Ϸվ

Zahraničná politika: ciele, nástroje dosiahnuté výsledky

Spoločná zahraničná bezpečnostná politika (SZBP) EÚ bola ustanovená vroku1993 odvtedy bola posilnená následne uzatvorenými zmluvami. Vsúčasnosti Parlament pravidelne prispieva krozvoju SZBP, najmä prostredníctvom kontroly činností jej inštitucionálnych aktérov orgánov: vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ) delegácií EÚ. Rozpočtové právomoci Parlamentu tiež môžu formovať rozmer rozsah pôsobnosti SZBP.

SZBP: rozvoj prostredníctvom zmlúv

Spoločná zahraničná bezpečnostná politika (SZBP) Európskej únie bola vytvorená vroku1993 Zmluvou oEurópskej únii (Zmluvou oEÚ) scieľom zachovávať mier, posilňovať medzinárodnú bezpečnosť, presadzovať medzinárodnú spoluprácu rozvíjať upevňovať demokraciu, zásady právneho štátu dodržiavanie ľudských práv základných slobôd.

Zmluvou oEÚ sa zaviedol tzv. systém troch pilierov, pričom SZBP bola druhým pilierom. Amsterdamskou zmluvou zroku1997 sa stanovil efektívnejší rozhodovací proces vrátane konštruktívneho zdržania sa hlasovania hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Vdecembri1999 Európska rada vytvorila funkciu vysokého predstaviteľa pre SZBP. Zmluvou zNice zroku2003 sa zaviedli ďalšie zmeny vzáujme zefektívnenia rozhodovacieho procesu Politický bezpečnostný výbor zriadený rozhodnutím Rady vjanuári2001 bol poverený vykonávaním politickej kontroly strategickým usmerňovaním operácií krízového riadenia.

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1.decembra 2009, zabezpečila Únii právnu subjektivitu inštitucionálnu štruktúru pre jej vonkajšiu službu. Okrem toho zrušila pilierovú štruktúru, ktorá bola zavedená Zmluvou oEÚ vroku1993. Zmluvou sa vytvoril rad nových aktérov voblasti SZBP vrátane vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie, nového stáleho predsedu Európskej rady. Okrem toho sa ňou zaviedla Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) posilnila sa spoločná bezpečnostná obranná politika (SBOP), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou SZBP (podrobnejšie informácie5.1.2).

Právny základ SZBP bol stanovený vZmluve oEÚ zrevidovaný vLisabonskej zmluve. Včlánkoch21 až 46 hlavy VZmluvy oEÚ sa uvádzajú všeobecné ustanovenia ovonkajšej činnosti Únie osobitné ustanovenia ospoločnej zahraničnej bezpečnostnej politike (SZBP). Na vonkajšiu činnosť Únie sa vzťahujú články205 až 222 piatej časti Zmluvy ofungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Vzťahujú sa na ňu aj články346 347 siedmej časti zmluvy.

Pokiaľ ide obudúcnosť, vzáverečnej správe Konferencie EÚ obudúcnosti Európy, ktorá bola predložená predsedom Parlamentu, Rady Komisie 9.máj2022, sa navrhuje, „aby EÚ zlepšila svoju schopnosť prijímať rýchle účinné rozhodnutia, najmä voblasti SZBP, aby vystupovala jednotne konala ako skutočne globálny aktér, zohrávala pozitívnu úlohu vo svete pri reakcii na všetky krízy dosiahla zmeny“.

Právomoci nástroje Parlamentu voblasti zahraničnej politiky

Napriek svojej obmedzenej formálnej úlohe vprocese rozhodovania ozahraničnej politike Parlament od začiatku podporoval koncepciu SZBP snažil sa rozšíriť jej pôsobnosť.

Včlánku36 Zmluvy oEÚ sa od vysokého predstaviteľa vyžaduje, aby sParlamentom pravidelne konzultoval ohlavných aspektoch základných rozhodnutiach SZBP aby ho informoval ovývoji tejto politiky. VParlamente sa dvakrát ročne vedie rozprava osprávach opokroku voblasti SZBP, pričom inštitúcia predkladá otázky odporúčania Rade vysokému predstaviteľovi.

Právo Parlamentu byť informovaný konzultovaný voblasti SZBP/SBOP sa ďalej posilnilo vyhlásením vysokej predstaviteľky opolitickej zodpovednosti vroku2010 pripojeným kuzneseniu parlamentu ovytvorení ESVČ.Vo vyhlásení sa okrem iného stanovilo:

  • posilnenie statusu spoločných konzultačných schôdzí, ktoré umožňujú určenej skupine poslancov Európskeho parlamentu stretávať sa spartnermi zPolitického bezpečnostného výboru Rady, ESVČ Komisie scieľom diskutovať oplánovaných prebiehajúcich civilných misiách SBOP,
  • potvrdenie práva osobitného výboru Parlamentu na prístup kdôverným informáciám súvisiacim so SZBP SBOP, ktoré vyplýva zmedziinštitucionálnej dohody zroku2002,
  • konanie výmen názorov svedúcimi misií, vedúcimi delegácií ďalšími vysokopostavenými úradníkmi EÚ počas schôdzí vypočutí výborov Parlamentu vrátane výmen názorov vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) svybranými novovymenovanými vedúcimi delegácií EÚ alebo osobitnými zástupcami EÚ (OZEÚ), ktoré Parlament považuje za strategicky dôležité, pred ich nástupom do funkcie,
  • poverenie vysokého predstaviteľa, aby aspoň dvakrát ročne vystúpil vParlamente so správou osúčasnej situácii voblasti SZBP/SBOP odpovedal na otázky.

Okrem tohto politického dialógu Parlament svoju právomoc vykonáva prostredníctvom rozpočtového postupu. Ako zložka rozpočtového orgánu EÚ musí Parlament schváliť ročný rozpočet SZBP. Vmedziinštitucionálnej dohode zdecembr2020 orozpočtovej disciplíne sa stanovuje rámec pre ročné schvaľovanie základná štruktúra rozpočtu SZBP, ako aj mechanizmy podávania správ. Parlament Rada prijímajú právne predpisy, ktorými sa stanovuje rámec financovania medzinárodnej spolupráce pomoci EÚ, to na základe návrhu Komisie.

Parlament pravidelne kontroluje operácie ESVČ predkladá jej návrhy týkajúce sa štrukturálnych otázok, ktoré siahajú od jej geografickej rodovej rovnováhy až po jej spoluprácu sostatnými inštitúciami EÚ diplomatickými službami členských štátov. Parlament pravidelne diskutuje aj svysokým predstaviteľom OZEÚ vymenovanými pre určité regióny alebo určitú problematiku.

Parlament zohráva úlohu aj pri monitorovaní rokovaní omedzinárodných dohodách vykonávania týchto dohôd. Jeho súhlas sa vyžaduje na to, aby Rada mohla takéto dohody uzavrieť (podrobnejšie informácie5.2.1, 5.2.3).

Vnútorné štruktúry Parlamentu zapojené do SZBP

Značná časť práce Parlamentu voblasti SZBP sa vykonáva všpecializovaných výboroch, najmä vo výbore AFET jeho dvoch podvýboroch [pre bezpečnosť obranu (SEDE) pre ľudské práva (DROI)]. Ich prácu dopĺňa Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) Výbor pre rozvoj (DEVE). Tieto výbory utvárajú SZBP prostredníctvom správ stanovísk, ktoré vydávajú, poskytovaním odporúčaní, výmenou názorov spartnermi vkrajinách mimo EÚ počas služobných ciest prostredníctvom parlamentnej demokracie. Takisto si pravidelne vymieňajú názory so zástupcami globálnych regionálnych multilaterálnych organizácií (vrátane OSN), iných inštitúcií EÚ, predsedníctiev Rady národných parlamentov členských štátov.

Prácu súvisiacu so SZBP vykonávajú aj parlamentné delegácie, ktorých úlohou je zachovávať rozvíjať medzinárodné kontakty Parlamentu (najmä prostredníctvom medziparlamentnej spolupráce) presadzovať základné hodnoty Únie vrátane slobody, demokracie, ľudských práv, základných slobôd zásad právneho štátu. Vsúčasnosti existuje 45stálych medziparlamentných delegácií zahŕňajúcich spoločné parlamentné výbory, parlamentné výbory pre spoluprácu, iné delegácie Parlamentu, spoločné parlamentné zhromaždenia delegácie pri mnohostranných zhromaždeniach.

Vplyv Parlamentu na SZBP

Zapojenie Parlamentu do SZBP pomáha zvyšovať demokratickú zodpovednosť vrámci tejto politiky. Parlament dôrazne podporuje inštitucionálne prostredie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zasadzuje sa za posilnenú úlohu vysokého predstaviteľa, ESVČ, delegácií EÚ OZEÚ, ako aj za súdržnejšiu politiku účinnejšiu SZBP vrátane sankcií. Vyvíja tlak na väčšiu súdržnosť politických finančných nástrojov EÚ voblasti vonkajších politík, aby sa zamedzilo zdvojovaniu neefektívnosti.

S Parlamentom sa konzultuje votázkach SZBP, vykonáva nad ňou kontrolu poskytuje strategické politické vstupy. Jeho zapojenie je zamerané na pravidelné diskusie svysokým predstaviteľom okľúčových témach zahraničnej politiky na plenárnej schôdzi alebo vo výbore AFET, najmä ovýročnej správe ovykonávaní SZBP.

Parlament vo svojom výročnom ܳԱí ovykonávaní SZBP za rok2023 prijatom 28.február2024 ponúkol budúcemu výkonnému orgánu EÚ usmernenia, pokiaľ ide ostanovenie priorít zahraničnej politiky na nasledujúce volebné obdobie, pričom zdôraznil „volatilitu medzinárodného prostredia“. Uznal niekoľko výziev voblasti zahraničnej politiky, ako sú pretrvávajúca ruská agresia na Ukrajine, stupňujúca sa konkurencia medzi veľkými mocnosťami, potenciálne nové vymedzenie globálnej rovnováhy moci, neustále pokusy odestabilizáciu zavedeného multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách čoraz väčšie prekrývanie zahraničných vnútorných kríz. Parlament vreakcii na to zdôraznil, že EÚ musí využiť kolektívnu politickú vôľu, spolupracovať so svojimi spojencami ponúknuť hmatateľné výhody globálnemu Juhu, pričom poukázal na potrebu proaktívneho odvážneho prístupu. Scieľom lepšie usmerňovať SZBP boli navrhnuté štyri ciele:

  • riešenie dôsledkov útočnej vojny Ruska proti Ukrajine,
  • postupné prispôsobovanie štruktúr, nástrojov, spôsobilostí, fondov rozhodovacích postupov EÚ,
  • posilnenie obrana multilateralizmu založeného na pravidlách,
  • presadzovanie záujmov EÚ prostredníctvom rozvoja silných strategických spojenectiev partnerstiev spodobne zmýšľajúcimi partnermi.

V najnovšom výročnom ܳԱí Parlamentu ovykonávaní SBOP (podrobnejšie informácie5.1.2) vo výročnom ܳԱí oľudských právach demokracii vo svete (podrobnejšie informácie5.4.1) sa navyše stanujú ďalšie pozície vtýchto oblastiach.

Vo svojom najnovšom vyjadrení politického usmernenia vsúvislosti sinštitucionálnym rámcom EÚ pre vonkajšiu činnosť Parlament vodporúčaní z15.marc2023 kfungovaniu ESVČ silnejšej EÚ vo svete navrhol, aby Rada, Komisia vysoký predstaviteľ zlepšili koordináciu integráciu zahraničnej politiky EÚ vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ. Zároveň požadoval posilnenie strategickej koordinačnej štruktúry zloženej zo všetkých príslušných komisárov, vysokého predstaviteľa útvarov Komisie ESVČ scieľom zabezpečiť súdržnosť, synergiu, transparentnosť zodpovednosť vonkajšej činnosti EÚ. Parlament sa tiež zasadzoval za zmysluplné revízie . Parlament opakovane odporučil plne využívať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vniektorých oblastiach zahraničnej politiky, ako je globálny sankčný režim EÚ voblasti ľudských práv, svýnimkou vytvorenia vojenských misií alebo operácií svýkonným mandátom, medzitým obhajoval využívanie konštruktívneho zdržania sa hlasovania vsúlade sčlánkom 31ods.1ZEÚ.

Okrem toho požiadal oúčinné poskytovanie zahraničnej pomoci pod značkou „“. Tím Európa bol vytvorený ako reakcia na globálne dôsledky pandémie COVID-19 pozostáva zinštitúcií EÚ európskych externých finančných agentúr bánk, ako aj externých finančných agentúr bánk členských štátov.

Strategický rámec zahraničnej politiky EÚ Európsky parlament

Vysoká predstaviteľka predložila 28.jún2016 Európskej rade . Sdôrazom na bezpečnosť, snahou ostrategickú nezávislosť principiálnym, no pragmatickým prístupom keurópskemu kontextu predstavuje globálna stratégia EÚ významnú zmenu filozofie vporovnaní sEurópskou bezpečnostnou stratégiou zroku2003. Spolu sčlenskými štátmi, národnými parlamentmi, expertmi širokou verejnosťou bol Európsky parlament zapojený do procesu konzultácií týkajúcich sa globálnej stratégie.

Bezpečnostné obranné aspekty globálnej stratégie EÚ boli podstatne doplnené , ktorý 24.25.marc2022 schválila Európska rada. Vdôsledku strategickej výzvy pre európsku bezpečnosť globálnu stabilitu, ktorú predstavuje ruská invázia na Ukrajinu, EÚ nedávno prešla zmenou paradigmy začala niekoľko nových iniciatív voblasti SBOP obranného priemyslu (podrobnejšie informácie 5.1.2).

Okrem toho EÚ vroku2021 prišla so scieľom poskytnúť udržateľnú možnosť globálnych investícií do infraštruktúry čeliť geopolitickej výzve, ktorú predstavuje čínsky model investovania správy. Cieľom tejto iniciatívy je získať až 300miliárdEUR vo forme verejných súkromných investícií do rôznych sektorov konektivity na celom svete zároveň podporovať hodnoty EÚ svetový súbor pravidiel. Parlament vo svojom nedávnom ܳԱí ovykonávaní SZBP vroku2023 tiež vyzdvihol stratégiu Global Gateway ako „nástroj na zvýšenie prítomnosti viditeľnosti EÚ na celom svete“. Táto iniciatíva sa čiastočne spolieha na finančné prostriedky zNástroja susedstva rozvojovej medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) zrozpočtu EÚ, ktorý má vrokoch 2021–2027 hodnotu približne 80miliárdEUR. Parlament vo svojom ܳԱí z12.decembr2023 ovykonávaní nástroja NDICI – Globálna Európa privítal konsolidáciu väčšiny vonkajšej činnosti EÚ do jedného nástroja. Parlament však vyjadril poľutovanie nad tým, že hoci sa tým vonkajšia činnosť zjednodušila stala sa pružnejšou efektívnejšou, tento proces nesprevádzala dostatočná zodpovednosť transparentnosť.

Viac informácií otejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre zahraničné veci (AFET).

Michal Malovec

Politiky vonkajších vzťahov