Ϸվ

Rada spolu sParlamentom prijíma právne predpisy Európskej únie vpodobe nariadení smerníc pripravuje rozhodnutia nezáväzné odporúčania. Vrozsahu svojich právomocí rozhoduje jednoduchou väčšinou, kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne vzávislosti od právneho základu aktov, ktoré si vyžadujú jej schválenie.

Právny základ

V jednotnom inštitucionálnom rámci Európskej únie vykonáva Rada právomoci, ktoré na ňu boli prenesené článkom16 Zmluvy oEurópskej únii (ZEÚ) článkami 237–243 Zmluvy ofungovaní Európskej únie(ZFEÚ).

Údz

A. Právne predpisy

Na základe návrhov Komisie prijíma Rada právne predpisy EÚ vpodobe nariadení smerníc buď spoločne sParlamentom vsúlade spostupom uvedeným včlánku294 ZFEÚ (riadny legislatívny postup) alebo samostatne po konzultácii sParlamentom (pozri informačný list 1.2.3). Rada tiež prijíma samostatné rozhodnutia nezáväzné odporúčania (článok288ZFEÚ) vydáva uznesenia. Rada Parlament stanovujú všeobecné pravidlá pre uplatňovanie vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu alebo vyhradených preRadu ().

B. dzč

Rada je jednou zdvoch zložiek rozpočtového orgánu (druhou je Parlament). Spoločne prijímajú rozpočet Európskej únie (1.2.5). Rada tiež vsúlade smimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne prijíma rozhodnutia oustanoveniach, ktoré sa týkajú systému vlastných zdrojov EÚ viacročného finančného rámca (články311 312ZFEÚ). Vtomto prípade musí dať Parlament súhlas, ktorý vysloví väčšina jeho poslancov. Najnovší viacročný finančný rámec (na roky 2021–2027) prijal Parlament vnovembri2020. Hoci Rada Európska rada sú dve samostatné inštitúcie, spoločne využívajú oddielII rozpočtu Európskej únie (článok46 písm.b) ).

C. Ďalšie právomoci

1. Medzinárodné dohody

Rada uzatvára medzinárodné dohody Európskej únie, oktorých rokuje Komisia ktoré si voväčšine prípadov vyžadujú súhlas Parlamentu ().

2. Vymenovania do funkcie

Rada na základe rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou (od Zmluvy zNice) vymenúva členov Dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru Európskeho výboru regiónov.

3. Hospodárska politika

Rada koordinuje hospodársku politiku členských štátov (článok121 ZFEÚ) bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskej centrálnej banky, prijíma politické rozhodnutia vmenovej oblasti.

Na členov Euroskupiny sa vzťahujú osobitné pravidlá: článok137 ZFEÚ stanovuje, že „podrobnosti ozasadaniach ministrov tých členských štátov, ktorých menou je euro, sú ustanovené Protokolom oeuroskupine“. Článok 1 protokolu (č.14) kZFEÚ stanovuje, že „ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa stretávajú na neformálnych zasadnutiach. Takéto zasadnutia sa konajú, ak je to potrebné, na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných povinností, ktoré majú spoločné vsúvislosti sjednotnou menou. Komisia sa zúčastňuje na zasadnutiach. Európska centrálna banka je pozývaná kúčasti na takýchto zasadnutiach, ktoré pripravujú zástupcovia ministrov zodpovedných za financie včlenských štátoch, ktorých menou je euro, zástupcovia Komisie“. Podľa článku2 protokolu „ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia ndva pol roka svojho predsedu väčšinou týchto členských štátov“. Ministri financií Euroskupiny sa spravidla schádzajú deň pred zasadnutím Rady pre hospodárske finančné záležitosti.

V rámci európskeho semestra vykonáva Rada aj niektoré funkcie správy hospodárskych záležitostí. Na začiatku cyklu na jeseň posudzuje konkrétne odporúčania pre eurozónu na základe ročného prieskumu rastu potom vjúni júli prijíma odporúčania pre jednotlivé krajiny po ich schválení Európskou radou.

Článok 136 ZFEÚ bol zmenený rozhodnutím Európskej rady 2011/199/EÚ nadobudol platnosť 1.máj2013 po ratifikácii všetkými členskými štátmi. Tvorí právny základ pre mechanizmy stability, napríklad Európsky mechanizmu pre stabilitu (2.6.8).

4. Spoločná zahraničná bezpečnostná politika (5.1.1) (5.1.2)

Európska únia, ktorá nahradila Európske spoločenstvo, získala právnu subjektivitu Lisabonskou zmluvou. Novou zmluvou tiež zanikla štruktúra troch pilierov. Spravodlivosť vnútorné veci boli plne začlenené medzi oblasti politiky EÚ, vprípade ktorých sa takmer vždy uplatňuje riadny legislatívny postup. Pri prijímaní spoločných pozícií spoločných opatrení alebo pri vypracúvaní dohovorov voblasti zahraničnej bezpečnostnej politiky však Rada naďalej koná podľa osobitných pravidiel.

Niekdajší model trojky nahradil nový systém: Rada pre zahraničné veci pod stálym vedením vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci bezpečnostnú politiku vsúčasnosti úzko spolupracuje sKomisiou. Kdispozícii má Generálny sekretariát Rady Európsku službu prevonkajšiu činnosť.

Ծá

A. ܱžԾ

1. ČԴDZ

Rada sa skladá zjedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni, „ktorý môže zaväzovať vládu príslušného členského štátu“ (článok16 ods.2 ZEÚ).

2. ʰíٱ

S výnimkou Rady pre zahraničné veci predsedá Rade zástupca toho členského štátu, ktorý predsedá Európskej únii: predsedníctvo sa mení každých šesť mesiacov vporadí, oktorom jednomyseľne rozhoduje Rada (článok16 ods.9 ZEÚ). ʰíٱ rôznych zoskupení Rady svýnimkou Rady pre zahraničné veci zabezpečujú vopred určené skupiny troch členských štátov na obdobie 18mesiacov, pričom každý člen skupiny predsedá Rade šesť mesiacov.

Nasledujúcich päť rokov budú Rade predsedať tieto krajiny: Švédsko Španielsko vroku2023, Belgicko Maďarsko vroku2024, Poľsko Dánsko vroku2025, Cyprus Írsko vroku2026 Litva Grécko vroku2027. Toto poradie môže zmeniť Európska rada (článok236 písm.b)ZFEÚ).

3. Prípravné orgány

Za prípravu činnosti Rady plnenie úloh uložených Radou (článok240 ZFEÚ) zodpovedá Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper). Tomuto výboru predsedá zástupca členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo Rady pre všeobecné záležitosti, t.j. rotujúce predsedníctvo. Politickému bezpečnostnému výboru, ktorý sleduje vývoj medzinárodnej situácie voblasti spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politiky, však predsedá zástupca vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci bezpečnostnú politiku.

Tento výbor sa schádza každý týždeň,pripravuje prácu Rady koordinuje činnosti týkajúce sa spolurozhodovania sParlamentom. Je rozdelený na dve časti: CoreperI zložený zo zástupcov stálych predstaviteľov, ktorý pripravuje prácu vtechnickejších oblastiach ako poľnohospodárstvo, zamestnanosť, vzdelávanie či životné prostredie, CoreperII, ktorý sa zaoberá záležitosťami „vysokej politiky“, predovšetkým zahraničnými, hospodárskymi menovými vecami spravodlivosťou vnútornými vecami. Coreperu vprípravných prácach pomáha približne 10výborov asi 100špecializovaných pracovných skupín.

B. Fungovanie

Vzávislosti od danej oblasti prijíma Rada rozhodnutia jednoduchou väčšinou, kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne (1.2.3) (1.2.4). Keď Rada koná ako zákonodarný orgán, jej zasadnutia sú verejné (článok16 ods.8 ZEÚ). Generálneho tajomníka Rady menuje Rada vsúlade sčlánkom240 ZFEÚ. Rada sa schádza vBruseli, ale aj vLuxemburgu (zasadnutia vapríli, júni októbri). Vsúčasnosti má Rada desať formácií, zktorých tri zasadajú pravidelne (všeobecné záležitosti, vonkajšie vzťahy hospodárske finančné záležitosti (ECOFIN)).

1. Jednoduchá väčšina

Jednoduchá väčšina znamená, že rozhodnutie sa považuje za prijaté, ak počet hlasov za prevyšuje počet hlasov proti. Každý člen Rady má jeden hlas. Jednoduchá väčšina sa teda dosiahne vtedy, ak za návrh hlasuje 14členov Rady. Pravidlo jednoduchej väčšiny sa uplatňuje vtedy, ak sa vzmluve neustanovuje inak (článok238 ods.1 ZFEÚ). Ide teda obežný rozhodovací postup. Vpraxi sa však vzťahuje iba na malý počet rozhodnutí, ako sú rokovací poriadok Rady, organizácia Generálneho sekretariátu Rady pravidlá týkajúce sa výborov stanovených vzmluve.

2. Kvalifikovaná väčšina

a. Mechanizmus

Pravidlo kvalifikovanej väčšiny Rady možno nájsť vLisabonskej zmluve včlánku16 (ods.4, prvá odrážka) ZEÚ. Podľa tohto článku sa vyžaduje, aby kladne hlasovalo najmenej 55% členov Rady, ktorí zastupujú aspoň 65% obyvateľstva EÚ. Vpraxi to znamená aspoň 15 z27členských štátov. Ak návrh nepredkladá Komisia alebo vysoký predstaviteľ, uplatňuje sa tzv. pravidlo posilnenej kvalifikovanej väčšiny, podľa ktorého je potrebných aspoň 72% hlasov Rady za (najmenej 20 z27 členských štátov), ktoré zodpovedajú aspoň 65% počtu obyvateľovEÚ.

b. ôDzԴDzť

Lisabonskou zmluvou sa znova rozšírila možnosť rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou bolo zavedené alebo rozšírené vprípade 68právnych základov, väčšinou spoločne so zavedením riadneho legislatívneho postupu (vrátane mnohých oblastí, ktoré predtým patrili do tretieho piliera). Kvalifikovaná väčšina sa takisto uplatňuje nvymenovanie predsedu členov Komisie, na členov Dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru Európskeho výboru regiónov (1.2.3 and 1.2.4).

3. ԴdzľԴDzť

ԴdzľԴDzť sa podľa zmluvy vyžaduje len vprípade rozhodnutí týkajúcich sa malého počtu oblastí, ako sú zdaňovanie sociálna politika. To ostalo vLisabonskej zmluve zachované. Včlánku48 ods.7 ZEÚ sa stanovuje všeobecná premosťovacia doložka uplatniteľná na všetky politiky EÚ, ktorá za určitých podmienok umožňuje odchýliť sa od legislatívnych postupov pôvodne stanovených vzmluvách. Rada tak môže vniektorých otázkach rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, nie jednomyseľne: premosťovacie doložky umožňujú namiesto mimoriadneho legislatívneho postupu využiť riadny legislatívny postup namiesto jednomyseľného hlasovania hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Premosťovaciu doložku však možno aktivovať len vtedy, ak bolo príslušné rozhodnutie jednomyseľne prijaté Radou alebo Európskou radou. Na aktivácii tejto doložky sa teda musia dohodnúť všetky členské štáty.

Predseda Juncker vo svojom oznámil komplexné preskúmanie premosťovacích doložiek. Vnadväznosti na to Komisia doposiaľ uverejnila štyri oznámenia, konkrétne o (ٱ𳾲2018), (ᲹԳá2019), (apríl2019) (2019).

Vo všeobecnosti sa Rada usiluje ojednomyseľnosť aj vprípadoch, keď sa to nevyžaduje. Táto preferencia vychádza ztzv. luxemburského kompromisu zroku 1966, ktorým bol ukončený konflikt medzi Francúzskom ostatnými členskými štátmi, keď Francúzsko vniektorých oblastiach odmietlo prejsť od jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Text kompromisu znie takto: „Tam, kde by na návrh Komisie mohlo byť rozhodnuté väčšinou hlasov kde pôjde oveľmi dôležité záujmy jedného alebo viacerých partnerov, sa budú členovia Rady usilovať oto, aby sa vprimeranom čase dosiahlo také riešenie, ktoré môžu prijať všetci členovia Rady pri rešpektovaní svojich vzájomných záujmov záujmov Spoločenstva.“

Podobné riešenie bolo uplatnené aj vroku1994, keď sa prijal tzv. Ioanninský kompromis, ktorý chránil členské štáty pri vzniku blokujúcej menšiny. Podľa tohto riešenia, ak dotknuté členské štáty vyjadria svoj nesúhlas srozhodovaním Rady kvalifikovanou väčšinou, urobí Rada maximum, aby vprimeranom čase dospela kuspokojivému riešeniu pre prevažnú väčšinu štátov.

Podľa článku 48 ZEÚ si akákoľvek revízia zakladajúcich zmlúv vyžaduje jednomyseľnosť, čo sa považuje za jednu zhlavných prekážok reformy Únie 27členských štátov. Na prekonanie požiadavky jednomyseľnosti uzatvárajú členské štáty medzinárodné dohody mimo právneho poriadku EÚ. Prvýkrát sa tak stalo vdôsledku krízy eura, keď bola vroku2012 prijatá vroku2014 . Rozpočtová dohoda sa podľa článku14 ods.3 uplatňovala odo dňa nadobudnutia platnosti len na tie štáty, ktoré ju ratifikovali. Keďže ju malo ratifikovať iba 12krajín eurozóny, nadobudnutie jej platnosti bolo podmienené schválením menšinou členských štátov.

V súvislosti sKonferenciou obudúcnosti Európy pandémiou COVID-19 Parlament vo svojom navrhol zavedenie „väčších právomocí EÚ konať vprípade cezhraničného ohrozenia zdravia“ žiadal aktivovať „všeobecnú premosťovaciu doložku scieľom uľahčiť rozhodovací proces vo všetkých otázkach, ktoré by mohli pomôcť pri zvládnutí súvisiacich výziev súčasnej krízy voblasti zdravia“. V Parlament predložil Rade návrhy na zmeny zmluvy vrámci riadneho revízneho postupu stanoveného včlánku48 ZEÚ. Navrhované zmeny by umožnili, aby sa rozhodnutia vRade vpríslušných oblastiach, ako je prijatie sankcií vprípade núdze, prijímali hlasovaním kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojom 9.máj2022 opätovne potvrdila ochotu Komisie zrealizovať prijaté návrhy občanov na prekonanie patovej situácie vsúvislosti sjednomyseľným hlasovaním. Podľa Komisie „je teraz na nás, aby sme zvolili najpriamejšiu cestu ktomuto cieľu, buď plným využitím možností, ktoré poskytujú zmluvy, alebo vprípade potreby aj zmenou zmlúv“. Parlament prijal 11.júl2023 uznesenie ovykonávaní premosťovacích doložiek vzmluvách oEÚ, vktorom navrhuje, aby sa premosťovacie doložky aktivovali vniektorých prioritných oblastiach politiky, najmä vspoločnej zahraničnej bezpečnostnej politike, energetickej politike daňových záležitostiach senvironmentálnym rozmerom.

V decembri2023 predsedníčka Komisie záväzok svojho kabinetu reformovať zmluvy. V z20.marc2024 však Komisia zmiernila túto pozíciu, keď uviedla, že riadenie EÚ by sa mohlo „rýchlo zlepšiť tak, že vplnej miere využije potenciál súčasných zmlúv“, pričom poukázala na prekážky zmeny zmlúv, ktoré predstavuje požiadavka jednomyseľnosti.

Eeva Pavy / Alexandru-George Moș