolufinancovanie projektových štúdií ostatných opatrení technickej podpory (do výšky 50%),
- príspevky na poplatky za záruky na úvery zEurópskeho investičného fondu alebo od iných finančných inštitúcií,
- bonifikácie úrokových sadzieb na úvery poskytnuté EIB alebo iným verejným alebo súkromným finančným orgánom,
- rôzne iné typy finančných nástrojov okrem grantov: vlastné imanie dlh, úverové záruky rizikový kapitál nástroje na budovanie kapacít a srozdelením rizika,
- priame granty na investície vriadne odôvodnených prípadoch,
- hospodárska súťaž medzi kvalifikovanými uchádzačmi podľa výberu založeného na nákladoch kvalite.
2. Pre projekty sa postupne stanovili tieto kritériá:
- pomoc EÚ určená na telekomunikačné energetické siete nesmie spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže medzi podnikateľskými subjektmi vpríslušnom odvetví,
- projekty musia prispievať kdosahovaniu cieľov sietí stanovených vpríslušných usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) (nariadenie (EÚ) č.1315/2013) transeurópsku energetickú sieť (TEN-E) (nariadenie (EÚ)2022/869),
- projekty musia byť hospodársky životaschopné,
- zrelosť projektu stimulačný účinok intervencieEÚ,
- priame alebo nepriame účinky na klímu, životné prostredie zamestnanosť, postupne zahŕňajúce čoraz kompletnejšie analýzy nákladov prínosov, posúdenia vplyvu na životné prostredie, overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy vprojektoch atď.,
- koordinácia časového zosúladenia jednotlivých častí projektu, napríklad vprípade cezhraničných projektov,
- financované projekty musia byť vsúlade správom EÚ politikami EÚ, predovšetkým čo sa týka ochrany životného prostredia, hospodárskej súťaže udeľovania verejných zákaziek. Následnými nariadeniami, ktorými sa určili všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci EÚ, sa zaviedlo množstvo nových prvkov. Zfinančného rámca na obdobie 2014–2020 bolo na TEN vyčlenených 29,4mld.EUR, zktorých 24miliárdEUR išlo do dopravy (TEN-T) približne 5,4mld.EUR do energetických sietí (TEN-E).
V nadväznosti na návrh Komisie zroku2020 na revíziu ousmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (TEN-E) prispieva revidované kdosahovaniu cieľov EÚ voblasti energetiky klímy do roku2030 jej cieľa klimatickej neutrality do roku2050. Pomáha zabezpečiť prepojenia, energetickú bezpečnosť, integráciu trhu systému, hospodársku súťaž, ktoré sú prospešné pre všetky členské štáty, ako aj dostupnosť cien energie. Usmerneniami sa zveľkej časti ukončuje podpora EÚ pre nové projekty voblasti zemného plynu ropy zavádzajú sa povinné kritériá udržateľnosti pre všetky projekty spoločného záujmu.
Komisia uverejnila 14. decembr2021 scieľom zosúladiť ich scieľmi Európskej zelenej dohody cieľmi voblasti klímy stanovenými vprávnom predpise EÚ voblasti klímy. Zámerom navrhovaného nariadenia je koordinovať európske dopravné koridory horizontálne priority. Má tiež za cieľ zabezpečiť, aby sa koherentným spôsobom dosiahol pokrok vprípade každého koridoru horizontálnej priority. Komisia preto bude musieť konzultovať seurópskymi koordinátormi pre koridory základnej siete pri skúmaní žiadostí ofinancovanie zprostriedkov Únie vrámci NPE pre každý európsky dopravný koridor alebo niektorú zhorizontálnych priorít vrámci mandátu európskych koordinátorov. Európski koordinátori musia overiť, či projekty navrhované členskými štátmi na spolufinancovanie zNPE sú vsúlade sprioritami pracovného plánu pre koridory.
Komisia 27.júl2022 predložila , aby zohľadnila zmenený geopolitický kontext vrátane rozšírenia štyroch európskych dopravných koridorov na Ukrajinu Moldavsko. Mandát Parlamentu na rokovania sRadou bol prijatý vapríli2023. Po rokovaniach sRadou Parlament 22.apríl2024 prijal revidované nariadenie oTEN-T. Očakáva sa, že nadobudne účinnosť vlete2024.
V reakcii na nestabilitu narušenie globálneho trhu senergiou spôsobené inváziou Ruska na Ukrajinu Komisia vmáji2022 predložila , ktorý má dva ciele, to riešiť klimatickú krízu ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska politická zbraň. Navrhované opatrenia sa zameriavajú na úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie (vrátane dovozu skvapalneného zemného plynu) urýchlené zavádzanie energie zobnoviteľných zdrojov (vrátane ekologického vodíka). Plán zahŕňal niekoľko dodatočných investícií do plynárenskej infraštruktúry, ktoré sa odhadujú na približne 10miliárdEUR, scieľom doplniť existujúci zoznam projektov spoločného záujmu. Okrem toho sa rýchlejšie zavádzanie projektov spoločného záujmu voblasti elektriny považovalo za nevyhnutné na prispôsobenie elektrizačnej sústavy budúcim potrebám bude sa podporovať prostredníctvom NPE.
B. Dodatočné možnosti financovania
1. Štrukturálne fondy Kohézny fond EÚ
V rokoch 2014–2020 bolo vrámci tematického cieľ7 „Podpora udržateľnej dopravy zlepšovanie sieťových infraštruktúr“ uvoľnených viac ako 6 miliárd EUR zEurópskeho fondu regionálneho rozvoja 25,95 mld. EUR zKohézneho fondu, aby tak Únia mohla spolufinancovať podporu multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru investovaním do TEN-T. Okrem toho boli na podporu investičných príležitostí vrámci TEN-T poskytnuté dodatočné zdroje nástroje zEurópskeho fondu pre strategické investície (neskôr premenovaného na InvestEU), zprogramu Horizont2020 (teraz Horizont Európa) zMechanizmu na podporu obnovy odolnosti.
2. Pomoc Európskej investičnej banky
Na úvery EIB sa neuplatňujú žiadne územné obmedzenia, keďže sa poskytujú na základe bankových kritérií, ku ktorým patrí uskutočniteľnosť projektu zfinančného hľadiska (schopnosť splácať), ztechnického hľadiska a zhľadiska životného prostredia.
C. Finančný rámec 2021–2027
Komisia predložila 2.máj2018 svoj návrh budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Nasledovali legislatívne návrhy 37sektorových programov. Okrem štrukturálnych kohéznych fondov EÚ je poskytovaná dodatočná finančná podpora pre TEN zfondov Horizont Európa InvestEU vrátane podpory výskumu inovácií voblasti čistej energie, dopravy digitálnych technológií. Vreakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú ochorením COVID-19 Komisia 27.máj2020 navrhla dočasný nástroj obnovy srozpočtom vo výške 750miliárdEUR, ako aj cielené zvýšenia prostriedkov vrozpočte EÚ na roky 2021–2027. Hlavy štátov predsedovia vlád EÚ napokon dosiahli politickú dohodu vjúli2020 Parlament Rada ju schválili vnovembri2020.
Nástroj na prepájanie Európy
Od decembr2013 uplatňuje EÚ novú politiku infraštruktúry TEN srozpočtom vyše 30,4mld.EUR na obdobie do roku2020 (EÚ27) viac ako 33,7mld.EUR na roky 2021–2027: (NPE).
A. Všeobecné ciele
Cieľom NPE je:
- budovať, rozvíjať, modernizovať dokončiť transeurópske siete vodvetviach dopravy, energetiky digitálnych technológií uľahčiť cezhraničnú spoluprácu voblasti energie zobnoviteľných zdrojov, pričom sa zohľadnia dlhodobé záväzky voblasti dekarbonizácie ciele zvyšovania konkurencieschopnosti Európy,
- dosiahnuť inteligentný, udržateľný inkluzívny rast,
- podporovať územnú, sociálnu hospodársku súdržnosť,
- zlepšiť prístup kvnútornému trhu jeho integráciu, to sdôrazom nuľahčenie synergií medzi odvetviami dopravy, energetiky digitálnych technológií.
1. V oblasti dopravy bude podpora vyhradená pre projekty spoločného záujmu zamerané na:
- podporu efektívnych, prepojených multimodálnych sietí infraštruktúry pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, inkluzívnu, dostupnú, bezpečnú zabezpečenú mobilitu vsúlade susmerneniami pre TEN-T (nariadenie (EÚ)č.1315/2013),
- prispôsobenie častí TEN-T dvojakému použitiu dopravnej infraštruktúry scieľom zlepšiť civilnú aj vojenskú mobilitu.
2. V oblasti energetiky sa podpora bude zameriavať na:
- prispievanie kďalšej integrácii efektívneho konkurencieschopného vnútorného trhu senergiou kinteroperabilite sietí naprieč hranicami sektormi, kuľahčovaniu dekarbonizácie hospodárstva, podpore energetickej efektívnosti kzaisteniu bezpečnosti dodávok,
- uľahčenie cezhraničnej spolupráce voblasti energetiky vrátane energie zobnoviteľných zdrojov.
3. V oblasti digitálnych technológií bude NPE podporovať:
- zavádzanie bezpečných zabezpečených digitálnych sietí sveľmi vysokou kapacitou vrátane systémov 5G prístup knim, zvýšenú odolnosť kapacitu digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými teritóriami digitalizáciu dopravných energetických sietí.
B. Rozpočet NPE na roky 2021 – 2027
V rámci rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 Komisia 6.jún2018 scelkovým cieľom podporiť investície do európskych infraštruktúrnych sietí vodvetviach dopravy, energetiky telekomunikácií. Navrhovaný rozpočet NPE predstavoval 42,3mld.EUR (vbežných cenách) osobitne vyčlenil 30,6mld.EUR na dopravu, 8,65mld.EUR na energetiku 3mld.EUR na digitálne siete. Synergie medzi týmito troma sektormi posilnená cezhraničná spolupráca voblasti energie zobnoviteľných zdrojov patria medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa má zamerať NPE na obdobie po roku2020 scieľom urýchliť digitalizáciu dekarbonizáciu hospodárstvEÚ.
V oblasti dopravy sa NPE zameriava na urýchlenie dokončenia oboch úrovní TEN-T na zavedenie európskych systémov riadenia dopravy, ako je európsky systém riadenia železničnej dopravy Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba, ako aj na podporu prechodu na inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú chránenú mobilitu, to zavedením európskej siete nabíjacích staníc pre alternatívne palivá. Vnávrhu sa predpokladá, že nový NPE bude podporovať aj civilnú/vojenskú infraštruktúru na prepravu tovaru sdvojakým použitím na prispôsobenie európskych dopravných sietí vojenským požiadavkám na zlepšenie vojenskej mobility vEÚ. Vnadväznosti na to Komisia vnovembri2022 prijala aj vzáujme lepšieho prepojenia bezpečnejšej vojenskej mobility.
V reakcii na pandémiu COVID-19 Komisia 27.máj2020 zverejnila . Po mimoriadnom zasadnutí vjúli2020 však došlo k do rozpočtu NPE vyčleneného na dopravu (EUCO 22/20). Európsky parlament vyjadril 16.decembr2020 súhlas snariadením oviacročnom finančnom rámci na roky 2021–2027. Vmarci2021 dosiahli vyjednávači Rady Parlamentu predbežnú dohodu, ktorá je vsúlade so na základe ktorej sa financovanie rozdeľuje takto:
- odvetvie dopravy: 25,81mld.EUR, vrátane 11,29mld.EUR pre krajiny čerpajúce finančné prostriedky zKohézneho fondu, 1,69mld.EUR na činnosti súvisiace svojenskou mobilitou,
- odvetvie energetiky: 5,84mld.EUR,
- odvetvie digitálnych technológií: 2,06mld.EUR.
Rada dosiahla spoločnú pozíciu 16. jún2021 Parlament dohodu schválil v 7.júl2021. Vjúni2023 bola opridružení krajiny kNPE oumožnení predloženia ukrajinských projektov na financovanie EÚ vodvetviach dopravy, energetiky digitálnych technológií.
Úloha Európskeho parlamentu
V záujme podpory transeurópskych sietí Parlament neustále požadoval, aby sa priorizovalo financovanie ekologickejších druhov dopravy, pričom by sa viac než 50% finančných prostriedkov na infraštruktúru pridelilo na projekty železničnej dopravy (vrátane kombinovanej dopravy) vprípade projektov cestnej dopravy by sa stanovil strop vo výške 25%. Parlament zdôraznil aj potrebu koordinácie koherentnosti projektov financovaných prostredníctvom príspevkov zrozpočtu EÚ, EIB, Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo iných finančných nástrojov EÚ, ktorú má zabezpečiť Komisia.
Parlament pri prijímaní rozhodnutí oročných rozpočtoch EÚ venoval pozornosť rozpočtovým prostriedkom prideleným na NPE programom Horizont. Vreakcii na návrh Komisie zroku2018 oNPE na po roku2020 vypracovali Výbor pre dopravu cestovný ruch Výbor pre priemysel, výskum energetiku spoločný návrh správy, vktorej sa poukázalo na nedostatočné ambície, pokiaľ ide oprideľovanie prostriedkov zNPE na dopravu, zdôraznili investičné potreby tohto odvetvia, ako aj prínosy, ktoré by lepšia dopravná prepojenosť mohla priniesť EÚ. Správa upozornila na potrebu ďalšieho zjednodušenia pravidiel NPE na význam súdržnosti medzi rôznymi fondmi EÚ na podporu projektov voblasti dopravy, energetiky digitálnych technológií. Spravodajcovia poukázali na to, že treba posilniť parlamentnú kontrolu priorít NPE zlepšiť ich monitorovanie. Vspoločnej správe sa uvádzalo zvýšenie rozpočtu vyčleneného na projekty voblasti dopravy opribližne 20%. Plánované zvýšenie rozpočtu NPE však vdanom viacročnom rozpočte na obdobie 2021–2027 nebolo možné zohľadniť. Konečné znenie právneho predpisu () bolo uverejnené vjúli2021.
V júli2020 Parlament prijal , vktorom privítal dohodu oopatreniach vreakcii na pandémiu COVID-19 ako pozitívny krok, ale vyjadril okrem iného poľutovanie nad znížením grantovej zložky fondu obnovy.
Parlament v zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby výdavky výber projektov spoločného záujmu boli vsúlade so záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody.
V Parlament zabezpečil financovanie projektov, ktorými sa na prechodné obdobie (do konca decembr2029) mení účel súčasnej plynárenskej infraštruktúry scieľom využiť ju na prepravu skladovanie vodíka.
Viac informácií otejto téme nájdete na webových stránkach Výboru pre dopravu cestovný ruch Výboru pre priemysel, výskum energetiku.
Ariane Debyser / Kristi Polluveer / Olena Kuzhym