Ϸվ

Izzat Ghazzáwí – 2001, Palestína

Izzat Ghazzáwí sa napriek uväzneniu, cenzúre a strate syna odvážne zasadzoval za mierový dialóg a partnerstvo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Izzat Ghazzáwí (1952 - 2003) bol palestínsky spisovateľ a akademik, ktorý sa vo svojich dielach zameriaval na problémy a utrpenie spôsobené izraelskou okupáciou palestínskych území a na svoju osobnú tragédiu. Jeho život bol poznačený tým, že izraelská armáda zabila v roku 1993 jeho šestnásťročného syna Rámího. Rámí zahynul na školskom dvore, keď išiel pomôcť ranenému priateľovi. Izzat Ghazzáwí aj napriek hlbokému žiaľu pokračoval v úsilí o kultúrny a politický dialóg s Izraelčanmi.

Jeho rodičia boli utečenci a pochádzal z veľkej rodiny, ktorá v roku 1948 utiekla na západný breh Jordánu. Svoju prvú hru napísal Ghazzáwí vo veku 13 rokov. Získal vysokoškolský diplom v odbore americká a britská literatúra a prednášal na Univerzite v Bírzajte (Birzeit). Predsedal Únii palestínskych spisovateľov, písal romány a krátke poviedky, bol literárnym kritikom a v roku 1997 zorganizoval prvú medzinárodnú konferenciu spisovateľov v Palestíne.

Ghazzáwí bol takisto členom výkonného predsedníctva Palestínskej rady pre spravodlivosť a mier. Za jeho politickú činnosť ho izraelské úrady viackrát uväznili a potrestali. Najťažšie vtedy bolo pre neho vydržať odlúčenie od svojej rodiny, najmä od svojich šiestich detí, z ktorých mohol vidieť každé dva týždne len dve naraz na 30 minút.

Zlomový bod znamenalo stretnutie s izraelskými spisovateľmi v Jeruzaleme v roku 1992, ktorého sa Ghazzáwí spočiatku obával. Práve vtedy začal vnímať svojich izraelských kolegov ako partnerov pri vytváraní budúcnosti, v ktorej by si Palestínčania a Izraelčania boli rovní vo všetkých oblastiach života.

Pri odovzdávaní Sacharovovej ceny v roku 2001 mu vtedajšia predsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontaine vzdala poctu za „... neúnavnú podporu mieru a dialógu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Vaše odhodlanie nikdy nepoľavilo ani napriek uväzneniu a cenzúre, dokonca ani napriek nenahraditeľnej strate vášho šestnásťročného syna Rámího."

Ghazzáwí v Európskom parlamente hovoril o uzdravení, ktoré môžeme dosiahnuť, keď „dokážeme pochopiť potreby jeden druhého".

Krátko po smrti svojho syna publikoval spolu s izraelským spisovateľom Abrahamom B. Jehošuom a talianskym fotografom Olivierom Toscanim knihu Enemies (Nepriatelia) o vzťahoch medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, ktorá zaznamenala veľký úspech.

Izzat Ghazzáwí zomrel 4. apríla 2003.