Ϸվ

Riadenie vonkajších hraníc

Politika EÚ voblasti správy hraníc sa musela prispôsobiť veľkým zmenám, ako bol napríkladpríchod nebývalého počtu utečencov neregulárnych migrantov, pričom od polovice roku2015 sa prejavili viaceré nedostatky politík EÚ voblasti vonkajších hraníc migrácie. Výzvy spojené so zintenzívnením zmiešaných migračných tokov do EÚ, pandémia COVID-19 zvýšené obavy obezpečnosť vyvolali novú vlnu opatrení na ochranu vonkajších hraníc EÚ, čím boli ovplyvnené aj jej vnútorné hranice.

Právny základ

Článok 3 ods. 2 Zmluvy oEurópskej únii (ZEÚ).

Články 67 77 Zmluvy ofungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Jednotný priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach – schengenský priestor – si tiež vyžaduje spoločnú politiku voblasti správy vonkajších hraníc. Včlánku3 ods.2 ZEÚ sa požadujú príslušné opatrenia týkajúce sa kontrol na vonkajších hraniciach. EÚ sa preto snaží stanoviť spoločné normy kontrol na svojich vonkajších hraniciach postupne zaviesť integrovaný systém správy týchto hraníc.

Dosiahnuté výsledky

Prvý krok kspoločnej politike správy vonkajších hraníc Európy sa uskutočnil 14.jún1985, keď päť zdesiatich členských štátov vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva podpísalo neďaleko luxemburského pohraničného mesta Schengen medzinárodnú zmluvu, tzv. Schengenskú dohodu, ktorú opäť rokov neskôr doplnil Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda[1]. Schengenský priestor, zóna bez hraníc vytvorená schengenským acquis (ako sú označované súhrnne dohody predpisy), vsúčasnosti pozostáva z27európskych krajín[2].

A. Schengenské acquis voblasti vonkajších hraníc

Dnešné schengenské acquis voblasti vonkajších hraníc vychádza zpôvodného acquis začleneného do právneho poriadku EÚ Amsterdamskou zmluvou (1.1.3). Jeho pravidlá sa premietajú doširokej škály opatrení, ktoré možno zhruba rozdeliť na päť tém:

1. Kódex schengenských hraníc

Kódex schengenských hraníc[3] je hlavným pilierom správy vonkajších hraníc. Stanovuje pravidlá na vonkajších hraničných priechodoch podmienky pre dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach. Ukladá členským štátom povinnosť systematicky kontrolovať všetky osoby pri prekračovaní vonkajších hraníc použitím príslušných databáz, to aj osoby, ktoré majú právo na voľný pohyb vsúlade správom EÚ (t.j. občanov EÚ ich rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi EÚ). Databázy, ktoré sa používajú na kontrolu, zahŕňajú Schengenský informačný systém (SIS) databázu organizácie Interpol súdajmi oodcudzených stratených cestovných dokladoch. Tieto povinnosti sa uplatňujú na všetkých vonkajších hraniciach (vzdušných, námorných pozemných), to tak pri vstupe, ako aj výstupe. Schengenský hodnotiaci mechanizmus, nariadenie Rady (EÚ) č.1053/2013[4], nadobudol účinnosť vnovembri2014 stanovil viacročný program hodnotenia na obdobie piatich rokov do 31.decembr2019. Účelom tohto mechanizmu bolo preskúmať všetky zložky schengenského acquis vrátane analýzy posúdenia toho, ako členské štáty vykonávajú kontroly vonkajších hraníc, všetkých príslušných právnych predpisov operácií. Mechanizmus venuje osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných práv. Hodnotenia sa môžu vzťahovať aj na súvisiace opatrenia týkajúce sa vonkajších hraníc, vízovej politiky, policajnej justičnej spolupráce (v trestných veciach), SIS ochrany údajov.

2. Schengenský informačný systém (SIS)

SIS je systém na výmenu informácií databáza, ktorá pomáha zaistiť medzinárodnú bezpečnosť vschengenskom priestore, kde neexistujú kontroly na vnútorných hraniciach. Je to najpoužívanejší najúčinnejší informačný systém EÚ vpriestore slobody, bezpečnosti spravodlivosti (4.2.1). Orgány vcelej EÚ využívajú systém SIS na vkladanie alebo overovanie záznamov ohľadaných alebo nezvestných osobách predmetoch. Obsahuje viac ako 80miliónovzápisov vroku2017 vňom orgány vyhľadávali údaje viac ako 5miliárdráz, pričom získali viac ako 240000 pozitívnych nálezov zo zahraničných zápisov (zápisov, ktoré vydala iná krajina). Schengenský informačný systém bol nedávno posilnený aktualizovanými pravidlami, ktorými sa odstránia potenciálne nedostatky systému zavedie sa niekoľko zásadných zmien, pokiaľ ide otypy vložených zápisov.

Po poslednej reforme vroku2018 je dnes rozsah pôsobnosti systému SIS definovaný vtroch právnych nástrojoch, ktoré majú formu troch samostatných nariadení (nahrádzajúcich SISII):

  • policajná justičná spolupráca vtrestných veciach[5],
  • hraničné kontroly[6],
  • návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín[7].

Týmito tromi nariadeniami sa vytvárajú kategórie zápisov vsystéme, ako sú záznamy oneznámych podozrivých alebo hľadaných osobách, preventívne záznamy odeťoch, ktorým hrozí únos zo strany rodičov, záznamy na účely návratu záznamy týkajúce sa rozhodnutí onávrate, ktoré boli vydané neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín.

3. Fond pre vnútornú bezpečnosť: hranice víza

Nie všetky členské štáty EÚ majú vonkajšie hranice nie všetky sú rovnako ovplyvnené cezhraničnými tokmi. EÚ preto prideľuje finančné prostriedky vsnahe kompenzovať niektoré náklady členských štátov, ktorých hranice sú zároveň vonkajšími hranicami EÚ. Tento mechanizmus rozdelenia zaťaženia bol vytvorený srozpočtom vcelkovej výške 3,8miliardyEUR na sedemročné obdobie finančného plánovania 2014–2020. Hlavným cieľom fondu pre vnútornú bezpečnosť je prispievať kzaručeniu vysokej miery bezpečnosti vÚnii zároveň uľahčovať legitímne cestovanie. Prijímateľmi vrámci programov podporovaných ztohto fondu môžu byť štátne federálne orgány, miestne verejné orgány, mimovládne organizácie, humanitárne organizácie, súkromné verejnoprávne spoločnosti vzdelávacie výskumné organizácie.

4. Systém vstup/výstup (EES)

Systém vstup/výstup (EES)[8] je informačný systém, ktorý urýchľuje posilňuje hraničné kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín cestujúcich do EÚ. Systém EES nahrádza manuálne pečiatkovanie pasov na hraniciach elektronickým záznamom vdatabáze.

Hlavné ciele systému EES sú:

  • skrátiť čas hraničných kontrol zvýšiť ich kvalitu automatickým výpočtom dĺžky povoleného pobytu každého cestujúceho,
  • zabezpečiť systematickú spoľahlivú identifikáciu osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu,
  • posilniť vnútornú bezpečnosť pomáhať vboji proti terorizmu tým, že sa orgánom presadzovania práva umožní prístup kzáznamom opredchádzajúcom cestovaní.

Prístup do systému EES majú vnútroštátne orgány presadzovania práva Europol, nie však orgány zodpovedné za posúdenie žiadosti oudelenie azylu. Možnosť prenosu údajov na účely presadzovania práva alebo na účely návratu do tretích krajín členských štátov EÚ, ktoré sa nezúčastňujú na systéme vstup/výstup, sa poskytuje, ale len za určitých podmienok. Pri prekračovaní vonkajších hraníc schengenského priestoru systém EES zaznamená údaje ocestujúcich (meno, typ cestovného dokladu, odtlačky prstov, vizuálny obraz, dátum miesto vstupu výstupu). Bude sa používať pri všetkých štátnych príslušníkoch tretích krajín, to tých, ktorí žiadajú ovíza, ako aj tých, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti. Budú ho tiež využívať konzulárne pohraničné orgány.

5. Európska agentúra pre pohraničnú pobrežnú stráž (Frontex)

Európska pohraničná pobrežná stráž (EBCG) je kombináciou Európskej agentúry pre pohraničnú pobrežnú stráž (EBCGA/Frontex) vnútroštátnych orgánov[9].

Európska pohraničná pobrežná stráž začala fungovať voktóbri2016. Úlohou tejto je monitorovať vonkajšie hranice EÚ spolu sčlenskými štátmi identifikovať riešiť akékoľvek ohrozenie bezpečnosti vonkajších hraníc EÚ. Už od roku2015 Parlament vyzýva na posilnenie úlohy agentúry Frontex scieľom zvýšiť jej schopnosť účinnejšie reagovať na meniace sa migračné toky. Parlament vo svojom [10] napríklad vyzval európskych príslušníkov pohraničnej stráže na ochranu schengenských hraníc. Európska rada vo svojich záveroch zoktóbr2015 tiež vyjadrila podporu „postupnému zavádzaniu integrovaného systému správy vonkajších hraníc“. Parlament trval na tom, aby nové právomoci agentúry boli aktivované rozhodnutím členských štátov vRade, nie rozhodnutím Komisie, ako sa pôvodne navrhovalo. Nariadenie rozširuje rozsah činností agentúry EBCGA/Frontex tak, aby bola zahrnutá posilnená podpora pre členské štáty voblasti riadenia migrácie, boja proti cezhraničnej trestnej činnosti pátracích záchranných operácií. Stanovuje sa vňom väčšia úloha agentúry Frontex pri vracaní migrantov do ich krajín pôvodu vsúlade srozhodnutiami, ktoré prijali vnútroštátne orgány. Rada môže na základe návrhu Komisie požiadať agentúru, aby vo výnimočných prípadoch zasiahla pomohla členským štátom. Táto situácia nastane, ak:

  • členský štát nedodržiava (v stanovenej lehote) záväzné rozhodnutie správnej rady agentúry riešiť zraniteľné miesta správy svojich hraníc, ako aj ak
  • existuje osobitný neúmerný tlak na vonkajšie hranice, ktorý ohrozuje fungovanie schengenského priestoru. Ak sa členský štát postaví proti rozhodnutiu Rady oposkytnutí pomoci, ostatné krajiny EÚ môžu dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach.

V novembri2019 získala agentúra nový mandát vlastné prostriedky právomoci na ochranu vonkajších hraníc, účinnejšie uskutočňovanie návratov spoluprácu skrajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Základom tejto posilnenej agentúry bude stály zbor 10000príslušníkov pohraničnej stráže svýkonnými právomocami na podporu členských štátov. Agentúra bude mať aj silnejší mandát na uskutočňovanie návratov bude užšie spolupracovať stretími krajinami vrátane tých, ktoré nie sú bezprostrednými susedmi EÚ. Stály zbor európskej pohraničnej pobrežnej stráže sa stal plne funkčným vroku2021 do roku2024 dosiahne plnú kapacitu 10000príslušníkov pohraničnej stráže.

B. Vývoj voblasti správy vonkajších hranícEÚ

Vposledných rokoch sa tempo zmien zrýchlilo prinieslo veľké straty na životoch vStredozemnom mori, od septembr2015 aj obrovský prílev utečencov migrantov.

Len tri krajiny pristúpili kvybudovaniu oplotení na vonkajších hraniciach pred utečeneckou krízou scieľom zabrániť tomu, aby sa migranti utečenci dostali na ich územie: Španielsko (kde bolo budovanie dokončené vroku2005 rozšírilo sa vroku2009), Grécko (dokončené vroku2012) Bulharsko (v reakcii na Grécko, dokončené vroku2014). Na rozdiel od článku14 ods.2 Kódexu schengenských hraníc, vktorom sa stanovuje, že „vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, vktorom sa uvedú presné dôvody odopretia“, stále viac členských štátov začalo postupne budovať pohraničné múry alebo oplotenia scieľom bez rozdielu zabrániť migrantom žiadateľom oazyl vprístupe na územie štátu. Navyše bez jasných pravidiel EÚ týkajúcich sa budovania plotov na vonkajších schengenských hraniciach vrozpore spravidlami oazyle vytvorili členské štáty prekážky aj voči tretím krajinám (najmä Bielorusku, Maroku Rusku) vrátane predvstupových kandidátov (Severomacedónska republika, Srbsko Turecko). Oplotenia boli tiež postavené vschengenskom priestore, napríklad medzi Rakúskom Slovinskom, pričom konanie Španielska vmeste Melilla skončilo pred Európskym súdom pre ľudské práva vŠtrasburgu. Organizácie pre ľudské práva zverstvá páchané voblastiach, kde sú postavené ploty[11].

V rámci projektu Medzinárodnej organizácie pre migráciu snázvom Missing Migrants (Nezvestní migranti) bolo od roku2014 viac ako 29000úmrtí zmiznutí na migračných trasách do Európy.

1. Európsky systém pre cestovné informácie povolenia (ETIAS)

V septembri2018 bol vytvorený Európsky systém pre cestovné informácie povolenia (ETIAS).

Účelom tohto centralizovaného informačného systému je zhromažďovať informácie oštátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí nepotrebujú víza na vstup do schengenského priestoru, identifikovať všetky potenciálne bezpečnostné riziká alebo riziká neregulárnej migrácie. Databáza bude vopred vykonávať kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti zamietať im cestovné povolenie, ak sa predpokladá, že predstavujú riziko. Databáza bude podobná už zavedeným systémom, medzi inými napríklad vUSA (ESTA), Kanade Austrálii.

Medzi výhody systému ETIAS patria rýchlejšie vybavovania na hraniciach, lepšia vnútorná bezpečnosť, lepšie predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu zníženie rizík pre verejné zdravie. Hoci systém bude vykonávať predbežné kontroly, konečné rozhodnutie oudelení alebo zamietnutí vstupu, to aj vprípadoch, keď má daná osoba platné cestovné povolenie, prijmú príslušníci vnútroštátnej pohraničnej stráže vykonávajúci hraničné kontroly vsúlade spravidlami Kódexu schengenských hraníc. Systém ETIAS má tri hlavné funkcie:

  • overenie informácií, ktoré štátni príslušníci tretích krajín oslobodení od vízovej povinnosti predložili online pred ich vycestovaním do EÚ,
  • vybavovanie žiadostí ich porovnaním sinými informačnými systémami (ako sú SIS, VIS, databáza Europolu, databáza Interpolu, systém EES Eurodac, Európska azylová daktyloskopická databáza, ktorá umožňuje porovnávanie odtlačkov prstov),
  • vydávanie cestovných povolení vprípade, že nie sú identifikované žiadne pozitívne nálezy alebo prvky vyžadujúce ďalšiu analýzu.

Cestovné povolenia by malo byť možné získať vpriebehu niekoľkých minút. Vjúni2017 sa Rada rozhodla rozdeliť návrh na dva samostatné právne akty[12], pretože do (schengenského) právneho základu návrhu nebolo možné zahrnúť zmeny nariadenia oEuropole. Systém ETIAS vytvára agentúra eu-LISA začne fungovať vroku2025.

2. Agentúra eu-LISA

, ktorá bola zriadená vroku2011, zodpovedá za prevádzkové riadenie troch centralizovaných informačných systémov EÚ: SIS, VIS Eurodac[13]. Jej úlohou je implementovať novú architektúru IT voblasti spravodlivosti vnútorných vecí. Vnovembri2019 bol mandát agentúry eu-LISA revidovaný rozšírený oďalšiu pôsobnosť prispievať kspráve hraníc, spolupráci voblasti presadzovania práva kriadeniu migrácie vEÚ.

3. Interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ voblasti hraníc

EÚ vyvíja veľké centralizované informačné systémy (SIS, VIS, Eurodac, EES ETIAS) na zber, spracovanie výmenu informácií, ktoré sú nevyhnutné pre spoluprácu voblasti bezpečnosti riadenie vonkajších hraníc migrácie. Od roku2019 sú tieto informačné systémy interoperabilné na úrovni EÚ, t.j. schopné vymieňať si spoločne využívať údaje tak, aby orgány mali všetky informácie, ktoré potrebujú, to kedykoľvek kdekoľvek. Interoperabilita je schopnosť systémov informačných technológií vymieňať si údaje poznatky, aby sa predišlo nedostatkom informácií spôsobeným zložitosťou roztrieštenosťou týchto systémov[14].

Dve platné nariadenia umožnia vzájomnú doplnkovosť týchto systémov, uľahčia správnu identifikáciu osôb prispejú kboju proti podvodom sosobnými údajmi. Nemenia práva na prístup uvedené vprávnom základe pre každý európsky informačný systém, ale stanovujú:

  • európsky vyhľadávací portál, ktorý by mal príslušným orgánom umožniť prehľadávať viaceré informačné systémy súčasne, využívajúc pritom biografické biometrické údaje,
  • spoločnú službu porovnávania biometrických údajov, ktorá by mala umožniť vyhľadávanie porovnávanie biometrických údajov (odtlačky prstov podoby tváre) zviacerých systémov,
  • spoločnú databázu údajov ototožnosti, ktorá by mala obsahovať biografické biometrické údaje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú vsúčasnosti uložené vo viacerých informačných systémoch EÚ,
  • detektor viacnásobných totožností, ktorý overuje, či vyhľadané údaje obiografickej totožnosti existujú aj viných systémoch na účely odhalenia viacnásobných totožností spojených srovnakým súborom biometrických údajov.

4. Pandémia COVID-19 vroku2020

Obmedzenia medzinárodného pohybu osôb pohybu osôb vrámci EÚ sa od začiatku marc2020 stali jednou znajviditeľnejších politických reakcií na pandémiu koronavírusu. Niekoľko členských štátov EÚ prerušilo medzinárodnú osobnú dopravu. Nasledovali ďalšie medzinárodné cestovné obmedzenia EÚ, ktoré zahŕňali čiastočné uzavretie vonkajších hraníc EÚ obmedzenie vstupu do EÚ ztretích krajín[15], ako aj obmedzenia pohybu osôb vrámci EÚ[16]. Vmnohých prípadoch to malo svojvoľnú, neefektívnu diskriminačnú povahu bolo to vrozpore správnymi predpismi oochrane súkromia azyle, ako vyplýva zo šú徱í zadaných Európskym parlamentom[17].

5. Kríza na Ukrajine

Od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári2022 bolo už viac ako 6 miliónov ľudí nútených hľadať si útočisko, najmä vsusedných krajinách[18]. Európska únia sa rozhodla poskytnúť osobám prichádzajúcim zUkrajiny dočasnú ochranu vrámci celej EÚ[19]. [20] umožňuje členským štátom EÚ rýchlo konať scieľom poskytnúť ochranu práva ľuďom, ktorí potrebujú okamžitú ochranu.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament vminulosti reagoval na vývoj politiky voblasti správy vonkajších hraníc zmiešane. Všeobecne podporoval posilnenie organizačnej úlohy agentúry EBCGA/Frontex ďalších príslušných agentúr Únie, pričom často vyzýval na ďalšie posilnenie ich úloh vzhľadom na to, že EÚ zápasí smigračnou krízou vStredozemí. Hoci Parlament vníma rozvoj EBCGA prevažne pozitívne, jeho postoj kinteligentným hraniciam je oveľa opatrnejší. Vreakcii na návrh Komisie zroku2013 vyjadril pochybnosti týkajúce sa navrhovaného rozsiahleho využívania technológií hromadného spracúvania osobných údajov na vonkajších hraniciach. Navyše, predpokladané náklady na technológiu voblasti inteligentných hraníc vspojení spochybnosťami ojej prínosoch vyvolali viaceré obavy Parlamentu. Parlament vo svojom uviedol, že „nové IT systémy voblasti migrácie správy hraníc, napríklad iniciatívy ‚inteligentných hraníc‘, by sa mali starostlivo analyzovať, najmä pokiaľ ide ozásady nevyhnutnosti proporcionality“. Vtejto súvislosti položil vseptembri2015 otázku na ústne zodpovedanie Komisii Rade pýtal sa na ich postoj kprístupu orgánov presadzovania práva do systému ich názory na význam rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zapríl2014 osmernici ouchovávaní údajov (pozri 4.2.8). Vuznesení ovýročnej správe ofungovaní schengenského priestoru[21] Parlament vyzval členské štáty vrátane tých, ktoré nemajú vonkajšie pozemné hranice, aby zabezpečili vysokú úroveň kontroly na svojich vonkajších hraniciach vyčlenením dostatočných zdrojov, to zabezpečením zamestnancov, vybavenia odborných znalostí zriadením potrebnej štruktúry velenia riadenia na bezpečné, usporiadané plynulé prekračovanie hraníc.

Parlament takisto trval na tom, že je potrebné prijať vtejto oblasti opatrenia snáležitým ohľadom na hranice EÚ, acquis voblasti azylu, ako aj nChartu základných práv Európskej únie. Parlament preto už dlhší čas požaduje spoľahlivé spravodlivé postupy holistický prístup kmigrácii na úrovniEÚ[22]. Zohráva aktívnu úlohu pri monitorovaní uplatňovania dodržiavania schengenského acquis. Pracovná skupina Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť vnútorné veci, ktorá je zameraná na kontrolu Schengenu, spolupracuje sEurópskou komisiou Radou vpríslušných fázach procesu hodnotenia monitorovania vrátane záverečnej hodnotiacej správy, prijatých odporúčaní akčného plánu.

Pokiaľ ide opandémiu COVID-19, Parlament prijal osituácii vschengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID-19, vktorom odsúdil skutočnosť, že nebol informovaný. Pripomenul, že akékoľvek dočasné cestovné obmedzenia vzťahujúce sa na všetky cesty ztretích krajín do schengenského priestoru, ktoré nie sú nevyhnutné, alebo rozhodnutia oodopretí vstupu na vonkajších hraniciach musia byť vsúlade sustanoveniami Kódexu schengenských hraníc[23]. Štúdia, ktorú si dal Parlament vypracovať, upozornila na to, že obmedzenia zavedené vreakcii na pandémiu podliehali veľmi rýchlym zmenám, čo viedlo khlbokej právnej neistote pre jednotlivcov knegatívnym dôsledkom pre práva slobody vEÚ[24]. Ďalšia nedávna štúdia poukázala na rozsiahle využívanie biometrických technológií umelej inteligencie členskými štátmi na účely rozsiahleho dohľadu nad migrantmi[25].

V Parlament privítal aktiváciu smernice odočasnej ochrane po prvýkrát od nadobudnutia jej účinnosti vroku2001[26]. Poslanci EP 9.marc2022 vyzvali EÚ, aby zaviedla riadny migračný systém, ktorého súčasťou by bola deľba zodpovednosti za utečencov. Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť vnútorné veci (LIBE) prijal 4.apríl2023 á onávrhu nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa riešia krízové situácie voblasti migrácie azylu, 14.apríl2023 á onávrhu nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach, ako aj á onávrhu nariadenia Európskeho parlamentu Rady oriadení azylu migrácie.

Parlament 10.apríl2024 prerokoval prijal desať legislatívnych textov scieľom zreformovať európsku migračnú azylovú politiku. Dňa 24.apríl2024 prijal pozíciu kzmene Kódexu schengenských hraníc vzáujme posilnenia odolnosti schengenského priestoru voči vážnym hrozbám prispôsobenia schengenských pravidiel meniacim sa výzvam.

šíٱ domovskú stránku Európskeho parlamentu oSchengene.

[1]: Dohovor z19.jún1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14.jún1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky Francúzskej republiky opostupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, Ú.v.ESL239, 22.9.2000, s.19.
[2]Medzi tieto krajiny nepatria členské štáty EÚ: Cyprus, Írsko, Bulharsko a Rumunsko. Schengenský priestor však zahŕňa štyri krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ: Island, Švajčiarsko, Nórsko Lichtenštajnsko. Dánsko má výnimku zhlavyV ZFEÚ (protokol22), ale spolupracuje na medzivládnom základe.
[3] z9.marc2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie opravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Ú.v.EÚL7723.3.2016, s.1, zmenené nariadením (EÚ) 2017/458 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/458 z15.marc2017, ktorým sa mení dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide oposilnenie kontrol na vonkajších hraniciach spoužitím príslušných databáz (Ú.v.EÚL74, 18.3.2017, s.1).
[4] zo 7.októbr2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16.septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie vykonávanie Schengenu (Ú.v.EÚL295, 6.11.2013, s.27).
[5] z28.novembra 2018 ozriadení, prevádzke využívaní Schengenského informačného systému (SIS) voblasti policajnej spolupráce justičnej spolupráce vtrestných veciach, ozmene zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV ozrušení nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č.1986/2006 rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú.v.EÚL312, 7.12.2018, s.56).
[6] z28.novembra 2018 ozriadení, prevádzke využívaní Schengenského informačného systému (SIS) voblasti hraničných kontrol, ozmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, ozmene zrušení nariadenia (ES) č.1987/2006 (Ú.v.EÚL312, 7.12.2018, s.14).
[7] z28.novembra 2018 ovyužívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú.v.EÚL312, 7.12.2018, s.1).
[8] z30.novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov ovstupe výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov oodopretí ich vstupu stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia (ES) č.767/2008 (EÚ) č.1077/2011 (Ú.v.EÚL327, 9.12.2017, s.20).
[9] z13.novembra 2019 oeurópskej pohraničnej pobrežnej stráži zrušení nariadení (EÚ) č.1052/2013 (EÚ) 2016/1624 (Ú.v.EÚL295, 14.11.2019, s.1).
[10]Odsek74 (Ú.v.EÚC408, 30.11.2017, s.8).
[11].
[12]z12.septembr2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie povolenia (ETIAS) ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.1077/2011, (EÚ) č.515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 (EÚ) 2017/2226, (Ú.v.EÚL236, 19.9.2018, s.1) z12.septembra 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794 na účely zriadenia Európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS) (Ú.v.EÚL236, 19.9.2018, s.72).
[13] zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov vpriestore slobody, bezpečnosti spravodlivosti (eu-LISA) ozmene nariadenia (ES) č.1987/2006 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV ozrušení nariadenia (EÚ) č.1077/2011 (Ú.v.EÚL295, 21.11.2018, s.99).
[14] z20.mája 2019 ostanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ voblasti hraníc víz ozmene nariadení Európskeho parlamentu Rady (ES) č.767/2008, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240, (EÚ) 2018/1726 (EÚ) 2018/1861 rozhodnutí Rady 2004/512/ES 2008/633/SVV (Ú.v.EÚL135, 22.5.2019, s.27) a z20.mája 2019 ostanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ voblasti policajnej justičnej spolupráce, azylu migrácie ozmene nariadení (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2018/1862 (EÚ) 2019/816 (Ú.v.EÚL135, 22.5.2019, s.85).
[15]Pozri Spoločné vyhlásenie členov Európskej rady, Brusel, 26.marc2020.
[16]Tell Cremades, M., Studies with a ‘Covid 19 angle’ (Štúdie z pohľadu pándemie COVID-19), Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, Európsky parlament, jún2021.
[17]Carrera S. kol., In the name of COVID: An Assessment of the Schengen Internal Border Controls and Travel Restrictions in the EU (Vmene pandémie COVID-19: Posúdenie schengenských vnútorných hraničných kontrol cestovných obmedzení vEÚ), Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, Európsky parlament, september2020.
[19]Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4.marc2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo khromadnému prílevu vysídlených osôb zUkrajiny vzmysle článku5 smernice 2001/55/ES, zavádza sa dočasná ochrana.
[20]Smernica Rady 2001/55/ES z20.júl2001 ominimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany vprípade hromadného prílevu vysídlených osôb oopatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb znášaní ztoho vyplývajúcich dôsledkov (Ú.v.ESL212, 7.8.2001, s.12).
[21] ovýročnej správe ofungovaní schengenského priestoru (Ú.v.EÚC76, 9.3.2020, s.106).
[22] osituácii vStredozemí potrebe holistického prístupu EÚ kmigrácii (Ú.v.EÚC58, 15.2.2018, s.9).
[23]Uznesenie Európskeho parlamentu z19.jún2020 osituácii vschengenskom priestore po vypuknutí COVID-19 (Ú.v.EÚC362, 8.9.2021, s.77).
[24]Carrera S., Chun Luk, N., In the Name of COVID-19: An Assessment of the Schengen Internal Border Controls and Travel Restrictions in the EU (Vmene pandémie COVID-19: Posúdenie schengenských vnútorných hraničných kontrol a cestovných obmedzení vEÚ), Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov ústavné veci, september2020.
[25]Wendehorst, C., Duller, Y., Biometric Recognition and Behavioural Detection (Biometrické rozpoznávanie detekcia správania), Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, august2021.
[26]Uznesenie Európskeho parlamentu z1.marc2022 oruskej agresii voči Ukrajine (Ú.v.EÚC125, 18.3.2022, s.2).

Pablo Abril Marti / Mariusz Maciejewski